Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Tos/144/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217010642 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217010642.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného J. J., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 0T/292/2017-158 zo 07. decembra 2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. decembra 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného J. J.Y., Q.. XX.XX.XXXX, z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením samosudca okresného súdu dňa 07.12.2017 podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného J. J. o prepustenie z väzby na slobodu ako nedôvodnú zamietol a zároveň postupom podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzbu nenahradil uložením dohľadu probačného a mediačného úradníka. Rozhodnutie samosudca odôvodnil nasledovne: “V danej veci prebehlo už takmer celé dokazovanie, s výnimkou výsluchu svedkyne D. U. /dostavila sa bez riadneho dokladu totožnosti/, pričom súd na hlavné pojednávanie /z vlastnej iniciatívy/ na termín 08. 01. 2018 predvolal aj svedka A. T., a to na zodpovedanie spôsobu výsluchu poškodeného H. Y.. Dňa 23.11.2017 podal obžalovaný J. J. žiadosť o prepustenie z väzby, ktoré písomné podanie podľa obsahu možno charakterizovať tak, že menovaný obžalovaný sa cíti byť nevinný, bol krivo obvinený, pri skutku samotnom došlo k ohrozeniu jeho osobnej slobody s tým, že došlo k manipulácii dôkazov zo strany polície, pričom väzba je „už nezákonná“. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný zotrval na žiadosti, ku ktorej sa pripojil aj jeho obhajca, na rozdiel od prokurátorky, ktorá konštatovala pretrvávanie dôvodov väzby. Súd dôsledne zvážil všetky okolnosti, pričom v konečnom dôsledku dospel k názoru, že predmetná žiadosť o prepustenie na slobodu nie je v danom štádiu konania dôvodná, keďže predbežne - s ohľadom na už vykonané dokazovanie nedošlo k žiadnej takej relevantnej zmene situácie, ktorá by umožňovala prijatie iného záveru, než aký je obsiahnutý v uzneseniach tunajšieho i odvolacieho súdu, týkajúcich sa práve otázky väzby obžalovaného. Súd je i naďalej toho presvedčenia, že doposiaľ zadovážené dôkazy predbežne nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný sa stali, tieto vykazujú znaky trestnej činnosti a že páchateľom skutkov je práve obvinený J. J.. Popri splnení formálnych podmienok väzby je potrebné upozorniť na závažný charakter predmetnej - násilnej trestnej činnosti, ktorej sa mal obžalovaný dopustiť v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s tým, že menovaný má nielen opakovanú skúsenosť s trestným stíhaním, ale je v súčasnosti stíhaný aj pre ďalší skutok - bolo mu vznesené obvinenie pre úmyselný prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť prakticky 1 mesiac pred žalovanou / predmetnou/ trestnou činnosťou /čl. 67 - 68/, ktoré skutočnosti vo svojom súhrne nasvedčujú dôvodnosti obavy, že v prípade prepustenia na slobodu by obžalovaný mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti obdobnej /rovnakej/ povahy, čo poukazuje aj na stálu prítomnosť materiálnych podmienok väzby v zmysle existencie jej dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Na základe vyššie uvedených úvah a s poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia s tým, že v danom čase a v tomto štádiu konania nie sú splnené podmienky a predpoklady pre stíhanie obžalovaného na slobode, teda ani podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti alebo pre prípadné nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, na ktorom základe súd rozhodol tak, že žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby zamietol a väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil.“ Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 187 Tr. por., po porade s obhajcom, sťažnosť obžalovaný, ktorú písomne zdôvodnil konštatovaním, že žiadosť o prepustenie z väzby doložil významnými a právne relevantnými skutočnosťami, ktoré súd vôbec nevzal do úvahy a týmito sa nezaoberal. Napadnuté uznesenie obžalovaný považuje za chudobné a odzrkadľujúce snahu súdu zahmlievať vývoj dôkaznej situácie, ktorý postup súdu považuje za svojvoľný. Je presvedčený, že doposiaľ vykonané dôkazy nesvedčia pre vinu a teda aj väzba je neopodstatnená. V nadväznosti na uvedené dal do pozornosti konanie sudcu, ktorý rozhodoval o návrhu na vzatie do väzby a zároveň neštandardne, ihneď po vstupe do pojednávacej miestnosti, odovzdal obžalovanému trestný rozkaz s vyhrážkou, že ak podá odpor dostane od sudcu „plnú paletu“. Ďalej vytýka súdu, že pozeral len na odpis z registra trestov obžalovaného a v ďalšom súd pochybil, keď pri strate slobody obžalovanému ihneď nezabezpečil obhajcu a nasledujúci deň po rozhodnutí o vzatí do väzby, spis nepredložil nadriadenému súdu (§ 190 ods. 3 Tr. por.), čo považuje za neústavné konanie a porušenie zákona do takej miery, že je namieste jeho prepustenie z väzby na slobodu. Na podklade uvedeného zastáva názor, že nadriadený súd mal o ním podanej sťažnosti rozhodnúť najneskôr dňa 05.09.2017, alebo mal, v prípade nedodržania lehoty, obžalovaného bez meškania prepustiť z väzby na slobodu, v čom tiež vidí porušenie svojich ústavných práv. Zároveň poukázal na zhromaždené dôkazy, pričom dal do pozornosti výpoveď poškodeného H. Y. z hlavného pojednávania, ktorý sa vyjadril k spôsobu spísania a zdokumentovania svojej výpovede v prípravnom konaní, v nemocnici, kde bol po skutku hospitalizovaný, ktorý výsluch považuje za nezákonný. Vyslovil výhrady k predvolaniu svedka - príslušníka PZ, ktorý zdokumentoval túto výpoveď konštatujúc, že súd svedka predvoláva bez toho, aby bol tento zbavený mlčanlivosti. Vzhľadom na vyššie rozobraté žiada o preskúmanie dôvodov sťažnosti ako aj toho, čo vzatiu do väzby predchádzalo. Navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie aj z dôvodu, že v rámci žiadosti o prepustenie z väzby, žiadal aj o preskúmanie jej zákonnosti v zmysle čl. 5 ods. 4 Dohovoru, ktoré súd nevykonal. K argumentácii obžalovaného obsiahnutej v sťažnosti, poskytol svoje písomné vyjadrenie prokurátor, v ktorom uviedol: „Sťažnostné námietky obvineného považujeme, s poukazom na prebiehajúce dokazovanie, za nedôvodné. Viaceré tvrdenia obžalovaného uvedené v sťažnosti, ohľadom konania pred súdom, je možné považovať za nepresné, skresľujúce, až fabulujúce s cieľom účelovo dosiahnuť prepustenie z väzby, pričom uvedené tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní či už k meritu veci, alebo k otázke žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby. Sťažnosťou napadnuté uznesenie, ako i postup súdu ktorý predchádzal jeho vydaniu, považujeme za zákonný a dôvodný, odzrkadľujúci postavenie súdu ako erudovaného, nestranného a nezávislého štátneho orgánu vykonávajúceho súdnictvo v danej trestnej veci, pričom navrhujeme, aby sťažnostný súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.“ Vec bola na posúdenie dôvodov sťažnosti a rozhodnutie o nej predložená krajskému súdu dňa 27.12.2017. Krajský súd v Bratislave preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného J. J., nie je dôvodná. Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého doposiaľ získaného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal návrh na vzatie obžalovaného J. J. do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a súčasne na obžalovaného podal aj obžalobu sp. zn. 2Pv 509/17/1102-6 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák., na skutkovom základe že v rodinnom dome v U., na M. ulici č. XX, v čase okolo 10.45 hod. dňa 22.08.2017 fyzicky napadol poškodeného H. Y., a to tak, že ho päsťou udrel do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, následne sa vyhrážal vlastníkovi domu J.. N. Y. ťažkou ujmou na zdraví a smrťou, a to takým spôsobom, že po ňom opakovane kričal, že mu poláme obe ruky aj nohy, že ho zabije, nech si uvedomí, že on je U. a že sa ešte stretnú, pričom na výzvu hliadky polície, aby upustil od svojho konania nereagoval a pokračoval vo svojom vyhrážaní, kde niekoľkokrát zopakoval, že poškodeného J.. R. Y. doláme a zabije, že si ho nájde, čím tak svojím správaním a intenzitou, akou vykonal svoje vyhrážky vzbudil u poškodeného J.. N. Y. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a zároveň sa fyzicky, verejne dopustil hrubej neslušnosti a čin spáchal pred viac ako dvoma súčasne prítomným osobami. Pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie vo vzťahu k podanému návrhu na vzatie do väzby, bol obžalovanému doručený trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný voči trestnému rozkazu ihneď podal odpor a vo veci sa koná pred súdom. Obžalovaný J. J. bol v predmetnej veci vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 0T/292/2017 z 24.08.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 19.09.2017 sp. zn. 4Tos/98/2017 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť dňom 22.08.2017. V konaní pred súdom je dokazovanie vykonávané na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2017, 07.12.2017 a ďalší termín je určený na 08.01.2018 za účelom výsluchu dvoch svedkov. Obžalovaný J. J. požiadal dňa 20.11.2017 (žiadosť doručená súdu dňa 23.11.2017) o prepustenie z väzby na slobodu, v ktorej žiadosti namietal, že od okamihu obmedzenia osobnej slobody mu nebol ustanovený obhajca, opätovne zdôraznil „zvláštnosť“ výsluchu poškodeného H. Y. v nemocnici, ktorý podľa obžalovaného podpísal zápisnicu o výsluchu svedka, bez toho aby bol vôbec k veci vypočutý. Je od začiatku presvedčený, že trestný čin bol spáchaný na jeho osobe, pretože poškodení spolu s policajtmi neoprávnene vnikli do jeho obydlia bez zákonného povolenia a navyše sa u neho dopustili krádeže. Zastáva názor, že na základe krivého obvinenia a manipulácie pri vytváraní dôkazov mu bola spôsobená škoda, ktorú doposiaľ vyčíslil na sumu 26.500,-€. Vzhľadom na zdôvodnené žiada, aby bol z väzby prepustený na slobodu, nakoľko túto považuje už za nezákonnú. Súd prvého stupňa v rámci hlavného pojednávania konaného dňa 07.12.2017, po vykonaní dokazovania nariadeného na uvedené pojednávanie, rozhodol o žiadosti obžalovaného J. J. o prepustenie z väzby na slobodu (čl.141). Tohto procesného úkonu sa zúčastnila prokurátorka, obžalovaný a jeho obhajca. Obžalovaný zotrval na podanej žiadosti s tým, že k nej nemá čo dodať. Prokurátorka navrhla, aby súd žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby nevyhovel, nakoľko dôvody väzby trvajú naďalej. Obhajca sa pripojil k návrhu obžalovaného, poukázal na dôkaz predložený na hlavnom pojednávaní (kópie výhražných sms správ) konštatujúc, že sa voči jeho klientovi jednalo o vopred pripravenú akciu, a uvedené dôkazy, podľa jeho názoru, spochybňujú výpovede poškodených. Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku: Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Krajský súd po posúdení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že samosudca okresného súdu postupoval správne, keď žiadosť obžalovaného J. J. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a zároveň väzbu obžalovaného nenahradil uložením dohľadu probačného a mediačného úradníka. Druhostupňový súd sa s písomne uvedenými dôvodmi, na ktoré súd prvého stupňa poukázal vo svojom rozhodnutí plne stotožňuje a konštatuje, že v predmetnej veci doposiaľ vykonané dôkazy naďalej odôvodňujú opodstatnenosť predmetného trestného stíhania proti obžalovanému a v danom štádiu konania existuje naďalej odôvodnená obava, že v prípade jeho prepustenia na slobodu by mohol pokračovať v trestnej činnosti a preto aj podľa názoru sťažnostného súdu dôvodnosť väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je predovšetkým daná s poukazom na charakter trestnej činnosti, pre ktorú je obžalovaný. Krajský súd dáva do pozornosti, že nielen dôkazy zadokumentované v prípravnom konaní podporujú dôvodnosť podozrenia a opodstatnenosť podania obžaloby na obžalovaného, ale aj doposiaľ vykonané dôkazy v konaní pred súdom, predovšetkým na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2017, túto dôvodnosť potvrdzujú. Vyššie uvedené tvrdenie konajúceho sťažnostného súdu o pretrvávajúcej opodstatnenosti väzobného stíhania menovaného je podporené aj dôkazmi, ktoré boli vykonané na pojednávaní konanom dňa 07.12.2017 (čl. 154-155), kedy bolo zároveň v jeho závere rozhodnuté o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu. Na podklade týchto možno, podľa názoru konajúceho súdu, v danom štádiu konania považovať podanú obžalobu za opodstatnenú. V nadväznosti na vyššie uvádzané potom vo vzťahu k pretrvávajúcemu väzobnému dôvodu obžalovaného J. J. senát krajského súdu konajúci vo veci zhodne s názorom prvostupňového súdu zastáva názor, že existuje reálna obava, že