Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/728/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308208447 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1308208447.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: X/ O. I., K. Z. XX, K., X/ M. I., K. Š. XX, K., X/ M. I., K. Š. XX, K., zastúpených advokátom: Mgr. Jakub Malý, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, proti žalovanej: C.na V., K. I. XX, K., zastúpenej: ACRES spol. s r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 16. júna 2015, č.k. 9C/92/2008-864, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že ich právny predchodca B. I. bol v čase svojej smrti, t. j. ku dňu 22.05.2006, výlučným vlastníkom nehnuteľností: byt číslo X s príslušenstvom na X. poschodí v bytovom dome na P. F. Č.. XX Z. K., súpisné číslo XXX, postavený na parcele číslo XXXXX Q. XXXXX, a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7544/256225, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. - G. M., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pracovisko Bratislava III; a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo zistenia, že dňa 19.9.2002 uzavrel právny predchodca žalobcov B. I. ako predávajúci so žalovanou ako kupujúcou zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorou na žalovanú previedol vlastnícke právo k bytu číslo X na X. poschodí o celkovej rozlohe 75,44 m2, spolu s príslušenstvom a vybavením, nachádzajúcim sa v bytovom dome na P.A. F. Č. XX Z. K.e, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele číslo XXXXX Q. XXXXX Z. K., za dohodnutú kúpnu cenu 210.000,- Sk, ktorá mala byť vyplatená v plnej výške kupujúcou v hotovosti k rukám predávajúceho v deň podpisu zmluvy, ktorý je zároveň dňom podania návrhu na vklad vlastníckeho práva na správe katastra Bratislava. Súčasne B. I. dňa 19.9.2002 vystavil a podpísal potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny vo výške 210.000,- Sk žalovanou. Z odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 15.08.2005 zistil, že B. I. listom zo dňa 10.03.2005 vyzval žalovanú na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy vo výške 210.000,- Sk a poskytol jej dodatočnú primeranú lehotu do 31.03.2005. Pretože dlh nesplnila ani v dodatočnej lehote, ktorá jej bola poskytnutá, v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 v spojení s § 48 Občianskeho zákonníka odstúpil od zmluvy o prevode vlastníctva bytu, uzavretej medzi nimi dňa 19.09.2002 v Bratislave, pričom uviedol, že táto zmluva sa zrušuje ex tunc (od začiatku) a žiadal žalovanú o spätný bezodplatný prevod bytu na jeho osobu s tým, že v opačnom prípade sa obráti na súd. Súčasne z odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 27.04.2006 zistil, že B. I. sa vzhľadom na množstvo písomných a ústnych výziev na vrátenie bytu na P. F. Č.. XX Z. K. rozhodol s definitívnou platnosťou odstúpiť od Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.09.2002 uzavretej medzi ním a žalovanou. Poukázal tiež na skutočnosť, že dňa 07.03.2006 B. I. písomne prehlásil, že nepodpísal odstúpenie zo dňa 15.08.2005 od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.09.2002 a zároveň odvolal v celom rozsahu každé plnomocenstvo, ktoré kedy udelil ktorémukoľvek svojmu synovi - O. alebo O. I., aby v jeho mene konal v súvislosti s uplatňovaním vlastníckeho práva k predmetnému bytu, a to vrátane jeho zastupovania v súdnom konaní alebo v inom konaní pred orgánmi verejnej správy. Podpis B. I. na tejto listine bol notársky overený. Mal rovnako preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 9C/215/2005, v ktorom sa B. I. proti žalovanej domáhal určenia vlastníckeho práva, v rámci informatívneho výsluchu dňa 10.03.2006 B. I. uviedol, že si nie je vedomý späťvzatia žaloby a žiadal byt vrátiť do vlastníctva. Znaleckým dokazovaním, zo znaleckého posudku č. 