Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/222/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216215853 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216215853.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: N. O., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XX/d, W., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Leškova 3A, Bratislava, proti žalovanému: P. Š., nar. X.XX.XXXX, W. W.Á. XX, F., zastúpenému: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Krížna 14, Bratislava, o vydanie rozhodnutia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.5.2017, č. k. 7C/162/2016-126, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie žalovanému nepriznal proti žalobkyni náhradu trov konania (výrok II.) m e n í tak, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie priznal žalobkyni proti žalovanému náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 11C/90/2016 v plnom rozsahu, p o t v r d z u j e. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o vydanie rozhodnutia, ktorým mal nariadiť žalovanému, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov nepribližoval k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a aby nevstupoval do bytového domu nachádzajúceho sa na O. J. XX/d v W. a do bytu č. XX na X. poschodí, kde sa zdržuje žalobkyňa (I. výrok). Súd prvej inštancie zároveň nepriznal žalovanému proti žalobkyni náhradu trov konania (II. výrok), zrušil uznesenie zo dňa 21.6.2016, č. k. 11C/90/2016-58 (III. výrok) a žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/90/2016 v plnom rozsahu (IV. výrok). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1 až 3, § 146 ods. 1 a 2, § 335 ods. 1, § 336 ods. 1 a 4, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním zo dňa 23.3.2017 vzala žalobkyňa žalobu späť, a preto konanie zastavil a v súlade s § 335 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 336 ods. 4 C.s.p. uznesenie zo dňa 21.6.2016, č. k. 11C/90/2016-58 o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) zrušil. Nárok na náhradu trov konania odôvodnil procesným zavinením zastavenia konania žalobkyňou, ktorá by bola povinná žalovanému zaplatiť náhradu trov konania, avšak z dôvodu, že žalovanému žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Vzhľadom k tomu, že vo veci neodkladného opatrenia mala žalobkyňa plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/90/2016. 3. Proti II. až IV. výroku napadnutého uznesenia podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v II. výroku tak, že tento výrok bude znieť nasledovne: „Súd žalovanému proti žalobkyni priznáva plnú náhradu trov konania.“ Tiež žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 18.5.2017, č. k. 7C/162/2016-126, vo IV. výroku. Poukázal na to, že z listín doložených v súdnom spise súdu prvej inštancie je zrejmé, že v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby bolo trestné oznámenie žalobkyne voči žalovanému odmietnuté. Zároveň namietal, že z obsahu spisu aj z postupu žalobkyne vyplýva, že neodkladné opatrenie nebolo podané dôvodne a žalobkyňa sama zavinila trovy konania, ktoré jej vznikli, a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel, a teda v konaní bola úspešná. Mal za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď oddelil konanie vedené pod sp. zn. 11C/90/2014 a sp. zn. 7C/162/2016 a posudzoval úspech samostatne v oboch súdnych konaniach, o čom svedčia dva samostatné výroky o trovách konania. Súd mal o trovách rozhodnúť len jedným výrokom, pričom by úspech strán posudzoval celkovo. Samotné nariadenie neodkladného opatrenia nemôže ovplyvňovať celkový úspech vo veci, resp. nemožno posudzovať každý procesný úkon samostatne v tom zmysle, aký čiastkový úspech/neúspech strane priniesol, ale je potrebné hodnotiť celkový výsledok konania vo vzťahu k návrhu na začatie konania. Žalovaný ďalej poukázal na možné situácie, ktoré by mohli nastať, ak by uvedené neplatilo, a to napríklad situácia, že žalobca podá žalobu, počas súdneho konania podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovie a neskôr žalobu v celom rozsahu zamietne. Súd by nepriznal žalovanému plnú náhradu trov konania, ale túto by znížil o úspech žalobcu v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia. Na podporu tvrdenia o neprípustnosti posudzovania úspechu/neúspechu vo vzťahu k jednotlivým procesným úkonom samostatne žalovaný citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.6.2011 sp. zn. 8Sžo/215/2010. Žalovaný mal tiež za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je v časti II. výroku týkajúceho sa trov konania správne, pretože je nepochybné, že žalovanému v konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, a to tým, že udelil plnú moc na konanie vo veci samej právnej zástupkyni a rovnako tak nahliadnutím do spisu a účasťou na informatívnom výsluchu vo veci. Žalovaný v konaní inicioval aj zrušenie neodkladného opatrenia, ktorému súd prvej inštancie vyhovel. Je tiež otázne, že pokiaľ aj súd mal za to, že žalovanému trovy konania nevznikli, či mal rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania, alebo mal náhradu trov konania žalovanému priznať a až v následnom rozhodnutí o výške náhrady trov konania by prípadne rozhodol o jej výške 0 eur. Podľa názoru žalovaného mal súd uplatniť druhý prístup, pretože aj v prípade, keď by mal súd za to, že žalovanému trovy vznikli, vo výroku by nebola uvedená presná výška náhrady, ale percentuálne vyjadrenie náhrady. Potom by dva výroky o náhrade trov konania ešte viac spôsobovali zmätočnosť rozhodnutia, keď jeden výrok by znel na plnú náhradu trov konania žalovaného voči žalobkyni a druhý by znel na plnú náhradu trov konania žalobkyne voči žalovanému. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila. 5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia návrhu) zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. V prípadoch, v ktorých bolo zastavenie konania zavinené stranou sporu, súd prizná protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Zároveň je potrebné otázku, či strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v prípade, že žalobca vzal účinne späť svoju žalobu, je v zásade žalobca povinný nahradiť trovy konania protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. výraz "zavinenie" nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie strany sporu a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Ak teda došlo k zastaveniu konania podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v prípade, že žalobca vzal účinne späť svoju žalobu, pričom v čase späťvzatia žaloby nebol dosiahnutý účel žaloby, je žalobca povinný nahradiť trovy konania v tejto časti protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. 12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v súvislosti so zastavením konania vyslovil (správne) procesné zavinenie zastavenia konania žalobkyňou, zároveň však konštatoval, že žalovanému v danom konaní nevznikli žiadne trovy; z toho dôvodu mu nepriznal ich náhradu. Odvolací súd konštatuje, že právna úprava trov konania obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku stanovuje, že rozhodovanie o trovách konania má dve samostatné fázy, a to rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania a rozhodovanie o výške náhrady trov konania. Uvedené predpokladá, že súd prvej inštancie rozhodne najprv o nároku na náhradu trov konania, a to tak, aby bolo zrejmé, ktorá strana má proti ktorej strane nárok na náhradu trov konania a v akom rozsahu a až následne rozhodne (prostredníctvom súdneho úradníka) o výške priznanej náhrady trov konania. Takémuto postupu však podľa názoru odvolacieho súdu nebráni, aby súd prvej inštancie, v prípade, ak trovy konania strane nevznikli (alebo sa tohto nároku strana výslovne vzdala), už v prvej fáze rozhodol, že strane (ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania) nepriznáva nárok na náhradu trov konania. V danom prípade však z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vykonal vo vzťahu ku konaniu vo veci samej úkony, z ktorých mu mohli vzniknúť trovy konania (ide o udelenie plnej moci advokátovi a o úkon nahliadnutia do súdneho spisu dňa 7.12.2016 a 19.5.2017). Na základe uvedeného potom nemožno automaticky vyvodiť, že žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, tak ako to urobil súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné najprv rozhodnúť o tom, že žalovaný má proti žalobkyni (vo veci samej) nárok na náhradu trov konania (v plnom rozsahu) a až následne rozhodnúť o výške týchto trov, pričom v tomto ďalšom štádiu sa mal zaoberať ich účelnosťou a odôvodnenosťou v zmysle § 251 C.s.p., to znamená, že nie je vylúčené, aby v tomto štádiu rozhodovania o trovách konania dospel napr. k záveru, že trovy na strane žalovaného neboli vynaložené účelne. 13. V rámci odvolacieho konania je tak daný priestor na to, aby odvolací súd napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalovanému náhradu trov konania (vo veci samej), zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 14. V súvislosti s napadnutým výrokom, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania o nariadení predbežného opatrenia, odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k žalobe vo veci samej ide o relatívne samostatné konanie. V zmysle zaužívanej súdnej praxe pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) pred začatím konania súdy o trovách konania spravidla rozhodli v uznesení, ktorým predbežné opatrenie nariadili alebo ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietli alebo zamietli, príp. sa konanie zastavilo (hoci v prípade nariadeného opatrenia uložili žalobcovi povinnosť v určenej lehote podať žalobu, resp. návrh vo veci samej). Týmto postupom de facto definitívne ukončili konanie o nariadenie predbežného opatrenia, pričom v prípade nariadeného opatrenia alebo zamietnutia návrhu o nariadenie predbežného opatrenia sa o trovách konania rozhodlo s použitím zásady úspechu v spore. Iba v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania súdy vyslovovali, že o trovách konania rozhodnú v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnili celkový výsledok sporu. V danom prípade súd prvej inštancie pri nariadení predbežného opatrenia (č.k. 11C/90/2016) o trovách konania nerozhodol, resp. si vyhradil právo o nich rozhodnúť až v rozhodnutí vo veci samej. Je však zrejmé, že ak by o trovách predbežného opatrenia rozhodol už v uznesení, ktorým predbežné opatrenie nariadil, použil by zásadu úspechu v spore. Ak teda o týchto trovách rozhodol až v konečnom rozhodnutí s použitím uvedenej zásady, postupoval správne. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v tejto špecifickej situácii (v dôsledku postupu súdu prvej inštancie pri nariadení predbežného opatrenia), už nemohol postupovať procesne inak ako o trovách predbežného opatrenia rozhodnúť v konečnom rozhodnutí, a to samostatne, nakoľko rozhodovanie o trovách konania v dvoch relatívne samostatných konaniach nebolo možné spojiť do jedného výroku. Podľa názoru odvolacieho súdu tu však vždy ostáva právo strany na náhradu škody alebo inej ujmy podľa § 340 C.s.p., ktorú možno využiť práve v takomto prípade, nemožno však výsledok konania vo veci samej po právoplatnom nariadení predbežného opatrenia zohľadniť v trovách konania. 15. Uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým za daného skutkového a právneho stavu rozhodol, že žalobkyni sa proti žalovanému priznáva náhrada trov konania o nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 11C/90/2016 v plnom rozsahu, je vecne a právne správne. 16. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti o trovách predbežného (neodkladného) opatrenia ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže úspech strán sporu bol v odvolacom konaní rovnaký (úspech žalovaného vo vzťahu k výroku o trovách konania vo veci samej a úspech žalobkyne vo vzťahu k výroku o trovách predbežného opatrenia). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).