Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/220/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227458 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215227458.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: WHITEWINE s. r. o., Púchovská 6, 831 06 Bratislava, IČO: 46 868 810, práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., Turčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO: 35 913 754, proti žalovanému RUSAKEL, s. r. o., Vysoká 27, 811 06 Bratislava, IČO: 44 686 536, práv. zast. Advokátska kancelária HPP s. r. o., Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 36 867 489, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/513/2015-200 zo dňa 12.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/513/2015-200 zo dňa 12.09.2017 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa užívania nebytových priestorov nachádzajúcich sa na adrese O. XX, K., E. K., O. Q. M. U. Z. X.XXX M., ktoré sú súčasťou stavby súpisné č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku registra R. O. Č.. XXXXX/X, druh stavby: T.Á. K., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie G., U. K. - M. Č. P., U. K. T., a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd ďalej rozhodol, že žalobca je povinný zdržať sa obmedzovania žalovaného pri užívaní nebytových priestorov nachádzajúcich sa na adrese O. XX, K., E. K., O. Q. M. U. Z.M. X.XXX M., ktoré sú súčasťou stavby súpisné č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku registra R. O. Č.. XXXXX/X, druh stavby: T. K., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie G., U. K. - M. Č. P., U. K. T., a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalobca je povinný zdržať sa vykonávania stavebných alebo iných úprav nebytových priestorov nachádzajúcich sa na adrese O. XX, K., E. K., O. Q. M. U. Z. X.XXX M., ktoré sú súčasťou stavby súpisné č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku registra R. parcelné Č.. XXXXX/X, druh stavby: T. K., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie G., U. K. - M. Č. P., U. K. T., a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalovaný sa návrhom doručeným súdu dňa 14.08.2017 domáhal voči žalobcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalobcovi uložil povinnosť zdržať sa užívania nebytových priestorov nachádzajúcich sa na adrese O. XX, K., E. K., O. Q. M. U. Z. X.XXX M., ktoré sú súčasťou stavby súpisné č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku registra R. parcelné č. XXXXX/X, druh stavby: T. K., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie G., U. K. - M. Č. P., U. K. T., ako aj zdržať sa obmedzovania žalovaného pri užívaní týchto priestorov a zároveň je povinný zdržať sa vykonávania stavebných alebo iných úprav uvedených nebytových priestorov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalovaný tým, že dňa 13.07.2017 došlo k vlámaniu do kancelárskych priestorov v budove na O. XX Z. K., ktoré približne 8 rokov používa výlučne žalovaný a k protiprávnemu vyneseniu vecí patriacich žalovanému, ktoré boli umiestnené v týchto kancelárskych priestoroch. Podľa písomnej informácie obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Ružinov - západ č. ORPZ-BAII-OPP3-86/2017-ŠR zo dňa 03.08.2017 vynášali veci dve osoby, ktoré boli stotožnené privolanou policajnou hliadkou, pričom tieto osoby uviedli, že veci z kancelárie vypratávajú na pokyn B. P.Q. a že zámok vylomil údržbár budovy. Ten rovnako uviedol, že pokyn na vylomenie zámku mu dal B. P. s tým, že predmetné priestory má mať odo dňa 1.8.2017 prenajaté iná osoba. Následne listom datovaným dňa 02.08.2017 žalobca oznámil žalovanému, že o priestory v budove na O. XX Z. K. má prejavovať záujem päť spoločností, ktoré však majú požadovať odstránenie konštrukcií z galérií. Žalobca napriek trvaniu nájomnej zmluvy so žalovaným a bez právoplatného a vykonateľného rozsudku na vypratanie priestorov, ktorého sa domáha v tomto prebiehajúcom konaní, vyzval žalovaného na odstránenie predmetných konštrukcií a vypratanie nábytku, pričom ho upozornil, že ak tak neurobí, odstráni konštrukcie a vyprace nábytok sám. Podľa vyjadrenia žalobcu očakáva podpis nájomnej zmluvy s treťou osobou "v najbližších dňoch". Uviedol, že odstránením konštrukcií z galérií by sa znehodnotila časť investície žalovaného do predmetných priestorov v hodnote minimálne 100.000,- eur. 3. Základný dôvod, ktorým však žalovaný odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia, spočíva v zabránení ďalším zásahom žalobcu do užívacieho práva žalovaného a do jeho investícií, ktorými žalovaný zhodnotil predmetné priestory. 