152/2013, vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, mal nepochybne preukázané, že podpisy B. I.V. na zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.09.2002, na potvrdení o zaplatení kúpnej ceny 210.000,- Sk zo dňa 19.09.2002, ako aj na prehlásení zo dňa 07.03.2006, sú jeho pravými podpismi. Súčasne však zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že podpis na listine Odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 15.08.2005 je s veľkou pravdepodobnosťou pravým podpisom B. I.. Z výsluchu žalobcu 1/ zistil, že B. I. za svojho života v roku 2005 podal žalobu na určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, v roku 2006 vyjadril svoju vôľu, aby bol rozdelený medzi jeho tri deti, aj závetom, ktorého originál je v dedičskom spise a túto skutočnosť potvrdil aj v informatívnom výsluchu dňa 10.03.2006. Z výsluchu žalovanej mal preukázané, že prevod bytu na ňu nebol spochybňovaný až do roku 2005, kedy starostlivosť o B.L. I. prevzali jej bratia - O. Q. O. I., dovtedy nespochybňoval tento prevod ani sám B. I. - ich otec. Všetky úkony zo strany žalobcov boli vykonané až po roku 2005 vrátane predložených listinných dôkazov, o ktoré opierajú svoje tvrdenia. V konaní sa preukázalo, že tak návrh, ako aj odstúpenie od zmluvy zabezpečoval O. I., v tom čase bezdomovec, alkoholik s agresívnym správaním voči B. I.. Napokon, z výsluchu znalca Ing. Jarolíma Vicena; ktorý vyhotovoval znalecké posudky č. 117/2001, 118/2001 a 180/2002 na určenie hodnoty bytu aj pre účely uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva na žalovanú; zistil, že prvé dva posudky znalec vyhotovoval za účelom dedičského konania po manželke poručiteľa - právneho predchodcu žalobcov a posudok číslo 180/2002 bol realizovaný za účelom prevodu vlastníckeho práva k bytu. Znalec garantoval ich správnosť vzhľadom na vtedy platnú vyhlášku číslo 465/1991 Zb., podľa, ktorej pri ich vypracovávaní postupoval. Poprel, že zámerne znížil cenu bytu v roku 2002 oproti posudku v roku 2001 (ktorý bol vyhotovený ku dňu smrti manželky poručiteľa v roku 1999), keď medzi týmito dvoma posudkami je časový rozdiel posudzovania hodnoty bytu 3 roky, čo sa v peňažnej hodnote odrazilo v troch percentách rozdielu medzi jednotlivými sumami. Pri hodnotení dôkazov vychádzal najmä zo záverov znaleckého dokazovania a z obsahu prehlásenia právneho predchodcu žalobcov zo dňa 07.03.2006, z obsahu ktorého mal preukázané, že B. I.V. listinu nazvanú Odstúpenie zo dňa 15.08.2005 od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.09.2002 nepodpísal. Zdôraznil, že toto prehlásenie B.L. I. podpísal pred notárom, čo vylučuje pochybnosti o manipulácii s listinou alebo nátlaku pri tomto podpise, keď i vypočutá notárka M.. A. A., ktorá podpis na tejto listine overovala, vylúčila manipuláciu alebo akýkoľvek nátlak pri podpise prehlásenia a uviedla, že všetko prebehlo právne štandardným spôsobom. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno spočívajúce v predložení takých dôkazov, ktorými by bez akýchkoľvek pochybností preukázali dôvodnosť podanej žaloby a naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva. Naopak, na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti svedčí žalovanej. K uvedeným záverom dospel na základe obsahu prehlásenia zo dňa 7.3.2006, s prihliadnutím na okolnosti jeho podpisu (pred notárom), z ktorých vyplýva rozhodnutie B. I. ponechať právny stav nastolený 19.09.2002 prevodom vlastníckeho práva k bytu na žalovanú. Zdôraznil, že zo znaleckého dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že podpisy B. I. na kúpnej zmluve zo dňa 19.09.2002 a potvrdení o prevzatí kúpnej ceny zo dňa 19.09.2002 sú jeho pravými podpismi, pričom nejednoznačný záver znalcov o podpise na listine Odstúpenie od zmluvy zo dňa 15.08.2005 vyhodnotil v súvislosti s obsahom Prehlásenia zo dňa 07.03.2006, kedy sám B. I.V. pred notárom uviedol, že listinu o odstúpení zo dňa 