Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/205/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208080 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215208080.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: XL group a.s., so sídlom Štúrova 12, Bratislava, IČO: 35 831 634, zast. ADVOKÁTSKA KANCELARIA DVORECKÝ & PARTNERI s.r.o., so sídlom Grösslingova 50, Bratislava, IČO : 35 967 421 proti žalovanému: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 3, Bratislava, IČO: 00 178 454, zast. JUDr. PhDr. Silvester Danóczy, PhD, advokát, so sídlom Fándlyho 7, Nitra, o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a nahradenie vyhlásenia vôle, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa č. k. 7C/181/2015-173 zo dňa 2. marca 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania mal rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c/ a § 161 ods. 3 O.s.p., ako aj § 18 ods. 2, § 40 ods. 1, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 45 ods. 1 a 4, § 48 ods. 1 až 4, § 78 ods. 2 až 5, § 81 ods. 1 písm. d/, h/ a s/ a § 82 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „autorský zákon“). Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný je právnickou osobou registrovanou Ministerstvom vnútra SR ako občianske združenie, ktoré podľa Oprávnenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 1/2004, zo dňa 10.4.2007 vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv podľa § 78 ods. 1 a 2 autorského zákona k hudobným dielam. Z návrhu hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 24.2.2015 predloženého dňa 26.2.2015 žalovanému žalobcom vyplýva, že jej predmetom bolo udelenie licencie - súhlasu používateľovi podľa § 18 ods. 2 písm. g/ a/ alebo h/ Autorského zákona na podujatie so živou hudobnou produkciou, s použitím populárnej a inej hudby, na koncerte A. X., s dátumom konania 27.2.2015 od 20.00 do 22.00 hod. Žalobca uviedol kapacitu miesta konania 9 000 osôb a cenu priemerného vstupného 63,82 €. Listom zo dňa 12.3.2015, doručeným žalovanému dňa 13.3.2015, informoval žalobca žalovaného, že na koncerte A. X. L. XX.X.XXXX boli použité aj „complimentary“ - voľné vstupenky s nulovou cenou a zaslal žalovanému upravený výpočet priemerného vstupného, podľa ktorého bolo priemerné vstupné 58,58 €. Dňa 26.2.2015 spoločnosť PYROS - INGL, s.r.o. spracovala riešenie protipožiarnej bezpečnosti pre „Multifunkčné využite - XL Group - A. X. na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu“, podľa ktorého najvyšší počet osôb pre koncert speváčky A. X. predstavuje maximálne 8 986 reálnych mobilných návštevníkov + 14 reálnych imobilných návštevníkov. Z obsahu notárskej zápisnice „Osvedčenie právne významnej skutočnosti“ spísanej na Notárskom úrade JUDr. Petra Kriška, PhD., Mlynské Nivy 43, Bratislava, dňa 19.6.2015 vyplýva, že kapacita osôb ma Zimnom štadióne Ondreja Nepelu je podľa údajov na webovej stránke uvedenej v zápisnici - 9 029 osôb. 1.2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca sa v konaní domáhal: (1) určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v právnom postavení používateľa a žalovaným v právnom postavení organizácie kolektívnej správy práv, v časti článku IV písm. a) zmluvy v znení určenom v žalobnom návrhu, (2) určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v právnom postavení používateľa a žalovaným v právnom postavení organizácie kolektívnej správy práv, v časti článku IV písm. b) zmluvy v znení určenom v žalobnom návrhu a (3) nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, že ako organizácia kolektívnej správy práv uzatvára so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu v znení uvedenom v žalobnom návrhu. Ďalej vo svojom rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že zmluva je právny úkon skladajúci sa z jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta), druhým je prijatie návrhu (akceptácia). Súd nemôže určovať obsah zmluvy alebo dohody, môže iba podľa ust. § 82 ods. 1 autorského zákona s odkazom na bod 8) nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Žaloba o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe, je súčasne jednostranným právnym úkonom a prejavom vôle žalobcu na uzavretie zmluvy, ktorý návrh ako jednostranný právny úkon je pre navrhovateľa tohto úkonu, obsahujúceho aspoň podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy, záväzný. Súd preto o návrhu na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe, môže rozhodnúť len tak, že návrhu celkom vyhovie alebo ho zamietne, ale nemôže sám obsah zmluvy určovať, meniť, doplňovať, upresňovať či modifikovať. V prípade opačného postupu by súd porušil ust. § 161 ods. 3 O.s.p. Nikoho nemožno nútiť uzavrieť zmluvu bez existencie právneho dôvodu (zmluvná voľnosť). Nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O.s.p.) možno, len ak tento subjekt má povinnosť určitú vôľu prejaviť v zmysle záväzku (§ 50a OZ) alebo mu táto povinnosť vyplýva zo zákona. Návrh na nahradenie vyhlásenia vôle je svojou podstatou návrhom na plnenie podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p., preto nie je podmienený preukazovaním naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ sa žalobca podanou žalobou na nahradenie vyhlásenia vôle domáhal nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu s obsahom uvedeným v žalobe, musí povinnosť odporcu uzavrieť takúto zmluvu vyplývať zo záväzku alebo zo zákona. V danom prípade vyplýva žalovanému ako organizácii kolektívnej správy zo zákona (§ 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona) povinnosť uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom ako používateľom predmetu ochrany. V prípade, ak k uzatvoreniu zmluvy nedôjde, má žalobca ako používateľ predmetu ochrany právo domáhať sa na súde nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného. Súd pri žalobe o nahradenie vyhlásenia vôle skúma z úradnej povinnosti (ex offo) splnenie zákonných ustanovení prejavu vôle obsiahnutého v návrhu zmluvy, či prejav vôle obsiahnutý v návrhu zmluvy obsahuje podstatné náležitosti zmluvy uvedené v zákone a či návrh zmluvy nie je v rozpore so zákonom. Podstatnými náležitosťami hromadnej licenčnej zmluvy (§ 18 ods. 2, § 40 - 45, § 48, § 81 ods. 1 písm. h/, § 82 ods. 1 autorského zákona) sú: 1. udelenie súhlasu organizáciou kolektívnej správy na použitie diel, ku ktorým spravuje práva (udelenie licencie), 2. druh spravovaného predmetu ochrany, 3. spôsob, rozsah licencie a účel jeho použitia, 4. čas, v ktorom sa spravovaný predmet ochrany bude používať, 5. odmena alebo spôsob jej určenia. V konaní o nahradenie vyhlásenia vôle, súd môže návrhu vyhovieť iba vtedy, ak žalobný návrh obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, pričom je zároveň povinný prihliadať na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona, teda podmienky primeranosti a rovnaké podmienky, za akých sú zmluvy uzatvárané s používateľmi predmetov ochrany v obdobných prípadoch. 1.3. V danom prípade mal prvoinštančný súd za to, že nahradením vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom navrhnutú hromadnú licenčnú zmluvu s jej podstatnou náležitosťou navrhnutej odmeny za používanie predmetov ochrany inak ako za podmienok primeraných a rovnakých, ako sú zmluvy uzatvárané s inými používateľmi predmetov ochrany, pri ktorých základom pre výpočet výšky odmeny je sadzobník zverejnený žalovaným na jeho internetovej stránke v súlade s ust. § 81 ods. 1 písm. s/ autorského zákona, by žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona uzatvárať licenčné zmluvy s používateľmi alebo osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmet ochrany, za primeraných a rovnakých podmienok, a to vzhľadom na množstvo platných hromadných licenčných zmlúv uzavretých s ďalšími používateľmi. Nakoľko žalobcom formulovaný návrh na nahradenie vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu je v tomto smere v podstatnej časti (náležitosti zmluvy) v rozpore so zákonom, súd žalobu zamietol. Žalobca ničím nepreukázal, že by ním navrhované znenie zmluvy zodpovedalo ust. § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona teda, že by určovalo (najmä pokiaľ ide o autorskú odmenu, ktorá predovšetkým bola medzi stranami sporná) primerané a rovnaké podmienky, ako u ostatných používateľov v obdobných veciach, a naopak, že by odmena vypočítaná odporcom na základe jeho sadzobníka nezodpovedala ust. § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona. V nadväznosti na uvedené taktiež treba poukázať na to, že účelom a zmyslom právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 82 ods. 1 autorského zákona, bezpochyby nebolo umožniť každému používateľovi predmetov ochrany spravovaných žalovaným domáhať sa podľa vlastných predstáv a požiadaviek uzatvorenia zmluvy, za podmienok, ktoré jemu vyhovujú. Účel sledovaný právnou normou v tomto ustanovení zákona je potrebné a nevyhnuté vykladať v jednote s obsahom a účelom autorského zákona ako celku, ktorého ťažiskové princípy sú založené na kolektívnej ochrane majetkových práv ich nositeľov za rovnakých podmienok (§ 81 ods. 1 písm. d/ autorského zákona). Nie je právom používateľa predmetu ochrany stanovovať hodnotu týchto práv a stanovovať výšku odmeny za použitie predmetov ochrany, pretože nie je nositeľom týchto práv. Toto právo prináleží iba samotným nositeľom práv, resp. organizácii kolektívnej správy, ktorá ich zastupuje. Vychádzajúc z uvedeného potom možno uzavrieť, že zmyslom a účelom žaloby o nahradenie vyhlásenia vôle podľa § 82 autorského zákona, je právo používateľa predmetu ochrany domáhať sa ochrany na súde iba v prípade, ak zo strany organizácie kolektívnej správy dôjde k neodôvodnenému odmietnutiu resp. neuzavretiu licenčnej (hromadnej licenčnej) zmluvy za podmienok primeraných a rovnakých ako v obdobných prípadoch. 1.4. Pokiaľ sa žalobca ďalej domáhal určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy v časti článku IV písm. a) zmluvy a v časti článku IV písm. b) zmluvy, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol, keď žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, keď zároveň tento nevyplýva ani zo zákona, nakoľko žaloba podľa 82 ods. 1 autorského zákona s poukazom na poznámku 8) nie je žalobou určovacou, ale žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle, ktorá ako už bolo uvedené vyššie je svojou podstatou žalobou na plnenie podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p. Naliehavý právny záujem na určení je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Určujúci návrh je teda prostriedkom ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, ako bolo jeho právne postavenie porušené. Cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany smerujúce k dosiahnutiu zmeny právneho postavenia žalobcu. V prípade, ak došlo k porušeniu práva, je namieste žaloba na plnenie. V prejednávanej veci medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu hromadnej licenčnej zmluvy. Zákon uvedenú situáciu rieši možnosťou domáhať sa plnenia (nahradenia vyhlásenia vôle) z takto porušeného práva. Vzhľadom na uvedené, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení (naviac iba časti) zmluvy, pretože takéto určenie nijakým spôsobom nezmení právne postavenie žalobcu a nie je spôsobilé nahradiť zmluvný prejav vôle žalovaného. 