4. Súd poukázal na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2 CSP. 5. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dospel k záveru, že žalovaný osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobca totiž napriek tomuto prebiehajúcemu konaniu, keď proti vydanému rozsudku vo veci bolo podané zo strany žalovaného odvolanie, vykonával úkony smerujúce k vyprataniu predmetnej nehnuteľnosti. 6. Dňa 13.07.2017 došlo k vstupu do kancelárskych priestorov v budove na O. XX Z. K. a vyneseniu vecí patriacich žalovanému, ktoré boli umiestnené v týchto kancelárskych priestoroch. Podľa písomnej informácie obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Ružinov - západ č. ORPZ-BAII- OPP3-86/2017-ŠR zo dňa 03.08.2017 veci z kancelárie vypratávali osoby na pokyn B. P. a zámok vylomil údržbár budovy. Ten rovnako uviedol, že pokyn na vylomenie zámku mu dal B. P. s tým, že predmetné priestory má mať odo dňa 01.08.2017 prenajaté iná osoba. Taktiež aj z listu zo dňa 02.08.2017 splnomocnený zástupca žalobcu (T.. B. P., R..) oznámil žalovanému, že o priestory v budove na O. XX Z. K. má prejavovať záujem päť spoločností, ktoré však majú požadovať odstránenie konštrukcií z galérií. V tomto liste vyzval žalovaného na odstránenie predmetných konštrukcií a vypratanie nábytku, pričom ho upozornil, že ak tak neurobí, odstráni konštrukcie a vyprace nábytok sám žalobca. Podľa názoru súdu z uvedeného konania žalobcu jednoznačne vyplýva dôvodná obava, že žalobca bude v konaní smerujúcom k vyprataniu predmetnej nehnuteľnosti pokračovať aj naďalej, keďže tak preukázateľne postupoval bez ohľadu na prebiehajúce súdne konanie, ktoré sám inicioval a ktoré nie je právoplatne skončené. 7. Žalobca podal proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/513/2015-200 zo dňa 12.09.2017 odvolanie. 8. Žalobca mal zato, že súd v rozpore s ustanovením § 331 ods. 1 CSP doteraz nedoručil žalobcovi návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čím hrubo porušuje procesné práva žalobcu a znemožňuje mu prípravu a podanie kvalifikovaného odvolania. Návrh na nariadenie nedoručil ani napriek osobitnej výzve doručenej súdu cez elektronickú podateľňu UPVS, telefonickej urgencii ani dodatočnej urgencii prostredníctvom e-mailu. Nakoľko súd nedoručil návrh žalovaného, na základe ktorého bolo napadnuté uznesenie vydané, žalobca sa nemohol dostatočne kvalifikovane vyjadriť ani navrhnúť všetky príslušné dôkazy, ktoré majú byť vykonané. 9. Žalobca však uviedol, že výrok napadnutého uznesenia je neurčitý a nevykonateľný najmä pokiaľ ide o identifikáciu veci, na ktorú sa zákazy a obmedzenia vzťahujú. Na príslušnom liste vlastníctva č. XXX je zapísaná budova so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku p.č. XXXXX/X, ktorý má výmeru XXXX M.. Na uvedenom liste vlastníctva je zapísaný jeden byt a len jeden nebytový priestor. V tejto evidencii sa žiadne "nebytové priestory nachádzajúce sa na adrese O. XX, K., E. K., O. Q. M. U. Z. XXXX M. neuvádzajú. Takisto je žalobcovi nejasné, čo mal súd na mysli pod pojmom „prízemie“ a "miestnosť o výmere XXXX M., nakoľko žiadna takáto jedna miestnosť sa v budove ani nenachádza. Žalovaný vo svojom návrhu (ale ani v žiadnom zo svojich podaní v doterajšom priebehu konania) nepreukázal ani len to, že existuje nájomná zmluva, na ktorú sa odvoláva. Pokiaľ skutočne existuje platná nájomná zmluva, musí z nej jednoznačne vyplývať, čo je predmetom nájmu. Ak je predmetom nájmu len určitá časť takéhoto nebytového priestoru alebo budovy nečlenenej na samostatné nebytové priestory, potom musí nájomná zmluva obsahovať iné konkrétne vymedzenie. Súd sa stotožnil len s predloženým návrhom a zaviazal žalobcu zdržať sa nakladania s jeho vlastníctvom v tak neurčitom rozsahu, že tým ho fakticky úplne zbavil jeho vlastníckych práv k celej nehnuteľnej veci - k celej budove, nakoľko z výroku napadnutého uznesenia nie je možné určiť, s ktorou časťou nehnuteľnej veci môže nakladať a s ktorou časťou nakladať nesmie. Žalobca je toho názoru, že súd svojím uznesením vyvolal stav právnej neistoty aj vo vzťahu k tretím osobám a