Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/79/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1301899830 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1301899830.14 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: A.. P.. M. Ď. - K.-X. U. D., P.: XX XXX XX, K. K. N. D., Z. X, Č. Q., zastúpený JUDr. Jozefom Holičom, advokátom v Bratislave, Tranovského 18-20, proti žalovanému: A.. A. C., K. E. S. Ú. Ž. B.-T., K..Q..X.., P. : XX XXX XXX, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 15, o určenie, že nehnuteľnosti patria do vlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/157/2001-1599 zo dňa 7. augusta 2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalobcu proti výrokom, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žalobného petitu a rozšírenie žalobného petitu o d m i e t a . Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Bratislava III (ďalej len súd prvej inštancie ) rozsudkom (v poradí druhým) nepripustil zmenu žalobného petitu podaním zo dňa 15.06.2011 a podaním zo dňa 07.07.2011; konanie o nariadenie neodkladného opatrenia voči BURDA PRINT CEE, s.r.o. - v likvidácii zastavil; nepripustil rozšírenie žalobného petitu o eventuálny petit o uloženie povinnosti zaplatiť sumu 2.489.543,91 €; žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 39.775,15 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že rozsudkom Mestského súdu v Bratislave, č. k. 22Cb 21/96 zo dňa 22.04.1996 bolo určené, že Želstav A-Z, s.r.o. je vlastníkom nehnuteľností, podrobne vyšpecifikovaných pod bodmi 1/ až 8/ (jedná sa i o sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania - t. j. konania 7C 157/2001) a hnuteľných vecí pod bodom 9, v časti návrhu určenia vlastníctva k rekreačnému stredisku Stará Lesná (špecifikovanému vo výroku) zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 2Obo 170/96 zo dňa 14.05.1997 v rámci odvolacieho konania odmietol odvolanie Stavebno-obchodnej firmy A-Z Hodoním, súčasne určil, že A.. P.. M. Ď. - K.-X. U. B.- T. C. zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 o založení spoločnosti s ručením obmedzeným ŽELSTAV A-Z vniesol majetok v rozsahu podľa čl. IV, bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.07.1997. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.12.2002, č. k. 81Cb 80/97-859 bola zamietnutá žaloba A.. P.. M. Ď., K.-X. U. D. proti žalovanému A.. A. A., správca konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z spol. s.r.o. o vylúčenie vecí uvedených v petite návrhu z konkurznej podstaty úpadcu, ktorý rozsudok bol potvrdený Najvyšším súdom SR a to rozsudkom zo dňa 24.09.2003, sp. zn. 6Obo 62/03, právoplatným 05.01.2004. Zo zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.04.1992, účinnej od 01.05.1992 súd prvej inštancie zistil, že Stavebno obchodná firma A- Z Hodonín pod IČO-m: 105 792 81 ako kupujúci a Federálny fond národného majetku ČSFR ako predávajúci, uzavreli zmluvu o predaji časti podniku, týkajúcu sa všetkých vecí, práv, majetkových hodnôt slúžiacich k prevádzkovaniu privatizovanej jednotky ŽS Bratislava, stredisko Bratislava, ktoré boli začlenené do štátneho podniku Železničného staviteľstva Bratislava, kúpna cena bola stanovená sumou 455.000.000,- Kčs. Zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 žalobca v zmysle článku IV ods. 5, ako spoločník Želstavu A-Z Bratislava (A.. P.. M. Ď. - K. X. U. B.-T. C.) vniesol do spoločnosti s.r.o. Želstav A-Z v Bratislave ako nepeňažný vklad - časť podniku Železničného staviteľstva so sídlom v Bratislave, v rozsahu, ktorý získal na základe zmluvy o predaji časti podniku z 30.04.1992 a jeho príloh, ako i zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí, podľa zákona č. 92/1991 Zb., v znení zákona č. 92/92 Zb., s výnimkou nehnuteľností a to rekreačného strediska K. F. v k .ú. K. F. B. F. N. E.. Ú.. K.. Z výpisu z obchodného registra Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 04.10.1995 mal súd prvej inštancie za preukázaný vznik obchodnej spoločnosti dňa 23.07.1992 pod obchodným menom ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti boli okrem iných i Z. R. s výškou vkladu 54.000,- Kčs a A.. P.. M. Ď. - K. X. U. B.-T., s výškou vkladu 60.000,- Kčs, štatutárnymi orgánmi - konateľmi boli okrem iných aj generálny riaditeľ A.. P.. M. Ď., zástupca generálneho riaditeľa bola Z. R., pričom za spoločnosť konal každý z konateľov samostatne. Uznesením Mestského súdu v Bratislave č. k. 38K 111/95-59 z 01.02.1996 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Želstav A-Z, spol. s r.o., za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený A.. A. A., advokát. Mestský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 22.04.1996 pod č. k. 22Cb 21/96 v právnej veci žalobcu Želstav A-Z s.r.o. Bratislava proti žalovanému 1/ A.. P.. M. Ď. - K. X. U. B.