1.5. O trovách konania mal súd prvej inštancie rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo z dôvodu žalobcovho nesúhlasu s výškou autorskej odmeny určenej na základe sadzobníka žalovaného. Žalobca považoval spôsob určenia výšky autorskej odmeny za neprimeraný, diskriminačný a nezohľadňujúci faktický stav. Žalobca poukázal na ustanovenia § 45 ods. 1 a 4 a § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že jediným kritériom spôsobu určenia výšky autorskej odmeny je primeranosť autorskej odmeny. Žalobca predal spolu 8 997 kusov vstupeniek, pričom jednotlivé druhy vstupného boli vo výške od 0,- € do 129,- €. Žalobca rovnako predával aj VIP vstupenky, ktorých cena sa skladala zo vstupného na koncert vo výške 59,- €, 109,- € a 129,- € a ostatných pridaných hodnôt tohto VIP balíčka, ktorých cena bola vo výške 90,- € a 150,- €, t.j. celkové sumy VIP vstupeniek boli vo výške 149,- €, 199,- €, 229,- €. Žalobca stanovil priemerné vstupné na účely autorskej odmeny vo výške 58,58 €. Na účely autorskej odmeny považoval za relevantné určenie kapacity miesta konania koncertu ako počtu reálne predaných vstupeniek na koncert, t.j. kapacita priestoru, v ktorom sa koncert konala bola v počte 8 997 miest. Ďalej sa žalobca spravoval pri výpočte odmeny príslušnými ustanoveniami sadzobníka. Pre celkový výpočet výšky autorskej odmeny v zmysle žalobcovho určenia priemerného vstupného na koncert a kapacity priestoru platí, že výška celkovej autorskej odmeny bude v sume 14 375,- €. 2.1. Ďalej vo svojom odvolaní žalobca uviedol, že žalovaný nesúhlasí s vyššie uvedeným výpočtom autorskej odmeny, pričom trvá na tom, aby na účely výpočtu autorskej odmeny boli použité ustanovenia sadzobníka, bez ohľadu na skutočnosť, že nezodpovedajú skutkovému stavu, na základe ktorého by výška autorskej odmeny mala byť v danom prípade určená, poukazujúc na § 82 autorského zákona. Žalovaný pri aplikácií príslušných ustanovení sadzobníka dospel k výpočtu priemerného vstupného na koncert vo výške 76,43 €. Podľa názoru žalobcu však výpočet žalovaného nebol správny a mal dospieť k čiastke 69,86 €. Žalovaný považuje na účely určenia kapacity priestoru, v ktorom sa koncert konal, za relevantný údaj uvedený na webovej stránke Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave, podľa ktorej je kapacita určená na 9 029 osôb. Žalovaný ďalej pri aplikácií príslušných ustanovení sadzobníka o určení kapacity priestoru konania koncertu uvádza celkovú výšku autorskej odmeny v sume 20 925,- € bez DPH. Výpočet žalovaného považoval žalobca za nesprávny. Žalovaný neakceptoval žalobcom predložené dôkazy o správnom určení autorskej odmeny, predovšetkým projektu protipožiarnej ochrany preukazujúceho skutočnú kapacitu priestoru, v ktorom sa koncert konal. Žalobca neuzatvoril so žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu, nakoľko nesúhlasí so spôsobom určenia autorskej odmeny jednostranne žalovaným, a to na základe sadzobníka žalovaného. Sadzobník nezohľadňuje reálny počet vstupeniek v jednotlivých kategóriách použitých na vstup na konkrétne verejné kultúrne podujatie a reálne ceny vstupeniek. Žalobca nesúhlasí s obsahom ukazovateľa „kapacita“, ktorou sa rozumie maximálny počet osôb povolený pre priestor konania hudobnej produkcie rozhodnutím kolaudačného alebo obdobného orgánu. Žalobca žiadal, aby sa kapacitou rozumel reálny počet vstupeniek použitých na vstup na verejné kultúrne podujatie. Nesúhlasil ani s ustanovením sadzobníka upravujúcim započítanie vstupného nižšieho ako 25 % z ceny najvyššieho vstupného pri výpočte priemerného vstupného, podľa ktorého sa dané vstupné malo započítať do priemeru ako vstupné v hodnote 25 % z ceny najvyššieho vstupného. Podľa žalobcu týmto ustanovením došlo k obmedzeniu každého používateľa pri slobodnom určení cien jednotlivých kategórií vstupeniek, čo nemá oporu v právnej úprave. Žalobca ďalej nesúhlasil ani s ustanovením sadzobníka, ktoré upravuje spôsob započítania vstupného obsahujúceho i konzumné minimálne