Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/278/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216211730 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216211730.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: 1/ F. Š., nar. X.X.XXXX, bytom RevK. XXXX/X, U., 2/ D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, U., 3/ R. Ž., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, U., 4/ D. Ž., nar. XX.X.XXXX, U. XX, U., všetci zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o. Niťová 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovanej: X. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, U., zastúpenej AK Studio Legale s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 811 874, o určenie, že pohľadávky patria do dedičstva, na odvolanie žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.6.2017, č.k. 16C/147/2016-103, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcom 1/ až 4/ p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali určenia, že ich pohľadávky patria do dedičstva po poručiteľovi N. Š., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/X, U. a žalovanej priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 212 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), § 470 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania zistil, že nebohý N. Š. (ďalej „poručiteľ“) zomrel dňa 27.2.2014 bez zanechania závetu a listiny o vydedí a jeho jedinou dedičkou sa stala jeho dcéra X. Š. (žalovaná). Žalovaná v priebehu dedičského konanie nesúhlasila so zaradením údajných pohľadávok žalobcov do pasív dedičstva po poručiteľovi. Pohľadávka žalobkyne 1/ v celkovej výške 35.455,34 eur má predstavovať pôžičku, ktorú poručiteľovi poskytla v roku 2011 vo výške 20.000 eur a sumu 15.455,34 eur za účelom uhradenia kúpnych cien za nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XX a LV č. XXXX pre k.ú. W.. Pohľadávka žalobcu 2/ má predstavovať pôžičku, ktorú poručiteľovi poskytol v roku 2006 vo výške 400.000,- Sk (13.277,56 eur). Pohľadávka žalobcu 3/ v celkovej sume 21.000 eur má predstavovať štyri pôžičky, ktoré poručiteľovi poskytol dňa 23.3.2012 v sume 10.000 eur, dňa 16.10.2012 v sume 2.000 eur, dňa 25.2.2013 v sume 1.000 eur a dňa 24.3.2012 v sume 8.000 eur. Pohľadávka žalobkyne 4/ má predstavovať pôžičku, ktorú poručiteľovi poskytla v roku 2006 vo výške 400.000,- Sk (13.277,56 eur). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení skúma súd zo zákona v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Naliehavý právny záujem na určení práva je daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Uvedené predpokladá existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preto súvisí aj s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení. Žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobcu žalobou na plnenie resp. inou žalobou. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie bez ďalšieho k zamietnutiu určovacej žaloby. 3. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, že predmetná určovacia žaloba nijakým spôsobom nevyrieši spornosť právneho vzťahu medzi žalobcami 1/ až 4/ a žalovanou. Žalobcovia sa domáhajú vydania určovacej žaloby aj napriek skutočnosti, že ochrany svojich nárokov sa mohli a mali domáhať žalobou na plnenie. Právo žalobcov nie je v danej veci nijakým spôsobom ohrozené a ani ich postavenie by sa bez požadovaného určenia nestalo neistým; práve naopak určenie, ktorého sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhajú, by malo za následok len vyvolanie ďalších sporov. Vzhľadom na uvedené sa súd prvej inštancie nestotožnil s názorom žalobcov, že predmetná určovacia žaloba vytvára pevný právny základ medzi stranami sporu, keď za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov (rozsudok NS SR 5Cdo/31/2011). Rovnako sa nestotožnil s názorom žalobcov 1/ až 4/, ktorí zotrvali na tvrdeniach, že nakoľko sa domáhali ochrany svojich práv prostredníctvom žaloby podľa § 212 ods. 1 C.m.p., naliehaný právny záujem nie je potrebné preukazovať, pretože ten vyplýva z osobitného právneho predpisu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Ustanovenie § 212 ods. 1 C.m.p. dáva účastníkom dedičského konania možnosť uplatniť si svoje sporné nároky žalobou na súd, nakoľko samotné dedičské konanie je konaním nesporovým, avšak tento právny predpis rozhodne neukladá účastníkovi dedičského konania, aby sa svojho sporného nárok domáhal určovacou žalobou, a teda naliehavý právny záujem v tomto konkrétnom konaní rozhodne nevyplýva z osobitého právneho predpisu tak, ako to v konaní uvádzali žalobcovia. Na základe uvedených skutočností a vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia 1/ až 4/ nemajú naliehavý právny záujem na určení, že ich pohľadávky patria do dedičstva po poručiteľovi a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1, § 255 ods.1 C.s.p.. 5. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania žalobcovia 1/ až 4/ navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Odvolatelia odvolanie odôvodnili dôvodmi podľa § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p., keď nesúhlasili s argumentáciou súdu prvej inštancie o tom, že nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je pravdou, že ust. § 212 ods.1 C.m.p. a iné ustanovenie uvedeného právneho predpisu priamo neukladá účastníkom dedičského konania, aby sa domáhali svojho práva určovacou žalobou, avšak ani uplatnenie určovacej žaloby v predmetnom prípade nevylučuje. Naliehavý právny záujem je v danej veci v ust. § 212 ods.1 C.m.p. obsiahnutý. Skutočnosť, že v obdobných prípadoch je existencia naliehavého právneho záujmu prítomná sa prejavila aj do zakomponovania citovaného ustanovenia do Civilného mimosporového poriadku, ktorým zákonodarca reagoval na problematiku sporov o majetkové práva medzi účastníkmi dedičského konania. Bez určenia, že pohľadávky žalobcov patria do dedičstva, sa žalobcovia nemôžu k svojmu majetku dostať a žalovaná môže uskutočňovať kroky smerujúce k znemožneniu toho, aby žalobcovia získali späť svoje peniaze. I napriek tomu, že v predmetnom spore je nepochybne možná aj žaloba o plnenie, určovacia žaloba splní svoj účel a v prípade jej vyhovenia vytvorí pevný základ pre právny vzťah účastníkov. 