Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/206/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307208497 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1307208497.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: U. C., E.. T., O.. XX. XX. XXXX, V. XXXX/XX, Z., zastúpeného Pavlom Trnkom, advokátom, Novomeského 1322/16, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: de ADDA, s.r.o., Stará Vajnorská 27/a, Bratislava, IČO: 31 336 400, zastúpeného JUDr. Jurajom Anettom, advokátom, Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 9 050,18 eura (= 272 645,60 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/122/2007-754 zo dňa 13.4.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/122/2007-754 zo dňa 13.4.2016 v napadnutej zamietajúcej časti a výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 257,49 eura s úrokmi z omeškania vo výške 14,5 % ročne od 20.04.2007 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 10.214,82 eura k rukám právneho zástupcu žalovaného v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca bol zaviazaný nahradiť štátu trovy konania vo výške 3 000,95 eura na účet súdu prvej inštancie v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 15. 05. 2007 sa pôvodný žalobca SENNSHO GLASS TECHNOLOGIES, s.r.o., IČO: 36 549 185 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 100 877,10 Sk so 14,75 % úrokom z omeškania ročne od 03.01.2007 do zaplatenia, sumu 103 424,40 Sk so 14,75 % úrokom z omeškania ročne od 02.02.2007 do zaplatenia, sumu 23 018,20 Sk so 14,5 % úrokom z omeškania ročne od 09.04.2007 do zaplatenia a sumu 119 725,90 Sk so 14,5 % úrokom z omeškania ročne od 19.04.2007 do zaplatenia a trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 20 820,- Sk a z nákladov právneho zastúpenia vo výške 19 820,50 Sk z dôvodu, že ako dodávateľ dodal žalovanému ako objednávateľovi na základe objednávok izolačné sklá Sennsho HM 5, Sennsho HM 5 - fasádny displej, dopravu a materiálové náklady a náklady na montáž, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 3306100 na sumu 128 370,90 Sk, faktúrou č. 3307001 na sumu 103 424,40 Sk, faktúrou č. 3307026 na sumu 23 018,20 Sk a faktúrou č. 3307028 na sumu 119 725,90 Sk. Žalobca dobropisom č. 3607001 zo dňa 23. 03. 2007 pripísal žalovanému sumu 27 493,80 Sk zo sumy fakturovanej faktúrou č. 3306100. Žalovaný objednaný tovar prevzal na základe dodacích listov: č. 3306161 zo dňa 20. 12. 2006, č. 3306152 zo dňa 06. 12. 2006, č. 3306141 zo dňa 22. 11. 2006, č. 3306122 zo dňa 24. 10. 2006, č. 3306119 zo dňa 18. 10. 2006, č. 3306115 zo dňa 13. 10. 2006, č. 3306114 zo dňa 13. 10. 2006, č. 3306099 zo dňa 29. 08. 2006, č. 3306099 zo dňa 29. 08. 2006, č. 3306096 zo dňa 24. 08. 2006, č. 3306087 zo dňa 14. 08. 2006, č. 3307001 zo dňa 15. 01. 2007, č. 3307030 zo dňa 26. 03. 2007 a č. 3307031 zo dňa 02. 04. 2007. Žalobca žalovaného vyzval na úhradu pohľadávky z nezaplatených faktúr v celkovej výške 374 539,40 Sk výzvou zo dňa 25. 04. 2007. 3. Okresný súd Bratislava III vydal dňa 12. 06. 2007 platobný rozkaz č.k. 33Rob 667/2007, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že faktúra č. 3306100, ktorá bola žalovanému údajne vystavená, bola od počiatku zle vystavená v rozpore so zmluvou a dohodami zmluvných strán, a preto žalovaný túto faktúru niekoľkokrát reklamoval a žiadal žalobcu o jej prepracovanie. Predmetná faktúra č. 3306100 obsahovala nezrovnalosti v cene, nakoľko cena za jednotlivé položky nezodpovedala cene, ktorá bola odsúhlasená ako tzv. projektová cena (vo výške 4 069,- Sk/m2 + príplatok za cenu 6 mm skla vo výške 393,- Sk u niektorých položiek). Odporca túto reklamáciu voči žalobcovi (a ním „vystavenej“ faktúre) riadne vzniesol dňa 26. 04. 2007. Žalovaný bol síce žalobcom informovaný listom zo dňa 19. 04. 2007, že k zvýšeniu príplatku prišlo na základe „zvýšenia ceny skla“, avšak túto skutočnosť žalobca so žalovaným predtým nekonzultoval, pričom takýto dodatok k zmluve (ktorý by uvedené ceny schvaľoval) nebol nikdy podpísaný a o nových cenách príplatkov sa podľa žalovaného nikdy nehovorilo. V predmetnom liste zo dňa 26. 04. 2007 ako prílohu zaslal žalobcovi taktiež tabuľku výpočtu cien skla tak, ako boli podľa prepočtov žalovaného, vychádzajúcich zo zmluvy a potvrdenej objednávky zmluvných strán správne. V predmetnej faktúre okrem nesprávne nastaveného príplatku za hrúbku skla išlo taktiež o základné chyby v matematických úkonoch, kedy žalobca nesprávne vypočítal výslednú cenu. Žalovaný na túto skutočnosť žalobcu upozornil, pričom žalobca na toto upozornenie nereagoval. Predmetná faktúra č. 3306100 nebola žalovanému doručená, a preto túto skutočnosť od počiatku žalobcovi reklamoval, pričom žalobca nikdy nezjednal nápravu napriek tomu, že minimálne od februára 2007 (prvýkrát žalovaný žalobcu na túto skutočnosť upozornil dňa 01. 02. 2007) žalovaný žalobcu upozorňoval, že predmetnú faktúru poslal žalovanému iba faxom, pričom v originále nebola žalovanému nikdy doručená. Žalovaný žalobcu na nedoručenie originálu predmetnej faktúry č. 3306100 po liste zo dňa 01. 02. 2007 písomne upozornil ešte listami zo dňa 26. 04. 2007 a zo dňa 04. 06. 2007. K faktúram č. 3307001, č. 3307026 a č. 3307028 vystavených žalobcom žalovaný uviedol, že vyššie uvedené faktúry rovnako namietal a reklamoval u žalobcu ako zle vystavené, nakoľko boli vystavené v rozpore s dohodami uzatvorenými medzi zmluvnými stranami. Uvedené faktúry č. 3307001, č. 3307026 a č. 3307028 žalovaný vrátil žalobcovi s riadnou reklamáciou listom zo dňa 26. 04. 2007, ktorým žalovaný žiadal žalobcu o opravu predmetných faktúr, pričom upozornil žalobcu , že jeho faktúry budú preplatené za predpokladu, že budú riadne a v súlade s dohodami zmluvných strán vystavené tak, aby jednotkové ceny na faktúrach zodpovedali jednotkovým cenám tak, ako tieto boli objednané. Faktúra č. 3307001 za dodávku 6 displejov bola vystavená predčasne, nakoľko nedošlo k dodaniu zdaniteľného plnenia. Predmetom tejto dodávky bol súbor 7 displejov, a keďže týchto 7 displejov tvorilo (podľa dohôd medzi zmluvnými stranami) jeden celok, bolo možné zo strany žalobcu vystaviť faktúru až po dodaní kompletnej dodávky, teda 7 displejov. Ide teda o predčasne vystavenú faktúru, ktorá mala byť vystavená ako zálohová faktúra, čo však nebola, a teda túto faktúru nebolo možné žalovaným uhradiť. 4. Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca vzal návrh na začatie konania podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. späť v časti istiny do výšky 74 400,- Sk z dôvodu, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 21. 01. 2008 sumu 74 400,- Sk, čím čiastočne uhradil faktúru č. 3306100. Zároveň v súvislosti s čiastočným späťvzatím návrhu upravil petit návrhu na začatie konania tak, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26 477,10 Sk so 14,75 % úrokom z omeškania ročne od 03.01.2007 do zaplatenia, sumu 11 515,- Sk zodpovedajúcu 14,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 74 400,- Sk za obdobie od 03.01.2007 do 20.01.2008, sumu 103 424,40 Sk so 14,75 % úrokom z omeškania ročne od 02.02.2007 do zaplatenia, sumu 23 018,20 Sk so 14,5 % úrokom z omeškania ročne od 09.04.2007 do zaplatenia a sumu 119 725,90 Sk so 14,5 % úrokom z omeškania ročne od 19.04.2007 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. 5. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že všetky nároky žalovaného sú z titulu nároku na náhradu škody, pričom pohľadávka žalovaného ešte nie je splatná. Započítaciu námietku by nemal súd akceptovať, nakoľko nie je možné voči splatnej pohľadávke žalobcu započítať nesplatnú pohľadávku žalovaného. 6. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil na započítanie nárok vo výške 338 561,40 Sk, čo súd posúdil podľa ust. § 97 ods. 1 a § 98 O.s.p. ako obranu žalovaného proti žalobnému nároku žalobcu (žalobný nárok žalobcu v návrhu na začatie konania zo dňa 15. 05. 2007 predstavoval celkovú sumu 347 045,60 Sk), pričom neskôr upresnil svoj nárok na započítanie tak, že žalovaná pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním zo strany žalovaného. 7. Proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 23Cb 122/2007-252 zo dňa 08. 12. 2008 a dopĺňaciemu rozsudku tunajšieho súdu č.k. 23Cb 122/2007-284 zo dňa 08. 12. 2008 podal odvolanie odporca, pričom ich žiadal odvolacím súdom zrušiť, nakoľko sa prvostupňový súd nedostatočne vysporiadal s nárokmi odporcu a tiež otázkou odstúpenia od zmluvy zo strany odporcu. 8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 2Cob/94/2009-314 zo dňa 17. 08. 2010 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č.k. 23Cb 122/2007-252 zo dňa 08. 12. 2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 23Cb 122/2007-284 zo dňa 08. 12. 2008 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. V tomto svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vec nedostatočne právne posúdil, keď sa nezaoberal presným prejavom a úmyslom konajúcich strán pri uzatvorení zmluvy o dielo na dodávku a montáž skiel navrhovateľa pre odporcu, ani dátumom zatvorenia zmluvy na základe akceptácie ponuky, ani jej skutočným obsahom - t.j. na čom sa navrhovateľ am odporca dohodli, pokiaľ ide o podstatné náležitosti zmluvy - t.j. dostatočne presne určitý predmet zmluvy, cena a termíny plnenia, dohoda o úrokoch z omeškania, ako aj o zmluvnej pokute za oneskorené dodávky skiel navrhovateľom. Až po jednoznačnom posúdení týchto skutočností bude možné zistiť, čo bolo obsahom zmluvy, a to aj výkladom vôle konajúcich strán podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka, resp. či došlo k uzatvoreniu zmluvy a ku ktorému dňu, riadnemu a včasnému plneniu zmluvy odporcom, k vzniku práva na zaplatenie dohodnutej ceny a jej výšky, či došlo k namietanému odstúpeniu od časti zmluvy. Bez jednoznačného ustálenia práv a záväzkov zo zmluvy nebolo možné posúdiť ani nároky navrhovateľa na zaplatenie ceny dodaných skiel, správnosť, formu a včasnosť fakturácie, a ani následne posúdiť účinnosť započítacieho prejavu odporcu, vykonaného vo forme započítacieho prejavu ako obrany voči žalobe. Pokiaľ navrhovateľovi právo na zaplatenie faktúr vzniklo alebo i nevzniklo, nebolo možné odporcom v tejto časti vykonať započítací prejav ako pohľadávky, ktorá mala vzniknúť odporcovi. Voči pohľadávke navrhovateľa bolo možné totiž podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka započítať iba existujúcu pohľadávku odporcu - t.j. ktorá mu vznikla z určitého právneho dôvodu. 10. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Skutočnosť, že odporcovi právo na zaplatenie časti nároku nevniklo, nezakladá podľa názoru odvolacieho súdu vznik pohľadávky odporcovi v rovnakej výške, spôsobilej na započítanie. Takouto skutočnosťou nie je ani čiastočná úhrada žalovanej sumy odporcom. Z uvedeného dôvodu bude potrebné ustáliť aj to, ktoré pohľadávky odporcovi voči navrhovateľovi vznikli, a to vykonaním potrebného dokazovania - t. j. skúmaním splnenia zákonných predpokladov pre ich vznik. Skúmať v danom prípade i príčinnú súvislosť medzi vynaloženými nákladmi odporcu na konzerváciu stavby a nákladmi vynaloženými na cestovné. 11. Keďže odporca nenapadol svojím odvolaním rozsudok tunajšieho súdu č.k. 23Cb 122/2007-252 zo dňa 08. 12. 2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 23Cb 122/2007-284 zo dňa 08. 12. 2008 v časti čiastočného zastavenia konania vo výške 74 400,- Sk (= 2 469,63 eura), prvostupňový súd v ďalšom konaní rozhodoval o nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 9 050,18 eura (= 272 645,60 Sk) a nároky odporcu na započítanie sumy 222 907,- Sk (= 7 399,16 eura) + obrany odporcu vo výške sumy uplatnenej navrhovateľom, ktorú neuznal a nezapočítal vo výške 23 261,50 Sk (= 772,14 eura) + sumy, ktorú odporca uznal z nároku uplatneného navrhovateľom vo výške 8 970,- Sk (= 297,75 eura), ktorý prvostupňový súd podľa ust. § 97 ods. 1 a § 98 O.s.p. posudzoval ako obranu odporcu proti žalobnému nároku navrhovateľa. 12. Žalobca navrhol počas opätovného konania pred prvostupňovým súdom zámenu navrhovateľa z pôvodného navrhovateľa SENNSHO GLASS TECHNOLOGIES, s.r.o., IČO: 36 549 185 na aktuálneho navrhovateľa U. C., E.. T., O.. XX. XX. XXXX. Nakoľko aktuálny navrhovateľ vyjadril súhlas so svojim vstupom do konania, prvostupňový súd uznesením č.k. 23Cb 122/2007-384 zo dňa 22. 02. 2011 pripustil zámenu z pôvodného navrhovateľa na aktuálneho navrhovateľa. Proti tomuto uzneseniu podal síce odporca odvolanie, ale Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd toto odvolanie odporcu uznesením č.k. 2Cob/146/2011-419 zo dňa 23. 06. 2011 odmietol z dôvodu, že odporca nebol oprávneným na podanie odvolania, pretože jeho súhlas na zámenu navrhovateľa zákon nevyžaduje a touto zámenou nebol dotknutý na svojich právach. 13. Žalobca v ďalšom pokračovaní konania pred prvostupňovým súdom uviedol, že predmetnú zmluvu uzavreli pôvodný navrhovateľ spoločnosť SENNSHO GLASS TECHNOLOGIES, s.r.o. ako zhotoviteľ a odporca ako objednávateľ ústnou formou. V danom prípade však z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by zmluvné strany uzavreli zmluvu o dielo v písomnej forme, resp. že potvrdenie zo dňa 10. 07. 2006 zaslané dňa 12. 07. 2006 pôvodnému navrhovateľovi faxom bolo opatrené podpismi oboch zmluvných strán. Predmetom zmluvy bol záväzok pôvodného navrhovateľa spočívajúci vo výrobe, montáži a dodaní izolačných skiel Sennsho HM. Parametre niektorých skiel boli dodatočne upresnené. Takúto dohodu zmluvných strán umožňuje ust. § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom zákon pre platnost' takejto dohody nevyžaduje písomnú formu. Cena za vykonanie diela bola dohodnutá nasledovne: projektová cena za sklá 4 mm bola dohodnutá vo výške 4 069,-Sk/m2, príplatok za sklá 6 mm bol dohodnutý vo výške 533,-Sk/m2. Takto dohodnutá cena bola navrhovateľom aj fakturovaná. Napriek tomu si účastníci zmluvy o dielo dohodli minimálnu dodaciu lehotu 14 - 21 dní (minimálna dodacia lehota bola uvedená aj v predložených potvrdeniach). Maximálna dodacia lehota sa nedala určiť presne, pretože rozmery niektorých druhov skiel odporca upresňoval až dodatočne. Ako vyplynulo aj z výpovede svedka C.. U.. maximálna dodacia lehota mohla byť podľa praxe pôvodného navrhovateľa aj 2 mesiace, pričom termín dodania bol telefonicky aktualizovaný. K výrobe skiel sa mohlo pristúpiť až udaním všetkých parametrov, pričom niektoré druhy skiel odporca upresňoval dodatočne postupne na 7 x, preto je logické, že aj dodávka skiel sa uskutočňovala v rôznych termínoch. Pokiaľ aj niektoré dodávky skiel boli v omeškaní, neznamená to, že plnenie zhotoviteľa bolo vadné. Ani jedna reklamácia niektorých druhov dodaných skiel odporcom nebola opodstatnená. 14. Odporca v ďalšom pokračovaní konania pred prvostupňovým súdom uviedol, že podkladom jeho započítacích úkonov boli faktúra č. 2715053, splatná dňa 02. 08. 2007 vo výške 97 605,- Sk (= 3 239,89 eura) a faktúra č. 2816006, splatná dňa 16. 02. 2008 vo výške 125 302,- Sk (= 4 159,26 eura), ktoré boli navrhovateľovi v minulosti riadne a včas doručené. Predmetom týchto faktúr je nárok na náhradu škody (faktúra č. 2715053), resp. nárok na penále z omeškania (faktúra č. 2816006) za oneskorené dodanie odporcom požadovaného diela - izolačných skiel (podľa rozpisu a špecifikácie). Spolu ide teda o pohľadávky v celkovej výške 222 907,- Sk (= 7 399,16 eura). Uvedený nárok odporca si voči navrhovateľovým pohľadávkam započítal podaním zo dňa 25. 02. 2008 (doručeným navrhovateľovi dňa 05. 03. 2008), pričom na úhradu faktúry navrhovateľa č. 3307001 (vo výške 3 433,06 eura (= 103 424,40 Sk)) si odporca započítal časť jeho pohľadávky vo výške 3 116,69 eura (= 93 893,40 Sk). Zvyšnú časť tejto faktúry vo výške 316,37 eura (= 9 531,- Sk) odporca neuznal a považoval za neoprávnene fakturovanú. Odporca si voči navrhovateľovým pohľadávkam na úhradu faktúry navrhovateľa č. 3307026 (vo výške 764,06 eura (= 23 018,20 Sk)) si odporca započítal časť jeho pohľadávky vo výške 744,51 eura (= 22 429,20 Sk). Zvyšnú časť tejto faktúry vo výške 19,55 eura (= 589,- Sk) odporca neuznal a považoval za neoprávnene fakturovanú. Odporca si voči navrhovateľovým pohľadávkam na úhradu faktúry navrhovateľa č. 3307028 (vo výške 3 974,17 eura (= 119 725,90 Sk)) si odporca započítal zvyšnú časť jeho pohľadávky vo výške 3 537,95 eura (= 106 584,40 Sk). Zároveň časť tejto faktúry vo výške 1 589,- Sk (= 52,75 eura) neuznal a považoval za neoprávnene fakturovanú. Zvyšnú časť uvedenej faktúry (č. 3307028) vo výške 500,91 eura (= 11 552,50 Sk) odporca ponechal otvorenú a mienil ju uplatňovať v rámci obrany v spore. Doručením započítania pohl'adávok zo dňa 25. 02. 2008 odporca považoval nárok navrhovateľa vo výške 7 399,17 eura (= 222 907,- Sk) zo strany odporcu za uhradený a splatený. Podstata nároku na náhradu škody zo strany odporcu spočíva v tom, že odporca neobdržal objednaný predmet zmluvy - izolačné sklá v termíne, v ktorom tieto obdržať mal (a to dokonca ani v navrhovateľom deklarovanej lehote 2 mesiacov, ktorá však odporcovi nikdy nebola prezentovaná ako oficiálna doba potrebná na výrobu izolačných skiel). V dôsledku tejto skutočnosti sa odporca dostal do omeškania s dodávkou stavby - rodinného domu v Bratislave, ktorú bolo v dôsledku toho nutné uzavrieť a zakonzervovať (vzhľadom na príchod zimy) a prestať na nej pracovať. Od navrhovateľa si preto odporca uplatnil náhradu škody spočívajúcu v priamych nákladoch vzniknutých v dôsledku tejto situácie, teda materiálu a práce použitých na zakonzervovanie danej stavby. Tieto náklady by nikdy neboli vznikli, pokiaľ by navrhovateľ dodal svoje sklá riadne a včas tak, ako sa zaviazal. Na túto možnosť vzniku škody bol navrhovateľ opakovane cestou svojho výrobného riaditeľa Ing. Molnára (hoci ten pred súdom tvrdil opak, toto je však možné preukázať listinnými dôkazmi - korešpondenciou, ktorá s ním bola vedená, a ktorá j e založená v súdnom spise) upozornený a niekoľkokrát zároveň požiadaný o plnenie zmluvy v danom smere. Bližšie vyúčtovanie nároku na náhradu škody vo výške 97 605,- Sk (= 3 239,89 eura) odporca priložil ako prílohu k faktúre č. 2715053. Pokladničné bloky na nákup debniaceho materiálu od firmy Naceva sú s dátumom 26. 10. 2006 a 31. 10. 2006, tmely od firmy Allmedia zo dňa 25. l0. 2006, spojovací materiál zo dňa 09. 10. 2006 a sklo od firmy Tumorri zo dňa 23. 01. 2007. Toto bolo dodané namiesto položky ZS14, ktorá do tej doby nebola zo strany navrhovateľa dodaná, otvor bol iba zadoskovaný, avšak vzhľadom na vysokú vlhkosť v miestnosti a plesnivenie použitých dosiek bolo nutné zakúpiť jednoduché sklo bez izolačných vlastností. Všetky tieto skutočnosti zodpovedajú tomu, že predmetné zadebnenie (zakonzervovanie stavby) bolo nutné vykonať v priebehu mesiaca októbra, kedy už bolo zrejmé, že na stavbe sa vzhľadom na počasie už nedá pracovať a že navrhovateľ objednané sklá riadne a včas nedodá. Vzhľadom ku skutočnosti, že v tomto prípade nie je možné hovoriť o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, je na mieste konštatovanie existencie zodpovednosti navrhovateľa za škodu, ktorá odporcovi vznikla oneskoreným dodaním skiel, naviac v mnohých prípadoch dodaním skiel chybných, ktoré bolo nutné reklamovať. Zodpovednosť za škodu v režime Obchodného zákonníka je zodpovednosťou objektívnou, to znamená, že nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik takejto zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku (k čomu jednoznačne v tomto prípade prišlo), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Všetky vyššie menované ukazovatele sú tu prítomné, a preto je nárok odporcu na náhradu škody nesporný. Medzi zmluvnými stranami je možné platne dohodnúť úroky z omeškania tak, ako k tomu prišlo v prípade zmluvného vzťahu účastníkov konania, kedy sa k ich úhrade navrhovateľ /pre prípad včasného nedodania skiel/ sám zaviazal. Bolo teda úmyslom navrhovateľa poskytnúť odporcovi zodpovedajúce odškodnenie pre prípad, že by včas, resp. riadne svoje dielo (izolačné sklá) nedodal. Bola to slobodná vôľa a jeho obchodná politika navrhovateľa, ktorý sám a dobrovoľne na predmetnej objednávke a jednotlivých faktúrach takýto záväzok poskytol. Z tohto dôvodu je nesporný tak vznik omeškania na strane navrhovateľa, ako i nárok odporcu na dohodnuté penále (úroky) z omeškania. V súlade s týmito skutočnosťami si preto odporca faktúrou č. 2816006, splatnou dňa 16. 02. 2008 uplatnil u navrhovateľa nárok na penále z omeškania vo výške 0,05 % z oneskorene dodaného tovaru (izolačných skiel) za každý deň omeškania. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca žiadal návrh na začatie konania zamietnuť, resp. priznať navrhovateľovi z uplatneného nároku sumu 297,75 eura (= 8 970,- Sk). Znalecký posudok znalca Ing. Štefana Seka v plnom rozsahu potvrdil tvrdenia odporcu o zlej kvalite výrobkov navrhovateľa, na základe ktorých prišlo k reklamácii a neuhradeniu chybne dodaného tovaru zo strany právneho predchodcu navrhovateľa. Na žiadosť navrhovateľa bol preto vypracovaný kontrolný znalecký posudok, ktorý však v plnom rozsahu potvrdil závery pôvodného znaleckého posudku Ing. Štefana Seka a celú zodpovednosť za vadu dodaných výrobkov ponechal na výrobcovi, teda na právnom predchodcovi navrhovateľa. Tieto závery dokazujú tvrdenia, ktoré súdu odporca prednášal počas celého trvania súdneho sporu a síce, že to nebol odporca, ktorý by sa sám a bezdôvodne rozhodol neuhradiť faktúry za dodaný tovar, resp. že by to bol odporca, ktorý spôsobil vady dodaného výrobku (ich nesprávnou montážou), ale že to bol iba a výlučne právny predchodca navrhovateľa, ktorého chybný postup v procese výroby, zlá technológia a nekvalitná práca spôsobili vyhotovenie a odovzdanie nekvalitných výrobkov, ktoré museli byť následne zo strany odporcu reklamované. Takto jednoznačne formulovaný znalecký posudok dáva odpovede na všetky potrebné otázky, ktoré neboli v priebehu tohto sporu vyjasnené. 