Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/315/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217200920 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217200920.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: P. U., nar. X.XX.XXXX, bytom PoľnK. XXXX/XX, U., zastúpeného: AK-KRUPA s.r.o., so sídlom Hurbanova 1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 859 435, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 800 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.6.2017, č.k. 51 Csp/11/2017-55, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 401,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 8.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a deklaroval, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 1 ods.2, § 2 písm. a/, b/,c/,d/, § 9 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, § 3 ods.1, § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,3,4,5, § 54 ods.1,2, § 39, § 44 ods.1,2, § 451 ods.1,2, § 458 ods.1, § 517 ods.1,2, § 559 ods.1, § 101, § 107 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), čl.6 ods.1 smernice Rady 93/13 EHS a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca ako dlžník dňa 29.11.2010 a žalovaný ako veriteľ dňa 1.12.2010 podpísali Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo: a/ poskytnutie úveru (úverového limitu) vo výške 1 500 eur, splatnom vždy k 24. dňu v mesiaci v 42. pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník vrátiť (úver + úroky za dobu splácania úveru): 3 375,54 eur, predpokladaná RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 44,57 %, b/ poskytnutá čiastka revolvingu 790 eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky za celú dobu čerpania) 1 928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 63,32 % a RPMN revolvingu 76,21 %., RPMN za úver 79,48 % a úrokovú sadzbu za úver 79,48 %. Uvedenú zmluvu posúdil obsahom ako zmluvu spotrebiteľskú pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. 3. Súd prvej inštancie mal za to, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná v ustanoveniach o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver a v úrokovej sadzbe upravených v bode 5. a 6. zmluvy, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vykonaným dokazovaním zistil, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX bola podpísaná žalobcom dňa 29.11.2010 a žalovaným dňa 1.12.2010. Zmluva na lícnej časti obsahuje nadpis "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere". V bode 1. je označená žalovaná obchodná spoločnosť ako veriteľ, v bode 2. je svojimi osobnými údajmi označený žalobca. Bod 5 žiadosti obsahuje údaj o požadovanom revolvingovom úvere. Z bodu 5 žiadosti o poskytnutie úveru vyplýva, že žalobca ako dlžník žiada spoločnosť žalovaného o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: poskytnutá čiastka úveru 1500 eur, splatnosť úveru pri počte 42 splátok ku 12. dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške 80,37 eur, celková čiastka úveru vrátane úrokov 3 375,54 eur, predpokladaná RPMN za úver v percentách 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN 44,57%, a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu v percentách 76,21%. Podstatne iným písmom boli vyplnené údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré obsahuje bod 6. lícnej časti tejto zmluvy, kde je uvedená poskytnutá čiastka úveru 1500 eur, počet splátok 42, pri splatnosti k 12. dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky 80,37 eur, avšak údaj o RPMN za úver je uvedený 67,92 % (odlišne ako v bode 5.) a aj údaj o predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí úveru je 70,01 % (opäť v odlišnej výške ako v bode 5.). V zmysle bodu 8 lícnej strany zmluvy dlžník s veriteľom v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere na zadnej strane žiadosti/zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a nemajú k ním žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Z uvedeného mal za zrejmé, že údaj o RPMN, resp. predpokladanej RPMN v bode 5 predmetnej žiadosti/zmluvy, ktorú možno považovať za akceptáciu alebo za návrh zmluvy, nie je totožný s akceptáciou žiadosti v bode 6 zmluvy/žiadosti, kde výška RPMN za úver ani predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu nie sú totožné a v bode 6., ktorý je dopísaný rukou sú tieto položky uvedené vo vyššej výške ako v bode 5. 4. Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojitosti s § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie považoval ustanovenia z dojednanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti RPMN za neplatné. Prijatie návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, urobené uvádzanými úkonmi žalovaného, teda vyplnením bodu 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a vyhotovením listu a odoslaním listu zo dňa 1.12.2010 obsahoval zmenu v údajoch vrátane údajov o RPMN. Preto takýto písomný prejav, bolo potrebné považovať za nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Zo strany žalobcu však nebol urobený žiadny ďalší písomný úkon, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že žalobca RPMN vo výške, ktorá bola určená v prejavoch žalovaného, akceptoval. Zároveň poukázal na to, že v tejto časti je potrebné považovať úverovú zmluvu za neplatnú, nakoľko žalovaným stanovená výška úrokov ako aj RPMN sa prieči dobrým mravom a je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Ako vyplynulo z úverovej zmluvy v tejto boli dohodnuté úroky sadzbou 70,01 % ročne resp. 76,21 %. Aj keď maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, táto výška nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Keďže dohodnutá výška úrokov medzi stranami presahovala mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo s platnosťou od 1 do 5 rokov za obdobie mesiaca november a december 2010 sa pohybovala vo výške 12,77-12,89 %) a získanie neprimeranej majetkovej výhody žalovaným na úkor žalobcu by bolo možné považovať za úžeru, súd prvej inštancie posúdil právny úkon úverovej zmluvy za neplatný. Obdobné platí aj v vzťahu k RPMN, ktorá rovnako prevyšovala priemernú RPMN spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo s platnosťou od 1 do 5 rokov v danom období, pričom toto prevýšenie nie je možné považovať (tak ako tvrdí žalobca) za "nepodstatné". Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vychádzal z úvahy, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná v ustanoveniach o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver a v ustanoveniach o úrokoch, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 5. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že na uvedený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je možné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere ešte neboli v platnosti, súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou nemajú prechodné ustanovenia, to znamená že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR 3 M Cdo 14/2014). 6. Pri posúdení žalovaným v konaní vznesenou námietkou premlčania uviedol, že Občiansky zákonník vo vzťahu k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v § 107 ods. 1 rozlišuje medzi subjektívnou premlčacou dobou, ktorá je dvojročná a objektívnou premlčacou dobou, ktorá je trojročná. Pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva, pričom táto vedomosť oprávneného musí byť skutočná a nie predpokladaná. Za začiatok plynutia tejto subjektívnej premlčacej doby v danom prípade treba považovať okamih, kedy sa žalobca dozvedel od jeho právneho zástupcu, že predmetná zmluva je bez úrokov a bez poplatkov, lebo má právne vady. Ide o subjektívny okamih, kedy oprávnený zistí také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva (rozhodnutie NS ČR sp. zn.: 33Odo 83/2004). Pre ustálenie okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby je v zmysle platnej judikatúry možné považovať okamih upozornenia účastníka zmluvy na jej neplatnosť, napríklad kontrolnými orgánmi. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že pre ustálenie okamihu začatia plynutia premlčacej doby (subjektívnej) je rozhodujúce poskytnutie informácie právnym zástupcom žalobcu, a to dňa 11.1.2017, kedy právny zástupca prevzal na základe plnej moci zastupovanie žalobcu. Objektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení plynutie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pri postupnom pokračovacom získavaní majetkového prospechu (hodnôt) sa z hľadiska premlčania považujú za samostatné nároky na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, i keď sa jedná o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia. Na uplatnenie každého takéhoto práva na vydanie bezdôvodného obohatenia začínajú plynúť objektívne aj subjektívne premlčacie doby zvlášť. Pri kombinácii objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí, že právo sa premlčí uplynutím subjektívne určenej doby, najneskôr však uplynutím objektívne určenej doby, teda právo sa premlčí uplynutím tej doby, ktorá skončí skôr. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ je v tomto prípade síce zachovaná 2 - ročná subjektívna premlčacia doba, právo žalobcu je čiastočne premlčané z dôvodu uplynutia 3 - ročnej objektívnej premlčacej doby, keďže posledná splátka úveru bola splatná dňom 12.6.2014 a objektívna 3-ročná premlčacia lehota uplynula dňom 13.6.2017. Túto objektívnu lehotu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby. Žaloba proti žalovanému bola súdu doručená dňa 19.1.2017, teda vo vzťahu k splátkam uhradeným pred uvedeným 19.1.2017 bola žaloba podaná po uplynutí objektívnej 3 - ročnej objektívnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia len za splátky, ktoré boli splatné v období od 19.1.2014 do 12.6.2014, t.j.: dňa 12.2.2014, 12.2.2014, 12.3.2014, 12.5.2014 a 12.6.2014 spolu vo výške 401,85 eur (5x80,37 eur). Splátky splatné pred dátumom 19.1.2014 posúdil vzhľadom na uplynutie 3-ročnej objektívnej premlčacej doby za premlčané a v tejto časti žalobu zamietol. V tejto súvislosti neakceptoval námietku žalobcu, že vo veci sa má aplikovať 10 - ročná premlčacia doba, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil. 7. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že na premlčanie a plynutie subjektívnej premlčacej lehotyje potrebné podporne aplikovať Obchodný zákonník s 4-ročnou dĺžkou premlčacej lehoty, súd prvej inštancie sa s týmto názorom nestotožnil. Keďže bezdôvodné obohatenie je upravené výlučne v Občianskom zákonníku (lex generalis), je potrebné na tento právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať právnu úpravu podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva o revolvingovom úvere je v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov ako podnikanie a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide zároveň o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluva teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Vzhľadom na to, že v danom prípade nemá záväzkový vzťah medzi účastníkmi obchodnoprávnu povahu, je aplikácia Obchodného zákonníka na posudzovanie otázky premlčania vylúčená. Niet dôvodu, aby na premlčanie v prípade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je typicky občianskoprávnym vzťahom, mala dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má. Neobstojí argument o výhodnosti aplikácie Obchodného zákonníka pre spotrebiteľa, nakoľko nie je prípustné, aby spotrebiteľ, podľa toho či je v postavení žalobcu alebo žalovaného, sa dovolával aplikácie raz Obchodného zákonníka a inokedy Občianskeho zákonníka na ten istý právny inštitút (premlčanie). 8. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že námietka premlčania vznesená žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi, súd prvej inštancie uviedol, že uplatnenie premlčacej námietky predstavuje výkon práva, ktorý vylučuje protiprávnosť a to z toho dôvodu, že rovnaký stav nemôže byť zároveň stavom právnym i právu sa priečiacim, pričom je treba vychádzať zo zásady, podľa ktorej správanie, ktoré smeruje k zákonom predpokladanému výsledku, je potrebné považovať za dovolené aj vtedy, ak je jeho (eventuálnym) vedľajším následkom vznik majetkovej, príp. i nemajetkovej ujmy na strane druhého účastníka právneho vzťahu. 9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civlný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) pri zohľadnení úspechu žalobcu zo žalovanej pohľadávky 800 eur s príslušenstvom v pomere 50 % a jeho neúspechu, ktorý je úspechom žalovaného v pomere 50 % znamenajúceho, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu bol rovnaký. 10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ), § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia). Pri závere o tom, že medzi stranami nedošlo k dohode o ročnej percentuálnej miere nákladov súd prvej inštancie neprihliadal na ust. zákona č. 129/2010 Z.z. a s ním súvisiacej právnej úpravy, v zmysle ktorých údaj / hodnota RPMN nie je údajom, ktorý by sa dal zmluvne dohodnúť, jedná sa o vypočítaný ukazovateľ. Z rozsudku nevyplývajú žiadne dôvody, podľa ktorých mal súd prvej inštancie za preukázané, že ide o dohodnuteľný údaj, pričom až na základe takéhoto konštatovania by mohol pristúpiť k aplikácii § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade nemá oporu v žiadnom zákone ani posudzovanie úrokovej sadzby postupom vyplývajúcim z napadnutého rozsudku. Úverová zmluva, kam patrí aj zmluvy uzavretá medzi sporovými stranami sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 1.4.2015 čo znamená, že na uzavretú zmluvu sa môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2012 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Základná úprava regulácie výšky úrokov pre úverovú zmluvu bola v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere uvedená v § 502 Obchodného zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona , je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške . Pre určenie, aká výška úrokov je prípustná je rozhodujúce ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne tým, že otázku výšky úrokov neposudzoval podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka a otázku dojednaných úrokov v zmluve o revolvingovom úvere posudzoval v rozpore s ust. § 502 ods.2 Obchodného zákonníka. 11. Žalobca sa k riadne doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. 12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného (podľa obsahu) podané proti prisudzujúcemu výroku rozsudku, nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na zaplatenie peňažného plnenia , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 401,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 08.12.2016 do zaplatenia, v ktorom dostatočne, podrobne a presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia v časti napadnutej odvolaním. 14. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 15. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 C.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v prisudzujúcom výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania v sporovom konaní, alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 16. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému bola súdom prvej inštancie vec posúdená i podľa ustanovení spotrebiteľského práva. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi stranami túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné podmienky, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalovaný pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Je treba uviesť, že závery súdu prvej inštancie o charaktere Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX ako spotrebiteľskej zmluvy neboli odvolacími námietkami napadnuté. 18. K žalovaným v odvolaní namietaným záverom súdu prvej inštancie týkajúcich sa neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami v ustanoveniach o úrokoch a o ročnej percentuálnej miere nákladov dôsledkom ktorých dospel k záveru, že uvedená zmluva je bezúročná a bez je treba zdôrazniť, že s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi stranami, je potrebné na posudzovaný právny vzťah aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Výška ročnej úrokovej sadzby úveru v zmluve je 70,01%, pričom súd prvej inštancie z verejne prístupnej internetovej stránky Národnej banky Slovenska zistil, že priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo s platnosťou od 1 do 5 rokov za obdobie november, december 2010 sa pohybovala vo výške 12,77 - 12,89 %. Z tohto je zrejmé, že úrok 70,01 % ročne bol v danom prípade viac ako päť násobne vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). 19. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Odvolací súd konštatuje, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, avšak rozhodne nie vo výške viac ako päťnásobne prevyšujúce priemernú úrokovú sadzbu spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami pre obyvateľstvo. Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitútov poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiace sa zásadou dobrých mravov upravenou v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie je možné v zohľadňovať údaje od subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú úvery za neprimerane vysoké (až úžernícke ) úroky. 20. Znenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy so širokého dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie strany civilného sporového konania je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovnej neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie § 3 ods. 1 , alebo § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi nie je preto také konanie veriteľa, ktoré pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svojvoľne peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojich inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrými mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v podobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytnutí úverov alebo pôžičiek. Preto vzhľadom na úrokovú sadzbu uvedenú v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sa odvolací súd zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy v tejto časti, ktorej dôsledkom bola správna úvaha o tom, že označenú zmluvu je treba bez ďalšieho považovať za bezúročnú a bez poplatkov. 21. Odvolací súd priznáva úspech odvolacím námietkam žalovaného len v tom, že hodnota RPMN nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom matematického vzorca a nie dohodou účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak sa účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere zjednali na výške úveru, termíne jeho splatnosti, výške, počte a splatnosti splátok úveru, úrokoch z úveru a ostatných nákladoch úveru, vykoná sa výpočet RPMN úveru podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie veriteľom do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie. Uvedený názor odvolacieho súdu však s poukazom na závery uvedené v ods. 17 až 20 tohto rozhodnutia nemá vplyv na správnosť úvahy súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve uvedená RPMN (67,92 %, resp. 70,01%), prevyšujúca priemernú úroveň RPMN v spotrebiteľských zmluvách, výrazne prevyšovala priemernú RPMN spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo s platnosťou od 1 až 5 rokov v danom období s dôsledkom jej neplatnosti v tejto časti podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 22. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním podľa § 387 ods.2 C.s.p. (vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania) ako vecne a právne správne potvrdil. 23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).