Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217205698 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217205698.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: K. U., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XX, V., zastúpenej: Mgr. Michal Kovarčík, Obchodná 15, Bratislava, proti odporcovi: R. U., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XX, V., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. marca 2017, č.k. 58C/20/2017-14, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: I. Odporcovi ukladá, aby nevstupoval do rodinného domu súp.č. XXXXX, nachádzajúceho sa na ulici V. XX, V., M.. Ú. P. V., od vydania neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na základe trestného oznámenia navrhovateľky pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podaného dňa 13.03.2017 na odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave pod Č.p. KRPZ-BA-OKP1-137-001/2017. II. Odporcovi ukladá nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, od vydania neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia trestného konania, vedeného na základe trestného oznámenia navrhovateľky pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podaného dňa 13.03.2017 na odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave pod Č.p. KRPZ-BA-OKP1-137-001/2017. III. Navrhovateľka má proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil; s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e), písm. h), § 329 ods. 1 a 2 CSP; neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi, aby nevstupoval do rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici V. XX, V. od vydania neodkladného opatrenia do právoplatného ukončenia trestného konania proti odporcovi na podnet navrhovateľky, zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov od vydania neodkladného opatrenia do právoplatného ukončenia trestného konania proti odporcovi na podnet navrhovateľky a navrhovateľke priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Konštatoval, že neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Cieľom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a písm. h) CSP je ochrana jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná a sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Poukázal na to, že v prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je ex lege podmienené len tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Uviedol, že relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ v návrhu povinný osvedčiť, keďže dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, tzn., že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. V danej veci konštatoval, že strach z možného budúceho zásahu do telesnej integrity navrhovateľka odôvodnila tým, že odporca sa jej vyhráža usmrtením, a to takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu, že svoju hrozbu naplní. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila ambulantnú správu Univerzitnej nemocnice Bratislava, z ktorej vyplýva, že odporca trpí výraznými psychotickými poruchami správania sa, pričom mu bola doporučená nedobrovoľná hospitalizácia, ktorá však nebola realizovaná. Navrhovateľka zároveň predložila aj potvrdenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 13.03.2017 (Č.p.: KRPZ-BA-OKP1-137-001/2017), z ktorého vyplýva, že dňa 13.03.2017 sa dostavila na odbor kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave za účelom podania trestného oznámenia na odporcu pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona. Z listu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 14.03.2017 predloženého navrhovateľkou zistil, že trestné oznámenie podané navrhovateľkou dňa 13.03.2017 bolo prípisom zo dňa 14.03.2017 odstúpené na vecne a miestne príslušný odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava II (KRPZ-BA- OKP1-137-003/2017). Zo strany navrhovateľky tak považoval za dostatočne osvedčenú nielen potrebu upraviť pomery účastníkov (dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania sa odporcu), ale aj jej bezodkladnosť a naliehavosť. Majúc na zreteli uvedené, keď nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne podstatným spôsobom do práv odporcu, prípadne do jeho práva na slobodu pohybu, sa stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu na zákaz vstupu odporcovi do domu vyhovel, nakoľko násilie nemôže byť za žiadnych okolností tolerované a vyhovel aj návrhu navrhovateľky na uloženie zákazu odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, pričom tento zákaz je viazaný na osobu navrhovateľky a vzťahuje sa na ktorékoľvek miesta, kde sa navrhovateľka zdržiava, t.j. nielen v okolí jej obydlia, na jej pracovisku, ale aj na verejnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zrušenia, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nezrozumiteľnosť a neurčitosť žalobného petitu návrhu, v ktorom nebola bližšie špecifikovaná nehnuteľnosť, do ktorej mu bol zakázaný vstup, a to poukazom na absenciu konkrétneho listu vlastníctva, a preto malo byť podanie odmietnuté. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie považoval za nevykonateľný, nakoľko nie je z neho zrejmé, do ukončenia akého trestného konania na podnet navrhovateľky má byť neodkladné opatrenia nariadené. Dôvody na vydanie neodkladného opatrenia uvádzané navrhovateľkou v podanom návrhu nepovažoval za dostatočne osvedčené, a preto nebola splnená podmienka opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia. Jediným relevantným dôkazom bola ambulantná správa od U.. P. L. zo dňa 20. 02. 2017, v ktorej však psychiater k svojim záverom dospel bez osobného kontaktu s ním a podklady pre jeho závery boli len tvrdenia navrhovateľky a údajná nahrávka, ktorá nebola k návrhu priložená, ani jej predpis. Mal zato, že nijako nebolo osvedčené, že by sa tvrdenia navrhovateľky zakladali na pravde. Neopodstatnenosť neodkladného opatreniam opieral aj o skutočnosť, že z dôvodu hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, nemôže vstúpiť do rodinného domu a ani sa k navrhovateľke priblížiť. Argumentoval, že navrhovateľke, ako dospelej žene, nič nebránilo sa od neho odsťahovať a zbaviť sa tak jeho negatívneho vplyvu na jej osobu, z jej tvrdení nevyplýva, že by jej obmedzoval sústavne osobnú slobodu. Ak by skutočne pociťovala navrhovateľka ohrozenie svojho života, okamžite by rodinný dom opustila a negatívny vplyv neužívania rodinného domu vo finančnej sfére by riešila návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že „život ohrozujúci stav“ tolerovala určitú dobu. Vyjadril presvedčenie, že z konania navrhovateľky vyplýva jej celkom zjavná snaha zbaviť sa ho a dostať sa čím skôr k majetku. Vyjadril pobúrenie nad podaním trestného oznámenia na jeho osobu, a jeho dlhodobým držaním na psychiatrickom oddelení len na podklade tvrdení navrhovateľky, ako aj jej návrhom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Namietal splnenie podmienky proporcionality, keďže má 78 rokov, v tomto veku už nie je schopný zabezpečovať si svoje živobytie prácou, a preto je z finančného hľadiska odkázaný na majetok, ktorý sa mu podarilo doteraz počas svojho života nadobudnúť, nevlastní inú nehnuteľnosť, kde by mohol bývať, okrem rodinného domu, a nemožnosť vstúpiť do vlastného domu bude mať pre neho po prepustení z psychiatrického oddelenia likvidačný charakter a je pravdepodobné, že bude nútený aspoň na istý čas žiť ako bezdomovec. 3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a s § 329 ods. CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 4. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 5. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 6. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania. 7. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP, ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život. 8. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. h) CSP sú splnené iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe dočasnú ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. 9. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete nebezpečného vyhrážania, je potrebné jej návrhu vyhovieť. Navrhovateľka dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany odporcu dochádza ku psychickému ubližovaniu navrhovateľke v podobe vyhrážok ujmou na jej zdraví, obmedzovaním ju vo voľnom pohybe a na slobode, a toto agresívne konanie odporcu predstavuje bezprostredné ohrozenie duševného a telesného zdravia navrhovateľky. Správanie odporcu síce nie je vo svojich dôsledkoch takej intenzity, že by vyžadovalo lekárske ošetrenie navrhovateľky, ale tým, že k takémuto správaniu odporcu má dochádzať dlhodobo (od roku 2000) a opakovane, a čím ďalej tým častejšie, vyvoláva u navrhovateľky obavy o jej zdravie, pocity strachu a bezmocnosti. 10. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete domáceho násilia, je potrebné jej návrhu vyhovieť. V danom prípade dôvodnosť podozrenia z páchania nebezpečného vyhrážania a psychického násilia považoval odvolací súd dostatočne spoľahlivo podloženú potvrdením o podaní trestného oznámenia navrhovateľkou pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby zo dňa 13.03.2017, lekárskym nálezom zo dňa 20.02.2017 vypracovaným psychiatrom U.. L., uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.03.2017 č.k. 1Pu/54/2017-6, ktorým rozhodol o prípustnosti prevzatia odporcu do zdravotníckeho zariadenia dňom 13.03.2017 vzhľadom na to, že svojím správaním ohrozoval seba aj svoje okolie (agresivita v domácom prostredí). Odporca nedôvodne spochybňuje hodnovernosť lekárskeho nálezu vypracovaného U.. L. dňa 20.02.2017 bez jeho osobnej prítomnosti, keďže jeho obsah; vrátane záverov; korešponduje aj s ďalšími v spise založenými lekárskymi správami týkajúcimi sa psychického stavu odporcu (správy vypracované psychiatrami U.. L., U.. X., predbežná prepúšťacia správa vypracovaná U.. L. po vyšetrení odporcu v súvislosti s jeho nedobrovoľnou hospitalizáciou dňa 13.03.2017, znalecký posudok vypracovaný dňa 12.04.2017 znalcom U.. Ľ. L. v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby). 