Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/413/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305220177 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1305220177.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: STAVOP - SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom ul. Vysokoškolákov 4, Žilina, IČO: 31 560 024, proti žalovaným: 1/ X.. K. L., R.. XX.X.XXXX, D. D. XX, D., Š. V. I., 2/ O. L., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XX, D., Š. V. I., obaja zastúpení JUDr. Petrom Tóthom, advokátom v Bratislave, Bartošková 7, o zaplatenie 34.658,40 € s príslušenstvom, na odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31.marca 2015, č. k. 14 C 280/2005 - 841, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1./,2./ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým ) súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovaným 1/,2/ náhradu trov konania vo výške 100%. 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v poradí prvým rozsudkom zo dňa 31.03.2011 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 25.758,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.758,15 € od 01.10.2004 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh (žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.044.119,- Sk spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 14,5 % ročne zo sumy 101.091,- Sk od 01.08.2004 do zaplatenia, zo sumy 485.418,- Sk od 26.09.2004 do zaplatenia a zo sumy 457.610,- Sk od 01.10.2004 do zaplatenia) zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na základe odvolania oboch procesných strán odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil uznesením zo dňa 30.04.2012, keď odvolací súd poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení konštatuje, že medzi stranami sporu došlo ústnou formou k uzavretiu zmluvy o dielo, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ diela zaviazal, že žalovaným 1/ a 2/ ako objednávateľom odplatne a na svoje nebezpečenstvo zhotoviť dielo - stavbu RD a žalovaní sa zaviazali za vykonané dielo zaplatiť cenu za skutočne vykonané práce podľa predbežného rozpočtu podľa prílohy B na predpokladanú cenu diela 7.003.392,- Sk s právom žalovaných, aby stavebné práce a služby, ktoré oni uznajú za vhodné, resp. potrebné vykonali svojpomocne, resp. iným zhotoviteľom, pričom cena týchto služieb bude odpočítaná z ceny diela a záverečná cena skutočne vykonaných prác žalobcom bude definitívne zahrnutá v Súhrnnom záverečnom rozpočte po skončení stavby spolu s rozpisom skutočne vykonaných prác a preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí diela bude záverečná vyúčtovacia faktúra ako jeho príloha. Na základe tejto zmluvy o dielo žalobca vyhotovil predbežný rozpočet na cenu diela vo výške 7.003.392,- Sk, ktorý bol odsúhlasený oboma spornými stranami, pričom žalobcom konečná fakturovaná cena za dielo bola zvýšená na sumu 7.042.000,- Sk, čo predstavuje jej zvýšenie o sumu 38.608,- Sk , ktoré by inak podľa § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladalo bez ďalšieho žalobcovi právo na zaplatenie tejto vyššej ceny z dôvodu, že ho nemožno považovať za podstatné prekročenie ceny určenej odhadom (do 10 % pôvodnej ceny). Odvolací súd zdôraznil, že v danom prípade z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, k akým záverom dospel prvoinštančný súd ohľadne dohody medzi stranami týkajúcej sa určenia ceny diela, t.j. či cena diela bola stanovená podľa rozpočtu alebo odhadom, keď prvoinštančný súd odôvodňuje zvýšenie ceny stanovenej rozpočtom ustanovením § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje cenu odhadom, keď táto skutočnosť robí rozsudok zmätočným. Odvolací súd poukázal na to, že vzhľadom na rozdielnosť právnych dôsledkov treba rozlišovať cenu podľa rozpočtu a cenu určenú odhadom, keď zákonné predpoklady pre zvýšenie (prekročenie) ceny diela zhotoviteľom sú odlišne upravené pre prípad, keď je cena dohodnutá podľa rozpočtu, alebo keď je určená odhadom. Pokiaľ prvoinštančný súd v danom prípade riadne nezisťoval, ktorým z týchto spôsobov bola cena diela stanovená, nezistil rozhodujúce okolnosti pre právne posúdenie veci. Preto súdu prvej inštancie určil v prvom rade 1. vyriešiť otázku, akým spôsobom bola cena diela stanovená, lebo až po vyriešení tejto otázky bude možné ustáliť, či bolo možné zvýšenie ceny diela, t.j. či boli splnené podmienky v zmysle § 635 resp. § 636 Občianskeho zákonníka. Následne bude potrebné doplniť dokazovanie, keď odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. Ďalšou spornou skutočnosťou medzi stranami bolo, aké práce a dodávky skutočne realizoval žalobca, resp. rozsah ním realizovaných prác (množstvo, výmery a podobne) a spôsob určenia ceny takto realizovaných prác a aj to, aká bola výška žalovanými reálne zaplatených zálohových platieb. Hoci na zistenie uvedených skutočností prvoinštančný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jozefom Polášekom, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. X/ XXXX, ktorý bol na žiadosť žalobcu písomne doplnený Dodatkom č. 1 k Znaleckému posudku č. X/XXXX; k Znaleckému posudku a k jeho doplneniu sa písomne vyjadrili aj žalovaní, ktorí s ním nesúhlasili, znalecký posudok aj doplnenie namietali a žiadali jeho doplnenie (podanie zo dňa 21.12.2010 č.l. 333 spisu, podanie zo dňa 02.02.2011 č.l. 376 spisu) a na pojednávaní dňa 24.01.2011 (č.l. 366 spisu) žiadali doplnenie dokazovania aj nariadením kontrolného znaleckého dokazovania. Prvoinštančný súd sa stotožnil so znaleckým posudkom a jeho doplnením, z tohto pri svojom rozhodnutí vychádzal, keď ako uviedol aj v odôvodnení „znalec sa náležite zaoberal námietkami žalovaných ku všetkým sporným fakturovaným prácam, hlavne špecifikovaným v sporných faktúrach č. X-X/S/XXXX, s ich odborným posúdením“. Odvolací súd konštatuje, že uvedené odôvodnenie nezodpovedá skutočnosti, keď prvoinštančný súd stanovisko žalovaných a ich námietky k znaleckému posudku a jeho doplneniu znalcovi ani nedoručil na vyjadrenie a ich návrhu na doplnenie dokazovanie nevyhovel. Odporcovia si na vlastnú žiadosť dali vypracovať znalecký posudok č. 73/2011 znalcom Ing. Pavlom Satinom, ktorý založili v rámci odvolacieho konania do spisu a ktorý je možné považovať za dôkaz v zmysle § 205a ods. 1 písm. b), d) O.s.p.. Podľa tohto znaleckého posudku znalcom Ing. Polášekom vyčíslená hodnota stavebných prác vykonaných žalobcom na predmetnom stavebnom diele bola 6.844.729,- Sk a súčet navŕšených položiek, ktoré nezodpovedajú realite je 992.205,60 Sk. Skutočná hodnota stavebných prác vykonaných žalobcom na predmetnom stavebnom diele bola správne 5.852.523,40 Sk (6.844.729,- Sk - 992.205,60 Sk), keď súčet uhradených faktúr vrátene faktúry č. X/S/XXXX je 6.370.212,- Sk, a teda žalovaní uhradili podľa znaleckého posudku Ing. Satinu žalobcovi celkovo sumu vyššiu o 517.688,60 Sk. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie doplniť vo veci dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, v rámci ktorého by sa nový znalec vyjadril k znaleckému posudku Ing. Polášeka, Ing. Satinu a zároveň aby sa vyjadril, aké práce a náklady, ktoré boli do rozpočtu zahrnuté, boli skutočne realizované, za aké náklady a koľko navrhovatelia aj zaplatili. Odvolací súd ďalej uviedol, že je predčasný záver súdu prvej inštancie, že žalovaní nezaplatili sumu 591.787,- Sk (faktúra č. X/S/XXXX) a aj v tomto smere bude potrebné doplniť dokazovanie; keď prvoinštančný súd dospel k záveru, že zaplatenie sumy 591.787,- Sk spoločnosťou EXPO PLUS, s.r.o., nie je možné považovať za poskytnutý preddavok ako objednávateľom, t.j. účastníkom zmluvného vzťahu. Ohľadne zaplatenia faktúry č. X/S/XXXX (suma 591.787,- Sk) sa tvrdenia účastníkov rozchádzali v otázke, či platby nesporne realizované v prospech účtu žalobcu z účtu spoločnosti EXPO PLUS, s.r.o., dňa 10.03.2004 vo výške 291.787,- Sk a dňa 24.02.2004 vo výške 300.000,- Sk, obe platby označené VS: 12004, boli zálohovými platbami realizovanými mene žalovaných treťou osobou alebo sa jednalo o platby, ktoré nesúvisia s predmetom sporu. Žalobca v konaní tvrdil, že uvedené platby boli platbami za faktúru č. X/S/XXXX vystavenú na spoločnosť EXPO PLUS, s.r.o. na sumu 591.787,- Sk za práce na výstave v Mníchove v januári 2004. Žalovaní predložili súdu ako listinný dôkaz originál faktúry vystavenej žalobcom na odberateľa X.. K. L. I. K.., D. Č.. XX, D., na základe ktorej žalobca fakturoval stavebnomontážne práce v sume 591.787,- Sk, keď išlo o faktúru za stavebné práce vykonané žalobcom na stavbe ich rodinného domu. Žalovaný 1/ ako konateľ spoločnosti EXPO PLUS, s.r.o. tvrdil, že táto spoločnosť neeviduje a ani nikdy neobdržala od žalobcu faktúru vystavenú na spoločnosť EXPO PLUS, s.r.o. s číslom X/S/XXXX na sumu 591.787,- Sk. Žalobca založil do spisu dve faktúry s rovnakým označením 1/S/2004 z 29.01.2004 a faktúru X/S/XXXX z 29.01.2004, obe na rovnakú sumu 591.787,- Sk a tvrdil, že najskôr vystavil faktúru na meno žalovaných a „táto bola následne stornovaná“ a bola vystavená faktúra s rovnakými údajmi v ten istý deň na tú istú sumu, kde bola uvedená spoločnosť EXPO PLUS, patriaca žalovanému 1/. Ohľadne týchto skutočností sa v spise nachádzajú okrem iného listinné dôkazy, a to Zápisnica Daňového úradu Žilina I o miestnom zisťovaní v spoločnosti žalobcu č. 694/320/99984/10/Kur (č.l. 316 spisu) zo dňa 27.09.2010 a Zápisnica Daňového úradu Bratislava II o miestnom zisťovaní v spoločnosti EXPO PLUS, s.r.o. č. 601/320/138367/2010/Cib (č.l. 384 spisu) zo dňa 05.11.2010, z ktorých vyplývajú diametrálne rozdielne zistenia. Podľa obsahu spisu (č.l. 337 spisu) žalovaní písomným podaním zo dňa 20.12.2010 požiadali Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica o opakovaný podnet na preverenie skutočností, a bude preto potrebné, aby súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s výsledkami prešetrenia podnetu Daňovým riaditeľstvom SR. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po vrátení veci doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom, a to kontrolným znaleckým posudkom znaleckou organizáciou Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o., výsluchom znalcov Ing. Juraja Nagya a Ing. Dušana Kudjaka, PhD., Ing. Jozefa Polášeka, svedkov X.. F. U., O. Č., oboznámil sa s písomnými dôkazmi žalobcu týkajúcimi sa výstavy EXPO v Mníchove v roku 2004, s vyjadrením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012. 1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 631, § 634, § 635 ods. 1, § 636 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka keď poukázal nato, že z ustanovenia § 634 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o výške ceny za dielo nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Ak nedošlo k dohode o jej výške pri uzavretí zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť cenu určenú osobitnými predpismi a ak osobitný predpis nie je vydaný, primeranú cenu. Dohodou zhotoviteľa s objednávateľom môže byť cena stanovená pevnou sumou, podľa rozpočtu (§ 635), odhadom (§ 636) alebo iným určitým a zrozumiteľným spôsobom. Pri určení ceny pevnou sumou zhotoviteľ môže požadovať iba zaplatenie dohodnutej pevnej ceny. Pri určení ceny podľa rozpočtu bude pre jej výšku rozhodujúce množstvo práce a náklady zahrnuté do rozpočtu. Práce a náklady, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu, možno totiž účtovať iba vtedy, keď: a) ich objednávateľ písomne schválil, alebo b) objednávateľ práce dodatočne písomne objednal. Z citovaného ustanovenia § 635 ods. 1 vyplýva, že zhotoviteľ nemôže cenu diela zvýšiť jednostranne bez ohľadu na objednávateľa (účelom určenia ceny podľa rozpočtu je poskytnúť objednávateľovi záruku, že cena neprekročí určitú čiastku, prípadne, že nebudú vykonávané iné práce alebo vynaložené iné náklady ako dohodnuté v zmluve). Zákon však odlišuje medzi zvýšením ceny prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých (prvá veta) a prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých (druhá veta). Zatiaľ čo pre zmenu ceny prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých (ide súčasne o zmenu predmetu dohnutej zmluvy) sa vyžaduje jednostranný právny úkon objednávateľa v písomnej forme (schválenie, či dodatočné objednanie), pre zvýšenie ceny prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých zákon písomnú formu tohto úkonu nepožaduje, k zvýšeniu ceny diela postačuje súhlas objednávateľa. Tento súhlas ako jednostranný prejav vôle potom môže byť urobený konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri určení ceny odhadom má zhotoviteľ právo na zaplatenie vyššej ceny, než je cena určená odhadom, iba v prípade, keď: a) zvýšená cena podstatne nepresahuje cenu určenú odhadom (za podstatné prekročenie ceny sa považuje spravidla prekročenie presahujúce 10% ceny určenej dohodou); b) zhotoviteľ dodatočne zistil potrebu podstatného prekročenia ceny určenej odhadom a na potrebu prekročenia objednávateľa bez meškania písomne upozornil, písomne mu oznámil novourčenú cenu a objednávateľ bez zbytočného odkladu (od oznámenia zhotoviteľa) neodstúpil od zmluvy (na odstúpenie sa nevyžaduje písomná forma). Ak nie je splnená čo len jedna z týchto podmienok, zhotoviteľ nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene. 1.3. K skutkovému a právnemu zhodnoteniu súd prvej inštancie uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovania prednesené žalobcom, a to vyžiadanie úverovej zmluvy uzavretej medzi Tatrabankou a manželmi L.; vyžiadanie faktúr so súpisom vykonaných prác zasielané žalovanými banke k úhrade, výpismi z účtov žalovaných obsahujúcich realizované úhrady na základe predložených faktúr za obdobie 10/2003 - 7/2004; vyžiadanie informácie od banky, či ku dňu úhrady faktúry X/S/XXXX neboli na hypotekárnom účte žalovaných finančné prostriedky, z ktorých mohla byť predmetná faktúra uhradená; zabezpečenie predloženia súpisu vykonaných prác ako prílohy č. X/S/XXXX žalovanými; vyžiadanie dokladov o zmluvných vzťahoch s ďalšími subdodávateľmi na stavbu rodinného domu na ul. Q., stavebné denníky s týmito dodávateľmi, rozpočty, súpis vykonaných prác a doklady o úhradách od žalovaných; výsluch odporkyne 2/ a vykonanie ďalšieho kontrolného znaleckého posudku; uznesením na pojednávaní dňa 11.02.2015 zamietol ako neúčelné a nadbytočné (§ 157 ods. 2 O.s.p.), keď v danej právnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, vypočutí svedkovia aj znalci a po zrušení veci odvolacím súdom vykonaný na jeho pokyn aj kontrolný znalecký posudok. Súd jednotlivo uviedol, že zabezpečenie dôkazu hypotekárnou zmluvou uzavretou žalovanými s Tatrabankou, a. s., a výpismi z účtov tohto úveru s poukazom na to, či ku dňu úhrady faktúry X/S/XXXX neboli na hypotekárnom účte žalovaných finančné prostriedky, z ktorých mohla byť predmetná faktúra uhradená, či už s potencionálnym pozitívnym alebo negatívnym výsledkom, je pre posúdenie skutočnosti, či faktúra X/S/ XXXX bola zaplatená za účelom stavby rodinného domu žalovanými právne irelevantná, keď podstatným je fakt, že platba predmetnej faktúry bola realizovaná žalovanými, a nie to, z akého konkrétneho účtu sa realizácia platby uskutočnila, keď je nesporné, že pokyn na jej úhradu dal odporca 1/ ako jediný spoločník spol. EXPO PLUS, s. r. o. Návrh žalobcu, aby žalovaní predložili súdu ako dôkaz súpis vykonaných prác ako prílohy faktúry č. X/S/XXXX, je z hľadiska postavenia účastníkov zmluvy o dielo žalobcu ako zhotoviteľa a žalovaných 1/ a 2/ ako objednávateľov vnímané súdom ako absurdné, keď ide o faktúru, ktorej vystavovateľom bol žalobca ako zhotoviteľ diela, bolo teda jeho povinnosťou faktúru relevantne vystaviť a dôvodnosť výšky fakturovanej sumy preukázať súpisom realizovaných prác, nie následne v konaní žiadať nahrádzanie tejto povinnosti objednávateľmi stavby. Z obsahu samotnej listiny faktúry č. X/S/XXXX, ako i z výpovedi znalcov realizujúcich kontrolný znalecký posudok v konaní vyplynulo, že predmetná faktúra je vypracovaná nedostatočne a absentuje v nej súpis vykonaných fakturovaných prác, čo bolo povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa. 1.4. V rámci doplnenia skutkových a právnych záverov rozsudku v zmysle odporúčaní odvolacieho súdu vyslovených v zrušujúcom uznesení súd v prvom rade zaujal stanovisko k otázke, akým spôsobom bola cena diela stanovená, lebo až po vyriešení tejto otázky bude možné ustáliť, či bolo možné zvýšenie ceny diela, t.j. či boli splnené podmienky v zmysle § 635 resp. § 636 Občianskeho zákonníka. V zmysle záverov vykonaného dokazovania je nesporné, že odsúhlasením rozpočtu označenom ako „Rozpočet B“ alebo „Príloha B“ na celkovú sumu 7.003.392,- Sk žalovanými ako objednávateľmi diela, bola medzi stranami dohodnutá cena podľa rozpočtu (§ 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ďalšou spornou skutočnosťou medzi stranami bolo, aké práce a dodávky skutočne realizoval žalobca, resp. rozsah ním realizovaných prác (množstvo, výmery a podobne) a spôsob určenia ceny takto realizovaných prác a aj to, aká bola výška žalovanými reálne zaplatených zálohových platieb. Pretože žalovaní v odvolacom konaní predložili súdu ďalší dôkaz, znalecký posudok Ing. Satinu, keď už v predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie nesúhlasili so závermi znaleckého posudku znalca Polášeka a jeho doplnením č. 1, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, v rámci ktorého sa mal znalec vyjadriť k znaleckému posudku Ing. Polášeka, Ing. Satinu a k tomu, aké práce a náklady, ktoré boli do rozpočtu zahrnuté, boli skutočne realizované, za aké náklady a koľko žalovaní aj zaplatili. Kontrolný znalecký posudok číslo XX/XXXX vypracoval Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o. v Bratislave, v ktorom k otázke porovnania znaleckých posudkov vrátane jeho doplnení spracovaných Ing. Poláškom a Ing. Satinom zaujal stanovisko, že Ing. Polášek sa po oprave obsiahnutej v Doplnení číslo 1 jeho Znaleckého posudku X/XXXX a Ing. Satina zhodne uviedli určenie ceny kalkulovaných stavebných prác v hodnote 6.844.729,- Sk. V otázke zistenia a posúdenia rozsahu stavebných prác dospeli znalci k dvom rôznym odpovediam. V otázke ceny prác za mesiac január 2004 znalec Ing. Jozef Polášek uviedol sumu orientačne 350.000 až 400.000,- Sk, 2. znalec Ing. Pavol Satina faktúru číslo X/S/XXXX nespochybnil a tvrdil, že súčet uhradených faktúr vrátane faktúry X/S/XXXX je 6.370.212,- Sk. Záver kontrolného znaleckého posudku - práce a náklady skutočne žalobcom realizované sú v hodnote 5.863.363,40 Sk, žalovaní zaplatili za skutočne realizované práce a náklady sumu 6.370.212,- Sk. Suma navýšenia stavebných prác na rodinnom dome žalovaných je v sume 981.365,60 Sk počítaná ako rozdiel medzi sumou 6.844.729,- Sk /cena kalkulovaných stavebných prác/ a sumou 5.863.363,40 Sk /skutočná hodnota