Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/167/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305208752 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1305208752.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: S. S., L.. XX.XX.XXXX, J. L. XXXX/X, D., zastúpený JUDr. Štefanom Ševčovičom, advokátom, so sídlom Herlianska 45, Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad č. 4, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: G. Č., L.. XX.XX.XXXX, J. N. X, J., zastúpený JUDr. Danou Martinkovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka 64, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. apríla 2014 č.k. 19C 125/2005-523 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. júna 2014 č.k. 19C 125/2005-566 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.06.2014 č.k. 19C 125/2005-566 p o t v r d z u j e. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s uvedeným opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 72.296,36 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu žalobcu o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na jeho účet sumu 2.418 eur titulom súdneho poplatku a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Vo veci rozhodol právne vec posúdiac podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 uvedeného zákona, § 15 ods. 1 uvedeného zákona, § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 427 ods. 2 OZ, § 415 OZ, § 441 OZ, § 444 OZ, § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení do 31.07.2004, § 4 ods. 1 uvedenej vyhlášky, § 7 ods. 1, 2 a 3 uvedenej vyhlášky, § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene iných právnych predpisov účinného od 01.08.2004, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 07.06.2003 asi o 02.30 hod. pred obcou I. pri jazde pravotočivou zákrutou spôsobil O. Č., bytom J., N. X haváriu osobného motorového vozidla R. J. - XXX N. strieborná metalíza, ktorého vlastníkom je firma MR DESIGN, s.r.o., v ktorej bol tento vodič konateľom, tak, že jazdil v smere od obce T. do obce I. pod vplyvom alkoholu a pri prejdení vozidla pravotočivou zákrutou ho vynieslo do protismeru až na krajnicu vozovky, v šmyku sa vrátil do svojho jazdného pruhu, vyšiel z vozovky cez priekopu a vozidlo sa niekoľkokrát prevrátilo. V dôsledku toho došlo k zraneniu žalobcu, ktorý utrpel zranenia, a to opuch mozgu, pohmoždenie pľúc, zlomeniny rebier vpravo, s dobou liečenia asi dva mesiace. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam a nejazdil rýchlosťou, aby bol schopný vozidlo zataviť v dostatočnej vzdialenosti a naviac viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom 45 min. po dopravnej nehode bol vodičovi nameraný v dychu obsah alkoholu 0,41 promile. Poškodenie zdravia žalobcu bolo v trestnom konaní posúdené ako ťažký úraz. 3. O. Č. bol právoplatne odsúdený za tento skutok trestným rozkazom č. 1T 174/03 zo dňa 28.01.2004 právoplatným dňa 18.02.2004, ktorým bol uznaný za vinného, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom porušil ust. § 15 ods. 1 a § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 315/1996 Zb., za čo bol odsúdený v zmysle § 224 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu dva roky, keď O. Č. v tomto konaní žiadnym spôsobom nesporoval závery vykonaného znaleckého dokazovania znalcami z odboru Doprava cestná, odboru Zdravotníctvo, odvetvie súdneho lekárstva a patológie a traumatológie. 4. Z výsluchu žalobcu zistil, že bol účastníkom dopravnej nehody ako spolujazdec. Po nehode bol v bezvedomí asi 3, 4 dni. Najprv bol hospitalizovaný v Nitre, po prebratí z bezvedomia bol prevezený do Trnavy a následne do Galanty. Asi po roku mu operovali rameno, nakoľko mal zlomenú kľúčnu kosť. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca mal počas výpovede problémy s artikuláciou, ťažko sa vyjadroval, jeho reakcie boli spomalené. Uviedol, že mal zlomené rebrá, krvácanie do mozgu a ťažký otras mozgu. V lete 2005 sa podrobil poslednému lekárskemu zákroku. Od úrazu navštevuje pravidelne psychiatra a neurológa, má problémy s rečou, ťažko rozpráva. Pri zmene počasia pociťuje bolesti po celej pravej časti tela od chrbtice po hrudnú kosť. Má problémy s písaním a s chôdzou. Od úrazu má problém zapamätať si obsah predchádzajúcich rozhovorov. Úraz mal vo veku 29 rokov, mal v tom čase známosť, ktorú ukončil dohodou s partnerkou, pretože mal vážnejšie problémy, po tele má jazvy, od úrazu nemal intímny styk, avšak nie z dôvodu fyziologického. Lekári podľa žalobcu nevedia určiť, či sa jeho reč zlepší. Pred úrazom športoval rekreačne, dnes je akákoľvek športová aktivita vylúčená. Pravá ruka nie je presná a občas ťažko ovládateľná. Bol uznaný do invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti pracovať o 50%. Poberá dôchodok 102,07 eur mesačne, pracuje ako živnostník pomocou počítača. V roku 2003 absolvoval liečenie po dobu asi 2 mesiace. 5. Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia C.. B. M. zo dňa 14.07.2004 zistil, že bolestné bolo vyčíslené na 461,25 bodov a z posudku zo dňa 14.03.2005 toho istého lekára bolo dobodované odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1000 bodov. 