-T. C. a žalovanému 2/ Stavebno obchodná firma A-Z Hodonín o určenie právneho vzťahu určil okrem iného, že Želstav A-Z s.r.o. Bratislava je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. Zvolen, v k. ú. C. - N., v k. ú. Č. H. R. a v k. ú. H. Z., v k. ú. D. K., v k. ú. N. Q., N. E.. Ú.. C. - N.hrady, ďalej majetok žalobcu hnuteľný i nehnuteľný vnesený do spoločnosti Želstav A-Z s.r.o. na základe zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 a zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 14.12.1992, ktorými bol žalovaným vnesený hnuteľný a nehnuteľný majetok v rozsahu tak, ako ho A.. P.. M. Ď. získal na základe zmluvy o predaji časti podniku z 30.04.1992 a jej príloh s výnimkou Lodenice, nachádzajúcej sa v k. ú. Senec, LV č. XXX, S.. Č.. XXXX (výrok č. 8 rozsudku). A.. P.. M. Ď. - K. X. U. B.-T. C. vniesol nepeňažný vklad do spoločnosti žalovaného v súlade s ust. §§ 59 a 109 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý majetok mohol vniesť, nakoľko ho nadobudol zmluvou o predaji časti podniku z 30.04.1992, uzavretou medzi Stavebno obchodná firma A-Z Hodonín a Fondom národného majetku ČSFR, pričom uznesením Mestského súdu v Bratislave, č. k. 38K 111/95 z 01.02.1996 bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu, správca konkurznej podstaty podal návrh na určenie vlastníctva k majetku žalobcu, nakoľko, A.. P.. M. Ď. - K. X. U. B.-T. C. uviedol, že majetok nadobudnutý kúpnou zmluvou z 30.04.1992 do spoločnosti nevniesol. V rámci odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 14.05.1997 pod č. k. 2Obo 170/76, právoplatným dňa 09.07.1997 odmietol odvolanie Stavebno obchodná firmy A-Z Hodonín, súčasne určil, že A.. P.. M. Ď. - K. X. U. B.-T. Bratislava zmenou spoločenskej zmluvy z 23.11.1992 o založení spoločnosti s ručením obmedzeným Želstav A-Z vniesol majetok v rozsahu podľa č. l. IV bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy. Okresný súd v Hodoníne rozsudkom zo dňa 05.05.1997 pod č. k. 7C 669/96 určil neplatnosť právneho úkonu, ktorým A.. P.. M. Ď. ako spoločník Želstavu A-Z s.r.o. Bratislava vnáša ako nepeňažný vklad do tejto spoločnosti časť podniku Železničné staviteľstvo so sídlom v Bratislave a to v rozsahu, ako ho získal na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.04.1992 a to formou dodatku č. l o zmene spoločenskej zmluvy v článku IV, bod 5, rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.05.1997. Najvyšší súd SR ako súd odvolací svojím rozsudkom č. k. 2Obo 170/96 sa s rozhodnutím súdu Českej republiky č. k. 7C 669/96 z 05.05.1997 vysporiadal tak, že uznanie tohto rozhodnutia by bolo v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, preto pripustil zmenu návrhu na určenie, že žalovaný zmenou spoločenskej zmluvy z 23.11.1992 vniesol majetok v rozsahu zhorauvedenom. Mal za preukázané zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti žalobcu, že okrem žalovaného 1/ - ako podnikateľom bola zakladajúcou spoločníčkou aj jeho manželka Z. R., ktorá takisto podpísala aj zmenu spoločenskej zmluvy, ktorou žalovaný 1/ vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti časť sprivatizovaného podniku uvedeného v čl. IV bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy, a preto neobstojí tvrdenie, že zmluvu o založení spoločnosti podpísala ako spoločníčka a nie ako manželka žalovaného 1/. Z výpisu z listu vlastníctva na č. l. XXX mal tiež za preukázané, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. C. H. Z. B. S.. Č.. XXXXX/ X X. N. XX XXX Z. - T.. S., Č.. XXXXX/XX X. N. X XXX Z. - T.. S., Č.. XXXXX/XX X. N. XX Z. - T.. S., Č.. XXXXX/XX X. N. XXX Z. - T.. S., Č.. XXXXX/XX X. N. XXX Z. - T.. S., Č.. XXXXX/X X. N. X XXX Z. - X.. S., Č.. XXXXX/X X. N. X XXX Z. - R. R. S., Č.. XXXXX/X X. N. XXX Z. - T.Á., Č.. XXXXX/X X. N. X XXX Z. - T.. S., Č.. XXXXX/X X. N. X XXX Z. - T.. S. B. Č.. XXXXX/X X. N. X XXX Z. - zast. plocha, ako aj stavby, bližšie vyšpecifikované na uvedenom LV sú vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ŽELSTAV A-Z, spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Štefánikova 15. Kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 18.05.1998 došlo k prevodu vlastníckeho práva nehnuteľností v k. ú. Bratislava Nové Mesto , zapísaných na LV č. XXX B. S.. Č.. XXXXX/X - T..S. X. N. XX XXX Z. - K..