Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/296/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214225035 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214225035.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu zabriskie s.r.o., Ventúrska 14, Bratislava, IČO: 35 797 312, práv. zast. AGM partners s.r.o., Ventúrska 14, Bratislava, proti žalovanému L. K., I.. X.XX.XXXX, V. M. XX, Z., o zaplatenie 20 000,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 23Cb/11/2015-68 zo dňa 7.6.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 23Cb/11/2015-68 zo dňa 7.6.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 20 000,- EUR od 12.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1 200,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznáva. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil v tom čase ešte žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20 000,- EUR s príslušenstvom a náhradu trov konania. Vo veci bol dňa 8.12.2014 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému však žalovaný 2/ podal odpor. Súd preto nariadil pojednávanie a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca svoj nárok odvodzoval z Dohody o uznaní záväzku a jeho splátkach zo dňa 11.11.2013, ktorej predmetom bolo uznanie záväzku dlžníka - spoločnosti 212 s.r.o. (žalovaného 1/) v sume 108 000,- EUR z titulu neuhradenia faktúr za dodané služby voči právnemu predchodcovi žalobcu (spoločnosť VANTAGE s.r.o., Bosákova 7, Bratislava, IČO: 44 222 769), ako aj z dohody o pristúpení k záväzku žalovaného 2/ (L. K.), kde sa žalovaný 2/ ako spoludlžník zaviazal pre prípad nesplnenia záväzku zo strany dlžníka uhradiť sumu 108 000,- EUR veriteľovi v plnej výške. Súd uviedol, že z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2014 zistil, že postupca (právny predchodca žalobcu) k uvedenému dňu postúpil pohľadávku, ktorá bola predmetom Dohody o uznaní záväzku a jeho splátkach na žalobcu ako postupníka. Súd však konanie voči žalovanému 1/ (spoločnosti 212 s.r.o.) z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra ku dňu 15.12.2014 zastavil uznesením č. k. 23Cb/11/2015-38 zo dňa 1.1.2015. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasil dôvodiac tým, že služba poskytnutá zo strany žalobcu nebola prevedená riadne a včas, pričom pokiaľ ide o uznanie záväzku, tento bol uznaný len spoločnosťou 212 s.r.o. Z listu zo dňa 15.8.2014, ktorý zaslal žalobcovi v mene žalovaného V.. Ľ. K. ako jeho právny zástupca vyplývalo, že pôvodný žalovaný 1/ ako ani súčasný žalovaný nie sú schopní splniť svoj záväzok, ktorý majú voči spoločnosti VANTAGE, s. r. o. (právnemu predchodcovi žalobcu). Následne po doručení tohto listu sa žalobca osobne stretol s V.. Ľ. K., ktorý tvrdil, že sa žalovaní pokúsia uhradiť svoj dlh aspoň v splátkach, avšak nestalo sa tak. 4. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaného dokazovania a príslušných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Uviedol, že pri posudzovaní opodstatnenosti podaného návrhu na daný právny vzťah aplikoval ustanovenie § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) z dôvodu, že zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ“) nemá vlastnú úpravu pristúpenia k záväzku, pričom predmetné ustanovenie možno v plnom rozsahu aplikovať aj na obchodné záväzkové vzťahy. Súd vychádzal primárne z listinného dôkazu predloženého žalobcom, a to z Dohody o uznaní záväzku a jeho splátkach, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so spoločnosťou 212 s.r.o. ako dlžníkom (pôvodne žalovaným 1/) a žalovaným (pôvodne žalovaným 2/) ako spoludlžníkom s vyššie uvedeným obsahom. Súd skonštatoval, že argumentácia žalovaného spočívajúca na tvrdeniach, že záväzok uznal len dlžník, ktorým bola spoločnosť 212 s.r.o. v kontexte vyššie uvedených skutočností neobstojí, nakoľko prejav vôle žalovaného na Dohode o uznaní záväzku a jeho splátkach, ktorým žalovaný pristúpil k záväzku spoločnosti 212 s.r.o. a ktorým sa zaviazal ho uhradiť pre prípad neplnenia si záväzku spoločnosti 212 s.r.o. voči právnemu predchodcovi žalobcu bol riadny, určitý a zrozumiteľný. Predmetnú dohodu žalovaný riadne podpísal, z tejto dohody je zároveň zrejmé, k splneniu akého záväzku sa žalovaný zaviazal pre prípad neplnenia si svojho záväzku spoločnosťou 212 s.r.o., pričom žalovaný uvedené skutočnosti v konaní ani nenamietal, nenamietal ani samotnú existenciu tejto dohody a jeho procesná obrana spočívala výlučne na tvrdeniach, že záväzok bol uznaný len zo strany spoločnosti 212 s.r.o. Tieto tvrdenia žalovaného súd však vyhodnotil ako účelové, nakoľko z predloženej dohody, ktorej originál zároveň predložil žalobca k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 7.6.2016 preukázateľne vyplýva, že táto Dohoda bola uzatvorená medzi spoločnosťou 212 s.r.o. ako dlžníkom, spoločnosťou VANTAGE s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako spoludlžníkom. 5. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené považoval za potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustanovenia § 533 OZ je predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Súd uviedol, že pôvodný dlžník nebol účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžadoval. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého záväzkového vzťahu). V prípade pristúpenia k záväzku ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. Ide teda o prípad pasívnej solidarity, a preto sa na vzťah medzi veriteľom a pasívne zaviazanými dlžníkmi vzťahuje ustanovenie § 511 OZ. Zároveň je podľa názoru súdu potrebné mať na zreteli, že pristúpenie k peňažnému záväzku predpokladá predovšetkým existenciu pôvodného záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Účinnosť vyhlásenia o pristúpení k dlhu predpokladá existenciu záväzkového pomeru, ku ktorému má byť pristúpené. 6. Z vykonaného dokazovania tak mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný v dohode zo dňa 11.11.2013 platne pristúpil už k existujúcemu záväzku. Pokiaľ ide o právne následky tohto právneho úkonu vo vzťahu k žalobcovi, žalobca ako súčasný veriteľ nadobudol rovnaké právne postavenie, aké mal voči pôvodnému dlžníkovi i voči tomu, kto pristúpil k dlhu. V závere súd k námietke žalovaného týkajúcej sa neprevedenia žalobcom poskytnutej služby riadne a včas uviedol, že žalovaný súdu nepredložil žiadny listinný doklad, z ktorého by mohol súd toto tvrdenie považovať za preukázané. Žalovaný zostal v konaní po podanom odpore procesne nečinný a súdu nepreložil ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by vyvrátil skutkové a právne tvrdenia žalobcu o základe, výške alebo dôvodnosti jeho nároku, a to aj napriek tomu že mal na to dostatočný časový priestor. Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., s tým, že trovy konania žalobcu predstavujú zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 1.200 EUR. V časti náhrady trov právneho zastúpenia súd uviedol, že tento nárok žalobcovi nepriznal aj napriek tomu, že si ich právny zástupca žalobcu v konaní uplatnil, nakoľko súd trovy právneho zastúpenia považoval ako neúčelné a nie nevyhnutne vynaložené. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že konateľom žalobcu je W.. F. Q., a teda ide o totožnú osobu s osobou právneho zástupcu žalobcu. Súd uviedol, že nijakým spôsobom nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval, avšak ak právny zástupca vykonáva úkony v mene a v prospech vlastnej spoločnosti za účelom dosiahnutia plného úspechu v konaní, očakávajúc okrem hlavného plnenia tiež trovy právneho zastúpenia, priznanie náhrady za vykonané úkony by sa priečilo princípu hospodárnosti, účelnosti a nevyhnutnosti z pohľadu nie len zákona o advokácii ale aj O.s.p. a podľa názoru súdu aj dobrým mravom. Na základe uvedených skutočností súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. 7. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“). V odvolaní poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci vystupoval iba ako ručiteľ a postupom súdu mu bola odobratá možnosť vyjadriť svoje stanovisko k predmetnému záväzku. Podľa žalovaného je jednoznačné, že postupník si nesplnil svoj zmluvný záväzok, a preto ,,dlžnú čiastku“ ani nežaloval, ale postúpil ju na žalobcu, ktorý tak isto nežaloval plnú sumu, ale len časť. Žalovaný uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal pôvodným záväzkom, ale uspokojil sa len so skutočnosťou, že došlo k uznaniu záväzku, a to len z tvrdenia žalobcu. Napadnuté rozhodnutie žalovaný považoval za zmätočné a nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na nové rozhodnutie. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že z dôvodu, že žalovaný sa zaviazal uhradiť dlh v prípade, že ho neuhradí pôvodný dlžník, domáha sa žalobca úhrady práve od žalovaného. Žalobca zastával názor, že žalovanému bol poskytnutý priestor na procesnú obranu, nakoľko proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, bolo mu riadne doručované a bol predvolaný na pojednávanie, na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavil. Ďalej žalobca uviedol, že postupca svoje služby riadne dodal, čo žalovaný podpisom uznania záväzku potvrdil. Postupca za svoje služby vystavil faktúry a odviedol z nich príslušnú DPH, aj keď mu ich žalovaný neuhradil. Dlžnú čiastku nežaloval z dôvodu, že predmetnú pohľadávku postúpil žalobcovi a ten žaloval len časť z dôvodu výšky súdneho poplatku, pričom výška žalovanej istiny je v dispozícii žalobcu a nesvedčí nič o pravosti pohľadávky alebo jej existencii. K tvrdeniu žalovaného, že súd sa nezaoberal pôvodným záväzkom žalobca uviedol, že súd v konaní po vykonanom dokazovaní konštatoval, že záväzok bol platne uznaný s príslušnými dôsledkami pre strany sporu. Žalobca zastával názor, že týmto postupom súd prvej inštancie dostatočne vyhovel požiadavke odôvodniť svoje rozhodnutie v neprospech žalovaného a zároveň považoval rozhodnutie za určité a preskúmateľné. K uvedenému žalobca tiež dodal, že správanie žalovaného a jeho postup pri obrane proti žalobe je čisto účelový. Odvolanie je evidentne podané výlučne za účelom oddialenia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že nárok je oprávnený a požadoval, aby odvolací súd rozhodol v čo najkratšej možnej lehote. Uviedol, že pre zrušenie rozsudku nie je daný právny ani iný dôvod a navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako správny potvrdil a priznal žalobcovi trovy konania. 9. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca svoj nárok náležitými listinnými dôkazmi preukázal, čo i sud prvej inštancie odôvodnil. Žalovaný k svojim tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko svoju obranu právne ani dôkazmi nezdôvodnil. Záväzok dlžníka bol uznaný a žalovaný nespochybniteľným úkonom k tomuto záväzku pristúpil, v dôsledku čoho nebolo potrebné sa podstatou záväzku zaoberať, pričom je náležité súhlasiť s názorom žalobcu, že táto obrana žalovaného bola len účelová, nakoľko k spochybnenie záväzku nepredložil ani žiadny relevantný dôkaz. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).