Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/62/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227458 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215227458.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu WHITEWINE s. r. o., Púchovská 6, Bratislava, IČO: 46 868 810, práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., Turčianska 16, Bratislava, IČO: 35 913 754, proti žalovanému RUSAKEL, s. r. o., Vysoká 27, Bratislava, IČO: 44 686 536, práv. zast. Advokátska kancelária HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava, IČO: 36 867 489, o vypratanie nehnuteľnosti a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/513/2015-81 zo dňa 19.12.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/513/2015-81 zo dňa 19.12.2016 m e n í tak, že z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/513/2015-61 zo dňa 17.10.2016. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku č. k. 22Cb/513/2015-61 zo dňa 17.10.2016. V odôvodnení uviedol, že žalovaný nepreukázal, že k zmeškaniu pojednávania vo veci, na ktorom bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, došlo z ospravedlniteľného dôvodu. Žalovaný vo svojom návrhu uviedol, že žiadny jeho zástupca v čase doručovania predvolania na pojednávanie nebol prítomný v mieste sídla žalovaného, nakoľko išlo o letné dovolenkové obdobie a že pravdepodobne z dôvodu chyby na strane pošty mu nebolo doručené ani žiadne oznámenie o uložení predmetnej zásielky na pošte. Súd však tieto tvrdenia považoval za irelevantné, nakoľko Slovenská pošta, a.s. v liste zo dňa 8.12.2016 uviedla, že predmetná zásielka (predvolanie na pojednávanie spolu so žalobou) bola doručená na dodávaciu poštu dňa 19.8.2016, kedy bol vykonaný prvý pokus o doručenie, avšak nakoľko adresát na odovzdávacom mieste (Vysoká 27, Bratislava) nebol zastihnutý, poštový doručovateľ zanechal adresátovi v domovej listovej schránke výzvu o opakovanom doručovaní, ktoré bolo uskutočnené dňa 22.8.2016, kedy počtový doručovateľ zanechal adresátovi oznámenie o uložení zásielky a v ten istý deň bola táto zásielka uložená na pošte počas plynutia odbernej lehoty. Dňa 10.9.2016 bola vrátená späť odosielateľovi z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, a teda súd riadne doručoval žalovanému predvolanie na pojednávanie spolu so žalobou na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri v súlade s § 106 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Súd uviedol, že žalovaný si predmetnú zásielku neprevzal v odbernej lehote na pošte, a preto sa písomnosť považovala za doručenú v zmysle § 111 ods. 3 C.s.p. dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu dňa 13.9.2016. Súd poukázal na to, že je povinnosťou každej právnickej osoby, aby si zabezpečila preberanie zásielok v mieste svojho sídla zapísaného v obchodnom registri, a to aj v čase dovoleniek, aby nenastala situácia, že sa dôležitá súdna zásielka vráti súdu ako nedoručená a v zmysle platných ustanovení C.s.p. sa bude považovať za doručenú aj vtedy, keď sa adresát o nej nedozvie. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. Žalovaný zastával názor, že rozsudok pre zmeškanie by mal byť iba krajným spôsobom rozhodovania súdu, ktorý by mal negatívne postihovať pasívnu stranu sporu, ktorá nemá záujem uplatňovať svoje procesné práva, a to len za presne stanovených procesných podmienok. V predmetnej veci súd takto postupoval len na tom základe, že žalovanému nebola doručená jediná zásielka, ktorá mala obsahovať tak žalobu ako aj predvolanie na pojednávanie, vychádzal výlučne z oznámenia Slovenskej pošty, a.s., a preto rozhodnutie súdu bolo podľa žalovaného nesprávne. Žalovaný poukázal na to, že objektívne nemá možnosť preukázať, že sa do jeho dispozičnej sféry nedostalo oznámenie o uložení spornej zásielky, pretože o tom neexistuje žiadny dôkaz, resp. o tom, že pošta mu uvedené oznámenie zanechala ale nedostalo sa do rúk žalovaného prípadným zásahom tretej osoby. Žalovaný teda nemôže preukázať, že sa niečo nestalo, alebo že sa niečo stalo tak, aby sa o tom žalovaný nedozvedel. Poukázal na iné súdne konania, v ktorých si pravidelne preberá súdne zásielky, čím sa podľa jeho názoru neguje možnosť, že by sa vyhýbal preberaniu súdnych zásielok, pričom však súd tieto argumenty úplne ignoroval. Uviedol, že existuje viac možností, pre ktoré sa žalovaný nedozvedel o spornej zásielke, a to, že poštový doručovateľ mohol zabudnúť nechať oznámenie alebo ho mohol vhodiť do nesprávnej poštovej schránky. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že pošta nemohla súdu poskytnúť iné stanovisko, pretože v opačnom prípade by tým priamo priznala, že porušila svoje povinnosti, a teda evidencia úkonov v internom systéme pošty ešte neznamená, že poštový doručovateľ tieto úkony aj skutočne vykonal. Uviedol, že sa mu ešte nikdy nestalo, aby mu pošta v súvislosti s nejakou zásielkou zanechala oznámenie o opakovanom doručení a pri neprevzatých zásielkach mu vždy zanecháva len oznámenie o ich uložení na pošte, čo je tiež podľa žalovaného prejavom toho, že si poštoví doručovatelia uľahčujú svoje povinnosti. Žalovaný tak na základe uvedeného skonštatoval, že vyjadrenie Slovenskej pošty, a.s. nemá takú dôkaznú silu, aby mohlo dostatočne vyvrátiť pravdivosť tvrdení žalovaného vo vzťahu k tomu, že pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Vzhľadom na uvedené zároveň žalovaný uviedol, že za daných okolností je nevyhnutné posudzovať jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tak, aby boli v nevyhnutnej miere zachované jeho základné ústavné práva na spravodlivý proces, ktoré zároveň nebudú neprimeraným spôsobom zasahovať do rovnako chránených práv na strane žalobcu. žalovaný uviedol, že v danom prípade mu za podmienok, ktorých opodstatnenosť spochybňuje, bolo znemožnené brániť sa proti podanej žalobe a súd rozhodol vo veci, ktorá má pre neho existenčný význam, len na základe tvrdení jednej sporovej strany, ktoré neboli vystavené ich preskúmaniu tak, ako by to nevyhnutne muselo byť v prípade iného rozhodovania ako rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný zastával názor, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by súd mal odmietnuť poskytnúť mu aspoň základnú ochranu jeho procesných práv a že dôvody, ktoré uviedol v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie boli opodstatnené a hodnoverné. Je presvedčený, že ak by na strane súdu aj existovali určité pochybnosti o okolnostiach, ktorými odôvodnil svoju žiadosť, tak v záujme zachovania práva na spravodlivý súdny proces nemôže súd na tieto pochybnosti prihliadať, pokiaľ nie sú spoľahlivo preukázané a zároveň musí prihliadať na objektívne možnosti žalovaného preukázať tvrdené okolnosti ospravedlniteľného zmeškania pojednávania. V danom prípade však súd formálnym vyjadreniam pošty bezdôvodne prikladal väčšiu váhu ako tvrdeniam žalovaného. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zruší rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 22Cb/513/2015-61 zo dňa 17.10.2016. 3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 5. Podľa § 167 ods. 1 až 4 C.s.p. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. 6. Podľa § 273 C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. 7. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 8. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že procesný postup súdu prvej inštancie nebol správny a na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné podmienky. Odhliadnuc od skutočnosti, že podľa názoru odvolacieho súdu bol dodržaný postup pri doručovaní spornej zásielky, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci predčasne vytýčil pojednávanie bez toho, aby bol dodržaný procesný postup v rámci prípravy pojednávania. V čase od doručenia žaloby do vytýčenia termínu pojednávania bol súd prvej inštancie povinný postupovať ešte v zmysle ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“). Pred samotným vytýčením termínu pojednávania a predvolaním na pojednávanie bol súd v rámci prípravy pojednávania povinný v zmysle § 114 ods. 2 O.s.p. doručiť žalovanému žalobu spolu s prílohami do vlastných rúk a poučiť ho v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., prípadne ak to povaha veci alebo okolnosti vyžadovali bolo potrebné uznesením uložiť žalovanému, aby sa k veci písomne vyjadril v zmysle § 114 ods. 3 a 4 O.s.p. s poučením o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade nesplnenia tejto povinnosti. Uvedený postup však súd prvej inštancie nedodržal. Napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie je datované dňom 16.6.2016, súd v ňom už aplikoval ustanovenia C.s.p. platného a účinného od 1.7.2016. V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že aj novoprijatá koncepcia C.s.p. v zmysle vyššie citovaných ustanovení ukladá súdu prvej inštancie povinnosť aplikovať zhodný postup ako za účinnosti O.s.p.. Súd si tak vo vzťahu k žalovanému nesplnil povinnosť a z jeho strany absentoval úkon, ktorým by žalovanému uložil povinnosť, resp. umožnil mu vyjadriť sa k žalobe, na základe čoho neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie upravené či už v § 153b ods. 1 a 2 O.s.p. alebo v § 273 a § 274 C.s.p. účinných od 1. 7.2016. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie okrem toho, že nedodržal uvedený postup, na úkor procesných práv žalovaného mu zaslal v jednej zásielke predvolanie na pojednávanie spolu so žalobou. Odvolací súd dodáva, že súdom prvej inštancie uplatnený postup v zmysle § 274 C.s.p. by prichádzal do úvahy až v prípade, ak by sa síce žalobca vyjadril k žalobe, ale bez ospravedlnenia svojej neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami sa nedostavil na pojednávanie vo veci napriek riadnemu a včasnému predvolaniu. 9. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.