obžalovaný v prípade prepustenia z väzby na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Táto obava je umocnená aj skutočnosťou, že obžalovaný, podľa podanej obžaloby, mal fyzicky napadnúť poškodeného H. Y. a vyhrážať sa poškodenému J.. N. Y. ťažkou ujmou na zdraví a smrťou, pričom v takomto konaní pokračoval aj po príchode policajnej hliadky a ďalej pokračoval vo vyhrážaní sa poškodenému Mgr. N. Y.. K osobe obžalovaného je zo spisu zistiteľné, že v minulosti sa dostal do rozporu so zákonom a bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 23.09.2015 sp. zn. 1T/79/2015 k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky tj. do 09.10.2017. Z uvedeného je zrejmé, že posudzovanej trestnej činnosti, pre ktorú bola na obžalovaného podaná obžaloba, spáchal v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Obžalovanému priťažuje aj to, že v súčasnej dobe sa voči jeho osobe vedie ďalšie trestné stíhanie pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ako to vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia, vydaného povereným príslušníkom PZ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave, Obvodného oddelenia PZ Bratislava Trnávka pod ČVS: ORP-1516/TK-B2-2017 zo dňa 02.08.2017. Z charakteru tohto stíhaného skutku vyplýva, že obžalovaný mal fyzicky napadnúť poškodeného T. A., tomuto sa mal vyhrážať fyzickou likvidáciou, svoju agresivitu mal neustále stupňovať, striedavo kričal, potom skákal po autách, začal sa vyzliekať a tak sa pohyboval po autoservise, pričom ako chodil v blízkosti poškodeného, zaháňal sa rukou a naznačoval úder. Agresívne správanie obžalovaného malo vrcholiť tak, že poškodenému s hrubým skleneným pohárom spôsobil veľkú tržnú ranu na hlave. Na čl. 134 spisového materiálu sa nachádza žiadosť OR PZ Bratislava II, OO PZ Vrakuňa ORP-P-201/BAII-OPP5-2017 z 31.10.2017, o udeleniu súhlasu na výsluch obžalovaného pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorého je podozrivý práve obžalovaný, ktorý sa mal dňa 28.04.2017 o 10.00 hod. v U. na M. XX vyhrážať oznamovateľke G. Y. a jej manželovi, že ak mu nedajú pokoj a nezapoja naspäť elektrinu do rodinného domu, tak ich zlikviduje a tiež dňa 26.06.2017 ukázal oznamovateľke rozbitú pohonnú jednotku na posuvnú bránu a uviedol jej, že jej roztrieska hlavu ako roztrieskal ten motor na posuvnú bránu a dňa 02.05.2017 oznamovateľovi J.. N. Y. vykrikoval z dvora rodinného domu, že ich všetkých zlikviduje, dá ich zabiť, urobí im zo života peklo, tiež mu povedal, že ak preskočí plot alebo vstúpi na jeho pozemok rodinného domu, tak ho zabije, a teda na základe vyhodnotenia minulého a terajšieho trestného činu ako aj prebiehajúcich priestupkových konaní a ďalšieho trestného stíhania, konajúci súd vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti ako aj z hľadiska jeho možnej nápravy. V nadväznosti na vyššie uvedené, je nutné konštatovať, že účelom preventívnej väzby v tomto konkrétnom prípade je zabrániť škodlivým dôsledkom, ktoré by konaním obžalovaného mohli nastať. Sťažnostný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a konštatuje, že toto je vecne správne a v súlade so zákonom, pretože v prípade prepustenia obžalovaného z väzby, hrozí reálna obava, že by mohol pokračovať v páchaní rovnakej trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba, a zaisťovacím inštitútom väzby sa mu zabraňuje v takom prípadnom konaní. V danom prípade požiadavka verejného záujmu na zabránení v prípadnom páchaní trestnej činnosti obžalovaným jednoznačne prevažuje nad rešpektovaním jeho osobnej slobody. K argumentácii uvádzanej jednak v žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu ako aj k dôvodom prezentovaným v písomne podanej sťažnosti krajský súd uvádza nasledovné: K obžalovaným namietanému porušeniu práva na obhajobu v tom, že nemal obhajcu od okamihu obmedzenia osobnej slobody, krajský súd uvádza nasledovné: obžalovaný sa zásadne mýli, vo svojej domnienke, že okamihom obmedzenia osobnej slobody mu mal byť obhajca ustanovený. Je pravdou, že od okamihu vznesenia obvinenia (tj. konkrétnej osobe) má právo zvoliť si obhajcu tj. dať sa obhajovať obhajcom, ktorého si sám zvolí resp. požiada o jeho ustanovenie v prípade, že nemá dostatočné finančné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ale