6. Podľa živnostenského listu vydaného Okresným úradom Senec dňa 17.01.2002 žalobca podnikal v oblasti kresličských a konštruktérskych prác. 7. Vychádzal zo znaleckého posudku č. 32/2003 C.. Š. T., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, vypracovaného v konaní 1T 174/2003 vedenom pred Okresným súdom Nitra, podľa ktorého žalobca utrpel polytraumu, t.z. poranenie min. dvoch životne dôležitých orgánových systémov, a pridružený život ohrozujúci šok. Jednalo sa o poranenie hlavy a mozgu, pravej hrudnej steny so zakrvácaním do pravej pohrudničnej dutiny, čo si vyžiadalo jej drenáž a aktívne odsávanie krvi a pohmoždenie pravých pľúc. Po úraze bol prevezený na traumatologickú ambulanciu a následne pre podozrenie z vnútrolebečného krvácania bol prevezený na CT vyšetrenie, kde diagnostikovali opuch mozgu a drobné zakrvácanie medzi obidvomi polovicami mozgu. Po CT vyšetrení hrudníka mu diagnostikovali viacnásobné zlomenie rebier vpravo s deformáciou pravej polovice hrudníka, viacnásobné ložiská pohmoždenín v pravom pľúcnom laloku s prítomnosťou krvi v pohrudničnej dutine a plášťový nevýrazný pneumotorax. Súčasne utrpel poranenie mozgu, jednalo sa o opuch, krvácanie medzi oboma mozgovými polovicami a ložisko pohmoždenia v strednom mozgu, ktoré sa prejavilo poruchou reči a dvojitým videním, pri vyšetrení pretrvávala porucha reči a porucha pamäti. Súčasne utrpel zlomeninu tretieho až ôsmeho rebra vpravo s krvácaním do pravej pohrudničnej dutiny s prítomnosťou voľného vzduchu v pravej pohrudničnej dutine a s prítomnosťou voľného vzduchu v podkoží na pravej strane hrudníka s pohmoždením pravých pľúc. Utrpel aj zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom, ktorá sa liečila konzervatívne vzhľadom na závažné poranenie pravej strany hrudníka. Podľa znalca žalobca z lekárskeho hľadiska utrpel ťažké poranenia mozgu s opuchom mozgového tkaniva, pohmoždenie stredného mozgu s poruchou reči, poranenia pravej strany hrudníka so zlomeninami tretieho až ôsmeho rebra s krvácaním do pravej pohrudničnej dutiny a pohmoždenie pravých pľúc s nevzdušnosťou dolného laloka. Po prepustení si stav vyžadoval aj ambulantné liečenie, nedoporučuje sa fyzická záťaž, behanie, dlhšie chôdze, pozeranie televízora. Podľa znalca počas liečby trpel žalobca bolesťami pri každom pohybe, pri dýchaní, kašľaní, pri stolici. Pri ťažkom poranení mozgu sa podľa znalca nedajú vylúčiť trvalé následky, ktoré sa môžu objaviť aj o niekoľko rokov po úraze. 8. Zo znaleckého posudku znalca C.. G. V., G.., znalca z odboru Zdravotníctvo, odvetvie súdneho lekárstva a patológie, č. 41/03, vykonaného v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 1T 174/2003, mal preukázané, že vodič Č. v čase dopravnej nehody mal v krvi 0,55 promile alkoholu, čo zodpovedá zisteniu, že pred nehodou požil 5,5 dl. bieleho vína oproti jeho tvrdeniu 4 dl vín. V čase spáchania skutku nebol spôsobilý bezpečne riadiť motorové vozidlo. 9. Zo znaleckého posudku znalca W.. T. B.-J. z odboru Cestná premávka č. 68/2003 zistil, že vodič Č. nesprávnym prvkom v technike jazdy z technického hľadiska, a to vyššou rýchlosťou (109 km/hod) ako povolená rýchlosť v danom úseku a jazdou pod vplyvom alkoholu spôsobil nehodu a týmto vyvrátil jeho výpoveď v trestnom konaní o spôsobe jeho jazdy pred a v čase dopravnej nehody. 10. Vychádzal i zo znaleckého posudku znalca I.. W. Š., podľa ktorého žalobca po úraze nebol schopný sústavnej práce, má potiaže s jemnou motorikou pravej hornej končatiny, má problémy s rečou v podobe dysartie a má dvojité videnie, zhoršili sa mu poznávacie a abstraktné schopnosti najmä v pamäťovej zložke, zabúda, pomalšie rozmýšľa, býva psychicky unavený, podráždený, fyzicky málo výkonný so zúžením sexuálneho života, pretrváva nešikovnosť dolnej končatiny. Zhoršila samu kvalita života, zjavný je postkomočný syndróm, sploštila sa mu emotivita, výrazne sa zhoršili pamäťové funkcie, je výbušnejší v afektoch. Pri akútnej reakcii na stres v podobe prechodného depresívneho prežívania sa pri závadných zmenách v oblastiach stredného a bazálneho mozgu rozvinula neurologická symptomatika v poruche funkcií zmyslov a pohybového aparátu úzko previazaná s rozvojom tzv. organického psychosyndrómu - zmenami mozgu, ktoré vyústili do organickej zmeny osobnosti a táto porucha má progresívny charakter, v dôsledku čoho je žalobca invalidizovaný, nemôže realizovať predchádzajúci spôsob života. Prognóza vyliečenia bez následkov je podľa znalca nemožná, vekom sa môže stav zhoršovať. Neskôr znalec zmenil diagnózu na postkontúzne poškodenie mozgu, čo potvrdzuje organickú poruchu osobnosti so zhoršujúcou tendenciou do budúcnosti, keď vôbec nemožno predpokladať zlepšenie stavu. 11. Poukázal na svedeckú výpoveď otca žalobcu, podľa ktorého pred dopravnou nehodou žil syn normálnym životom mladého človeka, avšak po úraze sa zmenila jeho duševná stránka. Začal byť podráždený, ťažko sa vyjadruje, má zníženú pohyblivosť dolnej končatiny a pohyblivosť pravej ruky. Stav sa mu zhoršuje najmä v pamäťovej sfére, zabúda alebo si nepamätá, má problémy s ústnym prejavom. 12. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci už rozhodol rozsudkom zo dňa 22.03.2007 č.k. 19C 125/2005-170, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.569.300,-Sk a trovy konania. V rámci voľnej úvahy zvýšenie priznaného nároku považoval za primerané. V dôsledku odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením zo dňa 26.11.2009 však tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia namietal absenciu konkrétnych dôvodov rozhodnutia majúc za to, že v časti bolestného sa liečba žalobcu nevymykala z bežného rámca liečenia a v časti priznania mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťažene spoločenského uplatnenia vytkol súdu prvej inštancie všeobecnosť, keď pre správne určenie výšky tejto náhrady je nutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po nej Iba porovnaním týchto predpokladov možno vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. 