stavebných prác vykonaných žalobcom na rodinnom dome/. Rozsah prác vyfakturovaných faktúrou číslo X/S/ XXXX, vystavenou dňa 12.02.2004, ktoré mali byť vykonané v období január 2004 na rodinnom dome žalovaných, je podľa znalca v hodnote 591.787,- Sk s DPH. Celkový rozsah stavebných prác, ktoré boli vykonané investormi sú: zemné práce, prípojky vodovodu, kanalizácie a plynu, zdravotechnika, kompletné ústredné vykurovanie, elektromontáže a prípojka nízkeho napätia, vnútorné slaboprúdové rozvody, umelé osvetlenie a vnútorné silnoprúdové rozvody, bleskozvod, uzemnenie a satelit, rozvody teplej vody, konštrukcie stolárske (dvere a zárubne), parketové podlahy, okná a parapety, okenné žalúzie, klimatizácia, krb, zábradlia - schodiskové vnútorné aj vonkajšie, garážové brány, vonkajšie úpravy - oporné múry, spevnené plochy, oplotenie, vonkajšia posuvná brána, vonkajšie obklady a dlažby, záhradné úpravy a zavlažovací systém. Vzhľadom ku skutočnosti, že znalec nedokáže reálne fyzicky zmerať všetky výmery ako plochy, bežné metre a objemy zabudovaných stavebných materiálov a prác, nedokáže ani objektívne určiť celkový rozsah týchto stavebných prác a vyčísliť ich hodnotu. 1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že už len zo samotného matematického porovnania hodnôt uvedených v záveroch znaleckého posudku, t. j. cena prác a nákladov žalobcom skutočne realizovaných - 5.863.363,40 Sk a celkovou platbou žalovaných za dielo - 6.370.212,- Sk jednoznačne vyplýva nedôvodnosť žaloby. Žalovaní v konaní nežiadali započítanie ani v rámci obrany proti návrhu, ani vzájomným návrhom (§ 98 O.s.p.), preto sa súd venoval len posúdeniu poslednej spornej otázky, a to účelu faktúry č. X/S/XXXX, úhrada ktorej nebola medzi stranami sporná, žalobca však tvrdil, že išlo o úhradu spol. žalovaného 1/ EXPO PLUS, s.r.o. za technickú realizáciu stánku na výstave v Mníchove v marci 2004. Súd prvej inštancie v rámci doplnenia dokazovania vykonal v zmysle intencií odvolacieho súdu pomerne rozsiahle dokazovanie k otázke, či žalovaní zaplatili sumu 591.787,- Sk - faktúra č. X/S/XXXX za práce vykonané žalobcom na stavbe ich rodinného domu alebo nie, keď odvolací súd jeho predchádzajúci záver o tom, že táto faktúra nebola zaplatená, vyhodnotil odvolací súd ako predčasný. Existencia faktúry X/S/XXXX sa v spise nachádza na č. l. 186 s textom: „fakturujeme Vám za stavebnomontážne práce za mesiac január 2004 čiastku v sume celkom s DPH 591.787,- Sk, ako i na č. l. 203, kde je jej text prečiarknutý a je na ňu rukou dopísaný text: „Storno - nová Expo - Plus“. Z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva žiadna výpovedná hodnota svedčiaca tvrdeniu žalobcu, že vykonával vôbec nejaké práce pre spol. žalovaného EXPO - PLUS, s. r. o. na výstave v Mníchove alebo osvedčujúca obchodný vzťah medzi žalobcom a spol. EXPO PLUS s. r. o. Jediné dva dôkazy, dôkaz na č.l. 723 - list podpísaný konateľom žalobcu napísaný rukou na hlavičkovom papieri spol. žalobcu adresovaný spoločnosti EXPO PLUS s. r. o. zo dňa 29.01.2004 o technickej spolupráci účasti na výstave v Mníchove 2004 písaný rukou, spolu s prílohou z listu označenou žalobcom ako kalkulácia; tento dôkaz nemá žiadnu právnu relevanciu, keď žalobca nepredložil súdu ani dôkaz o jeho doručení spol. žalovaného 1/, ani jeho prípadnú reakciu naň. Jeho dôveryhodnosť a pochybnosti súdu o čase jeho vyhotovenia spochybňuje aj pečiatka na jeho prvej strane, kde je uvedená aktuálna adresa spol. žalobcu na ulici C. X, Ž., keď súd z výpisu spoločnosti z obchodného registra zistil, že v čase, keď bol list datovaný, t.j. dňa 29.01.2004, mala spoločnosť žalobcu sídlo v Ž. na R. Ľ.. Š. (od 18.09.1998 do 10.06.2004) a preto je predpoklad, že táto adresa musela byť uvedená v rozhodnej dobe dňa 29.01.2004 aj na pečiatke spoločnosti. Príloha k tomuto listu označená žalobcom ako kalkulácia, opatrená i pečiatkami spol. EXPO PLUS, s.r.o., obsahovo svedčí skôr opačnom postavení týchto spoločnosť, t. j. o úhrade za služby spol. EXPO PLUS, s.r.o. keď v jej závere je uvedené, v akom pomere Živnostenský spolok Žilina (198.500,- Sk) a žalobca (497.300,- Sk) uhradia faktúry vystaviteľovi spol. EXPO PLUS s.r.o.. Správnosť tohto záveru nepriamo potvrdzuje aj faktúra na č.l. 721, z ktorej vyplýva, že vystaviteľom faktúry č. XXXX/XXX je dodávateľ spol. EXPO PLUS s.r.o. a odberateľom je spol. STAVOP- SLOVAKIA s.r.o. Ďalším rukou písaným listom je list (č.l. 714) Živnostenského spoločenstva Žilina adresovaný spol. žalobcu zo dňa 28.07.2003 podpísaný konateľom žalobcu p. H., ktorý koná aj v mene tohto Živnostenského spoločenstva, nazvaný ako Upresnenie dohody, s textom vo vzťahu k spol. EXPO PLUS, s.r.o. v tom zmysle, že sa bude spolu so spol. žalobcu podieľať na koordinácii a organizácii prác slovenských vystavovateľov na Výstave remesiel v Mníchove v predpokladanom termíne od septembra 2003 do marca 2004. Odhliadnuc od nulovej právnej či dôkaznej relevancie tohto dôkazu vo vzťahu k preukazovanej skutočnosti, musí súd opätovne vysloviť pochybnosť o dôveryhodnosti dôkazu, keď adresát spol. žalobcu má uvedenú adresu na ulici C. X, Ž.. Súd z výpisu spoločnosti z obchodného registra opätovne konštatuje, že v deň, keď bol list datovaný, t. j. 28.07.2003, mala spoločnosť žalobcu sídlo v Ž. na R. Ľ.. Š. (od 18.09.1998 do 10.06.2004). Ďalšie žalobcom predložené písomné dôkazy sú propagačné materiály, program výstavy a s predmetom dokazovania nesúvisiace materiály. Ani žalobcom zabezpečení svedkovia X.. F. U., ktorý pôsobil ako generálny konzul v Mníchove len do leta 2003, sa k výstave realizovanej v marci 2004 ani nemohol relevantne vyjadriť, keď v danom čase bol pracovne na Slovensku. Výslovne uviedol, že o skutočnosti, že by bol realizovaný stánok firmou STAVOP (žalobcom) pre EXPO PLUS (firma žalovaného 1/) v januári 2004 v Mníchove nemal žiadnu vedomosť. Ten naopak uviedol, že kým Živnostenské spoločenstvo Žilina zast. konateľom žalobcu v tej istej osobe p. H. zastrešovalo slovenskú účasť na predmetnej výstave po organizačnej stránke, spol. EXPO PLUS, s.r.o., zast. konateľom spoločnosti a žalovaným 1/ v tej istej osobe X.. L. po stránke technickej. Rovnako svedok O. Č., ktorý bol zamestnancom spol. STAVOP v rokoch 2001 - 2005 v pozícii stolár - majster a okrem pracovných úloh na