nevzniká dôvod tzv. povinnej obhajoby. V zmysle § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por., musí mať obvinený obhajcu, ak je vo väzbe, tj. okamihom rozhodnutia o vzatí obžalovaného J. J. do väzby, vznikol dôvod povinnej obhajoby a zo strany súdu bola táto zákonná požiadavka v plnej miere naplnená. Totiž, obžalovaný J. J. bol vzatý do väzby dňom 24.08.2017 (čl. 95) a ešte toho istého dňa mu bol ustanovený obhajca H.. X. (čl. 98). Teda v období od obmedzenia osobnej slobody (od 22.08.2017 o 11.00 hod.) do okamihu rozhodnutia o vzatí do väzby (24.08.2017 o 16.55 hod.) neexistoval dôvod tzv. povinnej obhajoby. Čo sa týka hodnotenia doposiaľ vykonaných dôkazov jednak v prípravnom konaní a tiež na hlavnom pojednávaní obžalovaným, je nutné uviesť, že tieto úvahy možno pri konštatovaní, že dokazovanie pred súdom riadne prebieha a nie je doposiaľ ukončené a teda nedošlo k ich vyhodnoteniu jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, považovať za predčasné a teda nedôvodné, budú preskúmané a posúdené po vykonaní všetkých potrebných dôkazov pri rozhodovaní v merite veci. Obdobne bude preverená aj informácia obžalovaného o tom, že trestný čin bol spáchaný na jeho osobe. K námietke, ktorou spochybňuje spôsob rozhodnutia formou trestného rozkazu a jeho následného doručenia obžalovanému v rámci výsluchu dňa 24.08.2017 (čl. 94), je potrebné uviesť, že nadriadený súd vychádza zo zápisnice o tomto úkone, kedy sudca pre prípravné konanie vo veci konal v prítomnosti obžalovaného, prokurátora okresnej prokuratúry a asistentky, a obžalovaným namietaný spôsob nie je preukázaný a tiež dáva do pozornosti vyjadrenie Okresnej prokuratúry Bratislava II, doručené krajskému súdu dňa 28.12.2017 (ešte pred rozhodovaním o sťažnosti obžalovaného), v ktorom je konštatované, že postup súdu považuje prokuratúra za zákonný a dôvodný. Nemožno akceptovať ani tvrdenie obžalovaného, že sa nachádza v nezákonnej a neústavnej väzbe, ktorej nezákonnosť a neústavnosť mala byť spôsobená tým, že spisový materiál nebol, po ním podanej sťažnosti, bez meškania predložený nadriadenému súdu, ktorý mal, podľa obžalovaného, o sťažnosti rozhodnúť najneskôr do 05.09.2017. Je nutné obžalovanému objasniť, že okamihom vyhlásenia uznesenia, ktorým bol vzatý do väzby (dňa 24.08.2017), nastal dôvod povinnej obhajoby (§ 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), tým istým dňom mu bol ustanovený obhajca, ktorý uznesenie o vzatí obžalovaného do väzby prevzal dňa 04.09.2017, pričom obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obžalovaného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky (§ 44 ods. 2 Tr. por.), pričom aj obhajcovi plynie lehota na podanie opravného prostriedku (§ 187 Tr. por.) a podľa § 189 ods. 3 Tr. por. sťažnosť podávaná obhajcom za obžalovaného musí byť odôvodnená resp. minimálne musí byť obhajcovi poskytnutý časový priestor na oboznámenie sa s dôvodmi rozhodnutia o vzatí obžalovaného do väzby, aby mohol adekvátne, v prípade podanej sťažnosti, argumentovať v prospech obžalovaného. V nadväznosti na rozobraté je nutné upriamiť pozornosť aj na ustanovenie § 192 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby rozhodne nadriadený súd do piatich pracovných dní, avšak pri dôslednom dodržiavaní jeho práva na obhajobu, ktoré pri akceptovaní a realizácie spôsobu konania ako to navrhuje a naznačuje v sťažnosti obžalovaný (čl. 162), by nebolo zachované. Sťažnostný súd rovnako za vecne správne a za súladné so zákonom vyhodnotil rozhodnutie prvostupňového súdu o nenahradení väzby uložením dohľadu probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným, keďže s ohľadom na povahu prejednávaného prípadu a predovšetkým na osobu obžalovaného, dospel k záveru, že nie je možné účel väzby dosiahnuť uložením dohľadu probačného a mediačného úradníka. V záujme účinnej ochrany spoločnosti je preto potrebné dať prednosť ochrane spoločnosti pred osobnou slobodou obžalovaného. So zreteľom na vyššie uvedené dospel sťažnostný súd k záveru, že sťažnosťou napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a preto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obžalovaného Michala Madarása ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.