Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/152/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216220147 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216220147.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: STAVO-ing, spol. s r.o., Koceľova 9, Bratislava, IČO: 31 407 293, právne zast. HULE | BACHMAYR-HEYDA | NORDBERG, s. r. o., Panenská 23, Bratislava, IČO: 36 859 761 proti žalovanému: ARTREST s. r. o., Ľaliová 23/2787, Bratislava, IČO: 45 285 373, právne zast. Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát, Gercenova 6/A, Bratislava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/270/2016-153 zo dňa 14.6.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/270/2016-153 zo dňa 14.6.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia vo výške 100% voči žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 22.12.2016 sa žalobca domáhal, aby súd vydal uznesenie o zabezpečovacom opatrení, ktorým v zmysle § 343 ods. 1 CSP zriadi záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach presne špecifikovaných v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/50/2014-503 zo dňa 2.2.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2016 a vykonateľnosť dňa 21.3.2016 konajúci súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 281.816,83 eur s príslušenstvom. Keďže žalovaný dobrovoľne nezaplatil sumu priznanú predmetným rozsudkom podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie, ktoré poverenie na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Bratislava II dňa 24.6.2016 pod č. XXXX*XXXXXX a Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného sp. zn. EX XXX/XX vydal poverený súdny exekútor C.. A. W. dňa 15.8.2016. Potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tou skutočnosťou, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a tieto využíva na prevádzkovanie svojej podnikateľskej činnosti. Ako vyplýva z predložených výpisov z listu vlastníctva na predmetných nehnuteľnostiach je vyznačená plomba na základe konania o zázname pod č. Q.-XXXXXXX. Uvedené záznamové konanie bolo iniciované obchodnou spoločnosťou PONDUS, s.r.o. so sídlom Jašíkova 22, 821 02 Bratislava IČO: 36 609 242 (ďalej už len „obchodná spoločnosť PONDUS, s.r.o.“) a podľa názoru žalobcu súviselo so vzájomnou snahou obchodnej spoločnosti PONDUS, s.r.o. a žalovaného o spätný prevod vlastníctva uvedených nehnuteľností zo žalovaného na obchodnú spoločnosť PONDUS, s.r.o. Týmto konaním by sa žalovaný podľa žalobcu zbavil nehnuteľností tvoriacich v podstate jeho jedinú majetkovú podstatu, a teda by znemožnil vykonanie vyššie uvedeného právoplatného a vykonateľného rozsudku. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy podľa žalobcu predstavovalo cielené a koncentrované konanie žalovaného zbaviť sa podvodným spôsobom nehnuteľností tým, že tieto dohodou spätne prevedie na pôvodného vlastníka nehnuteľností, a teda na obchodnú spoločnosť PONDUS, s.r.o. V prípade nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia súdom by žalobca nepochybne stratil možnosť výkonom exekúcie uspokojiť svoju súdom judikovanú pohľadávku. Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených listín, súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu a uznesením č.k. 24Cb/270/2016-27 zo dňa 10.1.2017 zriadil sudcovské záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného presne uvedených v petite návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 281.816,83 eur s príslušenstvom a trovy konania podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/50/2014-503 zo dňa 2.2.2016. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/57/2017-143 zo dňa 24.4.2017 na odvolanie žalovaného voči predmetnému rozhodnutiu, uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/270/2016-27 zo dňa 10.1.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo predčasné a nedostatočne odôvodnené, keďže sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal s otázkou ohrozenia exekúcie na pohľadávku žalobcu. Poukázal pritom na to, že vymáhaný nárok oprávneného, ktorý je zabezpečený zriadením exekučného záložného práva možno uspokojiť exekúciou predajom takejto nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti. Právny dôvod nadobudnutia nie je rozhodujúci, aj keď sa ustanovuje, že exekúciu možno vykonať proti neskoršiemu nadobúdateľovi a je zrejmé, že nielen proti prvému neskoršiemu nadobúdateľovi, ale aj proti všetkým. Právo na zexekvovanie sa totiž opiera o nehnuteľnosť bez zreteľa na to, kto ju práve vlastní. Po vrátení veci súdu prvej inštancie tento zistil, že po rozhodnutí zo dňa 10.1.2017 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia sa súd skutkové okolnosti, o ktoré žalobca v danej veci oprel svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podstatne zmenili, pričom ku dňu opätovného rozhodovania prvoinštančného súdu tieto žalobcom uvádzané okolnosti nie sú takými okolnosťami, na základe ktorých by mohol návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzičasom došlo k zmene v osobe vlastníka nehnuteľností, ohľadom ktorých žalobca požadoval zriadiť záložné právo, a to zo žalovaného na obchodnú spoločnosť PONDUS, s.r.o., ktorú skutočnosť mal súd prvej inštancie preukázanú z Oznámenia Okresného úradu R., katastrálny odbor, doručeného súdu dňa 27.2.2017 ako aj z výpisu z listu vlastníctva zo dňa 23.1.2017, č. XXXX, pre katastrálne územie D., ktoré boli predložené žalobcom. Súd prvej inštancie teda konštatoval, že v čase jeho opätovného rozhodovania už skutkové a právne tvrdenia v návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôžu obstáť, keďže súd nemôže rozhodnúť o zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve obchodnej spoločnosti PONDUS, s.r.o., nakoľko by sa zabezpečovacie opatrenie týkalo záložného práva na veciach vo vlastníctve inej (tretej) osoby a nie označenej protistrany - dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému, čo by bolo v rozpore so znením § 343 CSP. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že sa nezaoberal a nevyhodnocoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu existenciu exekučného záložného práva zriadeného súdnym exekútorom v exekučnom konaní EX XXX/XXXX, keďže by to bolo v prejednávanej veci nadbytočné. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako neopodstatnený napadnutým uznesením zamietol. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, podľa § 344 CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1, ods. 2 a § 329 ods. 2 CSP. 3. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávneho rozhodnutie vo veci. V odvolaní žalobca poukázal na skutočnosť, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu prvej inštancie dňa 22.12.2016 odôvodnil tým, že na nehnuteľnostiach presne špecifikovaných v petite predmetného návrhu, ktoré boli vo vlastníctve žalovaného, je vyznačená plomba na základe konania o zázname pod č. Q.-XXXXX/ XXXX. Predmetné záznamové konania bolo iniciovanie obchodnou spoločnosťou PONDUS, s.r.o. a súviselo so vzájomnou snahou tejto obchodnej spoločnosti a žalovaného o spätný prevod vlastníctva k spomínaným nehnuteľnostiam zo žalovaného na obchodnú spoločnosť PONDUS, s.r.o., ktorým by sa žalovaný zbavil nehnuteľností tvoriacich vlastne jeho jedinú majetkovú podstatu, a teda de facto by znemožnil vykonanie právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/50/2014 zo dňa 2.2.2016, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 281.816,83 eur s príslušenstvom. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj v čase vydania prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného, boli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. V súlade s § 329 ods. 2 CSP je preto pre neodkladné opatrenie a teda aj zabezpečovacie opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, teda ku dňu 10.1.2017. Žalobca sa ďalej v odvolaní vyjadril aj k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1Cob/57/2017-143 zo dňa 24.4.2017, ktorým bolo zrušené prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie a k vyslovenému názoru, aby súd prvej inštancie upriamil pozornosť na ust. § 169 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej už len „exekučný poriadok“), podľa ktorého pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložného právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľností. Podľa jeho názoru Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom rozhodnutí síce správne poukázal na ust. § 169 exekučného poriadku, nesprávne však právne uvedenú vec posúdil, nakoľko v prejednávanom prípade sa obchodná spoločnosť PONDUS, s.r.o. nestala neskorším nadobúdateľom nehnuteľností žalovaného. Obchodná spoločnosť PONDUS, s.r.o. sa tak ako bolo žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdené a preukázané a rovnako v prvom rozhodnutí súdu prvej inštancie konštatované stala vlastníkom sporných predmetných nehnuteľností z titulu odstúpenia od zmluvy o prevode časti podniku uzavretej dňa 25.10.2010 medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou PONDUS s.r.o., a teda z titulu spätného prevodu nehnuteľností zo žalovaného na obchodnú spoločnosť PONDUS, s.r.o. a to ku dňu 25.10.2010. Obchodná spoločnosť PONDUS, s.r.o. sa teda nestala neskorším vlastníkom nehnuteľností, ale v dôsledku zápisu vlastníckeho práva tejto spoločnosti k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností spätne od 15.12.2009. Vzájomná snaha žalovaného a obchodnej spoločnosti PONDUS, s.r.o. zbaviť žalovaného nehnuteľností, pre ktoré je žalobcom vedená exekúcia, z uvedeného nesporne vyplýva. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že obchodná spoločnosť PONDUS, s.r.o. dňa 22.5.2017 podala na Exekútorskom úrade C.. A. W. (súdny exekútor, ktorý vydal exekučný príkaz na zriadenie exekúcie predajom nehnuteľností) návrh na zrušenie exekučného príkazu na zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného v prospech žalobcu s odôvodnením, že v dôsledku spätného zápisu vlastníckeho práva obchodnej spoločnosti PONDUS, s.r.o. k týmto nehnuteľnostiam, tieto nikdy nemohli byť predmetom exekúcie. Žalobca záverom odvolaciemu súdu navrhol, aby s poukazom na § 365 ods. 2 CSP a § 389 ods. 2 CSP per analogiam postupoval a zrušil aj svoje predchádzajúce uznesenie, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré žalobca s poukazom na ust. § 421 ods. 2 CSP nemohol napadnúť dovolaním, a ktoré z vyššie uvedených dôvodov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým odvolací súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Následne teda súd prvej inštancie v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP nebol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným zrušujúcim uznesením, a bol teda povinný skutkový stav posúdiť v čase vydania nového uznesenia, kde v dôsledku vady uznesenia krajského súdu v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II už nebol oprávnený rozhodnúť o zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve obchodnej spoločnosti PONDUS, s.r.o. Poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3.9.2013, sp. zn. III. ÚS 43/2013-40, v zmysle ktorého „Pre odvolací súd nevyplýva z § 226 OSP (§ 391 ods. 2 CSP) jeho viazanosť vlastným právnym názorom. Teda odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor môže zmeniť. Potvrdzuje to aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd najskôr zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1Cob/57/2017-143 zo dňa 24.4.2017, následne zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/270/2016-153 zo dňa 14.6.2017 a potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/270/2016-27 zo dňa 10.1.2017. O trovách konania žiada rozhodnúť tak, že prizná žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. 4. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 6. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 7. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Zo zákonnej formulácie § 343 a nasl. CSP možno subsumovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a to: a) zabezpečovacie opatrenia možno zriadiť len na návrh b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku d) existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie 12. Podľa § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 3a) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Podľa § 151d ods. 2 OZ, záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Podľa § 151d ods. 3 OZ, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. 13. Predmet, ktorý môže byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením, je stanovený čo najširšie a koliduje vymedzeniu predmetu občianskoprávnych vzťahov, tak ako sú zakotvené v § 118 ods. 1 a 2 a § 151d OZ. Vzhľadom na to, že záložné právo má vecnoprávnu povahu, právo založiť vec má vlastník veci alebo osoba, ktorá disponuje s právom (pohľadávka) alebo inou majetkovou hodnotou. Založiť predmet záložného práva je oprávnený aj ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou. 14. Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia (teda aj nariadenia zabezpečovacieho opatrenia) osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak odvolací súd však napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci „nový“ stav v čase vydania uznesenia, po kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. Za daných okolností nemôže súd prevej inštancie vychádzať zo stavu, ktorý bol daný v čase vydania zrušeného uznesenia, a teda ešte pred samým odvolacím konaní. 15. Po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že nie sú správne závery žalobcu uvádzané v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nemal zaoberať otázkou ohrozenia exekúcie žalobcovej vykonateľnej pohľadávky, ktorá bola zabezpečená zriadeným exekučným záložným právom v rámci prebiehajúcej exekúcie. Uznesenie súdu prvej inštancie vydané pod č.k. 24Cb/270/2016-27 zo dňa 10.1.2017 bolo nedostatočne odôvodnené s prihliadnutím na ust. § 169 exekučného poriadku. 16. Odvolací súd však v tomto štádiu odvolacieho konania konštatuje, že nie sú pri návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnené všetky predpoklady pre jeho nariadenie a to predpoklad spočívajúci v podmienke spôsobilého predmetu zálohu, keďže mal osvedčené, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť zaťažené sudcovským záložným právom v prospech žalobcu sa medzičasom stala obchodná spoločnosť PONDUS s.r.o., voči ktorej žalobca nemá právoplatnú a vykonateľnú pohľadávku. Ako bolo vyššie uvedené, právo založiť vec má vlastník veci alebo osoba, ktorá disponuje s právom (pohľadávkou) alebo inou majetkovou hodnotou. Založiť predmet záložného práva je oprávnený aj ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou (napríklad oprávnený držiteľ a pod...) 17. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že tak ako to konštatoval súd prvej inštancie, v čase jeho rozhodovania skutkové a právne tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia už nemôžu obstáť, keďže nie je možné zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve tretej osoby a nie označenej strany sporu (žalovaného) - dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky voči tomuto dlžníkovi. 18. Pokiaľ ide o procesný postup navrhnutý žalobcom v odvolaní, a teda že odvolací súd má v danom odvolacom konaní zrušiť svoje predchádzajúce rozhodnutie, vrátane napadnutého prvostupňového uznesenia a potvrdiť prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie a to per analogiam podľa ust. § 389 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza, že osobitným dôvodom na zrušenie rozhodnutia vo veci samej podľa § 389 ods. 2 CSP je úspešné uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP a za splnenia tejto podmienky, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. Ide tu o situáciu, ak rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo vydanie právoplatného uznesenia procesnej povahy, ktoré je postihnuté niektorou z vád zakladajúcich odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP. V danom prípade však odvolací súd nevzhliadol pri napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie naplnenie ani jedného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 2 CSP, pre ktorý by zrušil napadnuté uznesenie a preto nie je možné na základe uvedeného zrušiť aj iné tomu predchádzajúce právoplatné uznesenia. Okrem iného odvolací súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený v súlade s platným právnym poriadkom sám rušiť svoje odvolacie rozhodnutia, ktorých zrušenie prichádza do úvahy len postupom cez dovolacie konanie, v prípadoch prípustnosti dovolacieho návrhu. 19. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať dovolanie ak to Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z.z. pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie je možné dôvodiť len na základe dovolacích dôvodov podľa § 431 a nasl. CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).