15.08.2002 nepodpísal. Ak by však aj túto listinu B. I. podpísal, prehlásením zo dňa 07.03.2006 toto svoje odstúpenie od zmluvy odvolal podľa zásady, že neskôr urobený právny úkon ruší skorší, a vzhľadom na nespochybniteľné závery o prevzatí kúpnej ceny (potvrdenie zo dňa 19.09.2002) by tento právny úkon - odstúpenie od kúpnej zmluvy, i tak nebol účinný. Vo vzťahu k; v poradí druhému; odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 27.04.2006, prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú, keď premlčacia doba začala B.L. I. ako predávajúcemu plynúť 20.09.2002, t. j. deň nasledujúci po podpise kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2002, kedy mohol prvýkrát žalovanú ako kupujúcu vyzvať na zaplatenie kúpnej ceny a márne mu uplynula 20.09.2005. I keď je nesporné, že vlastnícke právo a jeho určenie nepodlieha premlčaniu, všetky ostatné práva, vrátane práva odstúpiť od kúpnej zmluvy, režimu premlčania zakotvenému v ust. § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka podliehajú. S poukazom na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/ a 3/, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v plnom rozsahu, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľný. Vytkli súdu prvej inštancie, že na jednej strane v napadnutom rozsudku konštatuje, že vzhľadom na nejednoznačný záver znalcov nebolo preukázané, že podpis na Odstúpení od zmluvy zo dňa 15.08.2005 je nesporne pravým podpisom p. B. I., avšak zároveň túto nejednoznačnosť vyriešil rozporuplne a neprípustné zjednodušeným spôsobom tak, že bez opory vo vykonanom dokazovaní, dokonca aj v priamom rozpore s ním, výslovne a jednoznačne v napadnutom rozsudku uviedol, že p. B. I. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 15.08.2005 vôbec nepodpísal. Tiež v tejto súvislosti namietali, že súd prvej inštancie pri hodnotení odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.08.2005 vôbec nezobral do úvahy tú skutočnosť, že dňa 10.03.2006 (t.j. deň nasledujúci po 07.03.2006, resp. po údajnom vyhotovení Prehlásenia zo dňa 07.03.2006) sa p. B. I.V. v rámci informatívneho výsluchu v konaní sp. zn. 9C/215/2005 pred súdom vyjadril, že je za to, aby sa mu byt vrátil do vlastníctva a nie je si vedomý späťvzatia žaloby, teda nepochybne deklaroval svoju vôľu a záujem, aby mu bola žalovanou vrátená predmetná nehnuteľnosť do jeho vlastníctva, že Odstúpenie od zmluvy zo dňa 15.08.2005 urobil on sám a zároveň, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.09.2002 medzi ním a žalovanou je zrušená a žalovaná je povinná predmetnú nehnuteľnosť vrátiť späť ako dôsledok odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.08.2005. Namietali tiež, že súd prvej inštancie síce pri vyhodnocovaní odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.08.2005 zobral do úvahy obsah prehlásenia zo dňa 07.03.2006, v ktorom mal p. B. I. okrem iného uviesť, že listinu o odstúpení od zmluvy zo dňa 15.08.2005 nepodpísal, avšak sa už vôbec nezaoberal tým, že toto prehlásenie bolo následne úplne spochybnené, negované a vyvrátené jeho výrokmi a prejavmi vôle zachytenými v zápisnici z informatívneho výsluchu zo dňa 10.03.2006 v konaní sp. zn. 9C/215/2005. Súd prvej inštancie preto nedostatočne zistil skutkový stav, keď neodstránil rozpory medzi obsahom prehlásenia zo dňa 07.03.2006, obsahom odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.08.2005 a ďalšími predloženými listinami a úkonmi p. B. I.. V tejto súvislosti namietali, že súd prvej inštancie zamietol ich návrhy na doplnenie dokazovania a nevykonal nimi navrhované dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nevykonal znalecké dokazovanie a výsluch znalca M.. O. M., v odvetví grafická diagnostika z Ústavu kriminalistiky a kriminológie, na posúdenie potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 19.09.2002, prehlásenia zo dňa 07.03.2006 a plnomocenstva na potreby