6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov 1/ až 4/ doručeného jej dňa 21.8.2017 v určenej lehote 10 dní písomne nevyjadrila (§ 373 ods.3 C.s.p.). 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ až 4/ nie je dôvodné. 8. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu o určenie, že pohľadávky žalobkyne 1/ v sume 13.277,56 eur, žalobcu 2/ v sume 35.455,34 eur, žalobcu 3/ v sme 13.277,56 eur a žalobkyne 4/ v sume 21.000 eur patria do dedičstva po poručiteľovi N. Š., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/X, U., v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) vzťahujúcimi sa k prijatému zamietajúcemu výroku vo veci samej. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 9. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 10. Jedinou a zásadnou odvolacou námietkou odvolateľov je, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). K uvedenej námietke treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery o nepreukázaní naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 11. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 12. Podľa § 212 ods.1 C.m.p., nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. 13. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. 14. V danej veci je podstatným posúdenie, či priamo z ust. § 212 ods.1 C.m.p. vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/ až 4/ na uplatnenej určovacej žalobe. Ako prvoradé odvolací súd zdôrazňuje, že konanie o dedičstve je mimosporovým konaním, ktorému neprináleží, aby sa zaoberalo majetkom a dlhmi poručiteľa, ktoré sú medzi dedičmi sporné, keď súdny komisár iba konštatuje ich spornosť, viac na ne neprihliada a riadne pokračuje v dedičskom konaní. Uvedené neznamená, že podľa citovaného ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, nemožno podať žalobu (mimo dedičského konania) o určenie, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci, s cieľom vyriešiť spornosť v tejto otázke. Aktívne legitimovaní na podanie takejto žaloby sú účastníci dedičského konania, ktorí tak môžu urobiť počas prebiehajúceho konania o dedičstve, ako aj po jeho skončení. Pasívne legitimovaní sú všetci ostatní dedičia (ktorí žalobu nepodali), konania o žalobe sa musia zúčastniť (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) všetci dedičia a ak následne súd v sporovom konaní rozhodne, že určitá vec do dedičstva patrí, prejedná sa v „dodatočnom dedičskom konaní“. 15. V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že poručiteľ N. Š., nar. XX.X.XXXX zomrel rozvedený a bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 14.6.2016, č.k. 38D/214/2014-91, Dnot 32/2014 JI.. H. J., súdnou komisárkou poverenou Okresným súdom Bratislava II vyplýva, že poručiteľ nezanechal závet a ani listinu o vydedení, jedinou dedičkou zo zákona v prvej dedičskej skupine podľa § 473 Občianskeho zákonníka je žalovaná (dcéra poručiteľa), ktorá prijala dedičstvo. V rámci dedičského konania bol vykonaný súpis aktív a pasív dedičstva, s ktorým žalovaná ako jediný dedič súhlasila. Aktíva predstavovali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k.ú. W., Okres U. Z., rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX a garáž súp. č. XXXXX na parc. č. XXXXX/X na meno nebohého N. Š. v 1/2 ici, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. W., rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX na meno nebohého N. Š. v celosti, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. D. F., rodinný dom s príslušenstvom súp. č. X na parc. č. XXX a garáž súp. č. XXXX na parc. č. XXX na meno nebohého N. Š. v celosti, nárok nebohého N. Š. na výplatu menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu FNM SR v sume 331,94 eur a výnos z uvedeného cenného papieru v sume 146,05 eur ponížený o zrážkovú daň z jeho výnosu a bežný účet vedený v Tatra banke, a.s. č.ú. XXXXXXXXXX so zostatkom 102,76 eur s prísl.. Pasíva predstavovali náklady spojené s pohrebom poručiteľa uhradené žalobkyňou 1/ F. Š. uznané vo výške 1.282,18 eur. Žalovaná ako dedička po poručiteľovi nesúhlasila so zaradením do pasív dedičstva vo vzťahu k pohľadávkam žalobkyne 1/ na základe pôžičky poskytnutej poručiteľovi v roku 2011 vo výške 20.000 eur a na základe uhradenia kúpnych cien za nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XX a LV č. XXXX pre k.ú. W. v sume 15.455,34 eur, k pohľadávke žalobcu 2/ na základe pôžičky poskytnutej v roku 2006 v sume 400.000,- Sk na kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. D. F., ktorú si uplatnil v sume 13.277,56 eur, k pohľadávke žalobcu 3/ na základe pôžičiek poskytnutých poručiteľovi dňa 23.3.2012 v sume 10.000 eur, 16.10.2012 v sume 2.000 eur, 25.2.2013 v sume 1.000 eur a 24.3.2012 v sume 8.000 eur a k pohľadávke žalobkyne 4/ na základe pôžičky poskytnutej v roku 2006 v sume 400.000,- Sk na kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. D. F. vo výške 13.277,56 eur. 16. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia 1/ až 4/, ktorí nie sú dedičmi po poručiteľovi N. Š., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorým nesvedčí niektorý z dedičských titulov a ktorí vo vzťahu k pasívam so zaradením ktorých do dedičstva žalovaná nesúhlasila, neboli účastníkmi dedičského konania po poručiteľovi, nepatria k okruhu osôb, u ktorých ust. § 212 ods.1 C.s.p. pripúšťa, aby podali žalobu o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Ak za takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie na strane žalobcov 1/ až 4/ skúmal z úradnej povinnosti existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 137 písm. c/ C.s.p.) a následne dospel k záveru, že predmetná určovacia žaloba nevyrieši spornosť právneho vzťahu a ani pevný právny základ medzi stranami sporu, jeho rozhodnutie je vecne a právne správne. 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej voči žalobcom 1/ až 4/ s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).