Č.. XXXX - administratívna budova, parc. č. XXXXX/XX - zast. plocha o výmere 5448 m2, S.. Č.. XXXXX/XX - T.. S. X. N. XX Z., S.. Č.. XXXXX/XX - T.. S. X. N. XXX Z., S.. Č.. XXXXX/XX - T.. S. X. N. XXX Z., K. M. L., S.. Č.. XXXXX/X - X..S. X. N. XXXX Z., S.. Č.. XXXXX/X- R. R. S. X. N. XXXX Z., S.. Č.. XXXXX/X- T. X. N. XXX Z., S.. Č.. XXXXX/X - T.. S. X. N. XXXX Z., S.. Č.. XXXXX/X - T.. S. X. N. XXXX Z., S.. Č.. XXXXX/X - zast. plocha o výmere 1828 m2, dohodnutá kúpna cena bola vo výške 75.000.000,- Sk. V priebehu konania došlo k úmrtiu správcu konkurznej podstaty žalovaného A.. A. A. a to dňa 11.07.2011. Súd uznesením zo dňa 31.08.2011 konanie vo veci 7C 157/2001 prerušil podľa § 107 ods. 1, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 03.09.2011. Následne súd prvej inštancie zistil, že bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty žalovaného P.. Z. K. S.., H. A.. A. C.V., ktoré uznesenie zo dňa 02.12.2011 nadobudlo právoplatnosť 10.01.2012. Z oznámenia NS SR zo dňa 19.05.2011 bolo zistené, že odvolacie konanie v súvislosti s konkurzom u žalovaného vedené na NS SR pod sp. zn. 2Obo 18/2010 (38K 111/1995) bolo skončené dňa 20.07.2010 a spis bol dňa 12.08.2010 vrátený Krajskému súdu v Bratislave, konkurz trvá i naďalej. Z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o zrušení konkurzu na majetok úpadcu bolo konštatované, že odvolanie úpadcu a konkurzných veriteľov A.. P.. M. Ď. B. Z. R. je čiastočne dôvodné, pretože pred vydaním napadnutého rozhodnutia neboli skončené spory s konkurzom súvisiace a priamo sa dotýkajúce majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a jeho speňaženia a preto neboli dané predpoklady na vydanie napadnutého rozhodnutia. Po právoplatnom ustanovení nového správcu konkurznej podstaty žalovaného sa súd prvej inštancie vysporiadaval s podaním pani R.E. z 29.04.2011, ktorým vzala návrh späť a žiadala konanie zastaviť, o ktorom návrhu súd rozhodol so súhlasom účastníkov konania uznesením zo dňa 24.10.2012, uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti späťvzatia žaloby dňa 18.12.2012. 1.1. Súd prvej inštancie sa zaoberal ďalšími podaniami zo strany žalobcu a to návrhom na zmenu žalobného petitu formou jeho rozšírenia o hnuteľné veci, ďalej o eventuálny petit v náväznosti na návrh na vydanie predbežného opatrenia, ako aj návrh na vstup do konania ďalšieho žalovaného ako žalovaného 2/ BURDA PRINT CEE, s.r.o. v likvidácii. Uznesením zo dňa 24.10.2012 nepripustil zmenu žalobného petitu a nepripustil ani vstup ďalšieho účastníka do konania s poukazom na ust. §§ 95 ods. 1, 2 a 92 ods. 1 O.s.p. majúc zato, že výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania (ktorý mimochodom už v minulosti bol pribratý a na návrh žalobcov bolo konanie voči nemu zastavené) na strane žalovaného a následne rozšírenie predmetu konania by si vyžiadalo rozsiahlejšie dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu opodstatnenosti žalobných nárokov a tým aj predĺženie súdneho konania, čo by bolo rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Uznesenie v časti výroku o nepripustení zmeny nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2012 a v časti druhého výroku o nepripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2013 v náväznosti na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co 2/2013 - 1462 z 28.02.2013. 1.2. Po všetkých procesných úkonoch súd prvej inštancie ustálil, že predmetom sporu je určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na určení ktorom má žalobca naliehavý právny záujem. Hmotnoprávne žalobu posúdil s poukazom na ust. § § 39; § 143a ods. 1 a § 126 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca nadobudol sporný majetok počas manželstva ako podnikateľ a tento majetok sa stal bezpodielovým spoluvlastníctvom jeho a jeho manželky Z. R.. Ku dňu 01.07.1996 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov právoplatne zrušené súdnym rozhodnutím, teda že už v čase podania pôvodného návrhu o určenie, že veci patria do BSM. V priebehu konania však žalobcovia žiadali o zmenu žalobného petitu, t. j. o učenie, že veci (v pozmenenej forme) patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ každému v 1 k celku, ktorej zmene návrhu vyhovel, majúc za preukázané, že nedošlo k dohode medzi žalobcami o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, takisto že žiaden zo žalobcov nepodal návrh v súvislosti s § 151 Občianskeho zákonníka. 