Slovensku bol poverený aj účasťou na výstavisku v Mníchove pre Živnostenské spoločenstvo Žilina a pre STAVOP - SLOVAKIA, na výstave v Mníchove sa zúčastnil aj v roku 2004 ako zamestnanec STAVOP, nemal o vzťahoch medzi EXPOPLUS a Živnostenským spoločenstvom Žilina (resp. žalobcom) vo veci prípravy a realizácie výstavy, o dohodách medzi nimi alebo o ich finančných vzťahoch žiadnu vedomosť. Vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil opačnú ako žalobcom tvrdenú skutočnosť, že stánok pre žalobcu ako vystavovateľa stavala spol. žalovaného 1/, nie naopak. Z jeho výpovede vo vzťahu k stavbe rodinného domu pre žalovaných v januári 2004 súd zistil, že keď spol. žalobcu v decembri 2003 stavebný dozor zastavil práce na hornom poschodí kvôli mrazu, v prácach pokračovali až v januári 2004, kedy sa dokončilo betónovanie (konkrétne časť 1 stavebného denníka, strana označená ako list č. XXXXXX; prvé dva zápisy zo 17.12.2003 a 18.12.2003 písal svedok, zápisy z 12.01.2004 a 13.01.2004 robil pán H., zo 14.01.2004 a 15.01.2004 stavebný dozor). Svedok potvrdil, že v januári 2004 na stavbe rodinného domu žalovaných prebiehali stavebné práce realizované spol. žalobcu, čo je pre posúdenie danej veci podstatné, keď sporná faktúra X/S/XXXX sa týkala práve fakturácie prác za mesiac január 2004. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania, že sporná faktúra X/S/ XXXX bola vystavená spol. EXPO PLUS, s.r.o., keď listinnými dôkazmi ani výpoveďami svedkov súd nepresvedčil o tom, že by pre spol. EXPO PLUS, s.r.o. vykonával v januári 2004 nejaké práce v spojení s účasťou na Výstave remesiel v Mníchove, konanej v dňoch 04. - 10.03.2004. Naopak, žalovaný 1/ faktúrami preukázal, že pre spol. EXPO PLUS, s.r.o. tieto práce v mesiaci marec 2004 vykonali D. K., I.. C., K. K. O. N. H. ako jeho subdodávatelia. Súd musí poznamenať, že by bolo nelogické, aby sa stánok staval v januári, keď predmetná výstava sa konala až 04. - 10. marca 2004. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie platbu žalovaných 1/ a 2/ realizovanú v dvoch splátkach spolu vo výške 591.787,- Sk, uhradenú z účtu spol. EXPO PLUS, s.r.o., vyhodnotil ako platbu faktúry X/S/XXXX za práce na stavbe rodinného domu žalovaných v mesiaci január 2004, keď výpoveďou žalovaného 1/ ako jediného spoločníka a konateľa spol. EXPO PLUS, s.r.o. bolo preukázané, že došlo k ústnej dohode v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka, t. j. došlo k pristúpeniu spol. EXPO PLUS, s.r.o. k záväzku na strane dlžníka - žalovaných 1/, 2/ s ich výslovným súhlasom v ústnej forme, keď zákon písomnú formu na súhlas k pristúpeniu dlhu na strane dlžníka nevyžaduje (tá je zákonom vyžadovaná len na dohodu s veriteľom o pristúpení k záväzku bez súhlasu dlžníka podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka), čo podporne vyplýva zo skutočnosti, že zo Zápisnice o miestnom zisťovaní Daňového úradu Bratislava II zo dňa 05.11.2010, z ktorej vyplýva, že predmetná faktúra X/S/XXXX sa v účtovníctve spol. EXPO PLUS, s.r.o. nenachádza. V tomto smere sa súdu nepodarilo ani zo správy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012 odstrániť rozpor v šetreniach Daňového úradu Bratislava II a Daňového úradu Žilina, keď táto správa obsahuje rovnaké závery ako sú uvedené v predchádzajúcich zisteniach, že spol. žalobcu má faktúru X/S/XXXX zaúčtovanú ako platbu od spol. EXPO PLUS s.r.o. za práce na Výstave remesiel v Mníchove a naopak, spol. EXPO PLUS takúto faktúru vo svojom účtovníctve vôbec nemá, tento rozpor sa týka len účtovnej evidencie dotknutých spoločností a pre účely tohto konania súd vykonaným dokazovaním posudzoval účel platby; keď len zo spôsobu evidencie faktúry a v nej uvedeného účelu platby v spoločnosti žalobcu bez ďalších súvislostí a dôkazov nevyplývajú pre súd žiadne právne a skutkovo relevantné závery. 1.6. Po vyhodnotení, že sporná faktúra č. X/S/XXXX bola žalovanými zaplatená žalobcovi za práce na ich rodinnom dome, keď žalovaní zaplatili žalobcovi celkom sumu 6.370.212,- Sk, pričom cena prác a nákladov žalobcom skutočne realizovaných bola ustálená sumou 5.863.363,40 Sk, t.j. žalovaní zaplatili viac, než z výsledkov dokazovania vyplýva ako dôvodné, súd prvej inštancie žalobu zamietol. 1.7. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaným 1/a 2/ ako úspešným účastníkom konania priznal 100% náhradu trov konania s tým, že o konkrétnej výške tejto náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 142 ods. 1; § 151 ods. 7 O.s.p.). 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v plnom rozsahu vyhovel, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatuje, že v zmysle intencií odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a v tomto smere žalobca namietal, že zo strany súdu došlo pri dopyty na Daňový úrad Bratislava II k nesprávnej formulácií otázky, respektíve DÚ sa vyjadril nesprávne, nakoľko sa mal vyjadriť či spoločnosť EXPO PLUS s.r.o. má predmetnú faktúru X/S/XXXX prípadne platbu 591.787,- Sk zahrnutú medzi „výdajmi“ nie medzi prijatými zdaniteľnými plneniami. Ďalej poukázal nato, že vec je vedená na základe tzv. návrhového konania, keď súd je viazaný žalobným návrhom. Zo žalobného návrhu, navrhovaných dôkazov bolo nesporné, že sa domáhal úhrady prác a výkonov fakturovaných faktúr č. X/X/XX/S/XXXX. V tomto smere bolo povinnosťou súdu viesť dokazovanie a rozhodnúť o uplatnenom nároku. Nad rámec, v rozpore s uplatneným nárokom súd vykonával dokazovania na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. 