vo výške 50 % vyberaného vstupného. V prípade, ak poskytovateľ predáva aj VIP balíčky bez možnosti účasti na konkrétnom podujatí, je takéto určenie ceny v sume 50 % z ceny vstupného diskriminačné. Rovnako takéto ustanovenie obmedzuje každého používateľa pri slobodnom určení cien jednotlivých kategórií vstupeniek, čo nemá oporu v právnej úprave. Žalobca požadoval, aby autorská odmena bola vypočítaná na základe ukazovateľov zohľadňujúcich reálne pomery pri konkrétnom kultúrnom podujatí organizovanom používateľom, teda z (1) reálneho počtu vstupeniek použitých na vstup na konkrétne verejné kultúrne podujatie, (2) reálnej ceny jednej vstupenky pre každú konkrétnu kategóriu vstupeniek na konkrétne verejné kultúrne podujatie a (3) počtu kategórií vstupeniek, ktorý je určený používateľom. 2.2. Vzhľadom na nesprávnosť určenia autorskej odmeny žalovaným v danom prípade došlo k naplneniu účelu ustanovenia § 82 autorského zákona. Zo strany žalovaného došlo k neodôvodnenému neuzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy, nakoľko ani žalobca nemohol pristúpiť k uzatvoreniu takej hromadnej licenčnej zmluvy, v ktorej by bola výška autorskej odmeny nesprávne určená na základe jednostranného určenia žalovaného. Kritérium primeranosti musí pri určení autorskej odmeny vždy vychádzať z faktického stavu, na základe ktorého sa odmena ustanovuje. Žalobca mal za to, že účelom ustanovenia § 82 autorského zákona je umožniť používateľovi domáhať sa uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy s organizáciou kolektívnej správy práv práve v prostredníctvom autoritatívneho rozhodnutia súdu v prípadoch, keď nedôjde k uzatvoreniu takejto hromadnej licenčnej zmluvy. 3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý súhlasil s napadnutým rozsudkom a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že o žalobe na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu môže súd rozhodnúť len tak, že žalobe vyhovie alebo ju zamietne. Nemôže sám obsah zmluvy určovať, meniť, dopĺňať či modifikovať. Rovnako súhlasil so záverom súdu, že žaloba podľa § 82 ods. 1 autorského zákona je žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle, teda žalobou na plnenie, preto nemôže byť vyhovené žalobe v časti týkajúcej sa určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. Navyše na určení obsahu iba časti takejto zmluvy nemôže byť daný naliehavý právny záujem, pretože právne postavenie žalobcu by sa zmenou časti zmluvy žiadnym spôsobom nezmenilo. Súd prvej inštancie takisto správne rozhodol, že návrh zmluvy bol žalobcom v časti týkajúcej sa autorskej odmeny formulovaný v rozpore so zákonom, preto musela byť žaloba zamietnutá. Žalobca v konaní nepreukázal, že autorská odmena určená žalovaným je v rozpore s § 81 ods. 1 písm., h/ autorského zákona, a teda že je v rozpore s primeranými a rovnakými podmienkami uplatňovanými vo vzťahu ku všetkým používateľom. Žalobca v odvolaní opätovne nerešpektuje sadzobník platný a účinný rovnako pre všetkých používateľov chránených autorských diel. Žalobca svojou žalobou mieni dosiahnuť zmenu sadzobníka namiesto uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy. Sadzobník vydaný žalovaným ako štátom určenou autoritou pre dohľad nad uplatňovaním autorských práv a práv súvisiacich s autorskými právami. Autori si svoj majetok ohodnotili spôsobom uvedeným v sadzobníku. Žalobca ako používateľ sa musí rozhodnúť, či bude rešpektovať takto určenú odmenu (cenu) za získanie súhlasu s použitím autorských diel alebo sa rozhodne, že diela autorov zastupovaných žalovaným nebude akceptovať a nebude tieto chránené hudobné diela používať. Keď žalobca nesúhlasil s autorskou odmenou, nemohol od žalovaného očakávať, že s ním uzavrie hromadnú licenčnú zmluvu. Žalovaný je pri spravovaní majetkových práv autorov povinný postupovať ku všetkým používateľom v súlade s podmienkami primeranosti a rovnosti. S uvedeným sa stotožnil aj prvoinštančný súd, keď skonštatoval, že nie je právom používateľa predmetu ochrany stanovovať hodnotu autorských práv a výšku odmeny za použitie predmetu ochrany, pretože nie je nositeľom týchto práv. Toto právo prináleží iba samotným nositeľom týchto práv, resp. organizácií kolektívnej správy, ktorá ich zastupuje. 