1.3. Súd prvej inštancie z vyššie uvedených rozsudkov jednotlivých súdov mal za to, že bolo právoplatne rozhodnuté o vlastníctve sporných nehnuteľností, pričom podporne vychádzal i z odôvodnenia rozsudku NS SR, ktorý neuznal rozsudok českého súdu o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým A.. P.. M. Ď. vniesol sporný majetok do obchodnej spoločnosti, v neposlednom rade bolo rozhodnuté právoplatne i o skutočnosti, že sporný majetok bol vnesený do obchodnej spoločnosti (žalovaného). Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že žalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti ako fyzická osoba na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 (zák. č. 92/1991 Zb.) a to v pozícii kupujúceho voči Federálnemu fondu národného majetku ČSFR Praha v pozícii predávajúceho, teda v zmysle tejto zmluvy nadobudol všetky veci, práva a majetkové hodnoty slúžiace na prevádzku privatizovanej jednotky Železničného staviteľstva Bratislava - stredisko Bratislava, ktorá jednotka bola ku dňu uzavretia zmluvy začlenená do štátneho podniku Železničné staviteľstvo Bratislava. Žalobca sprivatizoval časť podniku Železničné staviteľstvo š.p. a to na základe úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a. s., kde dlžníkom sa stal Želstav A-Z spol. s r.o. Bratislava - úpadca, ktorý úver neskôr prešiel na Konsolidačnú banku, štátny peňažný ústav Bratislava. Dňom 01.07.1999 zaniklo bezpodielového spoluvlastníctvo žalobcu a jeho manželky, toto netrvá a preto do neho nepatria žiadne veci. V zmysle ust. § 149 Občianskeho zákonníka (ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150), ak dôjde vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Pre prípad, že nedôjde k dohode, vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z manželov súd. Ak do 3 rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, čo takisto platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Súd prvej inštanice sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vnesením predmetných - sporných nehnuteľností do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. neprešlo na túto spoločnosť vlastnícke právo k predmetnému majetku, nakoľko opätovne zdôraznil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.12.2002 č. k. 81Cb 80/97, ktorý bol potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 6Obo 62/03 zo dňa 24.09.2003 bol zamietnutý návrh žalobcu na vylúčenie veci z konkurznej veci úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. Bratislava z dôvodu, že aj Z. R. (pôvodne označená ako žalobkyňa 2/) bola jednou zo zakladajúcich spoločníkov, ktorá podpísala aj zmenu spoločenskej zmluvy, ktorou žalobca vniesol do spoločnosti ako nepeňažný vklad časť sprivatizovaného podniku. V tomto rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že sporný hnuteľný a nehnuteľný majetok úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. patrí do konkurznej podstaty, a správca konkurznej podstaty tento majetok správne zaradil do konkurznej podstaty. 1.4. Súd prvej inštancie sa zaoberal i samotnou aktívnou legitimáciou žalobcov v danom spore a prejudiciálne skúmal, či došlo vôbec k vzniku BSM k sporným nehnuteľnostiam a následne k právnej fikcii vzniku podielového spoluvlastníctva k nim. Po zániku BSM v dôsledku súdneho rozhodnutia českého súdu (zhorauvedeného), právoplatného 01.07.1996, preukázateľne nenasledovalo vyporiadanie podľa § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, nakoľko neexistovala dohoda manželov o vyporiadaní BSM, ani rozhodnutie súdu, nastúpila teda fikcia vzniku podielového spoluvlastníctva dňom 01.07.1999. Podnikateľskou činnosťou je i činnosť podnikaná na základe živnostenského oprávnenia (§ 2 Obchodného zákonníka). Predpoklad zrušenia BSM účastníkov podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka (získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť) zanikne až vtedy, keď dôjde k zániku živnostenského oprávnenia. Žalobcovi 1/ nezaniklo živnostenské oprávnenie (má ho doposiaľ), pričom žalobkyňa 2/ takéto oprávnenie nemala, na základe čoho i došlo k zrušeniu BSM súdnym rozhodnutím dňom 01.07.1996. Súhlasom v zmysle zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní (§ 16 ods. 1), neskôr § 148a Občianskeho zákonníka, je potrebné rozumieť všeobecný, tzv. generálny, dopredu daný súhlas manžela podnikateľa potom, čo tento zahájil podnikanie, a to pred prvým právnym úkonom, pri ktorom mal byť v súvislosti s jeho podnikaním použitý majetok, alebo jeho časť, patriaci do BSM. Muselo ísť o súhlas na použitie akéhokoľvek, bližšie neurčeného majetku v BSM za uvedeným účelom a kedykoľvek neskôr. Takýto súhlas manžela mohol byť učinený i konkludentne, a to i v prípade použitia nehnuteľností, patriacich do BSM. Žalobca 1/ vniesol ako osoba - živnostník sporný majetok a súčasne ako generálny riaditeľ spoločnosti do ktorej majetok vložil, kde súčasne žalobkyňa 2/ vykonávala funkciu zástupcu generálneho riaditeľa, a teda nesporne o tejto skutočnosti mala vedomosť a konkludentne s uvedeným súhlasila. Zo žiadnych právnych ustanovení príslušných zákonov totižto nevyplýva, že súhlas druhého manžela na použitie majetku v BSM pri začatí podnikania prvého manžela ako podnikateľa je potrebný súhlas písomnou formou. 