Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/138/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216210876 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216210876.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO : 00 585 441, zastúpená advokátkou JUDr. Soňou Pohovejovou, AK Záhradnícka 37 v Bratislave, proti žalovanému: D. F., A.. XX. X. XXXX, W. W., T. XX, o zaplatenie 215 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9. 3. 2017 č.k. 10C/131/2016 - 52, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 215 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 17. 10. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dňa 22. 6. 2011 spôsobil motorovým vozidlom B. : W. dopravnú nehodu tak, že nedal prednosť v jazde motocyklistovi P. F.; vodič motocykla utrpel pri nehode okrem zranení aj škodu na osobných veciach v sume 215 €. Žalobca túto sumu poukázal poškodenému dňa 24. 3. 2015. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu poskytnutého plnenia v lehote 15 dní od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému doručená dňa 1. 10. 2015; žalovaný náhradu poistného plnenia neuhradil, preto sa dňom XX. XX. XXXX dostal do omeškania. Z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody o.i. vyplýva, že vodič F. miesto dopravnej nehody opustil; pri nehode utrpel vodič motocykla F. podľa lekárskej správy ťažké zranenia, a to : pomliaždenie lebky, zlomeninu pravej ruky, zlomeninu pravej stehennej kosti a pomliaždeniny pravého predkolenia, s predpokladanou dobou liečby nad 42 dní. Z Poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 20. 12. 2001 súd zistil, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda a ktoré viedol žalovaný, bolo poistené u žalobcu. Poskytnutie poistného plnenia poškodenému v sume 215 € bolo súdu preukázané Oznámením o poistnom plnení zo dňa 24. 3. 2015. 2/ Žalobca sa plnenia voči žalovanému domáha na tom základe, že žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, ktorá je poistnou udalosťou, a to podľa osobitného predpisu ( neprivolanie polície, opustenie miesta nehody ). Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II pod č.k. 3T/102/2013 - 219 zo dňa 6. 2. 2014 bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/101/2014 zo dňa 9. 10. 2014 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní štyri mesiace, na skúšobnú dobu dvanásť mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere dvanásť mesiacov. Trestné konanie voči žalovanému ako obžalovanému je právoplatne skončené. Žalovaný sa v konaní bránil poukazom na spoluzavinenie poškodeného, spočívajúce v nesprávnej technike jazdy poškodeného na motocykli, nakoľko na zaradenie sa vozidla T. tesne pred motocykel reagoval nesprávne intenzívnym brzdením prednou brzdou, čo v konečnom dôsledku viedlo k smerovej nestabilite motocykla. V súvislosti s určitým spoluzavinením poškodeného na vzniku dopravnej nehody však odvolací súd ( v trestnom konaní ) pripomenul, že trestnoprávna teória, ako aj judikatúra súdov ohľadom príčinného vzťahu medzi konaním a následkom vychádza tradične z toho, že príčinou je každý jav, bez ktorého by iný jav nenastal. Nie je teda rozhodujúce, ak k následku došlo pôsobením viacerých okolností, pretože určitá činnosť alebo okolnosť nestráca povahu príčiny len preto, že okrem nej viedli k následku aj iné činnosti alebo okolnosti. Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, ak vedľa príčiny, ktorá spôsobila následok, pôsobila aj ďalšia iná príčina, pričom je nerozhodné, ak každá z týchto príčin bola inak spôsobilá privodiť následok sama osebe, alebo mohla tento následok privodiť len vo vzájomnom spolupôsobení s druhou príčinou. Skutočnosť, že poškodený svojím konaním spolupôsobil na vzniku dopravnej nehody v žiadnom prípade neznamená, že jeho konanie bolo výlučnou príčinou vzniku dopravnej nehody. Ak by obžalovaný dodržal predpisy o premávke na pozemných komunikáciách a potrebnú mieru opatrnosti, bolo by bez významu, že sa poškodený pohybuje vyššou rýchlosťou, resp. že je neskúsený vodiť, pretože k dopravnej nehode by nedošlo. 3/ v súvislosti s námietkami žalovaného o spoluvine poškodeného súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že rozhodujúcim je vzťah príčiny a následku ( tzv. kauzálny nexus ); ak existuje viac príčin, ktoré pôsobia súbežne, alebo následne, je pre existencie príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nasledujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. K prerušeniu príčinnej súvislosti dochádza len vtedy, ak nová okolnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila vznik škody bez ohľadu na pôvodnú škodnú udalosť. Preto v prejednávanej veci nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo rozhodujúce, že k následku a teda ku vzniku škody pri dopravnej nehode došlo spolupôsobením ďalšej príčiny, teda aj konaním poškodeného ( vyššia rýchlosť, nesprávna technika brzdenia ), pretože táto príčina by sama osebe nespôsobila škodlivý následok a teda by neprišlo k pretrhnutiu kauzálneho nexusu medzi protiprávnym konaním žalovaného a spôsobeným následkom. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy a nie sprostredkovaný. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná. Bezprostrednou a teda priamou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo v danom prípade výlučne protiprávne konanie žalovaného, pretože toto konanie spôsobilo následnú i keď nesprávnu reakciu a techniku jazdy poškodeného ( ďalšiu príčinu ), ktorá taktiež viedla k dopravnej nehode. Bez konania žalovaného, ktorým porušil zákon o cestnej premávke ( prvotná príčina ) by však neprišlo k nesprávnej reakcii poškodeného ( následná príčina ) a ani k dopravnej nehode a vzniku škody. Je preto irelevantné, že poškodený nesprávnou technikou jazdy spolupôsobil pri vzniku dopravnej nehody, pretože nebyť prvotnej závažnej a podstatnej okolnosti, na ktorú musel nutne reagovať, neprišlo by k dopravnej nehode so škodlivými následkami vôbec a to ani v prípade, že poškodený jazdil vyššou než povolenou rýchlosťou. Neprišlo by ani k nesprávnemu brzdeniu poškodeného, pretože nebyť prvotnej príčiny, ktorou bolo protiprávne konanie žalovaného, nemusel by poškodený brzdiť vôbec, a to či už správne alebo nesprávne. V tomto smere sa súd prvej inštancie stotožnil s vyššie uvedenými závermi, ktorým dospel Krajský súd v Bratislave v trestnej veci žalovaného ( ako obžalovaného ). Prvoinštančný súd ďalej zdôraznil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému regresný nárok z dôvodu, že tento neohlásil dopravnú nehodu a z miesta nehody odišiel. Táto skutočnosť je nepochybne preukázaná z Relácie polície a sama osebe zakladá dôvodnosť žaloby výlučne vo vzťahu k žalovanému a nie aj voči poškodenému, ktorý v tomto smere zákon č. 381/2001 Z.z. vo vzťahu k žalobcovi ani poručiť nemohol, pretože s ním nebo v zmluvnom vzťahu. Jeho prípadná spoluvina v zmysle § 441 Obč. zák. ani neprichádza do úvahy. Súd prvej inštancie dodal, že v identickej sporovej veci medzi žalobcom a žalovaným ( len o inej sume ) už tamojší súd prvej inštancie rozhodoval v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/254/2015, ktoré je právoplatne ukončené a aj v označenej veci rozhodol súd v celom rozsahu v prospech žalobcu. V prejednávanej právnej veci preto nebol žiaden dôvod na odchýlenie sa od právnych záverov vyslovených v tom inom konaní. Z uvedených dôvodov prvoinštančný súd žalobe vyhovel, keď po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 12 ods. 2 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z.z., ďalej § 66 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, § 441 Obč. zák. o príslušenstve pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. a § 3 vlád. nar. č. 87/1995 Z.z. Začiatok omeškania žalovaného nastal 16-ty deň po doručení výzvy žalovanému na zaplatenie istiny, t.j. 17. 10. 2015, keď ročný úrok z omeškania bol k tomuto dátumu 5,05 %. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP; žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa buď zrušenia rozsudku a vrátenia veci súd prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo jeho zmeny tak, že bude poškodený zaviazaný na primeranú spoluúčasť na spôsobenej škode. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie procesných práv, ktoré mu patria, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; ďalej že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že sa v danej veci snaží dosiahnuť zmiernenie resp. zníženie uplatneného nároku na náhradu škody z dôvodu spoluzavinenia poškodeného. Poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v jeho trestnej veci ( sp. zn. 4To/101/2014 zo dňa 9. 10. 2014, v ktorom dospel k záveru, že to bol obžalovaný, kto viedol motorové vozidlo riskantným spôsobom, t.j. nielen vyššou rýchlosťou než je maximálne dovolená rýchlosť v mieste dopravnej nehody, ale nezodpovedne ohrozoval aj iných účastníkov cestnej premávky pri ich predbiehaní, keď predbiehal za použitia tzv. myšičky, teda prekvapivo z jedného jazdného pruhu do druhého, nerešpektujúc zákonnú povinnosť prednosti v jazde, tesne, nezodpovedne a s vyvolaním ohrozenia účastníkov cestnej premávky, ktorých predbiehal. Ako okresný súd tak aj krajský súd popisujú skutok obžalovaného ako riskantnú jazdu, dôsledkom ktorej bolo spôsobené ublíženie na zdraví poškodeného, pričom obžalovaný mal svojím konaním porušiť zákonné ustanovenie § 10 ods. ( ? ) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Napriek tomu, že okresný súd vo svojom rozhodnutí presne nešpecifikuje, ktorý odsek ust. § 10 zák. č. 8/2009 Z.z. bol porušený, z popisu údajného konania obžalovaného doteraz nie je zrejmé, k akému konkrétnemu porušeniu ust. § 10 zák. č. 8/2009 Z.z. malo prísť riskantnou jazdou obžalovaného s údajným použitím myšičky. Odvolací súd si v odôvodnení rozsudku kladie otázku, prečo poškodený jazdiaci na motocykli prešiel do protismeru, t.j. či šlo výlučne o jeho nesprávnu techniku jazdy, resp. či na vzniku kolíznej situácie sa svojím konaním ( nesprávnou technikou jazdy ) podieľal aj obžalovaný. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí vo zvýšenej miere zaoberal technikou jazdy ako obžalovaného tak i poškodeného. Významne sa opiera o závery znaleckého dokazovania, podľa ktorého technika jazdy obžalovaného nebola správna, pričom jej prvkom malo byť ohrozenie poškodeného pri prechádzaní z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu a vyššia počiatočná rýchlosť. Rovnako však u poškodeného znalec konštatuje nesprávnu techniku jazdy nesprávnym brzdením prednou brzdou a tiež vyššiu počiatočnú rýchlosť poškodeného. Znalec však prichádza k ničím nepodloženému čisto hypotetickému záveru, že ohrozenie poškodeného nesprávnou technikou jazdy obžalovaného bolo impulzom pre nesprávnu techniku jazdy poškodeného. S týmto nedôvodným záverom pracoval aj odvolací súd, dokonca aj súd v tomto konaní, kedy konštatuje, že poškodený jazdiaci na motocykli sa zľakol spôsobu jazdy obžalovaného a reagoval nesprávne, prešiel do protismeru a zrazil sa tam so stojacim motorovým vozidlom. Takýto zjednodušený záver však nie je náležitý inštitúcii odvolacieho súdu, pretože okrem iných nedostatkov úplne postráda správne vyhodnotenie podielu viny poškodeného na nehode a to najmä neprispôsobenie rýchlosti jazdy a nesprávna reakcia. Práve tieto prvky nesprávnej jazdy poškodeného mali odvolací súd priviesť k záveru, že si poškodený celú nehodu zavinil sám neuváženou, rýchlosť a výkon motocykla demonštrujúcou jazdou v zákrute, ako to od počiatku tvrdí obžalovaný. Práve neprimeraná akcelerácia poškodeného na motocykli, nijak nevyvolaná správaním obžalovaného v spojení s nesprávnou technikou jazdy poškodeného boli príčinou nehody. Žalovaný v odvolaní označil za neprípustné, aby súdy konštatovali nesprávnu techniku jazdy ako u obžalovaného tak i poškodeného, avšak iba u osoby obžalovaného vyvodili nejasným a nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku ďalší kontext s následným odsúdením obžalovaného. Nesprávna technika jazdy ako obžalovaného tak i poškodeného nemôže mať dôsledok v postihu výlučne obžalovaného. V rozsudku trestného súdu je konštatovaná spoluvina poškodeného, zdôraznil žalovaný vo svojom odvolaní. V odôvodnení napadnutého rozsudku je nesprávne konštatované, že ide vlastne o uplatnenie regresu voči žalovanému z dôvodu, že neohlásil dopravnú nehodu, z miesta nehody ušiel, čo má byť údajne nepochybne preukázané z Relácie polície a samo osebe zakladať dôvodnosť žaloby výlučne voči žalovanému. Poukázal na to, že on po dopravnej nehode neušiel ale ako svedok nehody bol ešte v ten deň vypovedať na polícii a neskôr bol poškodeným „obvinený“ podaním trestného oznámenia z ublíženia na zdraví. Po nehode, na ktorej žalovaný nemal žiadny podiel, zastavil motorové vozidlo ihneď, ako to dopravná situácia umožnila. Žalovaný videl, že poškodený vstal, zohýbal sa pre motorku a manipuloval s ňou. Následne tam zastavila biela dodávka neskoršieho svedka nehody. Až po tejto situácii žalovaný pokračoval ďalej, rovnako ako ďalší svedkovia nehody. Žalovaný takto postupoval z dôvodu, že poškodený v súbežnej jazde so žalovaným, každý vo svojom jazdnom pruhu, nečakane zakceleroval, pričom stratil kontrolu nad motocyklom a narazil do oproti stojaceho vozidla v kolóne. 5/ Na odvolanie žalovaného sa žalobca nevyjadril. 6/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 379, § 380 ods. 1 CSP ); vo veci verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7/ Podľa § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. 8/ Podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi ( predtým § 51 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách ). 9/ Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ). 10/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by nenamietal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nebol vysporiadal. Žalovaný v odvolaní len zopakoval svoje predchádzajúce námietky, na ktorých urputne zotrváva, hoci pre rozhodnutie o žalobe žalobcu neboli významné, keďže predmetom konania bolo uplatnenie regresného nároku žalobcu z dôvodu, že žalovaný po tom, ako spôsobil dopravnú nehodu, túto nenahlásil polícii a z miesta dopravnej nehody odišiel. Uvedenú skutočnosť žalovaný spochybňuje, avšak zároveň netvrdí, že si túto povinnosť splnil; poukazuje len na to, že bol ešte v ten deň vypovedať na polícii ako svedok, ktorá skutočnosť však nijako nenahrádza splnenie jeho zákonnej povinnosti privolať k dopravnej nehode dopravnú políciu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie a na argumentáciu v ňom obsiahnutú poukazuje. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. 11/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).