Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/140/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216200728 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216200728.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu BEKWOODCOTE s.r.o., Odborárska 52, Bratislava, IČO: 31 364 951, práv. zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., Stoličková 4, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovanému 1/ N.. Y. T., Š. XX, X., práv. zast. LAWS, s.r.o., Rajská 7, Bratislava, IČO: 36 729 078, žalovanej 2/ N.. I. T., Š. XX, X., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/53/2016-424 zo dňa 12.4.2017 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/53/2016-424 zo dňa 12.4.2017 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že písomným podaním zo dňa 14.3.2017 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach presne špecifikovaných v návrhu, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalovanej 2/ v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z titulu ručiteľského záväzku (žalovaného 1/) vo výške 43.666,76 EUR s príslušenstvom. Návrh odôvodnil skutočnosťami, že hoci návrh vo veci samej podal žalobca len voči žalovanému 1/, predmetom návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sú nehnuteľnosti v bezpodielovom vlastníctve žalovaných ako manželov, preto sa návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia týka oboch manželov a je rozšírený aj na žalovanú 2/. Žalobca uviedol, že nárok uplatnený žalobou považuje za dôvodný, žalobca ako predávajúci uzavrel so spoločnosťou MatiStav s.r.o. ako kupujúcim Rámcovú kúpnu zmluvu dňa 14.11. 2012 , ktorá v čl. V. bod 5. zmluvy obsahuje ručiteľské vyhlásenie žalovaného 1/, v ktorom o.i. žalovaný 1/ v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák. vyhlasuje, že preberá na seba ručiteľský záväzok tak, že uspokojí pohľadávku predávajúceho (ako veriteľa) v prípade, ak kupujúci nesplní svoje záväzky z tejto zmluvy (vrátane nároku na náhradu škody a bezdôvodného obohatenia) za spoločnosť (Matistav s.r.o.). Žalobca má za to, že jeho nárok voči žalovanému 1/ je oprávnený a písomná forma ručiteľského vyhlásenia je zachovaná. Žalobca lustráciou majetku žalovaného 1/ v katastri nehnuteľnosti zistil, že žalovaný 1/ po podaní žaloby previedol nehnuteľnosť, byt č. 25, zapísaný na I. Č.. XXXX, P. pre W. Ú. U., C. U., C. U. na tretiu osobu - svoju dcéru, ktorou je I. T., Š. XX, X., B.. X.X.XXXX. Práve táto skutočnosť podľa názoru žalobcu odôvodňuje potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko úkon žalovaného 1/ spočívajúci v prevode nehnuteľnosti na svoju dcéru predstavuje ohrozenie budúcej exekúcie na majetok žalovaného 1/, pričom žalobca nevie vylúčiť, či sa žalovaný 1/ aj v súčasnosti nechystá zbaviť svojho existujúceho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, ktorá predstavuje sumu 43.666,76 EUR. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko sa žalovaný zbavuje svojho majetku), je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že súčasný § 325 ods. 1, C.s.p. nepredpokladá len úpravu pomerov strán (žalobca a žalovaný), ale podstatne extenzívnejšie normuje úpravu pomerov bez ďalšieho. To bezprostredne súvisí s celkovou koncepciou neodkladných opatrení , ktorá nie je priamo viazaná na konanie vo veci samej a umožňuje trvanie účinkov neodkladného opatrenia aj po skončení konania, rovnako ako jeho nariadenie pred začatím konania bez následnej žaloby alebo po právoplatnom skončení konania. Preto je nevyhnutné konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vnímať ako pomerne autonómne, s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu, ktorý vyplýva priamo zo zákona (§ 326, 335 a 336 C.s.p.). Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, to platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania, v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán (žalobca, žalovaný) a prípadným neodkladným opatrením má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu inému. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 4. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade žalobca neosvedčil také konanie žalovaných 1/ a 2/, dôsledkom ktorého je znižovanie majetku a reálna hrozba že prípadná exekúcia bude zmarená. Nepredložil žiaden konkrétny dôkaz (okrem LV č. XXXX na byt č. XX, ktorý na základe kúpnej zmluvy nadobudla dcéra žalovaných 1/ a 2/ I. T.) o tom, že konanie žalovaného spôsobuje alebo je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, ktorá mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného bezprostredne hrozí, rovnako ako nepreukázal, že žalovaný sa správa spôsobom vzbudzujúcim reálnu obavu zo zmarenia možnosti výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. Aj keby žalovaný 1/ a 2/ previedli kúpnou zmluvou zo dňa 23.6.2016 byt č. 25 , zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre W. Ú. U. na svoju dcéru I. T. žalobca neosvedčil, že žalovaní tak robia za účelom znižovania majetku. Navyše aj pri preukázanom vlastníctve žalovaných k nehnuteľnostiam (tri domy, garáž, byt), by zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 43.666,76 EUR s prísl. bolo v rozpore so zásadou a požiadavkou proporcionality a išlo by o neprimeraný zásah do majetkových pomerov nielen ručiteľa (žalovaného 1/), ale aj jeho manželky. Oprávnenosť nároku žalobcu bude predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej. Samotný dlh bez splnenia ďalších podmienok nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky v danom prípade nie sú naplnené, keďže žalobca v konaní neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery sporových strán zabezpečovacím opatrením. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol návrhu vyhovieť. Má za to, že už počas prebiehajúceho súdneho konania žalovaný 1/ podnikal kroky, ktorými znižoval hodnotu svojho majetku, a teda žalobca má dôvodnú obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, nakoľko žalobca sa už v súčasnosti nemôže uspokojiť z majetku žalovaného 1/, ktorý previedol na svoju dcéru. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal znižovanie majetku žalovaných ich konaním a práve tento prevod majetku, ktorý nastal počas prebiehajúceho súdneho konania, je tým konaním, ktoré zakladá reálnu hrozbu a predstavuje znižovanie majetku. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu, že žalobca nepreukázal, že žalovaný 1/ sa správa spôsobom vzbudzujúcim reálnu obavu ohrozenia exekúcie, nakoľko žalobca túto skutočnosť preukázal. Poukázal na to, že žalobcu v tomto štádiu konania nemožno generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý sa stotožnil s uznesením a navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že je potrebné predovšetkým rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality vo vzťahu k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia a jeho nariadením by došlo k zjavne neoprávnenému a nedôvodnému zásadu do majetkových pomerov žalovaného 1/ , a to predovšetkým s ohľadom na výšku žalovanej pohľadávky a na majetkové pomery žalovaného 1/. Poukázal na to, že predávajúcim bytu bola spoločnosť MatiStav PLUS, s.r.o. a nie žalovaný 1/ ako fyzická osoba, ako tvrdí žalobca vo svojom návrhu. Vyššie uvedenú skutočnosť poukázal na pojednávaní dňa 13.6.2017. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1, CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, CSP a toto v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s listinnými dôkazmi má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, nakoľko ten nie je dôvodný. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, zároveň neosvedčil ani skutočnosť, že žalovaní sa zbavujú svojho majetku v snahe vyhnúť sa svojim záväzkom. Existencia peňažnej pohľadávky v sume 43.666,76 EUR sama o sebe ešte nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. V konaní je žalobca povinný preukázať, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca predložiť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Súd však musí pri rozhodovaní zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného, a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súdu zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). 9. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v danom prípade neosvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil, že sa žalovaný 1/ a 2/ zbavujú svojho majetku jeho predajom blízkej osobe - dcére, táto skutočnosť sama osebe neosvedčuje dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená, vzhľadom aj na to, že z predloženého výpisu registra nehnuteľností sú žalovaní vlastníkmi viacerých nehnuteľností okrese Bratislava II a Senec. Žalobca sa len domnieva, žeby mohlo dôjsť k zmene majetkových pomeroch na strane žalovaných, pričom na samotné vydanie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje domnienka takéhoto stavu a predloženie kúpnej zmluvy, musí byť reálne preukázané, že žalovaní sa zbavujú majetku, aby nemuseli uspokojiť žalobcu. Návrh žalobcu je taktiež v zjavnom nepomere voči žalovanej pohľadávke vzhľadom k výške sumy a hodnotou nehnuteľností. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, a preto nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 10. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 11. O náhrade trov konania súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP). 12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).