Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/129/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216996 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216216996.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu IMMO PROJECT MANAGEMENT, s. r. o., Pod Bôrikom 8, Bratislava, IČO: 31 388 485 proti žalovanému Trnava Building s.r.o., Trenčianska 57, Bratislava, IČO: 44 783 884, práv. zast. Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 36 865 192, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 25Cb/447/2016-52 zo dňa 2.6.2017 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/447/2016-52 zo dňa 2.6.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že písomným podaním doručeným súdu dňa 25.10.2016 navrhol, aby súd zriadil záložné právo na pohľadávku žalovaného vo výške 1.396.917,- EUR formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená, keďže žalovaný zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 8.12.2014 previedol na tretiu osobu nehnuteľnosť za kúpnu cenu vo výške 1.400.000,- EUR, ktorá do dnešného dňa nebola zo strany tretej osoby uhradená. Uvedený prevod nehnuteľnosti považuje žalobca za účelový v snahe žalovaného zbaviť sa majetku. Okrem toho žalovaný si účelovo vytvoril prostredníctvom svojich spoločníkov na druhý deň po prevode nehnuteľnosti záväzok zo zníženia základného imania žalovaného vo výške 1.480.000,- EUR, čo môže zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v súdnom konaní. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998) 4. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade skutočnosť, že žalovaný uzatvoril s treťou osobou zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1.400.000,- EUR a že následne v účtovnej závierke za rok 2015 eviduje pohľadávku z obchodného styku vo výške 1.396.749,- EUR, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že takéto konanie žalovaného reálne hrozí. Žalobca sa len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že žalovaný sa účelovo zbavuje svojho majetku. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalovaný zamýšľa realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky v danom prípade nie sú naplnené, keďže žalobca v konaní neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery sporových strán zabezpečovacím opatrením. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol návrhu vyhovieť. Má za to, že preukázal súdu, že má voči žalovanému splatnú a nepremlčanú pohľadávku v sume 405.998,38 EUR s príslušenstvom a že žalovaný sa zbavil svojho jediného nehnuteľného majetku a preto prípadná exekúcia na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného už bola zmarená. Jediná hodnota z ktorej by sa žalobca mohol uspokojiť je pohľadávka žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny v sume 1.396.749,- EUR. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s uznesením a navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku pretože k predaju nehnuteľnosti došlo ešte v roku 2014 a do dnešného dňa neurobil žiaden iný úkon preukazujúci snahu žalovaného zbaviť sa svojho majetku. Ďalej uviedol, že pohľadávka žalobcu nie je judikovaná, pretože konanie na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. 1CbZm/58/2016 nie je právoplatne skončené. Uviedol, že navrhované zabezpečovacie opatrenie je nevykonateľné. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1, CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, CSP a toto v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s listinnými dôkazmi má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, nakoľko ten nie je dôvodný. Existencia dlhu je v tomto štádiu konania sporná (neukončené konanie na Okresnom súde Bratislava V). Žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, zároveň neosvedčil ani skutočnosť, že žalovaný sa zbavujú svojho majetku v snahe vyhnúť sa svojim záväzkom. Namietaný predaj nehnuteľnosti v roku 2014 nie je možné považovať vzhľadom na odstup času za snahu žalovaného zbaviť sa svojho majetku pretože absentuje podmienka bezprostredného konania žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu absentuje aj podmienka primeranosti zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu nároku ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana (pohľadávka žalobcu v sume 405.998,38 EUR s príslušenstvom) oproti rozsahu založenia (pohľadávka v sume 1.396.749,- EUR). 9. Podľa § 343 ods. 2, C.s.p. sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa názoru odvolacieho súdu absentuje existencia registra do ktorého by sa navrhované zabezpečovacie opatrenie mohlo zapísať a preto takéto zabezpečovacie opatrenie by nemohlo byť vykonateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. 10. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 12. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).