15. Prvostupňový súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie súdnym znalcom Ing. Štefanom Sekom, pričom znalec vo svojom znaleckom posudku č. 8/2012 zo dňa 20. 11. 2012 uviedol, že považoval za nevyhnutné zdôrazniť porušenie zákona č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch zo strany navrhovateľa ako výrobcu izolačného skla, keď uvádzal na stavebný trh výrobky bez toho, aby splnil základné podmienky stanovené zákonom, pretože v rozpore so zákonom označoval svoje výrobky bez predchádzajúceho vyhlásenia o zhode či získania certifikátu zhody od autorizovanej osoby, o fungujúcom systéme kontroly kvality výrobkov či o zavedení systému manažérstva kvality nemal navrhovateľ doklad z vykonaných auditov vo výrobe s vydaním Certifikátu od akreditovanej inštitúcie, ktorou je CERTIKOM pri TSÚS Bratislava. Z oboznámenia sa so stanoviskami navrhovateľa k riešeniu reklamácií znalec zistil aj neznalosť platných noriem, keď sťažnosť odporcu na nedodržanie hrúbky skla bola zamietnutá tvrdením vedúceho pracovníka navrhovateľa (výrobcu), že zistený rozdiel v hrúbke 2 mm je v norme (bez uvedenia v ktorej). Norma STN EN 1279 - 1 je stanovená ± 1,5 mm. Uvedená hodnota je požadovaná aj v Technickom osvedčení, čo tiež potvrdzuje neznalosť vedúcich pracovníkov navrhovateľa nielen platných noriem, ale ani vlastných predpisov. 16. Navrhovateľ nesúhlasil so závermi súdneho znalca Ing. Štefana Seka v jeho znaleckom posudku č. 8/2012 zo dňa 20. 11. 2012, takže súd vypočul tohto súdneho znalca na pojednávaní, pričom znalec vo svojej výpovedi uviedol, že výrobca musí archivovať predmetné podklady 10 rokov od ukončenia výroby, navyše nie sú tieto podklady postupiteľné na ďalšie osoby. V závere znaleckého posudku uvádzal, že navrhovateľ nedisponuje predmetnými podkladmi z toho dôvodu, že neboli znalcovi predložené. Zo zákona by výrobca mal byť potrestaný pokutou 5 000 000,- Sk, ak neuchovával 10 rokov po ukončení výroby potrebné doklady. Navštívil technologický a skúšobný ústav, riaditeľ ktorého mu povedal, že oni neskúmali kvalitu skla navrhovateľa a nevydali certifikát kvality a zhody. Ak príde k výrobe vadného výrobku, výrobca musí tento výrobok stiahnuť, a v niektorých prípadoch ho musel aj vymeniť, prišlo k tomu už aj vo vzťahu účastníkov konania, kde navrhovateľ priznal výrobnú vadu. Pokiaľ nie je vidieť zjavné porušenie skla znalec predpokladal, že pri manipulácii neprišlo k zvlneniu fólie. Ak nie je poškodené sklo, nemôže prísť pri manipulácii k zvlneniu fólie. Fólia sa nachádza medzi sklami, takže k jej zvlneniu by prišlo len vtedy, ak by prišlo k poškodeniu skla, pokiaľ sa vychádza z toho, že by k porušeniu skla malo prísť pri manipulácii so sklom. Znalec vylúčil všetky ostatné možnosti poškodenia, takže poškodenie nemohlo vzniknúť inde ako pri výrobe, ktorú navrhovateľ nemá kontrolovanú. 17. Navrhovateľ nesúhlasil so závermi súdneho znalca Ing. Štefana Seka a požiadal súd o nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, čomu prvostupňový súd vyhovel a kontrolné znalecké dokazovanie nariadil znaleckým ústavom Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 11/2015 zo dňa 07. 07. 2015 uviedol, že je možné sa stotožniť so závermi znalca Ing. Štefana Seka, že: - bezprostrednou príčinou závad fólií v rohoch niektorých skiel je chyba, ku ktorej došlo v procese výroby, - bezprostrednou príčinou porušenia vnútornej vrstvy izolačných displejov došlo v dôsledku výrobnej chyby v procese výroby, - k poškodeniu izolačných skiel a displejov došlo počas výrobného procesu použitím nevhodnej technológie, - použitý tmel v zasklení v styku medzi dvojsklami je možné vylúčiť ako príčinu vniknutia vlhkosti do izolačných dvojskiel. 18. Na základe analýzy možno konštatovať, že sa nejedná o štrukturálne zasklenie a z toho dôvodu výrobca nemal povinnosť pri dodaní izolačných dvojskiel podať objednávateľov informáciu o predpise pre montáž izolačných dvojskiel pre štrukturálne zasklenie. Je možné stotožniť so závermi znalca Ing. Štefana Seka, že tečúci mokrý silikón nie je tečúci tmel. Reálne použitý tmel podľa názoru znaleckého ústavu nebol príčinou vniknutia vlhkosti do predmetných dvojskiel. 19. Navrhovateľ titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že bola uzavretá ústna zmluva o dielo dňa 12. 07. 2006, kedy došlo zo strany odporcu k akceptovaniu ceny a následne bol v dňoch 07. 08. 2016, 14. 09. 2016 a 08. 11. 2016 doplňovaný predmet zmluvy. Odporca nereagoval na prvú cenovú ponuku urobenú v apríli 2006, ale ozval sa až o 3 mesiace a zo strany navrhovateľa mu bola zaslaná znova cenová ponuka, ktorú dňa 12. 07. 2006 akceptoval, čím prišlo k uzavretiu zmluvy. Odporca si uplatnil započítaciu námietku vo výške 232 807,40 Sk, čo však nemožno považovať za platný prejav vôle, nakoľko proti sebe nestáli pohľadávky spôsobilé na započítanie, čo konštatoval aj odvolací súd. Navrhovateľ sa pri plnení diela síce dostal do omeškania s určitou časťou, ale odporca nepreukázal, že by ním uplatnená škoda skutočne vznikla a že existuje súvislosť medzi škodou a zavinením navrhovateľa. Odporca preukazoval túto časť svojho nároku aj faktúrou z júla 2006 a dodacími listami z októbra 2006, ktoré však nemohli slúžiť na odporcom uvádzanú konzerváciu stavby v zimnom období, čomu nasvedčoval aj mail štatutárneho zástupcu odporcu C.. U. z konca roka 2006, že potrebuje okná, aby mohol stavbu dokončiť. Zmluvné strany nemali v zmluve dohodnuté účtovanie náhrad cestovného kvôli kontrole a odporca nepredložil doklady o tom, že bola vykonaná kontrola, ani že tieto cesty boli skutočne realizované. V zmluve nebol dohodnutý úrok z omeškania za omeškanie navrhovateľa s poskytnutím plnenia a takýto nárok odporcovi nevyplýva ani zo zákona. Výpočet nároku z omeškania odporcu je navyše nesprávny, nakoľko ako prvý deň omeškania 1. etapy považuje deň 03. 08. 2006 a omeškanie druhej etapy deň 14. 09. 2006, pričom však odporca spresňoval rozmery okien ešte v dňoch 16. 08. 2006, 28. 08. 2006, 31. 08. 2006 a 04. 09. 2016 s uvedením, že časť rozmerov bude upresnená neskôr, takže navrhovateľ sa nemohol v uvedené dni dostať do omeškania. Závery znaleckého dokazovania sa netýkajú samotného predmetu sporu, nakoľko nároky uplatnené v konaní nemajú vplyv na vadnosť skiel, pretože odporca si neuplatnil kvôli vadnosti skiel nárok na zľavu z ceny ani v tomto konaní, ani voči navrhovateľovi. 20. Odporca titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že navrhovateľ neodviedol svoju prácu v zmysle zmluvy riadne a včas, čo potvrdil v záverečnej reči aj právny zástupca navrhovateľa, pričom odporca odmietol nekvalitne výrobky prevziať a ich nekvalitu reklamoval. Vykonanie znaleckého dokazovania preukázalo, že vady skiel neboli na strane odporcu, ale spočívali iba v zlej práci predchodcu navrhovateľa. Odporca predložil pokladničné bloky na materiál potrebný na zazimovanie z októbra 2006, pričom tento materiál bol na zazimovanie použitý, i keď k zazimovaniu prišlo neskôr ako v októbri 2006. Odporca musel nakúpiť aspoň jednoduché sklá na výmenu debnenia, ktoré použil na zazimovanie, nakoľko toto začalo plesnivieť. Faktúry pôvodného navrhovateľa obsahovali penále s omeškania pre prípad, že z jeho strany príde k omeškaniu s dodávkou tovaru, čo odporca akceptoval. 21. Prvostupňový súd pri opätovnom konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právnych zástupcov účastníkov konania, súdneho znalca Ing. Štefana Seka a listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 07. 2009, cenovou ponukou č. 33-469-2006 zo dňa 13. 04. 2006, prijatím cenovej ponuky zo dňa 10. 07. 2006, upresnením rozmerov skiel odporcom zo dňa 16. 08. 2006, objednávkou zo dňa 17. 08. 2006, objednávkou zo dňa 25. 08. 2006, upresnením objednávky zo dňa 30. 08. 2006, objednávkou zo dňa 30. 08. 2006, faktúrami č. 3306100, č. 3307001, č. 3307026 a č. 3307028, faktúrou č. 3607001 (dobropis), dodacími listami č. 3306161, č. 3306152, č. 3306141, č. 3306122, č. 3306119, č. 3306115, č. 3306114, č. 3306099, č. 3306096, č. 3306087, č. 3307001, č. 3307030 a č. 3307031, dodacími listami zo dňa 26. 10. 2006 a dňa 31. 10. 2006, reklamáciami odporcu navrhovateľovi zo dňa 30. 10. 2006, dňa 18. 04. 2007 a 26. 04. 2007, mailovou správou zo dňa 09. 02. 2007, vyjadreniami navrhovateľa k reklamáciám zo dňa 19. 04. 2007 a dňa 02. 05. 2007, odstúpením od zmluvy odporcu zo dňa 04. 06. 2007, započítaním odporcu zo dňa 25. 02. 2008, faktúrou č. 2715053 a jej prílohami, faktúrou č. 27401142, faktúrou č. 27400120, faktúrou č. 2816006, mailovou správou navrhovateľa zo dňa 18. 03. 2008, listom navrhovateľa zo dňa 13. 11. 2007, znaleckým posudkom č. 8/2012 zo dňa 20. 11. 2012 súdneho znalca Ing. Štefana Seka, certifikátom preukázania zhody č. 3105C/03/1151/C/C04 zo dňa 17. 12. 2003, znaleckým posudkom č. 11/2015 zo dňa 07. 07. 2015 znaleckého ústavu Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ust. § 1 ods. 2 prvá a druhá veta Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obch. Z. ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Podľa ust. § 269 ods. 3 veta prvá Obch. Z. dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe. Podľa ust. § 275 ods. 4 Obch. Z. s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa ust. § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Podľa ust. § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Podľa ust. § 546 ods. 1 veta prvá Obch. Z. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Podľa ust. § 547 ods. 1 Obch. Z. na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy. Podľa ust. § 547 ods. 2 Obch. Z. ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa ust. § 560 ods. 1 Obch. Z. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Podľa ust. § 562 ods. 2 písm. c/ veta prvá Obch. Z. súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Podľa ust. § 564 veta prvá Obch. Z. pri vadách diela platia primerane § 436 a 441. Podľa ust. § 436 ods. 1 písm. a/ Obch. Z. ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa ust. § 325 Obch. Z. ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné. Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Podľa ust. § 365 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka. Podľa ust. § 763a Obch. Z. spolu s nadpisom znie: Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2004 Práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009: Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013: Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013. Podľa ust. § 367 Obch. Z. veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva. Podľa ust. § 368 ods. 3 Obch. Z. dlžník nahradí veriteľovi škodu na veci, ak k nej došlo v čase, keď znášal nebezpečenstvo škody na veci, ibaže túto škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci alebo by k nej došlo aj pri splnení povinnosti dlžníka. Pre náhradu je rozhodujúce zníženie hodnoty veci s prihliadnutím na cenové pomery v čase vzniku škody na veci. Nárok na náhradu inej škody podľa § 373 a nasl. tým nie je dotknutý. Podľa ust. § 373 Obch. Z. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobom druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa ust. § 378 Obch. Z. škoda sa nahrádza v peniazoch, ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa ust. § 358 Obch. Z. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Podľa ust. § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa ust. § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Podľa ust. § 344 Obch. Z. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo iný zákon. Podľa ust. § 345 ods. 1 Obch. Z. ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Podľa ust. § 345 ods. 2 Obch. Z. na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Podľa ust. § 346 ods. 1 Obch. Z. ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Podľa ust. § 347 ods. 2 Obch. Z. pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní. Podľa ust. § 349 ods. 1 Obch. Z. odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Podľa ust. § 351 ods. 1 Obch. Z. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. 22. Z uvedeného nesporovaného skutkového stavu súd prvej inštancie po doplnení v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku uvedeného dokazovania posudzoval nasledovné sporné otázky (a v ďalšom texte bude kvôli zjednodušeniu uvádzať „navrhovateľ“, i keď pri hodnotení skutkového stavu je zrejmé, že v ňom vystupoval „pôvodný navrhovateľ“): 1. Okamih uzavretia zmluvy? 2. Dodal navrhovateľ objednané dielo riadne a včas? 3. Odstúpenie odporcu od zmluvy? 4. Nárok navrhovateľa voči odporcovi? 5. Nárok odporcu voči navrhovateľovi, vrátane ktorej riešil otázky: - náhrada škody, - náhrada cestovného, - penále z omeškania, - rozdiel v navrhovateľom fakturovaných cenách, a - započítanie. 1. Okamih uzavretia zmluvy? Súd prvej inštancie mal na základe listinného dôkazu „cenová ponuka č. 33-469-2006 zo dňa 13. 04. 2006“ za preukázané, že odporcovi bola navrhovateľom zaslaná cenová ponuka dňa 13. 04. 2006. Uvedená cenová ponuka zo dňa 13. 04. 2006 je cenovou ponukou, ktorá obsahovala cenu skiel vrátane 6 mm skiel, a to v celkovej výške 4 462,- Sk/1m2. Súd však nemal preukázané, že by odporca túto cenovú ponuku akceptoval, nakoľko odporca zaslal svoju objednávku až dňa 10. 07. 2006 (pričom cenová ponuka zo dňa 13. 04. 2006 bola platná, resp. ceny v nej uvedené boli platné iba 30 dní od doručenia adresátovi podľa v nej uvedeného písomného vyhlásenia navrhovateľa o časovej obmedzenosti tejto cenovej ponuky), čo nepochybne preukazuje predmetná cenová ponuka. Na základe uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ zaslaním predmetnej cenovej ponuky zo dňa 13. 04. 2006 doručil odporcovi návrh na uzavretie zmluvy (tzv. oferta) v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, na platné prijatie ktorého určil odporcovi lehotu 30 dní. Prvostupňový súd však z potvrdenia objednávky zo dňa 10. 07. 2006, ktoré zaslal navrhovateľ dňa 11. 07. 2006 faxom odporcovi, pričom odporca toto potvrdenie objednávky, ktoré obsahovalo rozpočet cien a rozmery objednaného skla potvrdil, a to odtlačkom firemnej pečiatky a podpisom zástupcu odporcu a ktoré odporca zaslal naspäť navrhovateľovi, a to faxom dňa 12. 07. 2006 za preukázané, že odporca akceptoval vyššie uvedený návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy zo dňa 13. 04. 2006 až po navrhovateľom stanovenej lehote platnosti tohto návrhu na uzavretie zmluvy dňa 10. 07. 2006, čo prvostupňový súd nepovažoval v zmysle ust. §43c ods. 1 Občianskeho zákonníka za včasné konanie práve vzhľadom na márne uplynutie navrhovateľom obmedzenej platnosti jeho návrhu na uzavretie zmluvy. Na základe uvedeného prvostupňový súd v zmysle ust. §43a ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval toto potvrdenie objednávky zo dňa 10. 07. 2006, ktoré zaslal odporca dňa 11. 07. 2006 faxom navrhovateľovi za nový návrh na uzavretie zmluvy (tzv. oferta), ktorý navrhovateľ prijal (tzv. akceptácia) v zmysle ust. §43c ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 12. 07. 2006, kedy zaslal navrhovateľ odporcovi faxom potvrdenie odporcovho návrhu na uzavretie zmluvy. Prvostupňový súd teda na základe uvedeného považoval za okamih uzavretia zmluvy deň 12. 07. 2006, pričom formou takejto zmluvy o dielo bola ústna forma, ako to bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku. 2. Dodal navrhovateľ objednané dielo riadne a včas? Odovzdanie diela včas? Z predložených objednávok, ich potvrdení a najmä z dodacích listov navrhovateľa č. 3306161, č. 3306152, č. 3306141, č. 3306122, č. 3306119, č. 3306115, č. 3306114, č. 3306099, č. 3306096, č. 3306087, č. 3307001, č. 3307030 a č. 3307031 mal prvostupňový súd preukázané, že odporca si s navrhovateľom dohodli, že zhotovenie a dodávka objednaných skiel bude prebiehať v dvoch etapách. Súd mal preukázané zo zhodných tvrdení účastníkov konania podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., že na základe ústne uzavretej zmluvy formou navrhovateľom potvrdenej objednávky zo dňa 12. 07. 2006 navrhovateľ v rámci 1. etapy dodal odporcovi dňa 14. 08. 2006 prvú dodávku skiel. Súd mal na základe listinných dôkazov tiež za preukázané, že minimálna dodacia lehota skiel bola stanovená na 14 - 21 dní, takže dňom dodania byť najneskôr deň 02. 08. 2006 (21 dní po dni uzavretia zmluvy), pričom prvá dodávka skiel prišla odporcovi na miesto určenia až dňa 14. 08. 2006, čo už bolo po stanovenej dodacej lehote pre dodanie objednaných skiel. Prvá dodávka skiel mala okrem neskorého dodania aj vady, nakoľko obsahovala len 24 z celkových 38 skiel. Navrhovateľ dodal odporcovi po 10 dňoch od prvej dodávky skiel v počte 5 kusov skiel a po ďalších 5 dňoch ďalších 5 kusov skiel. Poslednú dodávku skla z 1. etapy dodal navrhovateľ odporcovi dňa 02. 04. 2007. 23. Odporca poslal dňa 17. 08. 2006 navrhovateľovi objednávku na 2. etapu dodávky skiel, pričom navrhovateľ zaslal faxom odporcovi potvrdenie objednávky zo dňa 24. 08. 2006, rovnako odporca poslal dňa 30. 08. 2006 navrhovateľovi objednávku na 2. etapu dodávky skiel, pričom navrhovateľ zaslal faxom odporcovi potvrdenie objednávky zo dňa 04. 09. 2006. Uvedené objednávky a ich prijatie navrhovateľom prvostupňový súd nepovažoval za nové návrhy na uzavretie novej zmluvy a ich prijatie, pretože obsahovali predmet diela (výrobu určitých typov skiel), ktoré už boli uvedené vo vyššie uvedenom návrhu na uzavretie zmluvy zo dňa 10. 07. 2006, prijatom navrhovateľom dňa 12. 07. 2006, teda v samotnej zmluve. Na základe tejto objednávky z 2. etapy boli odporcovi dodané sklá dňa 13. 10. 2006, pričom 1 ks skla odporca vrátil z dôvodu vady na skle. Poslednú dodávku skla z 2. etapy dodal navrhovateľ odporcovi dňa 19. 04. 2007, z čoho je zrejmé, že ani dodávky skiel z 2. etapy neboli včas realizované, nakoľko posledný kus skla z 2. etapy bol odporcovi dodaný až dňa 19. 04. 2007, tj. zhruba po 7 mesiacoch, a teda oneskorene, a to súd nehodnotí nedodanie skla typu ZS 0203, v časti ktorej odporca odstúpil od zmluvy o dielo, ako bude uvedené nižšie. 24. Sám navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu potvrdil, že vyrobil pre odporcu sklá oneskorene, čím sa dostal do omeškania, ale odôvodnil toto omeškanie tým, že ho spôsobil odporca, nakoľko zadával parametre na výrobu skiel navrhovateľovi oneskorene. Tomuto odôvodneniu oneskorenia navrhovateľa s výrobou skiel sa súd nestotožnil, nakoľko v odporcovom potvrdení objednávky zo dňa 10. 07. 2006, ktoré prvostupňový súd vyhodnotil ako návrh na uzavretie zmluvy (a ktorý bol odporcom prijatý dňa 12. 07. 2006), ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku, boli niektoré typy skiel uvádzané s označením „N“, čo znamenalo nevyrábať hneď po uzavretí zmluvy, ale až po zaslaní doplňujúcich parametrov odporcom, čo súviselo priamo z obchodnou činnosťou odporcu, ktorý predmetné dielo (sklá). 25. Na základe uvedeného mal prvostupňový súd za to, že navrhovateľ nedodal odporcovi dielo včas, takže sa navrhovateľ dostal do omeškania so splnením svojho záväzku spočívajúcom vo včasnom odovzdaní diela v dohodnutej lehote (ust. § 324 ods. 1 a § 365 Obchodného zákonníka). Riadne odovzdanie diela? Prvostupňový súd mal predmetnými znaleckými posudkami znalca Ing. Štefana Seka a znaleckého ústavu Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, že za vady dodaných skiel zodpovedá navrhovateľ, nakoľko „bezprostrednou príčinou závad fólií v rohoch niektorých skiel bola chyba, ku ktorej došlo v procese výroby, bezprostrednou príčinou porušenia vnútornej vrstvy izolačných displejov došlo v dôsledku výrobnej chyby v procese výroby, k poškodeniu izolačných skiel a displejov došlo počas výrobného procesu použitím nevhodnej technológie a použitý tmel v zasklení v styku medzi dvojsklami je možné vylúčiť ako príčinu vniknutia vlhkosti do izolačných dvojskiel“. 26. Prvostupňový súd predmetné vady diela (teda navrhovateľom vyrobené sklá) s odvolaním sa na oba znalecké posudky, predložené v konaní znalcom Ing. Štefanom Sekom a znaleckým ústavom Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave považoval za vzniknuté pri výrobe predmetných skiel, z čoho je zrejmé, že za vzniknuté vady skiel jednoznačne a nepochybne zodpovedal navrhovateľ. Vzhľadom na túto skutočnosť mal prvostupňový súd preukázané, že navrhovateľ sa dostal do omeškania so splnením svojho záväzku spočívajúcom v riadnom odovzdaní diela bez vád (ust. § 324 ods. 1 a § 365 Obchodného zákonníka). 27. Pri riešení tejto otázky sa z vyššie uvedených dôvodov prvostupňový súd teda ustálil v názore, že navrhovateľom zhotovené dielo malo v zmysle ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka vady, pretože vykonanie diela (vyrobení skiel s existujúcimi vadami) nezodpovedá výsledku určenému v zmluve a odporca ako objednávateľ si v zmysle ust. § 562 ods. 2 písm. c/ veta prvá Obchodného zákonníka oznámil navrhovateľovi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti v lehote ustanovenej týmto zákonným ustanovením (najneskôr do dvoch rokov). Odporca si v uvedených reklamáciách z dní 30. 10. 2006, 10. 11. 2006, 31. 01. 2007, 18. 04. 2007 a 26. 04. 2007 uplatnil nárok na výmenu vadných skiel za bezvadné v zmysle ust. § 436 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka. 3. Odstúpenie odporcu od zmluvy Odporca listom zo dňa 04. 