umorenia vkladnej knižky zo dňa 07.03.2006, ani dokazovanie obsahom knihy osvedčovania pravosti podpisov použité pre overovanie podpisov dňa 19.09.2002 na Notárskom úrade JUDr. Márie Cintavej, knihy osvedčovania pravosti podpisov použité pre overovanie podpisov dňa 07.03.2006 z Notárskeho úradu Mgr. Moniky Sporkovej, daňového dokladu o úhrade odmeny notára za overenie podpisov zosnulého B. I., a napokon ani výsluchom notárky M.. M. A., M. B. - zamestnankyne B.. M. R., ktorá podpis pána I. osvedčovala, a tiež obsahom spisu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, z vkladového konania vedeného pod č. 3434/02, za účelom zistenia, prečo bol vklad do katastra povolený až 10.11.2003, keď zmluva o prevode vlastníctva bytu bola podpísaná 19.09.2002, avšak ani ďalšími navrhovanými listinnými dôkazmi, ktoré žiadali zabezpečiť od A., Q..A.. Poukázali tiež na to, že v spore predložili súdu prvej inštancie Odborný posudok číslo 19/2001 zo dňa 05.06.2001 vyhotovený Ing. Janou Bendžalovou, znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a poruchy stavieb a oceňovanie nehnuteľností aj kópiu znaleckého posudku č. 117/2001 zo dňa 14.6.2001 vyhotovenú znalcom v odvetví pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností Ing. Jarolímom Vícenom, s cieľom poukázať na zásadný rozdiel v ohodnotení dvoch takmer identických nehnuteľností v približne rovnakom čase. Predložili zároveň listinné dôkazy, ktorými vyvrátili tvrdenie žalovanej, že mala od začiatku sporu k dispozícii Potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny datované dňa 19.9.2002, avšak tento doložila do spisu až dňa 17.01.2011, teda na druhom pojednávaní v tejto veci, viac ako 3 roky po začatí súdneho konania napriek tomu, že malo ísť o veľmi dôležitý dôkaz v jej prospech. V nadväznosti na uvedené konštatovali, že po vykonaní dokazovania predloženými a navrhovanými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, bude nesporné, že uniesli dôkazné bremeno. Napokon namietali, že odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo zo strany súdu prvej inštancie neprípustné zjednodušené a je nedostatočné, nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p., a z toho dôvodu je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný (arbitrárny), keďže súd sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s dôkazmi a skutočnosťami, ktoré počas konania predložili, a ktorých vykonanie navrhli; a ktoré svedčia v neprospech žalovanej a v neprospech dôkazov ktoré súdu prvej inštancie žalovaná predložila, v dôsledku čoho nie je jednoznačné a jasné, akým spôsobom dospel súd prvej inštancie k záveru, že p. B. I. nepodpísal listinu nazvanú Odstúpenie zo dňa 15.08.2005 od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.09.2002, resp. že Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.09.2002 je platná a zo strany p. B. I. nedošlo k jej zrušeniu. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrila. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že ich právny predchodca B. I. bol v čase svojej smrti, ku dňu 22.05.2006, vlastníkom bytu číslo X s príslušenstvom, na X. poschodí bytového domu na P. F. Č.. XX Z. K., so súp. č. XXX, a súvisiaceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto domu vo veľkosti 7544/256225. Vychádzal zo správnych skutkových záverov, na ktorých základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené podmienky pre vyhovenie podanej žalobe, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj dostatočne vysvetlil, keď sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. Obsah odvolania žalobcov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska nimi uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie; a postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý súdny proces. 6. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v nadväznosti na tvrdenia žalobcov; ktorí vlastníctvo B. I. k predmetným nehnuteľnostiam v čase jeho smrti odvodzovali výlučne od skutočnosti, že (ich otec) B. I. síce uzavrel so žalovanou dňa 19.09.2002 kúpnu zmluvu, ktorou jej nehnuteľnosti previedol do vlastníctva, avšak od tejto zmluvy neskôr, ešte za života, odstúpil z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny zo strany žalovanej; v preskúmavanej veci považoval za rozhodujúce zodpovedanie skutkovej otázky, či žalovaná zaplatila predávajúcemu B. I. kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2002, a či B.L. I. vlastnoručne podpísal odstúpenie od zmluvy, ako aj ďalšie listiny, na ktoré poukazovali strany sporu. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania; ktoré prvoinštančný súd aj náležite vyhodnotil v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov; potom súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému záveru, že v spore bolo nepochybne preukázané, že žalovaná dohodnutú kúpnu cenu otcovi uhradila. Zároveň súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že; ako to vyplynulo zo písmoznaleckého dokazovania; B. I. vlastnoručne podpísal i prehlásenie zo dňa 07.03.2006, že nepodpísal listinu nazvanú Odstúpenie zo dňa 15.08.2005 od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.09.2002, a preto za stavu, keď pravosť jeho podpisu na samotnom odstúpení od zmluvy nebola celkom jednoznačne znalecky ustálená (i keď zo znaleckého posudku vyplýva, že pravdepodobne ide o pravý podpis), z vyhodnotenia vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, logicky vyplýva záver, že so zreteľom na spornosť podpisu B. I. na odstúpení od zmluvy zo dňa 15.08.2005, je na mieste tento právny úkon považovať za neplatný. Neopodstatnená je tiež v tejto súvislosti námietka žalobcov, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s obsahom informatívneho výsluchu B. I., vykonaného v konaní sp. zn. 9C/215/2005, ktorý podľa ich názoru potvrdzuje jeho vôľu disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami iným spôsobom, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd na uvedenú skutočnosť, ktorú mal za preukázanú, v spore prihliadal, avšak pre účely rozhodnutia vo veci ju nepovažoval za rozhodujúcu. Naviac skutočnosť, že v rámci informatívneho výsluchu sa dňa 10.03.2006 B. I. pred súdom vyjadril, že je za to, aby sa mu byt vrátil do vlastníctva, môže preukazovať iba jeho vôľu existujúcu v uvedený deň, nepochybne však nie jeho úmysel od kúpnej zmluvy odstúpiť dňa 15.08.2005. 7. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, odvolací súd ich argumentáciu považuje taktiež za nedôvodnú. Hodnoteniu dokazovania zo strany súdu prvej inštancie, ktoré dôsledne vychádza zo zásad vyplývajúcich z ust. § 132 O.s.p., totiž nemožno vytýkať žiadne nedostatky, ktoré by mohli mať vplyv na skutkové zistenia, významné pre rozhodnutie vo veci, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti, a prihliadol na všetky relevantné zistenia, ktoré v priebehu sporu vyšli najavo. 8. Nedôvodne a účelovo žalobcovia v podanom odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie nedostatočne ustálil skutkový stav veci, keď nevykonal dokazovanie nimi označenými a navrhovanými dôkazmi, konkrétne ďalšími listinnými dôkazmi, opätovným znaleckým dokazovaním na posúdenie pravosti podpisu B. I. na odstúpení od zmluvy zo dňa 15.08.2005, ako aj výsluchom viacerých svedkov, vrátane G. M.. M. A. Q. M. B. - J. B.. M. R.. Odhliadnuc od skutočnosti, že notárka M.. M. A. už bola riadne v spore ako svedkyňa vypočutá, je potrebné poukázať na to, že znalecký posudok č. 152/2013 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline; z ktorého vyplýva, že podpisy B. I. na zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.09.2002, na potvrdení o zaplatení kúpnej ceny 210.000,- Sk zo dňa 19.09.2002, ako aj na prehlásení zo dňa 07.03.2006, sú jeho pravými podpismi; bol riadne doručený na