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné. 8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na objasnenie všetkých podstatných skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti žaloby a správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov, najmä § 49, § 81 ods. 1 písm. h/ a s/ a § 82 ods. 1 autorského zákona, ako aj § 80 a § 161 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, teda vec i správne právne posúdil. Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci, keď žalobca v zásade len zopakoval svoju argumentáciu z prvoinštančného konania a nijako relevantne nespochybnil v celom rozsahu správne závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 101/2011-7 zo dňa 24.3.2011, v ktorom v obdobnej veci týkajúcej sa žaloby používateľa o nahradenie prejavu vôle organizácie kolektívnej správy uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu Ústavný súd SR rozhodol o neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti používateľa voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý z analogických dôvodov ako v prejednávanej veci potvrdil zamietajúci rozsudok prvoinštančného súdu. 9. Ustanovenie § 82 ods. 1 autorského zákona dáva možnosť používateľovi autorských diel, ako aj organizácií kolektívnej správy požadovať, aby v prípade neuzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy medzi organizáciou kolektívnej správny práv a používateľom obsah hromadnej licenčnej zmluvy vrátane odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany určil súd. Predmetné ustanovenie teda dáva možnosť žalobcovi domáhať sa žalobou nahradenia prejavu vôle uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu. Zároveň ustanovuje, že súd pri určení obsahu zmluvy prihliada na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob, rozsah a účel jeho použitia, na čas, v ktorom sa spravovaný predmet ochrany bude používať, a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona. Týmito podmienkami sú primeranosť a rovnaké zmluvné podmienky pri poskytovaní oprávnenia na použitie predmetu ochrany (autorských diel) a výške odmeny alebo náhradnej odmeny a spôsobe jej uhradenia. 10. Odvolaciemu súdu nezostalo iné, než sa stotožniť s dostatočne odvodnenými závermi súdu prvej inštancie o tom, že nie je v kompetencii súdu meniť či dotvárať obsah prejavu vôle, ktorý má byť súdnym rozhodnutím nahradený. Predpokladom pre úspech v konaní podľa § 161 ods. 3 O.s.p. je preukázanie, že žalovaný má povinnosť vyplývajúcu či už z právneho predpisu, zmluvy alebo z inej právnej skutočnosti prejaviť vôľu s určitým obsahom a napriek tejto povinnosti tak neurobil. Pokiaľ má žalovaný povinnosť uzavrieť zmluvu, musia byť zo žaloby zrejmé také náležitosti takejto zmluvy, na základe ktorých je možné prejav vôle žalobcu nepochybne konkretizovať. Obsah takejto zmluvy musí vyplývať z právneho predpisu, zmluvy medzi stranami alebo z inej právnej skutočnosti. Žalobca nemôže sám meniť podstatné náležitosti zmluvy a rovnako ich zmena ja vylúčená i zo strany súdu. Pokiaľ je obsah prejavu vôle, ktorého nahradenia sa žalobca domáha, čo i len z časti v rozpore s právnym predpisom či inou skutočnosťou, z ktorej má jeho obsah vyplývať, súd nemôže žalobe vyhovieť. V opačnom prípade by nahradil prejav vôle žalovaného, na prejavenie ktorej žalovaný nie je povinný. 11. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom podľa § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona, v ktorom jedna zo základných náležitostí tejto zmluvy, ktorou je výška autorskej odmeny, bola stanovená v rozpore so zákonom. Autorská odmena musí byť určená v súlade s § 45 autorského zákona, pričom žalovaný ako organizácia kolektívnej správy práv je povinný uverejniť sadzobník odmien a primeraných odmien podľa § 81 ods. 1 písm. s/ autorského zákona. Pri uzatváraní hromadnej licenčnej zmluvy sú obe zmluvné strany týmto sadzobníkom viazané a nemôže sa od neho odchýliť ani súd pri rozhodovaní o obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. Žalobca ako používateľ autorských diel nie je oprávnený stanovovať cenu za ich použitie, jej určenie náleží autorom alebo organizácií kolektívnej správy, pričom používateľ má možnosť túto cenu iba akceptovať alebo autorské diela nepoužiť. Žalobca ako používateľ nemôže svojvoľne stanovovať obsah zmluvy vrátane výšky autorskej odmeny, resp. spôsobu jej výpočtu. Pokiaľ využije svoje právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle organizácie kolektívnej správy uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu, môže žiadať uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy len za rovnakých podmienok, za akých hromadné licenčné zmluvy uzatvára organizácia kolektívnej správy s inými používateľmi v zmysle princípov primeranosti a rovnakých zmluvných podmienok vyplývajúcich z § 82 ods. 1 autorského zákona. 12. Na základe vyššie uvedeného je preto bezpredmetná obšírna argumentácia žalobcu prezentovaná v prvoinštančnom i odvolacom konaní o tom, ako by podľa jeho predstáv mala byť stanovovaná výška autorskej odmeny za použitie autorských diel. Súdne konanie o nahradenie prejavu vôle uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu podľa § 82 autorského zákona neslúži na presadzovanie ekonomického záujmu používateľa na znížení výšky autorskej odmeny, ani na presadenie jeho predstavy o podľa žalobcu správnom spôsobe výpočtu autorskej odmeny. Nemôže byť ani chápané ako nástroj na dosiahnutie zmeny sadzobníka žalovaného, podľa ktorého sa určuje autorská odmena. Účelom § 82 ods. 1 autorského zákona ja ochrana či už organizácie kolektívnej správy alebo používateľa pred neodôvodneným odmietnutím uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu druhým subjektom a umožnenie použitia autorských diel za podmienok v tomto ustanovení uvedených aj pri absencii uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy. Zároveň predmetné ustanovenie zabezpečuje, aby ani jedna zo strán nemohla úspešne požadovať uzavretie takej hromadnej licenčnej zmluvy, ktorá by vybočovala z princípov primeranosti a rovnakých zmluvných podmienok vyplývajúcich z § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona. Pokiaľ sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu obsahujúcu osobitné podmienky v časti týkajúcej sa výšky autorskej odmeny, postupuje v rozpore so zmyslom a účelom § 82 autorského zákona, na ktorom je založený jeho nárok. 13. Odvolací súd sa rovnako bezvýhradne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení obsahu hromadnej licenčnej zmluvy v časti článku IV písm. a) zmluvy v znení určenom v žalobnom návrhu a v časti článku IV písm. b) zmluvy v znení určenom v žalobnom návrhu, keď určením obsahu týchto častí zmluvy bez toho, aby reálne došlo k uzavretiu zmluvy v žalobcom navrhovanom znení, by sa nijako nezmenilo právne postavenie žalobcu, z čoho vyplýva, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na ním požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Táto časť žalobného petitu by mala význam iba v spojitosti s nahradením prejavu vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu v žalobcom požadovanom znení, čomu však súd z dôvodov uvedených vyššie nemôže vyhovieť. 14. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).