06. 2007, doručeného navrhovateľovi dňa 14. 06. 2007 reklamoval nedodaný tovar, urgoval zaslanie správnej faktúry a najmä odstúpil od zmluvy o dielo s navrhovateľom v časti dodávky rohového skla ZS 0203 z dôvodu, že toto sklo nebolo vyrobené a odovzdané odporcovi do dňa 04. 06. 2007. Prvostupňový súd mal s odvolaním sa na ust. § 344, § 345 ods. 1 a 2, § 346 ods. 1 a § 349 ods. 1 a najmä ust. § 347 ods. 2 Obchodného zákonníka za to, že Obchodný zákonník pripúšťa možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade, kedy pri zmluve s postupným čiastkovým plnením (čo bola jednoznačne predmetná zmluva o dielo, v ktorej si zmluvné strany dohodli zhotovenie a dodávku objednaných skiel v dvoch etapách, teda ako postupné čiastkové plnenie) možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní. Na základe vyššie uvedeného, najmä z vykonaného dokazovania predmetnými dodacími listami navrhovateľa, pričom túto skutočnosť v konaní potvrdil aj navrhovateľ (resp. jeho právny zástupca) je zrejmé, že navrhovateľ nevyrobil a nedodal odporcovi predmetné rohové sklo ZS 0203 do dňa odstúpenia od zmluvy (dňa 04. 06. 2007), takže odporcovi vzniklo týmto omeškaním navrhovateľa s výrobou a dodaním predmetného skla v súlade s ust. § 347 ods. 2 Obchodného zákonníka právo na odstúpenie od zmluvy o dielo ohľadne tohto čiastkového plnenia. Prvostupňový súd preto považoval uvedené odstúpenie od zmluvy zo strany odporcu zo dňa 04. 06. 2007 za platné a mal za to, že týmto odstúpením od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy o dielo v časti čiastkového plnenia, s plnením ktorého sa navrhovateľ dostal do omeškania. 4. Nárok navrhovateľa voči odporcovi Prvostupňový súd zistil z predložených faktúr navrhovateľa, že navrhovateľ vystavil odporcovi za navrhovateľom zhotovené dielo: - faktúru č. 3306100 na sumu 128 370,90 Sk za výrobu a dodávku izolačných skiel Sennsho HM 5, Sennsho HM 5, pričom navrhovateľ dobropisom č. 3607001 zo dňa 23. 03. 2007 pripísal odporcovi sumu 27 493,80 Sk zo sumy fakturovanej faktúrou č. 3306100, - faktúru č. 3307001 na sumu 103 424,40 Sk za izolačné sklá Sennsho HM 5, Sennsho HM 5 - fasádny displej, - faktúru č. 3307026 na sumu 23 018,20 Sk za výrobu a dodávku izolačných skiel Sennsho HM 5, Sennsho HM 5, a - faktúru č. 3307028 na sumu 119 725,90 Sk za izolačné sklá Sennsho HM 5, Sennsho HM 5 - fasádny displej. Celkovo si navrhovateľ po odpočítaní späťvzatej časti a dobropisovanej časti uplatnil od odporcu zaplatenie sumy 9 050,18 eura (= 272 645,60 Sk). 28. Prvostupňový súd mal z vykonaných listinných dôkazov a zhodných tvrdení účastníkov konania podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. za preukázané, že navrhovateľ vykonal pre odporcu dielo v súlade s ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, i keď oneskorene a s vadami (ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku), na základe čoho mu vzniklo právo na dojednanú cenu diela v súlade s ust. § 536 ods. 1 a 3, § 546 ods. 1 veta prvá, § 547 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. 5. Nárok odporcu voči navrhovateľovi Náhrada škody Odporca si uplatnil voči navrhovateľovi sumu 3 293,89 eura (= 97 605,- Sk), ktorá predstavovala nárok na náhradu škody uplatnený odporcom na základe vystavenej faktúry č. 2715053, ktorá sa týkala účtovania nákladov súvisiacich s oneskorenou dodávkou izolačných skiel na stavbe predmetného rodinného domu. Prvostupňový súd po doplnení dokazovania a s odvolaním sa na právny názor odvolacieho súdu považoval za preukázanú priamu súvislosť účtovanej sumy 97 605,- Sk vo faktúre č. 2715053 s nákladmi súvisiacimi s plnením navrhovateľa, pretože navrhovateľ sa dostal do omeškania so splnením svojej zmluvnej povinnosti vyrobiť a dodať objednané dielo (predmetné sklá) navrhovateľovi riadne a včas, ako bolo konštatované v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku, z dôvodu čoho musel odporca, nemajúc k dispozícii od navrhovateľa objednané sklá, stavbu predmetného rodinného domu zazimovať, teda uzavrieť tak, aby ju chránil pred poveternostnými vplyvmi, na čo potreboval vynaložiť finančné prostriedky, ktoré by nebolo potrebné vynakladať, kedy navrhovateľ vyrobil a dodal objednané sklá včas a riadne (teda bez vád). Uvedenými nepredpokladanými finančnými prostriedkami boli práve náklady na zazimovanie predmetného rodinného domu, pričom odporca predloženými dodacími listami od spoločnosti SKLO EXPRES SLOVAKIA, s.r.o. Bratislava a od spoločnosti Naceva - Slovakia spol. s r.o. Prešov, pokladničnými blokmi na nákup debniaceho materiálu od firmy Naceva zo dňa 26. 10. 2006 a dňa 31. 10. 2006, nákupom tmelov od firmy Allmedia zo dňa 25. l0. 2006, nákupom spojovacieho materiálu zo dňa 09. 10. 2006 a nákupom jednoduchého skla od firmy Tumorri zo dňa 23. 01. 2007 preukázal, že zakúpený tovar bol potrebný na zazimovanie predmetného rodinného domu dodaný tovar súvisí s plnením navrhovateľa a bol zakúpený až po dni 30. 10. 2006, kedy bolo zrejmé (z predloženej písomnej komunikácie účastníkov konania), že navrhovateľ nevyrobí a nedodá objednané sklá ani do tohto dňa. Sklo od firmy Tumorri bolo odporcom kúpené dňa 23. 01. 2007 namiesto navrhovateľom nedodaného skla, otvor pre toto nedodané sklo bol predmetným debniacim materiálom zadoskovaný, avšak vzhľadom na na vysokú vlhkosť v miestnosti a plesnivenie použitých dosiek bolo nutné zakúpiť jednoduché sklo bez izolačných vlastností. Prvostupňový súd mal preto podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka za to, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, ktorou bolo vyrobenie a dodanie objednaných skiel odporcovi riadne a včas bez vád (ako to bolo konštatované), na základe čoho bol v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia povinný nahradiť škodu týmto spôsobenú (touto škodou boli finančné prostriedky, ktoré by nemusel odporca vynakladať, kedy navrhovateľ vyrobil a dodal objednané sklá včas a riadne) odporcovi, nakoľko nepreukázal, že ním porušená jeho zmluvná povinnosť bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd mal preukázané osoby škodcu (navrhovateľ) a poškodeného (odporca), vznik škody (potreba odporcu nakúpiť materiál na zazimovanie stavby po tom, ako bolo, zrejmé, že navrhovateľ objednané sklá do príchodu zimy nevyrobí a nedodá riadne a včas), porušenie povinnosti navrhovateľa zo záväzkového vzťahu (nevyrobenie a nedodanie objednaných skiel odporcovi riadne a včas bez vád), príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti navrhovateľa a vznikom škody (nevyrobením a nedodaním objednaných skiel odporcovi riadne a včas vznikla potreba zakúpiť materiál na zazimovanie stavby) a výšku škody (ňou bol práve samotný zakúpený materiál na zazimovanie stavby vo výške 2 911,27 eura (= 87 705,- Sk)). Z uvedeného dôvodu mal prvostupňový súd preukázané všetky zložky potrebné na priznanie náhrady škody v zmysle s ust. § 367, § 368 ods. 3, § 373 a § 378 Obchodného zákonníka, takže nárok odporcu voči navrhovateľovi v časti náhrady škody za samotný zakúpený materiál potrebný na zazimovanie predmetnej stavby rodinného domu vo výške 2 911,27 eura (= 87 705,- Sk) považoval za dôvodný. Náhrada cestovného V rámci v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku uvedenej náhrady škody vo výške 3 293,89 eura (= 97 605,- Sk) si odporca uplatnil voči navrhovateľovi sumu 382,62 eura (= 9 900,- Sk), ktorá predstavovala nárok na náhradu cestovného titulom odporcom vykonaných troch ciest z Bratislavy do Topoľčian. I keď odporca tvrdil, že tieto cesty vykonal kvôli urovnaniu vzťahov s navrhovateľom a zároveň kontroly zhotovovania objednaných skiel, s dodaním ktorých bol navrhovateľ v omeškaní, odporca hodnoverne nepreukázal prvostupňovému súdu žiadnymi dôkazmi samotné vykonanie takýchto ciest do Topoľčian. Z tohto dôvodu mal prvostupňový súd za to, že odporca neuniesol dôkazné bremeno tohto svojho tvrdenia, a preto nároku odporcu voči navrhovateľovi v časti náhrady škody za cestovné za tri cesty z Bratislavy do Topoľčian vo výške 382,62 eura (= 9 900,- Sk) nevyhovel. Penále z omeškania Odporca si uplatnil voči navrhovateľovi sumu 4 159,26 eura (= 125 302,40 Sk), ktorá predstavovala nárok na penále z omeškania, čo odôvodnil ako nárok na zmluvné penále. Prvostupňový súd mal z predmetných faktúr navrhovateľa č. 3306100, č. 3307001, č. 3307026 a č. 3307028 preukázané, že v nich bolo vystaviteľom, ktorým bol navrhovateľ uvedené, že v prípade omeškania dodávky (skiel) bude navrhovateľ znášať odporcom uplatnené penále vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Uvedené písomné vyhlásenie navrhovateľa na všetkých predmetných faktúrach prvostupňový súd považoval za slobodný prejav jeho vôle, ktorého úmyslom bolo poskytnúť odporcovi zodpovedajúce odškodnenie pre prípad, že by včas, resp. riadne svoje dielo (izolačné sklá) nedodal. Išlo o slobodnú vôľu navrhovateľa, ktorý sám a dobrovoľne na predmetných faktúrach takýto záväzok garantoval. Z tohto dôvodu vzhľadom na nespornosť vzniku omeškania na strane navrhovateľa s poskytnutím objednaného plnenia riadne a včas bez vád vznikol odporcovi nárok na navrhovateľom garantované penále z omeškania. Tento odporcov nárok na penále z omeškania prvostupňový súd posúdil ako úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko tento právny inštitút (teda úroky z omeškania) vzniknú v prípade, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Navrhovateľ bol síce v omeškaní, ale nie so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, ale s vykonaním diela, resp. jeho časti (teda vyrobením a dodaním objednaných skiel odporcovi riadne a včas bez vád). Napriek tomu, vzhľadom na možnosť použitia analógie pri výklade ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka mal prvostupňový súd za to, že omeškaním navrhovateľa s plnením jeho zmluvnej povinnosti, ktorá nemala povahu peňažného plnenia, sa navrhovateľ dostal do omeškania, následkom ktorého v zmysle analogicky použitého ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a na základe písomného vyhlásenia navrhovateľa v ním vystavených faktúrach (že v prípade omeškania dodávky (skiel) bude navrhovateľ znášať odporcom uplatnené penále vo výške 0,05 % za každý deň omeškania) vznikol odporcovi nárok na úroky z omeškania, ktorých výšku predstavovala práve navrhovateľom garantovaná výška tohto jeho záväzku (0,05 % za každý deň omeškania). V súlade s uvedeným si odporca správne faktúrou č. 2816006, splatnou dňa 16. 02. 2008 uplatnil u navrhovateľa nárok na úroky z omeškania vo výške 0,05 % z oneskorene dodaného tovaru (izolačných skiel) za každý deň omeškania takto: - pri 1. etape mala byť výroba a dodávka skiel v hodnote uznanej odporcom (255 585,- Sk) realizovaná dňa 03. 08. 2006, ale bola realizovaná až dňa 02. 04. 