13. Po doplnení dokazovania v intenciách Krajského súdu v Bratislave súd prvej inštancie ustálil, že žalobca v dôsledku dopravnej nehody dňa 07.06.2003 utrpel úraz, ktorého liečenie bolo bolestivé a ktoré zanechalo následky na jeho živote a prežíva fyzické a psychické útrapy, keď upravenou žalobou sa domáha odškodnenia bolestného za základný počet bodov 495 pri hodnote 1 bodu 60,-Sk, t.j. vo výške 29.700,-Sk, ktorá mu bola aj vyplatená, s tým, že požaduje 30-násobné zvýšenie znížené o poskytnuté plnenie, t.j. sumu 861.300,-Sk (28.589,92 eur) a odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia za základný počet bodov 1800 pri hodnote 1 bodu 60,-Sk vo výške 108.000,-Sk, z ktorej bola vyplatená suma 72.000,-Sk, s tým, že požaduje 35-násobné zvýšenie znížené o poskytnuté plnenie, t.j. sumu 3.780.000,-Sk (123.083,05 eur). Uviedol, že žalobca uplatnil odškodnenie za bolesť za 495 bodov, ktorú výšku bodov pre bolestné žalovaný nespochybnil. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia žalobca uplatnil náhradu za 1800 bodov, ktorú výšku žalovaný namietal, keď akceptoval len 1700 bodov namietajúc položky 250 a 252, ktoré sa prekrývajú s položkou 251. Uznal sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 13900 bodov a vo zvyšku navrhol vykonať znalecké dokazovanie. 14. Z doplňujúcej výpovede žalobcu zistil, že v roku 2008 ukončil podnikanie a je zamestnaný s príjmom cca 500 eur mesačne netto, jeho pracovnou náplňou je zakreslené projekty vytlačiť a dať ich do výroby. Do práce ho vozí autom známy, ktorý mu prácu aj našiel, nemôže používať hromadnú dopravu, z práce, aj keď je sedavá, prichádza unavený a nemá síl venovať sa niečomu inému. Prerušil kontakty s kamarátmi, pracoval ako záchranár, nakoľko si urobil plavčícky kurz. K priebehu dopravnej nehody uviedol, že po nastúpení do auta bol pripútaný bezpečnostným pásom, avšak chcel vziať niečo zo zadného sedadla, preto sa na chvíľu odpútal a potom došlo k nehode. Nestihol sa naspäť pripútať, čas však mal. Alkohol nepožíva, preto namietal pravdivosť informácie detektívnej kancelárie najatej vodičom. Alkohol nepožíva aj z dôvodu, že berie lieky. U C.. Y. sa v roku 2004 vyjadroval k požívaniu alkoholu pred nehodou. Pred nehodou nemal stále zamestnanie. Pracoval brigádnicky, aj v zahraničí. S priateľmi sa stretne iba občas, ani vtedy alkohol nepožíva. 15. Súd prvej inštancie zistil, že Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku zo dňa 28.05.2008 č. 2/05/11218/08/Ka bol žalobca ako občan s 50% mierou funkčnej poruchy považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu vydaný preukaz občana ZŤP. 16. Poukázal na svedeckú výpoveď T. T., priateľa žalobcu, podľa ktorého pred nehodou spolu rekreačne športovali, žalobca sa pripravoval na senecký triatlon, po nehode sa stretávajú jeden až dvakrát mesačne, nie pri športe. Žalobca pred nehodou nemal vážnu známosť, teraz známosť nemá. Po úraze nemá žalobca žiadne aktivity, nemá možnosť s ním chodiť na brigády ako predtým, zdravotný stav mu to nedovoľuje. 17. Z výpovede matky žalobcu zistil, že tento pred úrazom viedol život zdravého mladého človeka, v dôsledku dopravnej nehody ne je schopný samostatnej existencie, napr. vedenia samostatnej domácnosti, je zábudlivý aj v najmenších povinnostiach, jeho pohyby sú nekoordinované, ťažko sa pohybuje, hygienu vykonáva ľavou rukou. Pred nehodou vážnu známosť nemal, žiadnu partnerku rodičom nepredstavil. Nie je schopný žiadnej fyzickej aktivity. 18. Z kontrolného znaleckého posudku znalca C.. G. Č. č. 2/2012 k znaleckému posudku znalca C.. W. Š. mal preukázané, že žalobca utrpel ťažký polytraumatický úraz s poškodením mozgu kontúzneho charakteru, s edémom mozgu a následným postihnutím hybnosti pravej hornej končatiny. Znalec zistil známky organického postihnutia osobnosti postkontúznej etiológie, dysatrickú reč, stále prítomné frustné zmeny v pohyblivosti, celkovo spomalené psychomotorické tempo. Vyskytujú sa všetky znaky v oblasti emotivity, apatická nálada, emočná labilita, sú prítomné poruchy v myslení, spomalená dynamika, expresivita emočných prejavov, redukovanie pojmotvorby, poruchy mnestických funkcií, vyčerpanosť, znížená frustračná tolerancia, deteriorácia intelektu a osobnosti premobidne primerane a priemerne diferencovanej bez známok psychickej alternácie. Kvalita života žalobcu je po úraze výrazne zhoršená aj napriek jeho kompenzačným vôľovým úsiliam. Diagnostický záver je jasný - organická porucha osobnosti a postkomočný syndróm. Ochorenie má trvalý charakter a v súčasnosti pretrváva výrazné reziduum už bez tendencie k zlepšovaniu. Podľa znalca je potrebné u žalobcu vziať o úvahy, aké ťažké zmeny nastali v jeho živote 9 rokov po nehode, má výrazne redukované možnosti uspokojovania sociálnych, kultúrnych a športových potrieb pre problémy s rečou, sústredenosťou, vyčerpateľnosťou a labilitou, nechodí do spoločnosti, nemá šancu nadviazať vzťah a založiť si rodinu. Prítomné sú trvalé zmeny v motorike pravých končatín, nápadná je dysartia, spomalenie psychomotorického tempa, v bežnom kontakte sú badateľné ťažkosti s koncentráciou či labilná emotivita, čo ho znevýhodňuje vo všetkých oblastiach. Podľa znalca spochybňovanie týchto zmien a bagatelizovanie ich dopadu na kvalitu života je cynické, keď pred úrazom išlo u žalobcu o harmonickú osobnosť v súlade so zdravým zameraním osobnosti. Po úraze sú prítomné zmeny ako dôsledok ťažkého mozgového poškodenia. Možno hovoriť o prepade kvality života, keď zmeny sú trvalé a nezvratné a v budúcnosti bude odkázaný na sociálne služby. Stupeň postihnutia je podľa znalca veľmi vysoký. Podľa znalca položky 250 a 251 sú plne opodstatnené a navzájom sa nevylučujú. Pri položke č. 250 sa stotožnil s predchádzajúcim posudkom a túto hodnotil tiež počtom bodov 100. V položke č. 251 navrhol počet bodov v hornej hranici 1200 bodov a položku 252 navrhol nepriznať. 