Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/30/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216215652 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216215652.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, v právnej veci navrhovateľky: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX L., zastúpená spoločnosťou: Kanisová & Kanis, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Špitálska 10, za ktorú koná Mgr. Matúš Kanis, proti odporcovi: H.. F. H. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX L., zast. spoločnosťou: NIKU & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého 51, za ktorú koná Mgr. Kristína Kohútová, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 16C 161/2016-19 zo dňa 28.10.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C 161/2016-19 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 16C 161/2016-19 zo dňa 28.10.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ukladá odporcovi, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ďalej súd uložil odporcovi, aby úplne nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami navrhovateľku. 2. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 3.10.2016 vo veci sp.zn. 61P/173/2016 vylúčil návrh navrhovateľky o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby ju H.. F. H. C. úplne nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciu alebo iným spôsobom a aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť najmenej 500 metrov, na samostatné konanie. 3. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka uviedla, že po uzatvorení manželstva s odporcom bolo ich manželstvo harmonické, ale len veľmi krátko, keď postupom času nastali medzi nimi problémy, ktoré vyústili až do ekonomického obmedzovania, psychického týrania a brutálneho týrania. V auguste 2016 potom, ako sa spoločne vrátili zo Saudskej Arábie, sa odporca opakovane vyhrážal a opakoval, že navrhovateľku môže zabiť aj na Slovensku a môže si robiť s ňou čo len chce. Zlom nastal potom, čo sa pobil s jej synom z druhého manželstva, kde bola privolaná záchranka a obaja museli ísť na políciu. Po tomto incidente sa odporca neustále vypytoval, či je ešte stále moslimka a trval na tom, aby nosila šatku a dlhé oblečenie. Doma namontoval kamerový systém, a neustále navrhovateľku fotil a nahrával mobilom. Vedela, že ak by povedala, že nie je moslimka, nemohla by vychovávať ani svoje deti, pretože by ich okamžite zobral. Odporca navrhovateľke neustále nadáva a ponižuje ju. V minulosti ju viac krát zbil aj pred deťmi, kopal ju a udieral pred deťmi. K útokom dochádzalo od roku 2006. Raz ju dostal aj do bezvedomia. Keď sa prebrala volal jej jeden známy z moslimskej komunity, že manžel je u nich a veľmi ľutuje svoj čin. Niekoľkokrát sa s ním chcela rozviesť, ale on naliehal, že sa nemôžeme rozviesť a keď to nezoberie späť, tak skončí na ulici. V roku 2013 sa presťahovali do domu, v ktorom má aj on vlastné poschodie, neustále ju sledoval a psychicky vydieral. Už to nevydržala a odišla do krízového centra. Má obavy, že manžel ukradne deti a ona ich už nikdy neuvidí. Odporca má niekoľko ďalších manželiek, ktoré sú jeho milenkami. Jedna z nich bývala aj v ich domácnosti. Deti majú z manžela panický strach a nechcú sa už k nemu vrátiť, bojí sa o svoj život a bojí sa o život svojich detí a manžel vlastní zbraň nelegálne. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila rodné listy detí a zápisnicu o trestnom oznámení na Okresnej prokuratúre Bratislava II zo dňa 29.09.2016. 4. Súd prvej inštancie právne posúdil danú vec podľa § 324, § 325, § 326, § 327, § 328 a § 329 Civilného sporového poriadku. 5. Okresný súd v uznesení poukázal na to, že neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách predbežných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. 6. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. 7. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. 8. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. 9. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. g/ a h/ C.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. l C.s.p. preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 10. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu ,ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. 11. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. 12. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ C.s.p., ktorého účelom je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Navrhovateľka v predmetnom konaní predložila súdu dôkazy o tom, že odporca sa voči nej opakovane násilia dopustil, a preto súd vzhliadol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. 13. Okresný súd mal preukázané, že proti odporcovi sa vedie trestné konanie a dňa 30.09.2016 mu bolo vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Odbor Kriminálnej polície, pod sp.zn ORP - 1381/1 - VYS -B2- 2016 vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon. Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp.zn. OTp/1665/2016 bol odporca na návrh prokurátora okresnej prokuratúry v Bratislave II č.k. 4Pv 800/16 vzatý do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok. Odporca podal voči predmetnému rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať nadriadený súd. 14. Okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, s prihliadnutím na obvinenie, ktoré bolo voči odporcovi dňa 30.09.2016 vznesené, čo odôvodňuje obavy navrhovateľky o jej fyzické ako aj psychické zdravie, ktoré sú osvedčené a veľmi reálne. Vzhľadom k tomu, že odporca podal voči rozhodnutiu o väzbe sťažnosť, súd bol toho názoru, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie aj napriek skutočnosti, že odporca sa v súčasnej dobe nachádza vo väzbe. V danej situácii je potrebné upraviť pomery tak, aby bola telesná a psychická integrita zachovaná aj v prípade, ak by bol odporca z väzby prepustený na slobodu. Súd nevyhovel návrhu v časti uloženia povinnosti odporcovi nepriblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť 500 metrov, pretože má za to, že vzdialenosť 10 metrov je postačujúca na to, aby nedošlo k ohrozeniu telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. 15. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní odporca uviedol, že podstatným dôvodom je skutočnosť, že súd vôbec neprihliadol a v odôvodnení uznesenia sa nijako nevysporiadal s aktuálne prebiehajúcim trestným konaním, vedeným proti odporcovi, ako obvinenému v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II, odbor Kriminálnej polície pod ČVS: ORP 1381/1-VYS-B2-2016 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Odporca sa v súčasnej dobe nachádza v Ústave na výkon väzby Bratislava, a preto podľa jeho názoru v súčasnosti nie je daný žiadny relevantný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v uvedenej trestnej veci už Okresný súd Bratislava II dňa 8.10.2016 v konaní sp.zn. OTp/1665/2016 právoplatne rozhodol o vzatí odporcu do väzby, čím v plnej miere zabezpečil oveľa vyššiu a komplexnú mieru ochrany a bezpečnosti navrhovateľky pred akýmkoľvek eventuálnym násilným prejavom odporcu. Odporca považuje celé trestné konanie vedené proti jeho osobe za nedôvodné a neopodstatnené. Vzhľadom na aktuálnu väzbu, nemá objektívne žiadnu faktickú možnosť priblížiť sa k navrhovateľke okrem úkonov v civilnom, trestnom a priestupkovom konaní, na ktoré by bol predvolaný. Preto nepovažuje za potrebné zakázať mu priblížiť sa k navrhovateľke tak, ako je uvedené v rozhodnutí súdu. Cieľ alebo účel neodkladného opatrenia bol už skôr naplnený v rámci inštitútu väzby, do ktorej bol odporca vzatý rozhodnutím súdu. Zdôraznil, že medzi funkcie trestného práva v Slovenskej republike sa zaraďuje okrem iného aj ochranná funkcia trestného práva, ktorá charakterizuje trestné právo, ako krajný prostriedok ochrany spoločnosti pred protiprávnymi konaniami. Rozhodnutie v trestnom konaní ako prostriedok ultima ratio predstavuje ďaleko prísnejší postih pre odporcu, ako rozhodnutie civilného súdu o nariadení neodkladného opatrenia, a teda prísnejšie rozhodnutie konzumuje a prevyšuje i rozhodnutie civilného súdu. Preto odporca tvrdil že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil vec, keď neodkladným opatrením dočasne upravil stav, ktorý už je dočasne upravený iným rozhodnutím, teda rozhodnutím v trestnom konaní a v súvislosti s tým, ak súd v prípravnom trestnom konaní o väzbe vyhodnotí, že dôvod preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku pominie, teda odporca bude z väzby prepustený na slobodu, logickým následkom takéhoto rozhodnutia by bol predpoklad, že neexistuje dôvodná obava, že by odporca navrhovateľke akokoľvek ublížil. Preto pokiaľ príslušný súd v trestnom konaní rozhodne, nie je dôvodná obava pokračovania odporcu v údajnej trestnej činnosti, nebude existovať ani dôvod pre zákaz priblíženia sa k navrhovateľke. Preto prvoinštančný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyhodnotil, že vo veci sú naplnené skutkové predpoklady, materiálne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Preto neexistuje, ani nemôže existovať žiadna potreba dočasnej úpravy pomerov, rovnako tak neexistuje dôvodná obava vzniku akejkoľvek ujmy navrhovateľky, nakoľko odporca sa toho času nenachádza na slobode, ale je v preventívnej väzbe. Pokiaľ by bol odporca prepustený, teda dôvod preventívnej väzby by pominul znamenalo by to, že odporca nie je z pohľadu súdu nebezpečný pre navrhovateľku, čím by rovnako tak neboli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom navrhovateľky. Pokiaľ ide o zákaz kontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, odporca tento zákaz považuje rovnako za nedôvodný a neopodstatnený vzhľadom k tomu, že navrhovateľka a odporca sú rodičmi ich troch maloletých detí a ako rodičia sa v budúcnosti nedokážu vyhnúť na aspoň minimálnej úrovni, týkajúcej sa ich maloletých detí, pre ktoré chce odporca len to najlepšie a prvoradým je preňho práve ich záujem. Preto absencia akéhokoľvek kontaktu medzi rodičmi nie je v záujme maloletých detí a môže viesť k ďalšiemu odcudzeniu rodičov a prehlbovaniu rozporov medzi rodičmi vo výchove a starostlivosti o deti. Z uvedených dôvodov, odporca žiadal uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmeniť a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. 17. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/, h/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť taký konaním ohrozená a tiež aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 20. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. V zmysle ustanovenia § 325 C.s.p. nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu, je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a z priložených dôkazov podľa obsahu spisu. 22. Násilie najčastejšie znamená označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj osobnosti. 23. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. 24. S prihliadnutím na záver súdu prvej inštancie, ktorý vyplýva z obsahu spisu a predložených dôkazov, odvolací súd zastáva názor, zhodný so súdom prvej inštancie, že návrh je dôvodný, nakoľko existuje v danom prípade nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Takéto osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ale nie všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom stačí, ak osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené. Významnou okolnosťou v danom prípade je obvinenie, ktoré bolo voči odporcovi dňa 30.09.2016 vznesené a odporca sa v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení nachádzal vo väzbe. Obavy navrhovateľky o jej fyzické ako aj psychické zdravie sú osvedčené a veľmi reálne. Vzhľadom k tomu, že odporca podal voči rozhodnutiu o väzbe sťažnosť, súd bol toho názoru, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. S takýmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd. Odporca svoje doterajšie konanie, ktoré odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia nespochybnil a je nutné prihliadnuť na správane odporcu, ktorý ani vo svojom odvolaní neprejavil záujem v násilí voči navrhovateľke nepokračovať, práve naopak, tvrdí, že ak bude z väzby prepustený, teda dôvod preventívnej väzby by pominul, znamenalo by to, že odporca nie je z pohľadu súdu nebezpečný pre navrhovateľku, čím by rovnako tak neboli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom navrhovateľky. S týmto názorom odporcu sa nemožno stotožniť, pretože ak bol odporca vzatý do väzby, bolo to z dôvodu vzneseného obvinenia a trestného stíhania voči nemu. Pokiaľ odporca neprejavil ani snahu ďalej nepokračovať vo svojom násilí voči navrhovateľke, nenamietal, že tak nekonal a netvrdí, že už v tom nebude pokračovať, nemožno trvanie väzby spájať s trvaním násilia zo strany odporcu. I keď by bol odporca z väzby prepustený, nedáva to záruku, že v násilí v budúcnosti nebude pokračovať a je neprijateľný názor odporcu, že ak bude z väzby prepustený, teda dôvod preventívnej väzby by pominul, znamenalo by to, že odporca nie je z pohľadu súdu nebezpečný pre navrhovateľku. Takýto názor predpokladá stav, že ak bude odporca z väzby prepustený, tak môže ďalej so súhlasom a podporou orgánu, ktorý rozhodol o jeho prepustení z väzby, páchať násilie. Treba zdôrazniť, že zo žiadneho vyjadrenia odporcu doteraz nevyplýva, že v tomto konaní nebude pokračovať, a preto je potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. 25. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 26. V súvislosti s uvedenou námietkou treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie. 27. Pokiaľ odvolateľ zotrváva na právnych názoroch, ktoré sú odlišné (iné) od právneho posúdenia veci konajúcim súdom, uplatnil odvolací dôvod, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Polemika o nesprávnosti okresným súdom vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre tvrdenie o nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosti (prípadne arbitrárnosti). V danom prípade súd prvej inštancie uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodne podaný. 28. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že strana sporu nedisponuje právom, podľa ktorého by bol súd povinný zdôvodniť rozhodnutie podľa jeho predstáv. V danom prípade zákonná podmienka, týkajúca sa odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu splnená bola. Súd prvej inštancie dostatočne objasnil, z akých skutkových a právnych dôvodov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky, ohľadne potreby dočasnej a predbežnej úpravy, ktorým zároveň osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď navrhovateľka osvedčila právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto návrhu vyhovel. 29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).