2007, čo predstavuje 183 dní omeškania navrhovateľa s výrobou a dodaním skiel v rámci tejto 1. etapy, čo znamená, že navrhovateľom garantovaný úrok z omeškania za jeden deň predstavoval sumu 127,79 Sk a za celkový počet dní omeškania navrhovateľa ním garantovaný úrok z omeškania za jeden deň predstavoval sumu 23 386,02 Sk, a - pri 2. etape mala byť výroba a dodávka skiel v hodnote uznanej odporcom (939 322,- Sk) realizovaná dňa 14. 09. 2006, ale bola realizovaná až dňa 19. 04. 2007, čo predstavuje 217 dní omeškania navrhovateľa s výrobou a dodaním skiel v rámci tejto 2. etapy, čo znamená, že navrhovateľom garantovaný úrok z omeškania za jeden deň predstavoval sumu 469,66 Sk a za celkový počet dní omeškania navrhovateľa ním garantovaný úrok z omeškania za jeden deň predstavoval sumu 101 916,44 Sk. Celkovo teda odporcom uplatnený úrok z omeškania navrhovateľa s plnením jeho zmluvnej povinnosti predstavoval sumu 4 159,26 eura (= 125 302,40 Sk). Rozdiel v navrhovateľom fakturovaných cenách: Odporca žiadal zamietnuť žalovanú pohľadávku navrhovateľa v časti 31 354,- Sk (= 1 040,76 eura) ako súčet rozdielu v cenách uvedených v navrhovateľom vystavených faktúrach a cenách, ktoré mali byť podľa odporcu navrhovateľom skutočne fakturované. Prvostupňový súd zistil z predložených faktúr navrhovateľa, že navrhovateľ vystavil odporcovi: - faktúru č. 3306100 na sumu 128 370,90 Sk za výrobu a dodávku izolačných skiel Sennsho HM 5, Sennsho HM 5, pričom navrhovateľ dobropisom č. 3607001 zo dňa 23. 03. 2007 pripísal odporcovi sumu 27 493,80 Sk zo sumy fakturovanej faktúrou č. 3306100, - faktúru č. 3307001 na sumu 103 424,40 Sk za izolačné sklá Sennsho HM 5, Sennsho HM 5 - fasádny displej, - faktúru č. 3307026 na sumu 23 018,20 Sk za výrobu a dodávku izolačných skiel Sennsho HM 5, Sennsho HM 5, a - faktúru č. 3307028 na sumu 119 725,90 Sk za izolačné sklá Sennsho HM 5, Sennsho HM 5 - fasádny displej. Celkovo si navrhovateľ po odpočítaní späťvzatej časti a dobropisovanej časti uplatnil od odporcu zaplatenie sumy 9 050,18 eura (= 272 645,60 Sk). Prvostupňový súd však vychádzal pri ustálení cien objednaných typov skiel z režimu uzavretia samotnej zmluvy o dielo, ktorá bola, ako je to vyššie uvedené, uzavretá dňa 12. 07. 2006 navrhovateľovým akceptovaním návrhu odporcu na uzavretie zmluvy zo dňa 10. 07. 2006. Tento návrh odporcu na uzavretie zmluvy bol prakticky kópiou cenovej ponuky navrhovateľa zo dňa 13. 04. 2006, a to najmä v časti špecifikácie objednaných typov skiel a ich ceny (pričom táto cenová ponuka platila podľa vyhlásenia navrhovateľa v nej uvedenom iba 30 dní). Z uvedeného je zrejmé, že odporca písomne dňa 10. 07. 2006 zaslal navrhovateľovi návrh na uzavretie zmluvy, v ktorom špecifikoval jednotlivé typy skiel s uvedením a ich ceny a navrhovateľ akceptovaním odporcovho návrhu na uzavretie zmluvy dňa 12. 07. 2006 akceptoval nielen uzavretie zmluvy ako takej, ale zároveň akceptoval aj odporcom v jeho návrhu na uzavretie zmluvy uvádzané ceny jednotlivých skiel. 29. Z uvedeného dôvodu mal prvostupňový súd za to, že ceny uvádzané v predmetných faktúrach navrhovateľa č. 3306100, č. 3307001, č. 3307026 a č. 3307028 boli navrhovateľom nesprávne fakturované ako ceny podľa aktuálnych cenových ponúk, pretože navrhovateľ mal odporcovi fakturovať nie ceny zvýšené, ale ceny akceptované pri uzavretí zmluvy. 30. Prvostupňový súd vyššie uvedeným prepočtom cien z predmetných faktúr navrhovateľa č. 3306100, č. 3307001, č. 3307026 a č. 3307028 zistil nasledovné rozdiely: - pri faktúre č. 3306100 ide o rozdiel v skutočne fakturovanej sume a sume, ktorá mala byť fakturovaná vo výške 11 552,50 Sk (= 500,91 eura), - pri faktúre č. 3307001 ide o rozdiel v skutočne fakturovanej sume a sume, ktorá mala byť fakturovaná vo výške 9 531,- Sk (= 316,37 eura), - pri faktúre č. 3307028 ide o rozdiel v skutočne fakturovanej sume a sume, ktorá mala byť fakturovaná vo výške 1 589,- Sk (= 52,75 eura), - pri faktúre č. 3307026 ide o rozdiel v skutočne fakturovanej sume a sume, ktorá mala byť fakturovaná vo výške 589,- Sk (= 19,55 eura). Celkovo teda navrhovateľ fakturoval predmetnými faktúrami o sumu vo výške 772,14 eura (= 23 261,50 Sk) viac, ako mal. Započítanie Odporcovým podkladom jeho započítacieho úkonu boli faktúra č. 2715053, splatná dňa 02. 08. 2007 vo výške 97 605,- Sk (= 3 239,89 eura) a faktúra č. 2816006, splatná dňa 16. 02. 2008 vo výške 125 302,- Sk (= 4 159,26 eura), ktoré boli navrhovateľovi doručené. Predmetom týchto faktúr bol nárok na náhradu škody (faktúra č. 2715053), resp. nárok na penále z omeškania (faktúra č. 2816006) za oneskorené dodanie odporcom požadovaného diela - izolačných skiel (vyhodnotené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku). Spolu ide o pohľadávku v celkovej výške 222 907,- Sk (= 7 399,16 eura). Uvedený nárok si odporca voči navrhovateľovým pohľadávkam z predmetných faktúr č. 3306100, č. 3307001, č. 3307026 a č. 3307028 započítal listom zo dňa 25. 02. 2008 (doručeným navrhovateľovi dňa 05. 03. 2008. 31. Prvostupňový súd mal pri riešení tejto otázky za to, že v zmysle ust. § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Nakoľko vznikli z jedného zmluvného vzťahu pohľadávky každej zo zmluvných strán voči druhej zmluvnej strane (ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku) a tieto pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi a odporcu voči navrhovateľovi boli prvostupňovým súd považované za platne vzniknuté pohľadávky rovnakého druhu a v čase započítacieho úkonu odporcu splatné v súlade so zákonnými ustanoveniami (ust. § 358 Obchodného zákonníka a ust. § 580 a § 581 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka), je potrebné tieto vzájomné pohľadávky účastníkov konania posudzovať ako pohľadávky spôsobilé na uplatnenie na súde. 32. Na základe uvedeného prvostupňový súd považoval tieto pohľadávky účastníkov konania za vzájomné pohľadávky do výšky, do ktorej sa vzájomne kryli a ktorých plnenie je rovnakého druhu. Preto v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka posúdil prvostupňový súd list odporcu navrhovateľovi zo dňa 25. 02. 2008 ako platný prejav vôle, napĺňajúci všetky predpísané znaky započítania odporcovej pohľadávky voči navrhovateľovi oproti navrhovateľovej pohľadávke voči odporcovi, pričom k zániku týchto vzájomných pohľadávok účastníkov konania prišlo okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 33. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 9 058,18 eura od odporcu na základe ním vystavených faktúr odporcovi za zhotovenie diela (výrobu objednaných skiel) a odporca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 8 175,31 eura od navrhovateľa, ktorá pozostávala: - z náhrady škody vo výške 3 293,89 eura za náhradu debniaceho materiálu vo výške 2 911,27 eura a náhrady cestovného za tri cesty z Bratislavy do Topoľčian o výške 382,62 eura, - z úroku z omeškania navrhovateľa s včasným a riadnym odovzdaním diela vo výške 4 159,28 eura, a - z rozdielu v navrhovateľom nesprávne uplatnenej cene diela vo výške 1 040,76 eura. 34. Prvostupňový súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 9 050,18 eura od odporcu a odporcovi priznal: - z náhrady škody vo výške 3 293,89 eura za náhradu debniaceho materiálu sumu vo výške 2 911,27 eura, pričom náhradu cestovného za tri cesty z Bratislavy do Topoľčian o výške 382,62 eura odporcovi ako neodôvodnenú nepriznal, - z úroku z omeškania navrhovateľa s včasným a riadnym odovzdaním diela sumu vo výške 4 159,28 eura, a - z rozdielu v navrhovateľom nesprávne uplatnenej cene diela sumu vo výške 722,14 eura, pričom sumu 318,62 eura odporcovi ako neodôvodnenú nepriznal. Celkovo súd priznal odporcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 7 792,69 eura od navrhovateľa. 35. Keďže rozdielom vo vzájomných nárokoch účastníkov bola suma 1 257,49 eura v prospech navrhovateľa (navrhovateľovi priznaná suma 9 050,18 eura - odporcovi priznaná suma 7 792,69 eura = 1 257,49 eura), prvostupňový súd uvedenú sumu 1 257,49 eura navrhovateľovi priznal a vo zvyšku jeho žalovaný nárok na základe odôvodnenej obrany odporcu zamietol. 36. Nakoľko sa odporca dostal do omeškania ako dlžník s platením jeho peňažného záväzku v priznanej výške 1 257,49 eura navrhovateľovi, vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platných v čase uzavretia zmluvy dňa 12. 07. 2006 s odvolaním sa na § 763a, § 768f a § 768k ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd preto priznal navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania s odvolaním sa na uvedené zákonné ustanovenia, a to z priznanej sumy 1 257,49 eura ako nároku na zaplatenie ceny diela, ktorá nebola dotknutá obranou odporcu vo výške 14,75 % ročne od 20. 04. 2007 až do zaplatenia. Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. 37. Navrhovateľ sa po odpočítaní späťvzatej časti a dobropisovanej časti domáhal od odporcu zaplatenia sumy 9 050,18 eura, z ktorej mu prvostupňový súd priznal nárok na zaplatenie sumy 1 257,49 eura (ako to bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku). Prvostupňový súd považoval vzhľadom na aritmetický odpočet navrhovateľovho úspechu v konaní od neúspechu v konaní navrhovateľa za neúspešného účastníka konania (domáhal sa zaplatenia sumy 9 050,18 eura a bola mu priznaná náhrada sumy 1 257,49 eura). Z uvedeného je zrejmé, že úspešným účastníkom konania bol odporca, ktorý mal vo veci úspech síce len čiastočný, pričom však mal neúspech len v časti žalovanej sumy, ktorú prvostupňový súd považoval za nepatrnú (percentuálne vyjadrená suma neúspechu odporcu predstavovala 13,89 %), na základe čoho rozhodol prvostupňový súd o náhrade trov konania s odvolaním sa na § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že odporcovi priznal plnú náhradu trov konania. 38. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že čo do výrokov o čiastočnom vyhovení návrhu žalobcu vo výške 1.257,49 eur s príslušným úrokom z omeškania a o zamietnutí zvyšku návrhu odôvodnil súd rozsudok tak, že žalobca si po odpočítaní späťvzatej časti 2.469,63 eur a dobropisovanej časti uplatnil od žalovaného nárok na zaplatenie sumy 9.050,18 eur, ktorý nárok posúdil súd na základe výsledkov dokazovania ako oprávnený s výnimkou sumy vo výške 772,14 eur, o ktorú si žalobca fakturoval viac ako mal, keďže nesprávne vychádzal zo zvýšených cien, hoci mal vychádzať z cien akceptovaných pri uzavretí zmluvy. K uzavretiu zmluvy o dielo došlo pritom podľa súdu ústnou formou a to dňa 12.7.2006, v ktorý deň žalobca prijal návrh žalovaného predložený mu formou potvrdenia objednávky zo dňa 10.7.2006 zaslaného žalobcovi faxom dňa 11.7.2006. Ďalšie objednávky žalovaného a ich potvrdenie žalobcom už súd nepokladal za návrhy nových zmlúv a nové prijatie týchto návrhov keďže už neobsahovali nové dielo. 