19. Vychádzal i zo záverov znaleckého posudku znalca C.. W. L., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia- traumatológia č. 1/2013, ktorý určil intenzitu útrap žalobcu a dĺžku liečenia zranení podľa § 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., podľa ktorého u žalobcu v prvých dňoch po nehode dominovala bolesť rebier, čoho dôsledkom bolo krvácanie do pleurálnej dutiny s prítomnosťou vzduchu v podkoží pri poškodených pľúcach, čo je enormne bolestivý stav, keď bolesť bola zvyšovaná potrebou drenáže pravej strany hrudníka. Zlomenina kľúčnej kosti a pohmoždenie brušnej dutiny boli bolestivé a po operácii pseudoarthrózy sa bolesti predĺžili o dva týždne. Okrem toho trpel výraznou dušnosťou, bolesťami hlavy a dezorientáciou, ako aj výrazným diskomfortom. Trpel bolesťami veľkej intenzity, ktorá odznievala niekoľko dní a zmiernená bola až v priebehu niekoľkých týždňov. Bolesti pri traume hrudníka a bolesť hlavy patria medzi siné bolesti a sú sprevádzané závratmi, nútením na vracanie a celkovou nevoľnosťou. Liečba žalobcu však nebola z hľadiska možnosti jej bodového vyjadrenia výnimočná a tiež nebola predĺžená. Na pojednávaní znalec uviedol, že pri dotazníku bolesti s 10 stupňami sa mohla bolesť pohybovať okolo stupňa 8, teda bolesť v hornej hranici tabuľky. Naviac v bezvedomí si bolesť neuvedomoval a vnímal ju menej Znalec pripustil, že neodbornou manipuláciou s poškodeným po nehode vodičom mohlo dôjsť k znásobeniu škôd na mozgu. 20. Z obsahu výpovede intervenienta na strane žalovaného O. Č. mal preukázané, že sa so žalobcom pred nehodou priatelili asi 5 rokov, voľný čas trávili v spoločnosti kamarátov, žalobca sa podľa neho nevenoval výnimočne žiadnemu športu, bol prchkej povahy, agresívny a neznášanlivý. Po nehode sa začal z partie vytrácať, naposledy sa s ním stretol v roku 2008 alebo 2009. Pred nehodou upozornil žalobcu, aby sa pripútal, on sa nikdy pripútať nechcel. Po nehode ho navštevoval v nemocnici, na žiadosť žalobcovho otca kontakt prerušil. Nepoprel, že ho pri návšteve žiadal o uzavretie dohody o zmieri. 21. Z listinných dôkazov - znaleckých posudkov predložených intervenientom na strane žalovaného znalcov C.. L. J. (odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: súdne lekárstvo), C.. O. C. (odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: úrazová chirurgia), a W.. I. C. (odbor Cestná doprava, odvetvie: nehody v cestnej doprave) zistil, že znalci v posudkoch vypracovaných po 10-tich rokoch od dopravnej nehody bez ohľadu na doposiaľ vykonané dokazovanie upriamili pozornosť na otázku spoluzavinenia žalobcu z dôvodu nepoužitia bezpečnostných pásov a vzniku škody skutočne vzniknutej a vzniknutej hypoteticky pri pripútaní sa pásmi. Uviedol, že táto otázka má vplyv na rozhodnutie súdu v zmysle § 415 a § 441 OZ. 22. Z obsahu listinného dôkazu - predbežnej správy detektívnej spoločnosti doloženej intervenientom zistil, že podľa jej zistenia žalobca v období pred nehodou mal požívať alkohol a dokonca aj drogy, pracoval príležitostne, často menil zamestnávateľa, ako spolujazdec počas jazdy nikdy nebýval pripútaný. Po nehode navštevuje pohostinstvá, požíva alkohol, vyhľadáva ľudí pochybnej povesti, vyvoláva v reštauračných zariadeniach konflikty. Pri osobnom anonymnom stretnutí s pracovníkom detektívnej kancelárie dňa 28.3.2013 pôsobil bezstarostným dojmom, komunikoval pomalšie, ale zreteľne. Chôdzu mal prirodzenú, primeranú jeho veku. 23. Súd prvej inštancie po vykanom dokazovaní vyhodnotil existenciu pasívnej legitimácie žalovaného v konaní titulom ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže spoločnosť MR Design, s.r.o. ktorej je intervenient konateľom, bola u žalovaného povinne zmluvne poistená. Uzavrel, že žalobca ako poškodený z dopravnej nehody, je oprávnený domáhať sa svojich nárokov priamo proti poisťovni. 24. Označil za nesporné porušenie povinností na strane vodiča a vznik škody na zdraví u poškodeného žalobcu. Uviedol, že ku škode na zdraví u žalobcu došlo podľa znaleckých posudkov v konaní 1T 84/2003 v dôsledku zavineného konania intervenienta, teda v príčinnej súvislosti s týmto konaním. V konaní pred Okresným súdom v Nitre sp. zn. 1T 84/2003 bol intervenient O. Č., ako vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda na zdraví žalobcovi spôsobená, za tento skutok právoplatne odsúdený. Zo znaleckého posudku znalca C.. V. vypravovaného v tejto trestnej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že vodič mal v čase dopravnej nehody v krvi koncentráciu alkoholu 0,55 promile (5,5 dl bieleho vína), t.j. v čase dopravnej nehody nebol spôsobilý bezpečne riadiť motorové vozidlo a bezpečne sa zúčastňovať cestnej premávky. Zo znaleckého posudku znalca W.. T. B.-J. mal preukázané, že vodič Č.O. nesprávnym prvkom v technike jazdy, a to vyššou než povolenou rýchlosťou pod vplyvom alkoholu spôsobil nehodu a týmto vyvrátil jeho tvrdenie o výskyte zvieraťa na vozovke. Zo znaleckého posudku X. C.. Š. T. vypracovaného v rámci konania 1T 84/2003 mal za preukázané, že žalobca utrpel polytraumu, a to poranenie minimálne dvoch životne dôležitých orgánových systémov a pridružený život ohrozujúci šok. 25. Vychádzal z výpovede znalca C.. W. L., podľa ktorého liečba žalobcu nebola z hľadiska jej bodového vyjadrenia výnimočná a tiež nebola predĺžená, avšak u žalobcu v prvých dňoch dominovala bolesť zlomeniny rebier s dôsledkom krvácania do pleurálnej dutiny s prítomnosťou vzduchu v podkoží pri poškodených pľúcach, čo je enormne bolestivý stav a bolesť bola zvyšovaná potrebou drenáže pravej strany hrudníka. Zlomenina kľúčnej kosti a pohmoždenie brušnej dutiny boli bolestivé a po operácii pseudoarthrózy sa predĺžili o dva týždne. Okrem toho trpel žalobca výraznou dušnosťou, bolesťami hlavy a dezorientáciou a výrazným diskomfortom. Podľa neho žalobca trpel bolesťami veľkej intenzity, ktorá bola zmiernená v priebehu niekoľkých týždňov. Bolesti patrili medzi silné bolesti sprevádzané závratmi, nútením na zvracanie a celkovou nevoľnosťou. Pri dotazníku bolesti s počtom stupňov 10 bolesti žalobcu boli na stupni 8. V bezvedomí si bolesť neuvedomoval. 26. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že stav zníženého vedomia u žalobcu možno vzhľadom k vnímaniu bolesti hodnotiť ako benefit. Výšku základného bodového ohodnotenia tak ustálil na 495 bodov na základe posudkových lekárov, ktorú výšku bodov žalovaný nespochybnil. Poukázal na prílohu vyhlášky bod I ods. 6 o možnosti zvýšenia bodového ohodnotenia na dvojnásobok v prípade hodného osobitného zreteľa, keď v tomto prípade ide o otázku medicínsku a rozhodnutie o nej je v právomoci lekára, na rozdiel od oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 7 ods. 3 vyhlášky, ktorá oprávňuje súd k mimoriadnemu zvýšeniu náhrady za bolesť. Uviedol, že výška počtu bodov bolestného bola zvýšený lekármi o 50% na počet bodov 495, t.j. neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa na dvojnásobok bodového ohodnotenia lekármi, z ktorého dôvodu absentuje možnosť mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť súdom. 27. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že toto sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného pri uspokojovaní životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh, pričom pri tomto odškodnení sa vychádza zo základného počtu bodov daných lekárskym posudkom. Pod sťažením spoločenského uplatnenia rozumel vylúčenie alebo obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote a sťaženie alebo znemožnenie voľby povolania, budúceho životného partnera, ďalšieho sebavzdelávania, pričom sa skúma, aké predpoklady mal poškodený pre životné a spoločenské uplatnenie pred ujmou na zdraví. Mal za to, že je dôvodné sa zaoberať opodstatnenosťou zvýšenia základného počtu bodov na dvojnásobok podľa ust. § 6 ods. 2 vyhlášky, keď mimoriadne zvýšenie náhrady podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky je podľa súdu prvej inštancie otázkou právnou, pretože len súd je oprávnený posúdiť výnimočnosť hodnú osobitného zreteľa v prípade poškodeného odôvodňujúcu zvýšenie odškodnenia i nad sadzby stanovené vyhláškou bez ohľadu na akékoľvek obmedzenie na základe voľnej úvahy súdu, aby mimoriadne zvýšenie zodpovedalo hľadisku snahy o dosiahnutie spravodlivej a korektnej náhrady vo forme satisfakcie. 28. Vychádzal z kontrolného znaleckého posudku znalca C.. G. Č. č. 2/2012 ku kontrolnému znaleckému posudku znalca C.. W. Š., podľa ktorého diagnostický záver je jasný - organická porucha osobnosti a postkomočný syndróm, ktoré ochorenie má trvalý charakter bez tendencie zlepšovania, keď je potrebné vziať do úvahy zmeny v živote žalobcu 9 rokov po nehode spočívajúce vo výraznej redukcii možností uspokojovania svojich sociálnych, kultúrnych a športových potrieb, nakoľko má problémy s rečou, sústredenosťou, vyčerpanosťou a labilitou, nechodí do spoločností, nemá šancu nadviazať vzťah a založiť si rodinu. Sú prítomné trvalé zmeny v motorike pravých končatín, nápadná je dysartia, spomalenie psychomotorického tempa, ťažkosti s koncentráciou a labilná emotivita. Podľa znalca spochybňovanie týchto zmien a ich bagatelizovanie je cynické, keď pred úrazom išlo u žalobcu o harmonickú osobnosť a po úraze je zrejmý obraz ťažkej poruchy osobnosti. Na základe vykonaného dokazovania ustálil výšku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu na 1500 bodov. 29. Skonštatoval, že u žalobcu sa v celej svojej podstate zmenil život a v budúcnosti bude odkázaný na pomoc druhých, keď podľa znalca i svedkov nie je schopný sa samostatne o seba postarať. Prihliadol predovšetkým na vek žalobcu, keď k poškodeniu zdravia došlo vo veku 29 rokov a dnes je zrejmé, že si nebude môcť založiť rodinu a viesť plnohodnotný manželský život, jeho uplatnenie v zamestnaní je po uznaní invalidity obmedzené aj na napriek poukazovanie na priebeh jeho zamestnaní pred nehodou zo strany žalovaného. Vyhodnotil, že ani závery v správach detektívnej kancelárie nemôžu negatívne v neprospech žalobcu ovplyvniť rozhodnutie o mimoriadnom zvýšení náhrady z dôvodu zdravotného postihnutia preukázaného znaleckým dokazovaním, keď konkrétny prejav žalobcu v danom momente sa môže bez odborného vyšetrenia javiť ako normálny. Keďže ani z jedného z vykonaných znaleckých posudkov nevyplynulo požívanie alkoholu žalobcov, nevykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára v tomto smere. Prihliadol k posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bola žalobcovi zistená 50% miera funkčnej poruchy a je považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Kvalitu jeho života označil za zdegradovanú vo všetkých oblastiach pracovného, súkromného, rodinného a spoločenského života. Poukázal na možnosť súdu danú zákonom zvýšiť mimoriadne náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%, a to v prípadoch hodných osobitného zreteľa, keď tento pojem nie je v právnych predpisoch definovaný ani taxatívne a ani demonštratívne. Jeho obsah sa môže teda meniť v závislosti od konkrétneho prípadu a môže sa premietnuť ako výsledok cieľavedomej a vyčerpávajúcej úvahy súdu. Pri počte bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1500 pri hodnote bodu 60,-Sk, je základná hodnota 99.000,-Sk, pričom žalobca požadoval 35%ný násobok. Súd prvej inštancie ako primerané zvýšenie vyhodnotil zvýšenie na 25%ný násobok, čo pri už poskytnutom plnení vo výške 72.000,-Sk predstavuje hodnotu mimoriadne zvýšeného plnenia v zmysle vykonanej opravy výpočtu opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 06.06.2014 č.k. 19C 125/2005-566 sumu 72.296,36 eur. 30. Pri rozhodovaní bral súd prvej inštancie zreteľ i na ust. § 415 OZ a prisvedčil žalovanému a intervenientovi na jeho strane ohľadom nutnosti zohľadňovať prípadné spoluzavinenie poškodeného