11. Nenáležitá je aj námietka odporcu, že zo strany navrhovateľky ide o snahu zbaviť sa ho a dostať sa čím skôr k jeho majetku, keď pre takýto záver obsah spisu nedáva dostatočný podklad. Z lekárskych správ vyplýva, že napriek agresívnemu správaniu odporcu hľadala navrhovateľka pomoc pre odporcu u odborníkov - psychiatrov, avšak bezúspešne, keďže odporca túto odmietal, čo následne vyústilo až do stavu, keď nemožno akceptovať ďalšie ohrozenie duševného a telesného zdravia navrhovateľky opakovane vystavovanej agresii odporcu a nemožno od nej ani spravodlivo požadovať, aby strpela za týchto okolností spolužitie s odporcom. Napokon ani skutočnosť, že odporca nemá zabezpečené iné bývanie, nemôže byť relevantným dôvodom pre odopretie poskytnutia ochrany navrhovateľke. Odporca sa vystavil nebezpečenstvu straty obydlia, keď odmieta riešiť svoje agresívne správanie a prejavy násilia voči navrhovateľke za pomoci samotnej navrhovateľky, ako aj odbornej lekárskej pomoci. 12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo osvedčené dostatočným spôsobom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, že odporca ohrozuje duševnú integritu navrhovateľky svojím agresívnym správaním, ako aj dôvodné podozrenie odporcu z násilia proti navrhovateľke, a sú preto splnené aj zákonom stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), písm. h) CSP. 13. Vylúčením odporcu z užívania domu nedôjde k neprimeranému zásahu do výkonu jeho vlastníckych práv, nakoľko ide o obmedzenie v miere nevyhnutne zodpovedajúcej predmetu konania. Z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zásah do práva odporcu na rešpektovanie jeho obydlia zo strany štátnych orgánov odôvodnený legitímnym záujmom na zabezpečení reálnej a efektívnej ochrany telesného a duševného zdravia navrhovateľky pred hrubým a agresívnym správaním odporcu. V danom prípade dospel odvolací súd k záveru, že právo navrhovateľky na ochranu jej zdravia, ktoré sa tu dostáva do kolízie s právom odporcu ochranu obydlia (na bývanie), je potrebné uprednostniť. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu tak odvolací súd považuje za nevyhnutne potrebné neodkladným opatrením prioritne zamedziť ďalšiemu ohrozovaniu zdravia navrhovateľky, hoci aj na úkor plnohodnotnej realizácie vlastníckych práv odporcu. 14. Po vecnom a právnom posúdení veci na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľka spoľahlivo v danom štádiu konania osvedčila základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia , a preto zhodne so súdom prvej inštancie návrhu navrhovateľky vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie; avšak v súlade s odvolacími námietkami odporcu dôvodne vytýkajúcimi nedostatočné vymedzenie trestného konania a bližšiu špecifikáciu rodinného domu, uložil odporcovi povinnosť nevstupovať do domu (súp.č. XXXXX, M.. Ú. P. V.) a nepribližovať sa k navrhovateľke do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na základe trestného oznámenia navrhovateľky pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podaného dňa 13.03.2017 na odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave pod Č.p. KRPZ- BA-OKP1-137-001/2017. Odvolací súd sa však nestotožnil s argumentáciou odporcu, že podanie navrhovateľky bolo potrebné pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť odmietnuť, keď išlo výlučne o formálne; nie vecné; nedostatky, ktoré nebránili pokračovaniu v konaní o podanom návrhu a tieto je oprávnený spresniť aj konajúci súd; súd totiž nemusí prevziať doslovne naformulovaný petit návrhu, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel; na druhej strane je povinnosťou súdu upraviť formuláciu navrhovaného petitu návrhu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia korešpondovala s niektorým z dovolených spôsobov exekúcie. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie odstránením vytýkaných formálnych nedostatkov zmenil podľa § 388 CSP. 16. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnej navrhovateľke, ktorej návrhu bolo v v celom rozsahu vyhovené, priznal proti odporcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).