39. Zo žalovaným uplatnených nárokov voči žalobcovi z titulu náhrady škody za zakúpený materiál na zazimovanie stavby a náhrady cestovného spolu vo výške 3.293,89 eur a úrokov z omeškania s plnením zmluvnej povinnosti žalobcu vo výške 4.159,26 eur uznal súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania za oprávnený nárok na náhradu škody vo výške 2.911,27 eur a nárok na úroky z omeškania vo výške 4.159,26 eur, pričom vo vzťahu k nároku na náhradu cestovného vo výške 382,62 eur konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. List žalovaného žalobcovi zo dňa 25.2.2008 posúdil súd ako platný prejav vôle naplňujúci všetky znaky započítania žalovaného pohľadávky, voči žalobcovi oproti žalobcovej pohľadávke voči žalovanému. Pokiaľ ním žalovaný uplatnil na započítanie spolu sumu 8.175,31 eur, uznal súd účinky započítacieho prejavu do výšky 7.792,69 eur. 40. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že rozdiel vo vzájomných nárokoch v prospech žalobcu predstavuje 1.257,49 eur, ktorú sumu žalobcovi spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy proti žalovanému priznal a vo zvyšku jeho nárok zamietol. 41. Keďže procesný úspech žalobcu, ktorý podľa súdu zodpovedal v percentuálnom vyjadrení 13,89% pokladal súd za neplatný v porovnaní s úspechom žalovaného, priznal žalovanému podľa § 142 ods. 3 OSP plnú náhradu trov konania a žalobcu, ako neúspešného účastníka zaviazal aj k náhrade trov vzniknutých štátu. 42. Mal za to, že tento výrok súdu ohľadom trov konania je nesprávny a poukázal na ust. § 146 ods. 2 OSP podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 43. Nie je sporné, že žalobca návrh uplatnený dňa 14.5.2007 vzal dňa 23.1.2008 späť v časti o zaplatenie 2.469,62 eur z toho dôvodu, že dňa 21.1.2008 žalovaný žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku v tejto výške zaplatil. Nepochybne preto v tejto časti vzal žalobca späť dôvodne podaný návrh v dôsledku správania žalovaného a bol preto v tejto časti v spore úspešný. K zaplateniu predmetnej sumy došlo dávno po začatí súdneho konania, z ktorého dôvodu je nepochopiteľné prečo, pri rozhodovaní o úspešnosti v spore súd na túto skutočnosť vôbec neprihliada. U tento samotný fakt znamená, že rozhodnutie súdu o trovách konania je nesprávne, keďže sa v žiadnom prípade nedá hovoriť o tom, že žalobca bol v spore úspešný iba v nepatrnej časti. 44. V konaní boli posudzované jednak nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela, jednak nároky žalovaného na náhradu škody a priznanie úrokov z omeškania uplatnené formou započítacej námietky. Keďže ide o samostatné nároky, ktoré je možné uplatniť aj samostatnými žalobami, je treba úspech resp. neúspech skúmať so zreteľom na každý jednotlivý nárok. Aj s poukazom na argumentáciu týkajúcu sa čiastočného späťvzatia návrhu súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záveru, že nárok žalobcu uplatnený v celkovej výške 11.519,98 eur je dôvodný s výnimkou sumy 772,14 eur, v ktorej výške uznal súd dôvodnosť započítacej námietky z titulu neoprávnenej fakturácie ceny diela v sume vyššej než bola dohodnutá. Naproti tomu pokiaľ ide o nároky žalovaného uplatnené v celkovej výške 8.175,31 eur, vychádzal súd pri konečnom rozhodnutí z ich uznania do výšky 7.792,69 eur. Z tohto pomeru úspechu žalobcu na strane jednej a úspechu žalovaného na strane druhej, mal potom súd určiť celkovú percentuálnu úspešnosť obidvoch účastníkov v spore a nepochybne aj za predpokladu, že by jeho rozhodnutie bolo vo vzťahu skutkovému a právnemu posúdeniu všetkých nárokov správne, priznať trovy konania žalobcovi vzhľadom na jeho vyššiu úspešnosť v spore. 45. Zmluva bola uzavretá dňa 12.7.2006, pričom jej obsah ustálil na základe potvrdenia objednávky zo dňa 10.7.2006, ktoré žalovaný zaslal žalobcovi faxom dňa 11.7.2006 a ktoré ako nový návrh na uzavretie zmluvy žalobca prijal dňa 12.7.2006, pokladá za nepreskúmateľný záver súdu, prečo pri posúdení oprávnenosti následne realizovanej fakturácie zo strany žalobcu pokladal túto za čiastočne neoprávnenú vraj z dôvodu, že nezodpovedala zmluvným prejavom účastníkov v čase uzavretia zmluvy. Objednávka, ktorú žalovaný svojim podaním zo dňa 10.7.2006 zaslaným žalovanému faxom 11.7.2006, obsahuje totiž cenu diela, ktorá následne bola žalobcom žalovanému aj fakturovaná. 46. Pokiaľ ide o nárok žalovaného na náhradu škody z titulu zakúpenia materiálu potrebného na zazimovanie stavby rodinného domu, ktorá potreba mala vzniknúť nevyrobením a nedodaním objednaných skiel žalovanému zo strany žalobcu riadne a včas, uznal súd nárok žalovaného voči žalobcovi z tohto titulu za dôvodný bez akéhokoľvek preukázania, že sa predložené dodacie listy, resp. pokladničné bloky dokumentujúce nákup debniaceho materiálu, resp. tmelov vzťahujú práve k stavbe, na ktorú dodával sklá v zmysle uzavretej zmluvy o dielo žalobca. 47. Nárok žalovaného na úrok z omeškania uplatnený za omeškanie žalobcu s poskytnutím plnenia odvodil súd z toho, že vo faktúrach vystavených žalobcom sa tento zaviazal znášať žalovaným uplatnené penále vo výške 0,05 % za každý deň z omeškania s plnením diela. Preto keď následne došlo k omeškaniu tak v súvislosti s prvou etapou výroby a dodávky skiel a v súvislosti s druhou etapou výroby a dodávky skiel mal podľa súdu žalovaný právo uplatniť si za uvedené obdobia úrok z omeškania s plnením diela v celkovej výške 4.152,26 eur. Ak neexistuje žiadny dôkaz, že v čase uzavretia zmluvy existovala akákoľvek dohoda účastníkov na úroku z omeškania žalobcu s dodávkou diela a súd následné podania vrátane faktúr obsahujúcich údaj o úroku z titulu omeškania s plnením diela nepokladá za súčasť uzavretej zmluvy o dielo, je nepochopiteľné ak súd nárok žalovaného na úrok z omeškania vyvodzuje z analogického použitia ust. § 369 ods. 1 Obch. zák., ktoré ustanovenie sa naviac výlučne vzťahuje na omeškanie peňažného záväzku a nie je možné analogicky ho použiť na omeškania s plnením nepeňažného záväzku pri nedostatku dohody účastníkov zmluvy o dielo na sankcii za porušenie takejto povinnosti. 48. Zdôraznil, že nesúhlasí ani s dátumom, ktorý ustálil súd, kedy sa mal dostať žalobca do omeškania s plnením diela, či už pokiaľ ide o prvú etapu výroby a dodávky skiel alebo druhú etapu ich výroby a dodávky a ako ustálil dátum, dokedy malo omeškanie trvať, keď v tomto smere úplne nekriticky prebral účelové tvrdenia žalovaného a úplne ignoroval jednak to, že účastníkmi bola dohodnutá iba minimálna doba dodávky a v dôsledku opakovaného spresňovania rozmerov okien zo strany žalovaného sa žalobca ani nemohol dostať do omeškania s ich výrobou hneď v prvý deň doby nasledujúcej po uplynutí minimálnej doby dodávky skiel, najmä keď k upresneniu potom dochádzalo aj dávno po uplynutí termínu, kedy sa mal dostať žalobca do omeškania. 49. Pokiaľ súd akceptoval, že k započítaniu pohľadávky došlo dňa 25.2.2008 nie je zrejmé prečo zamietol žalobu pokiaľ ide o úrok z omeškania tak ako je tento špecifikovaný v návrhu na začatie konania do dňa započítania pohľadávky. V tomto smere je odvolaním napadnutý rozsudok úplne nepreskúmateľný. 50. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 887,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne od 3.1.2007 do zaplatenia, vypočítaný rok z omeškania vo výške 382,23 eur zo sumy 2.469,63 eur vo výške 14,25% ročne od 3.1.2007 do 20.1.2008, sumu 3.423,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne od 2.2.2007 do zaplatenia, sumu 747,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne od 19.4.2007 do zaplatenia, sumu 3.974,17 eur s úrokom z omeškania 14,75% ročne od 19.4.2007 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaného zaviaže nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania uplatnené v podaní zo dňa 5.4.2016. Zároveň si uplatnil voči žalovanému trovy odvolacieho konania v celkovej výške 262,52 eur. 51. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné v určitých nižšie špecifikovaných bodoch. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 52. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil otázku uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a stotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bola uzatvorená zmluva dňa 12.7.2006 ústnou formou. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že by žalovaný cenovú ponuku žalobcu zaslanú mu dňa 13.4.2006 akceptoval, nakoľko žalovaný zaslal svoju objednávku žalobcovi na dodanie skiel až 10.7.2006, pričom cenová ponuka zo dňa 13. 04. 2006 bola platná, resp. ceny v nej uvedené boli platné iba 30 dní od doručenia adresátovi, podľa v nej uvedeného písomného vyhlásenia žalobcu o časovej obmedzenosti tejto cenovej ponuky čo nepochybne preukazuje predmetná cenová ponuka. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca zaslaním predmetnej cenovej ponuky zo dňa 13. 04. 2006 doručil žalovanému návrh na uzavretie zmluvy (tzv. oferta) v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, na platné prijatie ktorého určil žalovanému lehotu 30 dní. Prvostupňový súd však z potvrdenia objednávky zo dňa 10. 07. 2006, ktoré zaslal žalobca dňa 11. 07. 2006 faxom žalovanému, pričom žalovaný toto potvrdenie objednávky, ktoré obsahovalo rozpočet cien a rozmery objednaného skla potvrdil, a to odtlačkom firemnej pečiatky a podpisom zástupcu žalovaného a ktoré žalovaný zaslal naspäť žalobcovi, a to faxom dňa 12. 07. 2006 mal za preukázané, že žalovaný akceptoval vyššie uvedený návrh žalobcu na uzavretie zmluvy zo dňa 13. 04. 2006 až po žalobcom stanovenej lehote platnosti tohto návrhu na uzavretie zmluvy dňa 10. 07. 2006, čo prvostupňový súd správne nepovažoval v zmysle ust. §43c ods. 1 Občianskeho zákonníka za včasné konanie práve vzhľadom na márne uplynutie žalobcom obmedzenej platnosti jeho návrhu na uzavretie zmluvy. Na základe uvedeného prvostupňový súd v zmysle ust. §43a ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval toto potvrdenie objednávky zo dňa 10. 07. 2006, ktoré zaslal žalovaný dňa 11. 07. 2006 faxom žalobcovi za nový návrh na uzavretie zmluvy (tzv. oferta), ktorý žalobca prijal (tzv. akceptácia) v zmysle ust. §43c ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 12. 07. 2006, kedy zaslal žalobca žalovanému faxom potvrdenie žalovaného návrhu na uzavretie zmluvy. 53. Pokiaľ ide o právne stanovisko súdu prvej inštancie ohľadom riadneho a včasného odovzdania diela, aj v tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný so žalobcom sa dohodli na zhotovení a dodávke objednaných skiel v dvoch etapách. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že bolo preukázané predloženými listinnými dôkazmi ako aj zhodným tvrdením účastníkov konania, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy dňa 12.7.2016 žalobca v rámci prvej etapy dodal žalovanému sklá dňa 14.8.2006 Súd mal na základe listinných dôkazov tiež za preukázané, že minimálna dodacia lehota skiel bola stanovená na 14 - 21 dní, takže dňom dodania byť najneskôr deň 02. 