za vznik škody na jeho zdraví majúce za následok zníženie rozsahu zodpovednosti za škodu u škodcu, keď existenciu spoluzavinenia žalobcu mal za preukázanú vzhľadom na jeho nepripútanie sa počas jazdy bezpečnostným pásom. Vychádzal z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom v čase dopravnej nehody a z jej ust. § 5 ods. 3, podľa ktorých osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom je povinná byť počas jazdy týmto pásom riadne pripútaná a podľa ust. § 42 ods. 1 citovaného zákona bolo povinnosťou vodiča dohliadnuť na dodržanie povinností stanovených týmto zákonom. Až následne novelou zákona č. 8/2009 Z.z. bola povinnosť použiť bezpečnostné pásy daná výslovne každému účastníkovi cestnej premávky a v ust. § 42 ods. 1 povinnosť vodičovi už uložená nie je. Žalobu z uvedeného dôvodu v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nezamietol, pri rozhodovaní o výške mimoriadneho zvýšenia však na spoluzodpovednosť žalobcu prihliadol a vyčíslenú náhradu odškodnenia znížil o 5 %. Prihliadol na požitie alkoholu vodičom pred jazdou a prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, taktiež na manipuláciu s osobou žalobcu po zranení inetervenientom, rovnako aj na skutočnosť, že intervenient na strane žalovaného na spoluzavinenie žalobcu začal poukazovať až po dobe 11 rokov od nehody a v trestnom konaní bol v tomto smere pasívny, keď v rámci svojej výpovede v trestnom konaní nepripútanie sa žalobcu ani neuviedol. V rámci možnosti uplatnenia moderačného práva podľa § 450 OZ mal za to, že intervenient nepredložil dôkaz o svojich osobných a majetkových pomeroch odôvodňujúcich zníženie náhrady škody. 31. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), nakoľko rozhodnutie vo veci záviselo od úvahy súdu. 32. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho v tejto časti zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. K zamietnutiu žaloby v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť uviedol, že požiadavka 30- násobného zvýšenia vyplýva z charakteru zranení, podľa ktorých išlo o bolesť veľkej intenzity, ktorá bola zmiernená až po niekoľkých týždňoch, bolesť bola produkovaná pri každom vdychu a výdychu, pridala sa bolesť hlavy, ktorá patrí medzi silné bolesti, je doprevádzaná závratmi, nútením na vracanie a celkovou nevoľnosťou. I podľa znalca C.. L. sa jednalo o bolesť veľkej intenzity v hornej hranicu tabuľky (stupeň 8 z 10). V bezvedomí bol len 2 dni, potom bolesti v tejto intenzite trpel. 33. K čiastočnému zamietnutiu žaloby v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že požiadavka na 35-násobné zvýšenie vyplynula z charakteru následkov jeho zranení, keď i súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, z ktorého dôvodu je súdu daná možnosť zvýšenia 35-násobného, nakoľko takto nie je požadované maximálne možné zvýšenie (50%). Poukázal na to, že v čase vzniku škody dané obmedzenie zákonom neexistovalo. Nesúhlasil s ustálením svojho spoluzavinenia z dôvodu nepripútania sa bezpečnostným pásom počas jazdy, keď podľa jeho názoru i v čase rozhodnom vodič nesmel pripustiť nepripútanie sa spolujazdca. Aplikáciu ust. § 415 OZ teda označil za nesprávnu. 34. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie i žalovaný v rozsahu vyhovujúcich výrokov a v tejto časti žiadal rozsudok súdu prevej inštancie zmeniť a žalobcovi priznať titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 3.286,20 eur ako dvojnásobok základného hodnotenia náhrady a vo zvyšku žiadal žalobu zamietnuť. Bol toho názoru, že v prípade žalobcu sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom. Uznal, že žalobca utrpel úraz postihujúci kvalitu jeho života v negatívnom zmysle a sťažil mu spoločenské uplatnenie, avšak podľa jeho názoru nie je možné argumentovať totožnými skutočnosťami za účelom zdôvodnenia základného bodového ohodnotenia, ako aj pre účely mimoriadneho zvýšenia náhrady. Mal za to, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu je zohľadnený v základnom bodovom ohodnotení. Tvrdil, že žiadne aktivity žalobcu pred úrazom neboli výnimočné, preto ani jeho obmedzenie nemožno hodnotiť ako výnimočné. Jediným dôvodom pre mimoriadne zvýšenie náhrady tak môže byť len vek žalobcu, čo však nemožno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže vyhláška v ust. § 6 ods. 2 s ním spája možnosť dvojnásobného zvýšenia náhrady, nakoľko nebolo podľa neho preukázané, že zhoršenie kvality spoločenského uplatnenia žalobcu po nehode v porovnaní s možnosťami jeho spoločenského uplatnenia pred nehodou možno kvalifikovať ako prípad hodný osobitného zreteľa. 35. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie i intervenient na strane žalovaného, a to v rozsahu jeho vyhovujúcich výrokov. Napadnutý rozsudok žiadal v napadnutej časti zmeniť a žalobu i v tomto rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že až do svojho vstupu do konania v roku 2013 dobrovoľne plnil nároky žalobcu titulom jeho zodpovednosti za škodu na jeho zdraví a o preskúmavanom konaní sa dozvedel náhodne. Na nepripútanie sa žalobcu počas jazdy upozorňoval i v rámci trestného konania, v ktorom sa však otázkou spoluzavinenia žalobcu nikto nezaoberal. Väčšiu pozornosť tomuto nevenoval z dôvodu, že je právny laik. Otázku nepripútania sa žalobcu žiadal zohľadniť vo väčšom rozsahu, žiadal o objektivizáciu celkového obrazu žalobcu pred vznikom škody na jeho zdraví, poukázal na určité chyby v lekárskych správach a požívanie alkoholických nápojov žalobcom, ktorá skutočnosť vyplynula z jeho vlastnej výpovede u C.. Y.. Uviedol, že žalobca mal i v čase dopravnej nehody v krvi alkohol, čo mohlo spôsobiť jeho ľahkovážnosť a následné nepripútanie sa. Poukázal na ním zabezpečené a doložené znalecké posudky o možnosti zlepšovania sa zdravotného