2.1. Žalobca uviedol, že na základe znaleckého dokazovania, znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom Ing. Jozefom Polášekom a jeho doplnenia č. 1 znaleckého posudku bola znalcom ustálená výška istiny v jeho prospech 35.394,88 € (1.066.304,- Sk),, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z doplnenia č. 1 str. 11, bod 2. Zároveň znalec určil v tomto doplnení č. 1 v bode 2 str. 11 aj výšku nadhodnotených prác v sume 268.241,- Sk, t. j. 8.900,25 €. Znalec podrobne rozpisuje v tomto doplnení č. 1 str. 10 hore nasledovne: upravený konečný rozpočet skutočne vykonaných prác - 7.112.970,- Sk; neoprávnená fakturácia - 268.241,- Sk; rozdiel (7.112.970,- Sk - 268.241,- Sk) - 6.844.729,- Sk; uhradené faktúry - 5.778.425,- Sk. Hodnota stavebných prác ním vykonaných na predmetnom diele žalovaných v zmysle predložených dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, znaleckého dokazovania je vo výške 6.844.729,- Sk. Je teda nesporné, že znalec už odpočítal sumu neoprávnenej fakturácie vo výške 268.241,- Sk a zostatková hodnota skutočne vykonaných prác bola znalcom stanovená vo výške 6.844.729,- Sk a znalec určil hodnotu 1.066.304,- Sk, t. j. 35.394,88 €, ktorú sumu žalovaní majú povinnosť uhradiť žalobcovi. Rozdiel 6.844.729,-Sk ( výsledná suma uznaná po odpočítaní neoprávnenej fakturácie ) - 5.778.425,- Sk ( uhradené faktúry žalovanými ) = 1.066.304,- Sk, t.j. 35.394,88 €.S poukazom na vyššie uvedené závery znaleckého posudku, doplnenia č. 1 a konštatovanie súdu na str. 15 rozsudku zo dňa 31.3.2011 je nesporné, že súd znovu, opakovane odpočítal ďalšiu sumu 290.314,- Sk už z upravenej výšky rozpočtu 6.844.729,- Sk a nie z čiastky 7.112.970,- Sk. V teoretickej rovine pri správnom vyhodnotení dokazovania by mohlo dôjsť k variante znalca 7.112.970,- Sk - 268.241,- Sk = 6.844.729,- Sk. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že neoprávnená fakturácia určená znalcom bola zohľadnená a znížená na sumu 268.241,- Sk z pôvodne stanovenej a zníženej sumy žalobcom 290.314,- Sk a z uvedeného dôvodu výška istiny je vo výške 1.066.304,- Sk ako to jednoznačne vyplýva z doplnenia č. 1 znaleckého posudku str. 11. 2.2. V zmysle intencií Krajského súdu bolo nariadené znalecké dokazovanie na zodpovedanie otázky, vyjadrenia sa k znaleckého posudku Ing. Polašeka, Ing. Satinu. Znalec Ing. Nagy konštatuje k otázke č. 1, že oba znalecké posudky, teda znalecký posudok Ing. Polašeka a Ing. Satinu sa zhodujú, že konečný rozpočet vykonaných práv bol v sume 6.844.729,- Sk (viď strana 15 posudku 60/2014). K otázke posúdenia prác fakturovaných fa č. X/X/XXS/XXXX znalec Ing. Nagy konštatuje, že po konfrontácii znalcov tvrdí, že obaja znalci sa zhodli v prvej otázke a to v rozsahu prác v sume 6.844.729,- Sk. Podľa neho v druhej otázke majú znalci rozdielne odpovede a podľa tohto znalca je obtiažne zhodnotiť a posúdiť rozsah a množstvo prác, výmery, hmotnosti. Toto tvrdenie znalca Ing. Nagya neobstojí nakoľko tieto skutočnosti je možné posúdiť so zápisov v stavebnom denníku, súpisom vykonaných a odsúhlasených prác, ktoré sa realizovali mesačne k úhradám žalovaných, výkaz, výmer a rozpočet, dodacie listy materiálu. Je treba uviesť, že všetky uvedené doklady sa nachádzajú v súdnom spise a bolo povinnosťou znalca Ing. Nagyho sa oboznámiť s celým súdnym spisom vrátane príloha a všetkých listinných dôkazov. V ďalšej otázke znalec Ing. Nagy posudzuje stanovisko k znaleckému posudku č. X/XXXX Ing. Polaška. Nezaoberá sa doplnkom č. 1 k znaleckému posudku č. 2/2010 Ing. Polaška a Dovysvetlením Ing. Polaška vo vzťahu k posudku a doplnku, ktoré doklady sa nachádzajú v súdnom spise. Znalec konštatuje, že žalovaní použili svoje právo už pri zemných prácach. Znalec nerešpektoval úlohu súdu, aby ohodnotil rozsah stavených prác, ktoré vykonal žalobca, rozsah prác, ktoré vykonali žalovaní. Nemožno sa stotožniť s tvrdením znalca, že rozsah prác, číselné vyjadrenie týchto prác, ktoré vykonali žalovaní, nie je možné uskutočniť. Znalec má právo na základe uznesenia súdu vykonať ohliadku, požadovať doklady, realizovať sondy a pod. V prípade ak by znalec Ing. Nagy postupoval týmto bežným spôsobom, podal by riadny znalecký posudok v zmysle uznesenia súdu. Znalec Ing. Nagy konštatuje, že žalobca 27.7.2004 predložil žalovaným súhrnný rozpočet za práce a náklady (október 2003 - júl 2004) na sumu 7.042.022,- Sk s DPH (v prílohe C). Následne však špecifikuje „sporné položky“ PR 89 - str. 17 až po tabuľku navýšených položiek str. 22, celkovou sumou 981.365,60 Sk, t.j. 6.844.729,- Sk - 981.365,60Sk = 5 863.363,40Sk. K otázke faktúry X/S/XXXX znalec Ing. Nagy konštatuje, že práce boli vykonané v januári 2004 a fakturované 12.2.2004 so splatnosťou 19.2.2004 v sume 591.787,- Sk, jednalo sa o betonáž v množstve 52,0 m3, doklad o vystavení faktúry uvedených v prílohe znaleckého posudku. Znalec nezohľadňuje skutočnosť, že faktúra bola vystavená na EXPO PLUS, s.r.o. a bola výhradne za inú činnosť (vysvetlené v doplnku č. 1 znaleckého posudku X/XXXX Ing. Polašeka). V Daňových kontrolách v tejto súvislosti vykonaných bolo potvrdené, že sa nejedná o stavebné práce (viď výpis z účtov, dodacie listy, stavebný denník). Ako bolo konštatované už vyššie k ďalšej otázke sa znalec nezaoberal, nezodpovedal aký rozsah stavebných práv bol vykonaný celkom na stavbe, z toho aký rozsah prác vykonal žalobca a aký rozsah prác vykonali žalovaní. Na odstránenie tohto nedostatku bolo potrebné súdom vyžiadať od žalovaných faktúry od subdodávateľov, doklad o ich úhradách, úhrady cez banku poskytujúcu úver. Nemožno sa stotožniť s konštatovaním znalca Ing. Nagya, že nedokáže reálne a fyzicky zmerať a skontrolovať výmery, rozsah a objemy zabudovaných materiálov a prác realizovaných žalovanými. S poukazom na zásadné výhrady k znaleckému posudku č. XX/XXXX, k skutočnosti, že znalec Ing. Juraj Nagy nerešpektoval znalecký úlohy, v celom rozsahu uložených znaleckých otázok nepodal znalecký posudok, je v tomto štádiu znalecký posudok č. XX/XXXX nepoužiteľný. Je potrebné opätovne zdôrazniť skutočnosť, že v tomto posudku XX/XXXX sa znalec nevysporiadal s doplnením č. X k znaleckému posudku X/XXXX a dovysvetlením Ing. Polašeka, ktorý sa na pojednávaní 20.01.2015 vo svojej výpovedi kvalifikovaným spôsobom vysporiadal so skutočnosťami na ktoré poukazoval Krajský súd v Bratislave v uznesení 9Co/337/2011-458. V tomto štádiu konania súd bol povinný prihliadať na všetky výsledky doterajšieho dokazovania, na základe ktorých je nesporný nárok žalobca uplatnení v tomto konaní. 