08. 2006 (21 dní po dni uzavretia zmluvy), pričom prvá dodávka skiel prišla žalovanému na miesto určenia až dňa 14. 08. 2006, čo už bolo po stanovenej dodacej lehote pre dodanie objednaných skiel. Prvá dodávka skiel mala okrem neskorého dodania aj vady množstva, nakoľko obsahovala len 24 z celkových 38 skiel. Žalobca dodal žalovanému po 10 dňoch od prvej dodávky skiel v počte 5 kusov skiel a po ďalších 5 dňoch ďalších 5 kusov skiel. Poslednú dodávku skla z 1. etapy dodal žalobca žalovanému dňa 02. 04. 2007. 54. Pokiaľ ide o druhú etapu dodávky skiel aj u tejto etapy sklá boli dodané dňa 13. 10. 2006, pričom 1 ks skla žalovaný vrátil z dôvodu vady na skle. Poslednú dodávku skla z 2. etapy dodal žalobca žalovanému dňa 19. 04. 2007, z čoho je zrejmé, že ani dodávky skiel z 2. etapy neboli včas realizované, nakoľko posledný kus skla z 2. etapy bol žalovanému dodaný až dňa 19. 04. 2007, tj. zhruba po 7 mesiacoch, a teda oneskorene. 55. Samotný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu potvrdil, že vyrobil pre žalovaného sklá oneskorene, čím sa dostal do omeškania, ale odôvodnil toto omeškanie tým, že ho spôsobil žalovaný, nakoľko zadával parametre na výrobu skiel žalobcovi oneskorene. Toto bol aj jeden z odvolacích dôvodov žalobcu. 56. Odvolací súd sa však stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v žalovanom potvrdení objednávky zo dňa 10. 07. 2006, ktoré prvostupňový súd vyhodnotil ako návrh na uzavretie zmluvy (a ktorý bol žalovaným prijatý dňa 12. 07. 2006), ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku, boli niektoré typy skiel uvádzané s označením „N“, čo znamenalo nevyrábať hneď po uzavretí zmluvy, ale až po zaslaní doplňujúcich parametrov žalovaným, čo súviselo priamo z obchodnou činnosťou žalovaného, ktorý predmetné dielo (sklá) používal priamo pri realizácii jeho diela, ktorým bola stavba rodinného domu Na základe uvedeného mal prvostupňový súd za to, že žalobca nedodal žalovanému dielo včas, takže sa žalobca dostal do omeškania so splnením svojho záväzku spočívajúcom vo včasnom odovzdaní diela v dohodnutej lehote. 57. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že dielo nebolo riadne odovzdané, keďže z vyhotovených znaleckých posudkov znalca Ing. Štefana Seka a znaleckého ústavu Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je zrejmé, že za vady dodaných skiel zodpovedá žalobca. Vzhľadom na túto skutočnosť mal aj odvolací súd preukázané, že žalobca sa dostal do omeškania so splnením svojho záväzku spočívajúcom v riadnom odovzdaní diela bez vád (ust. § 324 ods. 1 a § 365 Obchodného zákonníka). 58. Je nesporné, že žalovaný si v reklamáciách zo dňa 30. 10. 2006, 10. 11. 2006, 31. 01. 2007, 18. 04. 2007 a 26. 04. 2007 uplatnil nárok na výmenu vadných skiel za bezvadné v zmysle ust. § 436 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka. Žalovaný listom zo dňa 04. 06. 2007, doručeného žalobcovi dňa 14. 06. 2007 reklamoval nedodaný tovar, urgoval zaslanie správnej faktúry a najmä odstúpil od zmluvy o dielo so žalobcom v časti dodávky rohového skla ZS 0203 z dôvodu, že toto sklo nebolo vyrobené a odovzdané žalovanému do dňa 04. 06. 2007. Z uvedených dôvodov je potrebné považovať odstúpenie od zmluvy o dielo za platné a týmto odstúpením od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o dielo v časti čiastkového plnenia, s plnením ktorého sa žalobca dostal do omeškania. 59. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si po odpočítaní späťvzatej časti a a dobropisovanej časti uplatnil od žalovaného zaplatenie sumy 9 050,18 eura (= 272 645,60 Sk). 60. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného bola preukázaná v súvislosti so započítaním svojej pohľadávky škoda vo výške 2.911,27 eur, ktorá žalovanému vznikla v súvislosti s potrebou zazimovania rodinného domu. Žalovaný preukázal listinnými dôkazmi, náklady na nakúpenie debniaceho materiálu a iného tovaru potrebného na zazimovanie predmetného rodinného domu zo strany žalovaného bola preukázaná škoda vo výške 2.911,27 eur, ktorú súd prvej inštancie správne priznal ako oprávnenú pohľadávku na započítanie zo strany žalovaného voči žalobcovi. 61. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj otázku náhrady cestovného, ktorú si uplatňoval žalovaný v započítaní vo vzťahu k žalobcovi v celkovej sume 382,62 eur za tri cesty z Bratislavy do Topoľčian, ktorá zo strany žalovaného nebola preukázaná. 62. Odvolací súd však vyhovel odvolacej námietke žalobcu v súvislosti s úrokmi z omeškania za oneskorené dodanie skiel v prvej a druhej etape keď súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vychádzal nesprávne zo skutočnosti, že penále z omeškania účtoval za omeškanie vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z dôvodu, že takéto penále si uviedol žalobca na svojich faktúrach. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nemožno použiť analógiu a aplikovať ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. aj za omeškanie s plnením dodávky predmetných výrobkov keďže z ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve inak o 10% vyššie než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka v ktorom došlo k omeškaniu sa použije počas celého tohto polroka. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že takto stanovené úroky z omeškania možno aplikovať iba pri omeškaní s plnením peňažného záväzku, navyše úroky z omeškania musia byť určené v zmluve t.j. musia byť zmluvne dohodnuté alebo potom úroky z omeškania o 10% nižšie než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka. 63. Z uvedeného ust. je zrejmé, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Na vznik nároku na úroky z omeškania sa nevyžaduje aby boli splnené podmienky nároku na náhradu škody. Výška úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku sa spravuje dohodou strán len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom. 64. Odvolací súd mal za to, že v danom prípade nedošlo k dohode o výške úrokov z omeškania a to plnením diela. Nemožno analogicky použiť úrok z omeškania v súvislosti s plnením peňažného záväzku na penále z omeškania z dôvodu omeškania s plnením diela a tak odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že prejav žalovaného vo vzťahu k žalobcovi pokiaľ ide o úrok z omeškania s plnením diela v celkovej výške 4.152,26 eur, keďže v danom prípade si zmluvné strany úrok z omeškania v súvislosti s omeškaním s plnením diela nedohodli. Odvolací súd má za to, že neexistuje žiadny dôkaz, že v čase uzavretia zmluvy existovala akákoľvek dohoda účastníkov o úroku z omeškania žalobcu s dodávkou diela, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na jednotlivých faktúrach žalobcu je uvedené, že ak nebude faktúra uhradená v dobe splatnosti, bude vystavená penalizačná faktúra vo výške 0,05% za každý deň omeškania. Je nesporné, že na faktúre je tiež uvedené, že v prípade meškania dodávky znáša spoločnosť žalobcu 0,05% penále za každý deň omeškania a táto suma bude odpočítaná v konečnej faktúre, avšak neexistuje listinný dôkaz o tom, že by k takejto dohode medzi účastníkmi konania došlo resp. že by s takouto penalizáciou súhlasil aj samotný žalovaný. Odvolací súd prisvedčil právnemu záveru súdu prvej inštancie, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo. 65. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou započítania úroku z omeškania vo výške 4.152,26 eur vo vzťahu k žalobcovi. 66. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne právne posúdil aj otázku uplatnených úrokov z omeškania vo výške 14,25% ročne z uplatnenej istiny ku dňu započítania t.j. ku dňu 25.2.2008 keďže ku dňu započítania bola predmetom žaloby suma vo výške 9.050,18 eur tak, ako je špecifikovaná v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu započítania 25.2.2008 žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Z výroku rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania iba z istiny 1.257,49 eur odo dňa 20.4.2007 do zaplatenia napriek tej skutočnosti, že k započítaniu pohľadávky došlo až dňa 25.2.2008. To, že k omeškaniu došlo vo vzťahu k všetkým včas neuhradeným faktúram skôr ako došlo k započítaniu, nie je z rozsudku zrejmé, z akého dôvodu súd zamietol návrh aj pokiaľ ide o úrok z omeškania tak, ako je tento špecifikovaný v návrhu na začatie konania do dňa započítania pohľadávky okrem úrokov z omeškania s úhradou 1.257,49 eur. 67. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. 68. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o právny záver ohľadom rozdielu s žalobcom fakturovaných cien dodaných skiel. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že ceny uvádzané v predmetných faktúrach žalobcu č. 3306100 č. 3307001 č. 3307026 č. 3307028 boli žalobcom nesprávne fakturované ako ceny podľa aktuálnych cenových ponúk, pretože žalobca mal žalovanému fakturovať nie zvýšené ceny ale ceny akceptované pri uzatvorení zmluvy. 69. Celkovo teda žalobca fakturoval predmetnými faktúrami o sumu vyššiu 772,14 eur viac ako mal. 70. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne keď priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 9.050,18 eur od žalovaného a žalovanému priznal náhradu škody vo výške 3.293,89 eur, náhradu debniaceho materiálu sumu 2.911,27 eur keď mu nepriznal náhradu cestovného z Bratislavy do Topoľčian vo výške 382,62 eur, odvolací súd má za to, že súd nesprávne vyhodnotil otázku započítania pokiaľ ide o úrok z omeškania za dodávku diela vo výške 4.159,28 eur z dôvodov uvedených vyššie a žalobca nesprávne uplatnil cenu diela v sume 722,14 eur pričom sumu 318,62 eur žalovanému ako nedôvodnú nepriznal. 71. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj priznanie trov konania keď nezohľadnil skutočnosť, že žalobca bol úspešný v časti v ktorej bolo konanie zastavené keďže v časti o zaplatenie 2.469,62 eur bola žaloba podaná dôvodne a táto skutočnosť mala byť zohľadnená pri vypočítavaní pomeru úspechu a neúspechu sporových strán. Z uvedených dôvodov bolo potrebné zrušiť v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť otázku započítania penále z omeškania v sume 4.159,28 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia, bude opätovne potrebné posúdiť otázku uplatnených úrokov z omeškania vo výške 14,25% ročne z dôvodne uplatnenej pohľadávky ku dňu započítania, opätovne sa zaoberať aj otázkou priznania náhrady trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu sporových strán a zohľadniť aj skutočnosť, že žalobný návrh bol podaný dôvodne aj v časti o zaplatenie 2.469,62 eur a opätovne rozhodnúť o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. 72 Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).