stavu žalobcu. Namietal nevypočutie ním navrhnutých znalcov v konaní a nevypočutie pracovníka detektívnej kancelárie. Žiadal zohľadniť, že žalobca pred nehodou riadne nepracoval, mal konflikty pre požívanie alkoholu, pohyboval sa v zvláštnej spoločnosti. Súdu prvej inštancie vytkol, že v konaní ako svedkov vypočul len osoby v rodinnom vzťahu so žalobcom, iné dôkazné prostriedky žalobca neprodukoval a podľa jeho názoru tak neuniesol dôkaznú povinnosť. Vyjadril sa, že i napriek tomu, že v osobe žalobcu išlo o mladého človeka, charakter jeho života nesmeroval k naplneniu mimoriadnych ambícií, nešportoval mimoriadne, nemal mimoriadne záujmy, nepracoval trvalo, nemal vážnu známosť. Mal za to, že súd prvej inštancie sa pri hodnotení dôkazov veľmi priklonil na stranu žalobcu a nezohľadnil dostatočne jeho spoluzavinenie a jeho predchádzajúci spôsob života. Odvolaciemu súdu navrhol dopočutie znalcov. 36. Písomné vyjadrenia k odvolaniam podané neboli. 37. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 38. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 39. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaniach uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť žalobcu súdom, ako aj o nedôvodnosti mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu nad rámec priznaného mimoriadneho zvýšenia tejto náhrady, ktoré mimoriadne zvýšenie náhrady odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie hodnotí ako primerané sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobcu. 40. Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku ako procesnej normy platnej a účinnej do 30.6.2016, t.j. v čase prvoinštančného konania, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo, dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. S uvedeným ustanovením korešponduje i aktuálne znenie ust. § 191 ods. 1 CSP o voľnom hodnotení dôkazov, keď v zmysle ust. § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 41. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania. 42. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. 43. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010). 44. Na základe uvedeného treba konštatovať, že súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a správne ustálil, že v danom prípade prekonané bolesti žalobcu súvisiace s jeho úrazom pri dopravnej nehode spôsobenej intervenientom na strane žalovaného sú síce výnimočné a silné, avšak vzhľadom na závery znaleckých posudkov a skutočnosti vyplývajúce z výsluchov znalcov vypočutých v rámci predmetného konania nevyplynul exces, t.j. vybočenie nad rámec bolestí u iných pacientov liečených na podobné diagnózy, keď bolesti pri daných diagnózach možno ako trýznivé a mučivé hodnotiť všeobecne, t.j. pri každom pacientovi liečenom v súvislosti so zraneniami, ktoré žalobca mal. V konaní nedošlo k preukázaniu výnimočnosti útrap žalobcu nad takto vymedzený rámec útrap a ani k preukázaniu, že by doba liečenia u žalobcu bola výnimočne v porovnaní s bežnou dobou liečby daných diagnóz dlhšia a pretrvávajúcejšia. Mučivosť a trýznivosť útrap a bolestí žalobcu tak bola i podľa odvolacieho súdu odškodnená v súvislosti so základným bodovým ohodnotením a neodôvodňuje mimoriadne zvýšenie náhrady súdom. Je potrebné vychádzať i z výsluchu znalca C.. W. L., ktorý stupeň bolestí žalobcu pri 10 stupňovej tabuľke hodnotenia bolesti označil na stupni 8. Súdu prvej inštancie tak nemožno vyčítať rozpor záveru o nedôvodnosti mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť žalobcu s logickým myšlienkovým postupom pri hodnotení vykonaných dôkazov vo všetkých vzájomných súvislostiach. S hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie v tomto smere a s jeho právnymi závermi vyslovenými na základe tohto hodnotenia dôkazov sa odvolací súd plne stotožňuje. 45. Pri hodnotení mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd v zhode s vysloveným záverom súdu prvej inštancie zohľadnil, že žalobca bez svojej viny do konca života bude niesť následky zranení, ktoré vyplývajú z obsahu listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu. Náhrada má predstavovať možnosť obstarať si náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a na kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom, keď ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Dôvodnosť zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je podľa odvolacieho súdu potrebné posudzovať v tomto prípade bez ohľadu na to, či spôsob života žalobcu pred poškodením vykazoval znaky spoločenského angažovania sa v oblasti umenia, vedy, športu či politiky, alebo či viedol bežný život, keď uprednostňovanie určitej skupiny spoločensky preferovaných zamestnaní pred bežnými zamestnaniami a bežnými rodinnými aktivitami mal za nekorektné. Je skutočne potrebné vziať na zreteľ práve vek žalobcu (29 rokov), v ktorom bol na svojom uplatnení sa vo všetkých sférach spoločenského života obmedzený, dokonca až úplne vylúčený, keď podľa záverov znaleckých posudkov a vyjadrení znalcov v rámci ich výsluchov žalobca je vylúčený z možnosti voľby povolania, z možnosti založenia si rodiny, z úplnej možnosti uspokojovania svojich športových a kultúrnych potrieb. Ak žalovaný a intervenient na jeho strane uvádzajú nie veľmi ambiciózny život žalobcu pred dopravnou nehodou, je potrebné dať do pozornosti, že za bežného chodu udalostí v živote žalobcu sa uvedené mohlo zmeniť, spôsob života žalobcu pred dopravnou nehodou odvolací súd nevyhodnotil za extrémne vybočenie zo spôsobu života ľudí v tomto veku, keď s pribúdajúcimi rokmi žalobca mohol zvoliť ustálenú formu zamestnania a mohol mať šancu pre založenie si rodiny, pričom v dôsledku dopravnej nehody a stým súvisiacim poškodením jeho zdravia je z tohto spôsobu života absolútne vylúčený. Práve v tomto potom odvolací súd zhodne so uzáverom súdu prvej inštancie vzhliadol výnimočnosť prípadu žalobcu, ktorý je prípadom hodným osobitného zreteľa odôvodňujúcim mimoriadne zvýšenie náhrady za sťažene jeho spoločenského uplatnenia. 