2.3. Záverom žalobca uviedol, že na základe záverov Krajského súdu v predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie vo vzťahu k faktúre č. X/S/XXXX na sumu 591.787,-Sk uhrádzaná suma z účtu spoločnosti EXPO PLUS, s.r.o. Je nesporné, že vzájomný obchodný vzťah medzi EXPO PLUS s.r.o. zastúpený štatutárom X.. L. a organizáciami Živnostenským spoločenstvom Žilina a STAVOP Slovakia s.r.o. v zastúpení štatutárom p. H. v jednej osobe sa vecne aj finančne realizoval. Podľa názoru žalobcu je neakceptovateľné, aby sa spájal uvedený vzťah so súdnym spisom s realizáciou a financovaním rodinného domu žalovaných. A v tomto smere prvoinštančný súd nedostatočným spôsobom v rozpore s uplatneným nárokom o zaplatenie faktúr X/X/XX/S/XXXX vykonával dokazovanie právneho vzťahu medzi žalobcom a ďalším subjektom EXPO PLUS, s.r.o., ktorý nie je účastníkom konania. Žalovaní účelovo tvrdia, že faktúra č. X/S/XXXX bola zaplatená z účtu spoločnosti EXPO PLUS, s.r.o., ktorej majiteľom bol žalovaný 1/ z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na osobnom alebo úverovom účte žalovaných. V tomto smere bol rozsudok vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď súd zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania vo vzťahu k úveru žalovaných v Tatrabanke. 3. K odvolaniu žalobcu podali písomné vyjadrenie žalovaní, ktorí žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Mali zato, že v konaní boli realizované znalecký posudky, ktoré zodpovedali otázky potrebné pre rozhodnutie. Dali jednoznačne odpovede na otázky, ktoré stanovil ako prvoinštančný tak odvolací súd a boli plne spôsobilé pre správne a spravodlivé rozhodnutie súdu. Skutočnosti, ktoré ďalej namieta žalobca sú podľa ich názoru hlboko subjektívne a irelevantné. Žalobca za kladné a dobré považuje podklady, ktoré zabezpečil a navrhol sám a za nesprávne, nepoužiteľné a neodborné považuje všetko ostatné čo odporuje jeho tvrdeniam. V tomto smere je aj koncipované jeho písomné odôvodnenie odvolania. Väčšia časť je iba sumárom zistení, ktoré v rozsudku už konštatuje prvoinštančný súd a následne len namietanie dôkazov a podkladov, ktoré jasne dokumentujú, že jeho návrh je nedôvodný. Dôkazné bremeno žalobca neuniesol a nie je možné a stotožniť s tým, že súd má zisťovať a dokazovať to čoho sa domáha. Toto obzvlášť platí ak sa strana sporu konania ako v tomto prípade sa domáha uhradenia plnenia a to aj s príslušenstvom. 4. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaných nepodal. 5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných 1./,2./ zaplatenia sumy 34.658,40€ s príslušenstvom titulom nezaplatenej ceny diela, keďže strany sporu uzavreli v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ústnou formou zmluvu o dielo, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ diela zaviazal žalovaným 1/ a 2/ ako objednávateľom odplatne a na svoje nebezpečenstvo zhotoviť dielo - stavbu RD a žalovaní sa zaviazali za vykonané dielo zaplatiť cenu za skutočne vykonané práce podľa predbežného rozpočtu podľa prílohy B na predpokladanú cenu diela 7.003.392,- Sk s právom žalovaných, aby stavebné práce a služby, ktoré oni uznajú za vhodné, resp. potrebné vykonali svojpomocne, resp. iným zhotoviteľom, pričom cena týchto služieb bude odpočítaná z ceny diela a záverečná cena skutočne vykonaných prác žalobcom bude definitívne zahrnutá v Súhrnnom záverečnom rozpočte po skončení stavby spolu s rozpisom skutočne vykonaných prác a preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí diela bude záverečná vyúčtovacia faktúra ako jeho príloha. 9. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. 10. Podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. 11. Z hľadiska prieskumu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie po zrušení v poradí prvého rozsudku č.k. 14 C 280/2005-344 Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 337/2011-458 zo dňa 30.4.2012 viazaný právnym názorom v dostatočnom rozsahu doplnil dokazovanie ( kontrolným znaleckým posudkom č. XX/XXXX znaleckou organizáciou Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o., výsluchom znalcov X.. S. R. O. X.. A. J., N.., X.. S. N., I. X.. F. U.O., O. Č., oboznámil sa s písomnými dôkazmi navrhovateľa týkajúcimi sa výstavy EXPO v Mníchove v roku 2004, s vyjadrením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, Zápisnicou o miestnom zisťovaní Daňového úradu Bratislava II č. 601/320/138367/2010Cib zo dňa 5.11.2010) na odstránenie sporných skutočností spočívajúcich v tom, aká cena diela bola medzi stranami zmluvy o dielo dohodnutá, aké práce a dodávky skutočne realizoval žalobca, aký bol ním realizovaný rozsah prác, spôsob určenia ceny takto realizovaných prác, aká bola výška žalovanými reálne zaplatených zálohových platieb a či suma 591.787,-Sk uhradená na základe faktúry č. X/S/XXXX bola uhradená žalovanými alebo či išlo o úhradu spol. žalovaného 1/ EXPO PLUS, s.r.o. za technickú realizáciu stánku na výstave v Mníchove v marci 2004. 11.1. Súd prvej inštancie po takto doplnenom dokazovaní dospel k správnemu právnemu záveru, že cena diela bola dohodnutá medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanými 1./.2/ ako objednávateľmi podľa rozpočtu v zmysle § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako po ustálení, že sporná faktúra č. X/S/XXXX bola zaplatená žalobcovi žalovanými 1./,2./ za práce na ich rodinnom dome, a nie spoločnosťou EXPO PLUS, s.r.o., dospel k správnemu právnemu záveru, že žaloba je nedôvodná, keď žalovaní 1./,2./ zaplatili žalobcovi celkom sumu 6.370.212,- Sk, pričom cena prác a nákladov, ktoré boli do rozpočtu zahrnuté a boli žalobcom aj skutočne realizované bola ustálená sumou 5.863.363,40 Sk, zo skutočnosti ktorej súd prvej inštancie aj správne vyvodil, že žalovaní 1./,2./ zaplatili viac, než žalobcovi za dielo prináleží. V poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle 157 ods. 2,3 O.s.p. resp. § 220 C.s.p., pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie svoje prijaté závery, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (157 ods. 2,3 O.s.p. resp. § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 12. Podstatná časť žalobcom prezentovaných odvolacích námietok sa týka znaleckého dokazovania. Žalobca považuje za správne závery znalca Ing. Jozefa Polášeka v Znaleckom posudku č. X/XXXX a v jeho Doplnení č. 1, ktorý dospel k záveru, že hodnota stavebných práce vykonaných žalobcom je podľa predložených a dostupných podkladov 6.844.729,-Sk a spochybňuje závery kontrolného znaleckého dokazovania, t.j. závery Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. ( znalec Ing. Juraj Nagy, PhD.) v Znaleckom posudku č. XX/XXXX. Namieta, že znalec riadne nezodpovedal všetky otázky smerujúce k zisteniu aký rozsah prác vykonal žalobca a aký rozsah prác vykonali žalovaní. Odvolací súd dáva do pozornosti žalobcovi, že kontrolné znalecké dokazovanie bolo potrebné nariadiť vzhľadom na rozdielne závery znalca Ing. Jozefa Polášeka a znalca Ing. Pavla Satinu v Znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý si dali vypracovať žalovaní, keď znalec dospel k záveru, že skutočná hodnota stavebných práce vykonaných žalobcom je 5.852.523,40Sk. Kontrolné znalecké dokazovanie takmer potvrdilo závery znalca Ing. Satinu. Závery tohto znaleckého dokazovania viedli k zisteniu, že práce a náklady, ktoré boli žalobcom skutočné realizované na rodinnom dome sú v hodnote 5.863.363,40Sk, pričom znalecký ústav podrobne v analýze k otázke č. 2 ( strana 16-22 posudku) jasne, presne a zrozumiteľne zrekapituloval, prečo je nereálne navýšenie stavebných prác na rodinnom dome o sumu 981.365,60 Sk. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje so závermi znaleckého ústavu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti, keď súd prvej inštancie Znalecký posudok Ing. Satinu (aj keď len ako listinný dôkaz) a Znalecký posudok znaleckého ústavu vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. vo vzájomnej súvislosti a dospel k jednoznačnému záveru, o hodnote skutočne vykonaných prác žalobcom. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod., keď nadovšetko súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru o výške hodnoty skutočne vykonaných prác žalobcom na rodinnom dome žalovaných. Odvolací súd tiež zastáva názor, že Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. zodpovedal všetky otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci a preto považuje námietku žalobcu v tomto smere za právne irelevantnú. Otázku v tom zmysle, aby sa znalecký ústav vyjadril aký rozsah prác skutočne vykonal žalobca a aký rozsah prác vykonali žalovaní, žiadal doplniť žalobca, čomu súd prvej inštancie vyhovel ( uznesením č.k. 14 C 280/2003-683 vyhovel a zmenil svoje uznesenie , ktorým nariadil znalecké dokazovanie č.k. 14 C 280/2005-669) ale odvolací súd zastáva názor, že zodpovedanie, resp. vyriešenie tejto otázky nie je podstatné vzhľadom na predmet sporu. Pre rozhodnutie je potrebné ustáliť, aká bola len hodnota skutočne realizovaných stavebných prác vykonaných žalobcom, keď práce realizované žalovanými ako sú popísané v Znaleckom posudku ústavu ( strana 26 posudku ) boli v ich réžii, resp. náklady za tieto práce znášali žalovaní. Znalecký ústav pripustil, že nie je možné a ani nedokáže objektívne určiť celkový rozsah stavebných prác a vyčísliť ich hodnotu, ale hodnota týchto prác nemá priamy vplyv na hodnotu skutočne realizovaných stavebných prác ktoré vykonal žalobca. 12.1. Čo sa týka námietky žalobcu, že zo strany súdu došlo pri dopyty na Daňový úrad Bratislava II k nesprávnej formulácií otázky, respektíve DÚ sa vyjadril nesprávne, nakoľko sa mal vyjadriť či spoločnosť EXPO PLUS s.r.o. má predmetnú faktúru X/S/XXXX prípadne platbu 591,787,- Sk zahrnutú medzi „výdajmi“ nie medzi prijatými zdaniteľnými plneniami považuje odvolací súd v plnom rozsahu za nedôvodnú. V prvom rade je potrebné uviesť, že zo strany súdu nebol robený žiadny dopyt na Daňový úrad Bratislava II, tento dokaz bol založený žalovanými 1./,2./ a zo Zápisnice o miestnom zisťovaní Daňového úradu Bratislava II č. 601/320/138367/2010Cib zo dňa 5.11.2010 vyplýva, že daňový subjekt EXPO PLUS s.r.o. nemá vo svojej evidencii žiadnu faktúru 1/S/2004 na sumu 591.787,- Sk, táto nie je zahrnutá ani medzi prijatými zdaniteľnými plneniami platiteľa DPH, to znamená že ani medzi výdajmi. 12.2. Neobstoja ani námietky žalobcu, že zo žalobného návrhu, navrhovaných dôkazov bolo nesporné, že žalobca sa domáhal úhrady prác a výkonov fakturovaných faktúr č. X/X/XX/S/XXXX a v tomto smere bolo povinnosťou súdu prvej inštancie viesť dokazovanie a rozhodnúť o uplatnenom nároku. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie potom nesprávne a v rozpore s uplatneným nárokom o zaplatenie faktúr X/X/XX/S/XXXX vykonával dokazovanie k právnemu vzťahu medzi ním a ďalším subjektom EXPO PLUS, s.r.o., ktorý nie je účastníkom konania a je neakceptovateľné, aby sa spájal uvedený vzťah so súdnym spisom s realizáciou a financovaním rodinného domu žalovaných. Žalovaní počas celého konania rozporovali tvrdenia žalobcu ohľadne výšky nimi zaplatených zálohových platieb, ktoré skutočnosť má priamy vplyv na predmet konania. Žalovaní tvrdili, že platby realizované v prospech účtu žalobcu z účtu spoločnosti EXPO PLUS s.r.o. dňa 10.3.2004 vo výške 291.787,-Sk a dňa 24.2.2004 vo výške 300.000,-Sk, boli zálohovými platbami realizovanými v ich mene treťou osobou a žalobca tvrdil, že sa jednalo o platby, ktoré nesúvisia s predmetom sporu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne aj na základe pokynov odvolacieho súdu vykonával dokazovanie, na odstránenie tohto rozporu. Ak žalobca v súvislosti s tým namietal, že rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď súd zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania vo vzťahu k úveru žalovaných v Tatrabanke, k tomu odvolací súd len poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku ( pozri ods. 1.3), keď súd prvej inštancie považoval vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Samotné nevykonanie navrhovaného dôkazu nepredstavovalo odňatie možnosti konať, ak súd mal za to, že je riadne zistený skutkový stav veci a nevykonanie dôkazu v zmysle 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016 ( ďalej len „ O.s.p.“) v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil. Súd nebol viazaný dôkaznými návrhmi strán sporu v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. v tom zmysle, že by bol povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, ale je oprávnený posúdiť dôkazné návrhy a rozhodnúť o tom, ktorý z týchto dôkazov vykoná. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci (k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy). Vzhľadom na uvedené a dostatočne zistený skutkový odvolací súd má za to, že, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, ktoré boli pre vec nerozhodujúce. 13. Obsah odvolania žalobcu teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a preto odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).