Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/151/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209941 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217209941.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa /veriteľa/ : R.. Y. V. , W.. XX. X. XXXX, F. PreŠ. X, XXX XX Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Štefančíkom, so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti odporcovi /dlžníkovi/ : E&S Investments Slovakia, s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 47033479, zastúpenému PERSPECTA Legal, s.r.o., Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/122/2017-47 zo dňa 08.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/122/2017-47 zo dňa 08.06.2017 o d m i e t a. Navrhovateľovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil toto zabezpečovacie opatrenie: Súd zriaďuje záložné právo v prospech navrhovateľa / veriteľa/ , t.j. R.. Y. V. na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu / dlžníka / t.j. spoločnosti E&S Investments Slovakia, s.r.o. vedených na podnikateľskom účte XXXXXXXXXX, č. účtu v tvare IBAN L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX U. M. F., a.s., IČO: 00686930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, do výšky 202.500,- €, ktoré sú pohľadávkou odporcu/dlžníka/ voči Tatra banke, a.s. na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa /veriteľa/ voči odporcovi /dlžníkovi/ vo výške istiny 202.500,-€ , ktorá vznikla z titulu nároku navrhovateľa /veriteľa/ na odmenu za výkon funkcie konateľa. Súd zriaďuje záložné právo v prospech navrhovateľa /veriteľa/, t.j. R.. Y. V. na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu /dlžníka/ t.j. spoločnosti E&S Investments Slovakia, s.r.o. vedených na podnikateľskom účte XXXXXXXXXX, č. účtu v tvare IBAN L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX U. M. F., E..L.., IČO: 00686930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, do výšky 202.500,- €, ktoré sú pohľadávkou odporcu /dlžníka/ voči Tatra banke, a.s. na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa /veriteľa/ voči odporcovi /dlžníkovi/ vo výške istiny 202.500,-€ , ktorá vznikla z titulu nároku navrhovateľa /veriteľa/ na odmenu za výkon funkcie konateľa. Navrhovateľovi sa priznáva proti odporcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. 3. Navrhovateľ sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. 4. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná. 5. Aj pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 6. V zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku a Občianskeho zákonníka predmetom záložného práva (ďalej len „záloh“) môže byť vec, právo iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná. Záloh môže byť určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. 7. Navrhovateľ požadoval zabezpečenie svojej pohľadávky vo výške 405.000,-€. Súd prijal záver, že navrhovateľ osvedčil danosť práva (nárok) v uvedenej výške, a to listinami, ktoré boli prílohou k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ výpisom z OR osvedčil, že v rozhodnom období vykonával funkciu konateľa odporcu , taktiež osvedčil, že ku dňu 30. 1. 2017 odporca ukončil podnikateľskú činnosť SFA a vrátil povolenie na výkon tejto činnosti, čím predmetné povolenie zaniklo. Nakoľko ustanovenie § 343 ods. 1 C.s.p. nepodmieňuje zabezpečenie pohľadávky jej uplatnením v súdnom konaní, súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie pohľadávky v požadovanej výške, keďže ju navrhovateľ osvedčil. 8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko mal navrhovateľ v konaní úspech v plnom rozsahu 100 % súd mu priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. 9. Proti uzneseniu podal po uplynutí zákonnej lehoty odporca odvolanie. Uviedol, že napadnuté uznesenie, o ktorom sa dozvedel žalovaný až od pracovníčky Tatra banka, a.s. dňa 13.07.2017 nebolo žalovanému zo strany súdu do dňa spísania tohto odvolania doručené, a preto si žalovaný vyhradzuje právo rozšíriť toto odvolanie a predložiť ďalšie dôkazy po oboznámení sa s návrhom žalobcu a jeho prílohami. 10. Uviedol, že žalobca si ponechal dokumenty súvisiace s výkonom funkcie konateľa v rozpore so zákonnými povinnosťami, jedná sa o dôkazy získané v rozpore so zákonom a súd by nemal tieto výpisy zohľadniť ako nezákonné dôkazy v súlade s čl. 16 CSP. Žalovaný nedisponuje inými vlastnými prostriedkami na úhradu základných záväzkov spojených s fungovaním spoločnosti (dane, odvody a platby dodávateľom). Zabezpečovacie opatrenie nariadené napadnutým uznesením nie je v súlade so zásadou proporcionality a primeranosti dočasných opatrení a svojimi dôsledkami predstavuje neprimeraný zásah do právneho postavenia a majetkovej sféry žalovaného, ktorého ďalšie fungovanie je de facto nemožné. Podľa žalovaného žalobca výšku tvrdeného nároku ani len neosvedčil a súd prvej inštancie len na základe tvrdenia žalobcu nariadil zabezpečovacie opatrenie vo výške tvrdenej žalobcom. 11. Navrhol, aby odvolací súd návrh zamietol. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť, pretože bolo podané oneskorene. 13. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 14. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, na súde proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 15. Podľa § 111 ods. 3 C.s.p. ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 16. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo odporcovi riadne doručované poštou do vlastných rúk. Keďže zásielka sa vrátila súdu neprevzatá bez uvedenia dôvodu, súd prvej inštancie doručovanie reklamoval. Slovenská pošta a.s. prípisom doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.07.2017 oznámila, že v rámci reklamačného konania bolo zistené, že reklamovaná zásielka bola dňa 19.06.2017 vrátená späť z dôvodu „adresát neznámy“. 18. Keďže písomnosť sa nepodarilo doručiť odporcovi na adresu podľa § 106 C.s.p. t.j. na adresu sídla podľa výpisu z obchodného registra, dňom vrátenia t.j. 20.06.2017 sa považuje za doručenú, aj keď sa o tom odporca nedozvedel. Dňa 21.06.2017 začala žalovanému plynúť zákonná 15 dňová lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá uplynula dňa 06.07.2017. Ako vyplýva z podacej pečiatky súdu prvej inštancie, odporca podal odvolanie až dňa 25.07.2017, teda po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty. 19. V odvolaní odporca účinne nespochybnil doručenku ako verejnú listinu, neponúkol dôkaz, že doručovanie bolo neúčinné. Tvrdenie, že súd prvej inštancie mu písomnosť nedoručil a o uznesení sa dozvedel až od pracovníčky Tatra banky a.s. nie je spôsobilé vyvrátiť domnienku správnosti doručovania a údajov na doručenke v spojitosti s reklamačným konaním. Podľa súdnej judikatúry ak doručenka neobsahuje údaje pre posúdenie účinnosti doručenia, súd nemôže bez ďalšieho prijať záver o účinnosti doručenia a prešetreniu ďalších, na doručenke neuvedených údajov, sa v takomto prípade nevyhne (Nález ÚS SR z 9.4.2009 IV.ÚS 379/08, rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 146/2009). Odvolací súd neprijal záver o správnosti doručenia bez prešetrenia údajov neuvedených na doručenke. Z reklamačného konania vyplynulo, že zásielka sa vrátila súdu ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy. Tieto skutočnosti odporca účinne nevyvrátil, ani nenavrhol dôkaz na preukázanie týchto skutočností. 20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie odporcu proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 386 písm. a) C.s.p. ako oneskorene podané odmietol. 21. Na podanie odporcu doručené súdu dňa 24.08.2017 odvolací súd neprihliadal, pretože bolo doručené po rozhodnutí odvolacieho súdu. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).