46. Pri ujme na zdraví sa odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Toto poškodenie sa môže prejaviť buď viditeľným spôsobom (napr. zohyzdenie), ale môže nastať aj v prípade, kde o takéto viditeľné poškodenie nejde, napr. v obmedzení alebo celkovej strate možnosti voľby povolania, nedostatku osobného uplatnenia v rodinnom živote, prípadne v kultúrnej alebo v športovej činnosti a pod. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Celková výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia teda závisí jednak od lekárskeho posudku, ako aj od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú pre neho obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom a spoločenskom živote. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným ohodnotením a odškodnením. Zvýšenie náhrady predpokladá, že základné ohodnotenie plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného zdravotného stavu na životné úkony poškodeného, lebo škoda na zdraví viedla k ťažkým následkom, ktoré podstatne obmedzujú, menia, alebo znemožňujú ďalšie uplatnenie v živote. 47. Podľa novej právnej úpravy (zákon č. 437/2004) o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) pri mimoriadnom zvyšovaní odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia následky poškodenia zdravia svojou povahou musia byť porovnateľné s následkami, pri ktorých dochádza k priznaniu invalidity. 48. Odvolací súd pri posudzovaní, či v osobe žalobcu sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, vzal do úvahy, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku zo dňa 28.05.2008 č. 2/05/11218/08 bol žalobca uznaný ako občan s 50% mierou funkčnosti poruchy za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, bol mu vydaný preukaz občana ZŤP, taktiež je invalidným dôchodcom. 49. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá zo strán sporu, avšak dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Žalovaný nenesie bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné, jeho dôkazná povinnosť sa odvíja však od úrovne splnenia dôkazného bremena žalobcom. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. 50. V danom prípade teda pre úspešnosť žalobcu v konaní bolo potrebné uniesť dôkazné bremeno, pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že v jeho osobe a v jeho prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa, a to pokiaľ ide o bolesť i o sťaženie spoločenského uplatnenia. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, pokiaľ ide o bolesť žalobcu súvisiacu s relevantnou dopravnou nehodou a úraz pri nej utrpený, odvolací súd má za to, že žalobca dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že jeho bolesti sú prípadom hodným osobitného zreteľa, neuniesol. Naopak však, pokiaľ ide o jeho sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobcom uvádzané dôvody odvolací súd vyhodnotil za následky takej intenzity, ktorá mimoriadne zvýšenie náhrady predstavuje. 51. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o spoluzavinení žalobcu za škody na svojom zdraví v dôsledku skutočnosti, že v relevantnom čase, v ktorom k dopravnej nehode dňa 07.06.2003 došlo, nebol pri jazde pripútaný bezpečnostnými pásmi, odvolací súd sa s ním stotožnil. Je potrebné dať do pozornosti, že intervenient na strane žalovaného bol za spôsobenie poškodenia zdravia žalobcovi právoplatne odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Nitra č. k. 1T 174/2003, podľa ktorého k dopravnej nehode a k poškodeniu zdravia žalobcu došlo v súvislosti s jeho protiprávnym konaním, ktorým porušil ustanovenia zákona č. 315/1996 Z.z. Zodpovednosť intervenienta za uplatnenú škodu teda v dôsledku nepripútania sa žalobcu bezpečnostnými pásmi pri jazde predmetným motorovým vozidlom v inkriminovanom čase vylúčená byť nemôže. Takto však bola zodpovednosť intervenienta ustálená z hľadiska zodpovednosti trestnoprávnej. V súlade so zákonom potom súd prvej inštancie postupoval, ak uvedené konanie žalobcu posudzoval z hľadiska zodpovednosti občianskoprávnej, a to konkrétne preventívnej v zmysle ust. § 415 OZ, keď analýza ustanovení zákona č. 315/1996 Z.z. pokiaľ ide o určenie osoby zodpovednej za nepripútanie sa spolujazdca nie je potrebná, keďže žalobca svojím nepripútaním sa jednoducho porušil prevenčnú povinnosť a so zreteľom na ust. § 415 OZ je tak za poškodenie svojho zdravia po stránke občianskoprávnej spoluzodpovedný. Mieru spoluzavinenia žalobcu súd prvej inštancie ustálil správne v rozsahu 5%, keď s dôvodmi tohto záveru sa stotožňuje i súd odvolací. 52. Súd prvej inštancie taktiež nepochybil, ak nevykonal dokazovanie navrhnuté intervenientom na strane žalovaného (výsluchy znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky rozporujúce znalecké závery znaleckých posudkov z trestného konania a konania preskúmavaného a výsluch pracovníkov detektívnej kancelárie), nakoľko dôkazná sila týchto navrhnutých dôkazov by nemohla mať vplyv zvrátiť unesenú dôkaznú povinnosť žalobcom. 53. Na základe uvedeného po vecnom a právnom preskúmaní predloženého spisového materiálu súdu prvej inštancie odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, na rozhodnutie o ktorých bola aplikovaná správna právna norma. 54. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP, keď vzhľadom na neúspešnosť oboch strán v rámci odvolacieho konania a taktiež na neúspech intervenienta na strane žalovaného nemožno žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznať. 55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).