zároveň neprípustným spôsobom zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. Nariadením neodkladného opatrenia v spore, v ktorom sa žalobca márne už takmer dva roky domáha rozhodnutia súdu vo veci vypratania a je to práve žalovaný, kto procesnými obštrukciami konanie zdržiava a doteraz nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie akéhokoľvek právneho vzťahu k predmetu nájmu, pričom súd ignoroval ustanovenia čl. 2, 5 a 17 CSP. Tým, že porušil pri doručení napadnutého uznesenia ustanovenie § 331 CSP a ignoruje aj výzvy na dodatočné doručenie navyše hrubým spôsobom porušil aj čl. 6, a najmä čl. 9 CSP. Žalobca z opatrnosti namieta aj skutočnosť, že uznesenie bolo vydané iným ako zákonným sudcom. 10. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne alebo aby, v prípade, že dospeje k záveru, že je splnená niektorá z podmienok zákona definovaná v § 389 CSP, napadnuté uznesenie zrušil. 11. Žalobca doplnil odvolanie, a to z toho dôvodu, že súd doručil až dňa 25.9.2017 žalobcovi samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane jeho príloh, takže žalobca nemal možnosť sa s nimi oboznámiť. Žalobca popiera skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že by mal vôbec niekedy platne prenajaté akékoľvek priestory v budove na O. F.. XX Z. K.. Takisto popiera, že by žalovaný vykonal akékoľvek investície do nehnuteľností na O. F.. XX Z. K.. Žalovaný svoje tvrdenia ničím relevantným nepodložil. Súd vychádzal pri vydaní rozhodnutia výlučne z ničím nepodložených tvrdení žalovaného, t.j. súd vôbec nezisťoval náležite skutkový stav. Súd úplne ignoroval skutočnosť, že ak by aj existovali akékoľvek nároky žalovaného a/ alebo p. A. voči ním označovaným subjektom - p. T.. P. či spoločnosti EUROCONS a.s., ako tvrdí žalovaný, tak tieto nároky nemajú žiadny vzťah k žalobcovi. Súd podľa žalobcu nevenoval pozornosť ani predloženej údajnej zmluve o nájme uzavretej dňa 30.1.2011. Pokiaľ by bolo skutočne došlo k uzavretiu tejto zmluvy (čo stále popiera na základe informácií poskytnutých zo strany EUROCONS a.s.) a pokiaľ by bola vôbec platná (vzhľadom na evidentné nedodržanie podmienok § 196a Obchodného zákonníka), tak súd nemal prehliadnuť bod 4.4 a 4.5 tejto zmluvy. Z nich jednoznačne vyplýva, že akékoľvek nároky medzi RUSAKEL a EUROCONS a.s. budú v prípade predaja nebytových priestorov alebo v prípade skončenia nájmu z akýchkoľvek dôvodov pred uplynutím doby nájmu vysporiadané medzi týmito subjektmi. Žalobca navyše uvádza, že pokiaľ by RUSAKEL s.r.o. skutočne bol v zmysle bodu 2.4 údajnej nájomnej zmluvy vlastníkom investície do nebytových priestorov vo výške 1.700.000,- Eur, tak by toto „vlastníctvo“ mal v spore niečím preukázať. Je zarážajúce, že si súd nevšimol ani skutočnosti, ktoré priamo vyvracajú hodnovernosť tvrdení žalovaného. Žalovaný tvrdí, že podľa údajnej zmluvy z 30.1.2011 mu údajne EUROCONS a.s. dal do nájmu XXXX M., pričom v zmluve sa ale uvádza v bode 2.1 len XXXX M.. Z týchto XXXX M. žalovaný prenechal do podnájmu spoločnosti Q..sk XXXX M. a ešte ďalších XXX M. dokázal dať do podnájmu podnájomcovi A. N., A..P..U... Súčet plôch, ktoré dal do podnájmu bol XXXX M., ale v nájme mal len XXXX M.. 12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podal dvoma podaniami odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, v ktorých uvádza viacero zvláštnych tvrdení, ktoré nevychádzajú zo skutkového stavu a obsahu tohto spisu. Predovšetkým žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca spochybňuje vymedzenie nebytových priestorov, ktorých sa týka nariadené neodkladné opatrenie, keď toto vymedzenie presne zodpovedá označeniu nebytových priestorov, ktoré žalobca použil vo svojej žalobe. Žalovaný je presvedčený, že sporové strany vedia, ohľadne ktorých nebytových priestorov sa vedie toto konanie a mu uniká zmysel vznesenej námietky žalobcu. Rovnako nerozumie výpočtom ohľadne výmery nebytových priestorov, ktoré boli prenajaté žalovanému a ktorých súčasťou sú aj nebytové priestory, ktorých sa týka nariadené neodkladné opatrenie. Žalobca vychádza z údajov, ktoré nezodpovedajú nájomnej zmluve, ktorú pôvodne uzavrel žalovaný so spoločnosťou EUROCONS a.s., ktorú neskôr v pozícii prenajímateľa nahradil žalobca (pričom spoločnosť EUROCONS a.s. aj spoločnosť žalobcu sú reálne ovládané jednou a tou istou osobou - T.. B. P.). Dôvod takýchto zavádzajúcich