vyjadrenie i žalobcom, ktorí však voči nemu žiadne námietky nevzniesli, a preto, keď v spore nevyšli najavo ani iné okolnosti, ktoré by mohli závery tohto znaleckého posudku spochybniť, treba považovať posudok za správny, a niet preto žiadneho dôvodu na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania. Rovnako súd prvej inštancie postupoval správne, keď s prihliadnutím na dôvody zamietnutia podanej žaloby nevykonal ani dokazovanie ďalšími žalobcami navrhovanými dôkazmi. Skutočnosti ním zistené totiž nemohli mať význam pre rozhodnutie vo veci samej, a preto by takýto postup bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 9. Odvolací súd však v nadväznosti na argumentáciu žalobcov v podanom odvolaní (ktorej skutkový základ je zhodný s ich argumentáciou prednesenou už v konaní na prvoinštančnom súde) považuje za potrebné zdôrazniť, že v preskúmavanej veci je, v intenciách rozhodujúcich skutočností tvrdených žalobcami, pre účely posúdenia existencie vlastníctva B. I. v čase smrti, a tak i dôvodnosti podanej žaloby, za stavu, keď nebolo sporné, že kúpna zmluva zo dňa 19.09.2002 bola uzavretá platne, a odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.04.2006 bolo vykonané až po márnom uplynutí premlčacej doby, významné nielen posúdenie otázky, či B.L. I. vlastnoručne podpísal odstúpenie od zmluvy zo dňa 15.08.2005, avšak v rovnakej miere i otázky, či žalovaná na základe kúpnej zmluvy zaplatila dohodnutú kúpnu cenu. Ak totiž došlo k riadnemu zaplateniu kúpnej ceny, je odstúpenie od zmluvy zo dňa 15.08.2005 neplatné pre rozpor so zákonom; keď nemožno platne od zmluvy odstúpiť, ak to dohoda ani zákon neumožňujú (§ 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka). V tomto smere pritom žalobcovia v žiadnom smere ani v podanom odvolaní nenamietali správnosť záverov znaleckého dokazovania, že B. I. vlastnoručne podpísal potvrdenie zo dňa 19.09.2002 o zaplatení kúpnej ceny v dohodnutej výške, a teda kúpnu cenu treba považovať za riadne uhradenú; a za tohto stavu je nevyhnutné považovať odstúpenie od zmluvy zo dňa 15.08.2005 za neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom, spočívajúci v absencii zákonom stanoveného alebo dohodnutého dôvodu odstúpenia, a to bez zreteľa na skutočnosť, či ním bolo odstúpenie od zmluvy riadne podpísané. Právne bezvýznamná je v tejto súvislosti tiež argumentácia žalobcov, že listinnými dôkazmi vyvrátili tvrdenie žalovanej, že mala od začiatku sporu k dispozícii Potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny datované dňa 19.9.2002. Z hľadiska skutočností významných pre rozhodnutie vo veci totiž nie je relevantné, kedy žalovaná toto potvrdenie predložila súdu, avšak len to, že B. I. vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie kúpnej ceny. 10. Napokon, nedôvodná je i námietka žalobcov v odvolaní, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Hoci je pravdou, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s každým tvrdením a argumentom žalobcov, predneseným v priebehu sporu, z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplýva, ako prvoinštačný súd vyhodnotil ich tvrdenia a argumentáciu, ktoré boli z hľadiska rozhodnutia vo veci samej relevantné, a mali zásadný význam pre rozhodnutie o zamietnutí podanej žaloby. Preto, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument sporových strán, avšak iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, ani táto námietka žalobcov nemôže obstáť. 11. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov B. I. k predmetným nehnuteľnostiam v čase jeho smrti, pričom ani vo svojom odvolaní žalobcovia neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom, keď v rámci predmetného sporu sa prvoinštančný súd vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a po náležitej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. 12. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).