1.5. Súd prvej inštancie dňa 07.08.2013 nepripustil žalobcom navrhovaný dôkaz svedeckú výpoveď Ing. Silvii Gašparovičovej, ktorá sa mala vyjadriť k svojej žiadosti o zápis zmeny zo dňa 20.05.1993, týkajúcej sa prepisu vlastníka a k ďalším svojim úkonom, ani svedeckú výpoveď A.. D. D. bývalej štátnej notárky k samotnej registrácii spoločenskej zmluvy, ktoré svedecké výpovede považoval za nadbytočné a právne irelevantné pre danú vec, práve s poukazom na zhora uvedené právoplatné rozhodnutia súdov. Takisto nepripustil ďalšie dokazovanie listinnými dôkazmi „ a to všetkými listinnými dôkazmi týkajúcimi sa LV XXX od 23.07.1992 doposiaľ,“ z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti konania 1.6. Súd prvej inštancie rozhodol o nepripustení zmeny žalobného petitu podaniami 15.06.2011 a 07.07.2011 a nasl. ktorými podaniami sa žalobca domáhal vstupu do konania ďalšieho účastníka na strane žalovaného a to BURDA PRINT CEE, s.r.o. v likvidácii, súčasne žiadal o nariadenie predbežného opatrenia voči tomuto budúcemu účastníkovi konania ktorému by súd zakázal speňažovať alebo iným spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami vyšpecifikovanými v návrhu, ďalej žiadal zmenu žalobného petitu tak že nehnuteľnosti vyšpecifikované v návrhu sú vo výlučnom vlastníctve A.. P.. M. Ď.X. - K. X. U. D., ďalej žiadal o rozšírenie návrhu voči ním navrhovanému žalovanému BURDA PRINT CEE, s.r.o. v likvidácii a to o uloženie povinností vydať tam vyšpecifikované nehnuteľnosti žalobcovi, domáhal sa uloženia povinnosti žalovaného a súčasne BURDA PRINT CEE, s.r.o. v likvidácii zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2.489.543,91 € s poukazom na § 95 ods. 1, 3 O. s. p. , nakoľko uvedené ďalšie podania zo strany žalobcu považoval za podania v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Čo sa týka zastavenia konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia postupoval podľa § 103, § 104 a § 107 O. s. p., a prihliadajúc na podmienky konania mal za preukázané, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný voči právnickej osobe, ktorá nebola účastníkom konania a v danom prípade niet dôvod ani na postup podľa § 90 a nasl. O. s. p., ktoré súdne rozhodnutia sú toho času právoplatné. 1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní úspešnému žalovanému priznal ich plnú náhradu, vyčíslenú podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3, § 18 ods. 3). 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu napadol žalobca, dôvodiac, že súd by mohol zmenu návrhu nepripustiť iba vtedy, ak by doterajšie dokazovanie nemohlo byť podkladom pre rozhodnutia o určení práva, čo však nie je daný prípad. Želstav A-Z, s.r.o. sa nestal vlastníkom sprivatizovaného majetku, keďže nie je podpísaný delimitačný protokol, nie je vlastne v skutočnosti vznesený všetok majetok do Želstavu A-Z a teda nie je možné tento ani deliť. Túto skutočnosť potvrdzujú aj audítorské správy za rok 1992, 1993 a 1994. Ak by Želstav A-Z s.r.o. mal vo vlastníctve majetok sprivatizovaný žalobcom, ohodnotený na hodnotu 919.000.000,- Kčs (a to len budovy a pozemky), tak by úpadca nebol predlžený a nebol by konkurz vyhlásený. Nebolo nikdy sporným, že nehnuteľnosti, ktoré zostali v predmete žaloby sú vo vlastníctve manželov, nikdy nebola spochybňovaná Spoločenská zmluva zo dňa 23.11.1992, čo do obsahu, ale spochybňovaný bol článok IV bod 5 zmeny Spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 a bol právoplatne zrušený Dodatkom č. 3 zmeny Spoločenskej zmluvy právoplatnej dňa 22.1.1993. Spoločníci a konatelia úpadcu podali dňa 4.1.1994 žalobu v spore spoločníkov medzi sebou o obsah spoločenskej zmluvy, ktorá bola vedená na bývalom Mestskom súde v Bratislave pod sp. zn. 21Cb 40/1994. Mestský súd v Bratislave v konaní 22Cb 21/96 rozhodol, že v tejto žalobe majetok označený patrí do vlastníctva úpadcu. Rozsudok NS SR 2Obdo 170/96 vyhlásený v senátu JUDr. Šatku je zmätočným a nulitným, pretože žaloba proti vlastníkovi bola vzatá späť a žalovaný 1/ s miestom podnikania v Bratislave bol právoplatne vymazaný z obchodného registra dňa 29.5.1996, teda NS SR v tomto konaní rozhodol