tvrdení žalobcu žalovanému uniká, pričom najmä tvrdenie, že žalovaný mal pri užívaní nebytových priestorov zneužívať svoje personálne prepojenie so spoločnosťou EUROCONS a.s. považuje za úplne absurdné. Rovnako podľa názoru žalovaného neobstoja tvrdenia žalobcu o nepreukázaní nájomnej zmluvy, resp. o tom, že by žalovaný nemal priestory platne prenajaté. Vzťah žalovaného k nebytovým priestorom, ktorých sa týka nariadené neodkladné opatrenie, doložil žalovaný viacerými listinnými dôkazmi, vrátane právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu. Popiera, že by žalovaný "opakovane obťažoval tretie osoby v budove, ktoré majú riadne prenajaté priestory". Toto tvrdenie navyše žalobca ničím nepodložil, pričom je pozoruhodné, že rozporuje žalovaným tvrdený skutkový stav, ktorý bol preukázaný okrem iného aj vyjadrením Policajného zboru Slovenskej republiky. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 14. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vecne správne a v celom rozsahu sa na odôvodnenie uznesenia odvoláva. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 17. Podľa § 331 ods. 1 veta prvá CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. 18. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pretože žalobca napriek neukončenému konaniu vo veci samej, ktorým sa domáha vypratania nebytových priestorov žalovaným na adrese O. XX, XXX XX K., E. K. U. Z. X.XXX M., ktoré sú súčasťou stavby súpis. číslo XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXXX/X, J. na L. Č.. XXX, začal vykonávať úkony smerujúce k vyprataniu predmetnej nehnuteľnosti. Uvedené konanie žalobcu je osvedčené, čoho dôkazom je písomná informácia obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Ružinov - západ č. ORPZ-BAII-OPP3-86/2017-ŠR zo dňa 03.08.2017. Taktiež je osvedčené, že žalovaný má uzavretú nájomnú zmluvu na predmetné nebytové priestory s právnym predchodcom v nájomnom vzťahu - spoločnosťou EUROCONS, a.s. zo dňa 30.1.2011, pričom až pri rozhodovaní o dôvodnosti žaloby vo veci samej sa bude riešiť otázka platnosti uvedenej nájomnej zmluvy. Za tohto stavu aj odvolací súd považuje za vhodné pomery účastníkov dočasne upraviť, keďže žalobca narúša činnosť žalovaného ako nájomcu, čo spôsobuje odôvodnené nebezpečenstvo hroziacej ujmy žalovanému. 20. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu v odvolaní, že súd neprípustným spôsobom zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. Tak, ako už bolo uvedené, v konaní bolo osvedčené, že dochádza k rušeniu práva nájomcu užívať predmet nájmu (napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu) a to, že vlastnícke právo žalobcu je chránené, ešte neznamená, že ostatní účastníci právnych vzťahov môžu byť vystavení vlastníkovej svojvôli. 21. Odvolací súd považuje za nedôvodnú i námietku odvolateľa, že výrok napadnutého uznesenia je neurčitý a nevykonateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu výrok rozhodnutia je formulovaný tak, že je z neho zrejmé, čo má žalobca vykonať, nehnuteľnosť je špecifikovaná dostatočným spôsobom a konkrétnou výmerou, ktorá zodpovedá výmere nebytových priestorov, ktoré špecifikoval i sám žalobca v žalobe o vypratanie tých istých nebytových priestorov. 22. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nedoručil žalobcovi návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 331 ods. 1 CSP spolu s napadnutým uznesením, čím sa žalobca nemohol kvalifikovane vyjadriť ani navrhnúť všetky príslušné dôkazy, toto pochybenie súdu bolo odstránené tým, že žalobcovi súd prvej inštancie dodatočne doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 22.9.2017, a žalobca na základe toho dňa 27.9.2017 svoje odvolanie aj doplnil. Zo strany súdu prvej inštancie tak nedošlo k porušeniu namietaných článkov 2, 5, 6, 9 a 17 CSP. Pokiaľ žalobca v doplnení odvolania popieral skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že by mal vôbec niekedy platne prenajaté akékoľvek priestory v budove na O. F.. XX Z. K. a že by žalovaný vykonával akékoľvek investície do nehnuteľnosti na O. F.. XX, tieto skutkové otázky budú až predmetom dokazovania vo veci samej. 23. Vzhľadom na to, že v konaní bolo osvedčené, že žalobca bez ohľadu na neskončené súdne konanie vykonáva úkony voči žalovanému za účelom vypratania nehnuteľnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).