proti neexistujúcim subjektom. Ani NS SR v tomto konaní neskúmal prejav vôle, na ktorý sa vzťahuje ust. § 59 ods. 3, § 476 Obchodného zákonníka o zmluvu a predaji podniku. Nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti mohol byť vznesený až po rozhodnutí valného zhromaždenia o navýšení základného imania po ocenení nehnuteľnosti, po podpise zmluvy o predaji časti podniku. Až týmto úkonom vrátane preberacieho protokolu by sa mohol stať vlastníkom Želstav A-Z, s.r.o.. Súd neskúmal na liste vlastníctva uvedené listiny, ktoré mali byť podkladom na zmenu vlastníctva, či boli listinami spôsobilými na prevod vlastníctva v prospech Želstav A-Z, s.r.o.. To že Krajský súd v Bratislave 9.12.2002 v konaní sp. zn. 81Cd/80/97 zamietol návrh žalobcu a vlastníka nehnuteľnosti o vyňatí veci z konkurznej podstaty a NS SR rozsudok potvrdil (sp, zn. 6Obo/62/03 zo dňa 24.9. 2003) je v spore o určenie vlastníctva absolútne bezvýznamné. Žalobca je nemajetný dôchodca, napriek tomu ho súd zaviazal na trovy konania vo výške 39.735,15 €. Zastáva názor, že sú splnené podmienky podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca majetok, ktorý získal v zmluve o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992 od Federálneho fondu národného majetku ČSFR platne a účinne vzniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti Želstav A-Z spol. s. r.o.. Na právnom úkone tejto zmeny spoločenskej zmluvy sa vedome podieľali všetci vtedajší spoločníci vrátane žalobcu a uzatvorili dňa 23.11.1992 Dodatok č. 1 k zmene Spoločenskej zmluvy. Žalobca podal dňa 13.12. 1992 na vtedajšom Štátnom notárstve Bratislava I návrh na registráciu zmeny Spoločenskej zmluvy na ŠN Bratislava I, ktoré túto zmenu Spoločenskej zmluvy registrovalo dňom 28. 12. 1992 pod č. R1/587/92. Uvedeným dňom zmena spoločenskej zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa právne účinnou, vkladu schopnou listinou, keďže bola splnená zákonná požiadavka v zmysle § 133 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vlastníctvo k celému vnesenému majetku, hnuteľnému ako aj nehnuteľnému prešlo na úpadcu dňom registrácie zmeny Spoločenskej zmluvy, čo potvrdzujú rozsudky NS SR sp. zn. 2Obo/170/1996 a sp. zn. 6Obo/62/03, v dôsledku čoho žalobca stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Správca konkurznej podstaty úpadcu Želstav A-Z- s.r.o. do súpisu podstaty zapísal aj sporné nehnuteľnosti, žalobca podal na KS v Bratislave na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, o čom rozhodol KS v Bratislave sp. zn. 81Cb/80/97.859 zo dňa 09. 12.2002 v spojení z rozsudkom NS SR 26Obo/62/2003 zo dňa 24.09.2003 tak, že návrh žalobcu na vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu Želstav A-Z bol zamietnutý. 4. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.03.2017 oznámil súdu, že je nevyhnutné termín vyhlásenia rozsudku zrušiť, keďže nemôže prísť k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu nezákonnosti a nespravodlivosti. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 ( ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí o žalobe na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v žalobe bližšie špecifikovaných správne vychádzal zo záverov ktoré prijal Najvyšší súd SR v rozsudku zo 14. 5. 1997 sp. zn. 2 Obo 170/96, ako aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. 12. 2002 č. k. 81 Cb 80/97- 859 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 9. 2003 č. k. 6 Obo 62/03, ktorý uvedený rozsudok Krajského súdu potvrdil o zamietnutí žaloby žalobcu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty ( išlo o veci ním vnesené do spoločnosti Želstav A-Z, spol. s r. o. zmenou spoločenskej zmluvy z 23. 11. 1992 ). V odôvodnení tohto rozsudku najvyšší súd okrem iného uviedol: "..Vnesenie hnuteľného aj nehnuteľného majetku žalobcom do vlastníctva úpadcu sa realizovalo v súlade s ust. § 59 ods. 3, § 109 ods. 3 a za primeraného použitia § 476 a nasl. Obchodného zákonníka.. Štátne notárstvo Bratislava I zmenu spoločenskej zmluvy zaregistrovalo dňom 28. 12. 1992 pod RI 587/92. Uvedeným dňom zmena spoločenskej zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa právne účinnou, vkladu schopnou listinou, nakoľko registráciou zmeny spoločenskej zmluvy štátnym notárstvom bola splnená zákonná požiadavka v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení z roku 1992. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obo 170/96 zo dňa 14.05.1997, z ktorých vyplýva, že správca konkurznej podstaty žalovaného tohto konania po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (žalovaný) rozhodnutím Mestského súdu v Bratislave zo dňa 01. 02. 1996, sp. zn. 38K 111/95 pojal do konkurznej podstaty všetok majetok, ktorý nadobudol na základe zmeny spoločenskej zmluvy Dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.1992 s tým, že správca konkurznej podstaty žalovaného postupoval pri pojatí všetkého majetku patriaceho žalobcovi v čase vyhlásenia konkurzu do konkurznej podstaty správne podľa § 6 ods. 2, § 18 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, a majetok, o ktorom Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 14. 05. 1997, sp. zn. 2Obo 170/96 určil, že bol vnesený do spoločnosti ŽELSTAV A-Z, spol. s r.o., Bratislava, je totožný (totožnosť predmetu veci) s majetkom, ktorý si žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 81Cb 80/97 uplatnil v zmysle návrhu na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z, spol. s r.o.“. 8. V predmetnom konaní o vylučovacej žalobe, bola otázka vlastníckeho práva, ktorého určenia sa domáha žalobca v tomto konaní vyriešená ako otázka predbežná. Ak teda otázka hmotnoprávneho vzťahu strán sporu t.j. otázka vlastníckeho práva žalobcu bola v týchto konaniach právoplatne vyriešená, je súd v tomto konaní, viazaný skorším riešením, pretože súd nesmie vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie práva medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté ( R 40/2013). V konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty a v konaní o určení, že žalobca zmenou spoločenskej zmluvy z 23. 11. 1992 o založení spoločnosti Želstav A-Z, spol. s.r.o. vniesol majetok v rozsahu podľa č. IV. bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje. Súd v tomto konaní je skorším vyriešením viazaný (ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p. predstavuje totiž vo vzťahu k ustanoveniu § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. osobitnú procesnú úpravu). 8.1. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1 Cdo 133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“), zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konajúci všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. 8.2. Keďže - ako už bolo opakovane uvedené - súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je vonkoncom rozhodujúce (podstatné), či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové“ právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom konaní tých istých účastníkov vylúčené. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonodarcom v citovanom ustanovení § 159 ods. 2 O.s.p. V prípadoch, kde súd spomenutý prejudiciálny účinok (vplyv právoplatného rozhodnutia vydaného v občianskom súdnom konaní založený na záväznosti tohto rozhodnutia aj v ďalšom občianskom súdnom konaní tých istých účastníkov) ignoruje, t. j. ak nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah (rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), dochádza k nerešpektovaniu záväzného súdneho rozhodnutia, čo je v rozpore aj so základným zákonom štátu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.januára 2012 sp.zb. 1 Cdo 44/2010). Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy totiž „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Podľa čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., ďalej „listina“, „štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon“. Všeobecný súd nerešpektujúci predchádzajúce právoplatné súdne rozhodnutie vo veci, ktoré predstavuje predbežnú otázku v nasledujúcom občianskom súdnom konaní, vybočuje z medzí vytýčených čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 2 ods. 2 listiny a porušuje tým právo na spravodlivý proces a právo na súdnu ochranu (čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny). Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti; zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane stavu právnej istoty ako základnému aspektu právneho štátu náležitú pozornosť [porovnaj najmä rozsudok Brumărescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999, sťažnosť č. 28342/95, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-VII, v ktorom európsky súd potvrdzuje, že právna istota požaduje, aby „konečné riešenie každého sporu vydané súdmi už nebolo možné viac spochybniť“ (bod 61); tiež rozsudok Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003, sťažnosť č. 52854/99, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2003-IX, bod 51]. 9. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že v obdobných veciach založených na identickom právnom základe, za účasti tých istých strán sporu boli vydané viaceré rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2015, sp. zn. 2 Co 545/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. marca 2017 sp.zn. 1 Cdo 117/2016; 1 Cdo 118/2016, rozsudok KS v Bratislave č.k. 6 Co 298/09 - 845 zo dňa 30. júna 2011;) kde boli žaloby žalobcu smerujúce k určeniu vlastníckeho práva ako nedôvodné zamietnuté, z totožných dôvodov ako bolo rozhodnuté v tomto konaní a preto nie je dôvod odklonu od rozhodovacej praxe s poukazom na ustanovenie § 393 ods. 3 Cs.p.. 10. Zhora uvedenými právoplatnými rozsudkami najvyššieho súdu bolo ustálené, že majetok nadobudnutý žalobcom na základe Zmluvy o predaji časti podniku a jej príloh zo dňa 30. 04. 1992 bol platne vnesený do majetku žalovaného, čím žalobca stratil vlastnícke právo k celému majetku. Vzhľadom na tento záver najvyššieho súdu žalobca nemôže mať v súdenej veci úspech so žalobou o určenie, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve, keďže tieto platne vniesol do majetku spoločnosti ŽELSTAV A-Z, spol. s r.o.. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri rozhodovaní o žalobe žalobcu o určenie vlastníctva k špecifikovaným nehnuteľnostiam vychádzal zo záverov uvedených rozhodnutí, v ktorých otázka vlastníckeho práva bola právoplatne vyriešená, skorším vyriešením ktorým je viazaný aj konajúci súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti ktorou žalobu zamietol s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil. 11. Žalobca odvolaním napadol aj výrok ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žalobného petitu podaním zo dňa 15.06.2011 a 07.07.2011 a nepripustil rozšírenie žalobného petitu o eventuálny petit o uloženie povinnosti zaplatiť sumu 2.489.543,91 €, avšak tieto rozhodnutia sú svojou povahou uznesením, ktoré v zmysle § 95 O.s.p. patria medzi uznesenie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné podľa § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p., z dôvodu ktorého odvolací súd odvolanie žalobcu v tejto časti bez meritórneho prejednania musel podľa citovaného zákonného ustanovenia § 386 písm. c) C.s.p. ( § 218 ods. písm. c) O.s.p.) odmietnuť. 12. Odvolaním je napadnutý aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie ktorým konanie o nariadenie neodkladného opatrenia voči BURDA PRINT CEE, s.r.o. - v likvidácii zastavil. 13. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. 14. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 15. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 16. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť napráva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. 17. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby ( § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka ), ktorými sú o.i. združenia fyzických alebo právnických osôb ( § 18 ods. 2 písm. a/ Občianskeho zákonníka .), medzi ktoré patria aj spoločnosti s ručením obmedzeným ( § 105 a nasl. Obchodného zákonníka). 18. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak ( § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka ). 19. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. 20. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I došlo dňom 27.1. 2016 k dobrovoľnému výmazu spoločnosti na základe rozhodnutia spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obch. zák., v dôsledku čoho BURDA PRINT CEE, s.r.o. - v likvidácii s poukazom na ust. § 20a Občianskeho zákonníka , výmazom z obchodného registra zanikol, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti ( právnu subjektivitu ) v zmysle § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania ( § 61 C.s.p.). Strata spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, nastala v odvolacom konaní a keďže BURDA PRINT CEE, s.r.o. - v likvidácii nemá právneho nástupcu, odvolaciemu súdu nezostalo iné riešenie tejto prekážky v postupe konania, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ktorým konanie zastavil potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p., aj keď z iných právnych dôvodov. 21. Námietka žalobcu uvedená v odvolaní, aby odvolací súd na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p. nie je dôvodná. Ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 O.s.p. V posudzovanej veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, keď podľa ustálenej rozhodovacej činnosti nie je možné za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. považovať len zlé majetkové pomery jedného účastníka resp. dokonca skutočnosť, žeby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p.. 22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).