Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/221/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308209981 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1308209981.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: L.. L. Š., O.. X. X. XXXX, V. O. K., Ž. V. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ľudovítom Krúpom, advokátom so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 6 proti žalovanému: P E R E X, a. s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 39/A, IČO: 00 685 313, zastúpenému LEGAL PROFESSIONALS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Sartorisova č. 12, o právo na odpoveď, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7. júna 2011, č. k. 19C/106/2008-181, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie opätovne zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uverejnenia odpovede na článok pod názvom „Súd D. K. R. D.Á. Š. E.“, uverejnený v denníku P. Y. XX. X. XXXX. Žalovanému priznal náhradu trov konania. 2. Po doplnení dokazovania opätovne dospel k záveru, že právo žalobcu na odpoveď zaniklo podľa § 10 ods. 2 a 3 zák. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon), keď žalobca žiadosť o odpoveď zaslal na adresu rozdielnu od sídla žalovaného, ktorá bola uvedená v rámci tiráže pri označení vydavateľa v printovom vydaní denníka P.. Doručenie na adresu tlačiarne a následné prevzatie zásielky, hoci aj splnomocnencom, bolo stanoviskom F. P., R.. F.., i výpoveďami svedkýň N. R. F. vyvrátené. Nebolo tak preukázané, že zásielka so žiadosťou bola v lehote 30 dní skutočne žalovanému doručená. Pre nesplnenie základnej podmienky, t. j. včasné uplatnenie práva na odpoveď u vydavateľa a následne i včasné podanie žaloby na súd, súd prvej inštancie ďalej neskúmal a nedokazoval ďalšie okolnosti, týkajúce sa opodstatnenosti žaloby. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu vytýkal, že nerešpektoval pre neho záväzné závery odvolacieho súdu, v zmysle ktorých žiadosť o uverejnenie odpovede sa nemusí doručiť vydavateľovi len na adresu sídla (miesta podnikania), zapísanú v Obchodnom registri, ale i na adresu, na ktorej sa zásielka dostala do sféry dispozície adresáta tak, aby sa mohol oboznámiť s jej obsahom. Uviedol, že vychádzal z nejasnej tiráže v denníku P., inak bolo pre neho bez významu, či svoju žiadosť doručí na adresu na B. (Z.Ň.) alebo na Z. N. (F.). Poukázal tiež na postup zamestnanca tlačiarne žalobcu, ktorý podpísal prevzatie zásielky na doručenke, pritom adresát bol presne a nezameniteľne identifikovaný. Ak na prevzatie nebol oprávnený, mal odmietnuť jej prijatie, v dôsledku čoho by mal dostatok času na opätovné a včasné zaslanie žiadosti na adresu sídla žalovaného. Uviedol, že žalovaný zavinil doručovanie na adresu B., pretože v tiráži túto adresu uviedol. 4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že po doplnenom dokazovaní výsluchom svedkýň bolo nepochybne preukázané, že poštu, adresovanú vydavateľovi, si žalovaný preberá výlučne na adrese Z. N. Č.. XX/A a na B. Č.. XX nemá zriadenú žiadnu prevádzkareň, ani zamestnanca alebo splnomocnenca pre doručovanie pošty. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedkyňa N. ako jediná oprávnená na preberanie písomnosti doručenku na zásielke, ktorou sa doručovala žiadosť o odpoveď (na B. H..), nepodpísala. Uviedol, že v tiráži denníka P. sa uvádzajú právnymi predpismi vyžadované informácie, pritom zastával názor, že v tiráži je zistiteľné, aká je adresa sídla žalovaného. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené. 6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právo žalobcu na odpoveď zaniklo pre nepreukázanie jeho včasného uplatnenia u vydavateľa, keď zásielka s touto žiadosťou bola doručovaná na adresu V., B. Č.. XX a sídlo žalovaného sa nachádzalo v V. na Z. N.. 7. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca doručoval zásielku adresátovi, ktorého označil ako X. P., R.. F.., adresa pre doručenie bola označená ako V., B. Č.. XX. Zásielka bola doručovaná doporučene, z doručenky vyplýva, že bola prevzatá dňa 21. 7. 2008 osobou, ktorú sa nepodarilo v priebehu konania identifikovať, pričom nad podpisom je tlačeným písmom uvedené „SPLNOMOC.“ 8. Žalobca doručoval žiadosť o odpoveď takýmto spôsobom, vychádzajúc z tiráže denníka P., v ktorom bol namietaný článok uverejnený, kde na začiatku prvého riadku je uvedené vydáva P., R.. F.. Adresa žalovaného je uvedená až v druhej polovici druhého riadku tiráže za osobou šéfredaktora, jeho zástupcov, vydávajúceho redaktora, hlavného sekretára, vedúceho redaktorov, vedúcich redaktorov rubrík. V 6. riadku tiráže je po prvýkrát za názvom vydavateľa P., R.. F.., uvedená adresa V., B. Č.. XX, tento údaj sa vzťahuje k informácii vytlačil“. 9. Odvolací súd berúc do úvahy, že v tiráži za označením vydavateľa bezprostredne nie je údaj o jeho adrese, skutočnosť, že pri obchodnom mene žalovaného je uvedená adresa B. Č.. XX, V. (i keď s označením vytlačil) ako aj zo skutočnosti, že doručenka, ktorou sa doručovala žiadosť o odpoveď bola prevzatá osobou označenou za splnomocnenca adresáta X. P., R.. F.. zotrváva i po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie na svojich záveroch, vyplývajúcich z uznesenia zo dňa 31. 3. 2010 č. k. 5CoP/18/2010-116, v zmysle ktorých pre doručenie zásielky vydavateľovi nie je nevyhnutné jej doručenie na adresu sídla, a to predovšetkým v prípade, ak na inej adrese, než na adrese sídla, bola zásielka prevzatá osobou, ktorá sa označila za splnomocnenca adresáta X. P., R.. F.. 10. V čase vrátenia doručenky žalobca nemohol mať pochybnosť o riadnom doručení žiadosti o uverejnenie odpovede, napokon túto žiadosť doručoval aj šéfredaktorovi. Berúc do úvahy účel inštitútu práva na odpoveď, výklad, v zmysle ktorého by bolo možné doručiť zásielku vydavateľovi jedine na adresu sídla, treba považovať za formalistický. Analogicky so zásadou, z ktorej vychádzajú procesné poriadky o pravdivosti údajov na doručenke (kým nie je preukázaný opak) i pre súkromnoprávnu oblasť možno uzavrieť, že žalobca za vyššie uvedeného stavu nemal dôvod spochybňovať riadne doručenie zásielky žalovanému. Odvolateľ správne namieta, že ak sa na adrese tlačiarne žalovaného nenachádzala osoba, splnomocnená na preberanie zásielok, malo dôjsť k odmietnutiu prevzatia zásielky, v dôsledku čoho by žalobca mal ešte časový priestor na opätovné doručovanie žiadosti vydavateľovi na inú adresu. Je nesporné, že na adrese doručenia sa nachádzala tlačiareň žalovaného, keďže samotný žalovaný v tiráži uvádza za údajom o tlačiarni svoje obchodné meno s adresou, na ktorú bola žiadosť doručená. 11. Z oznámenia o zmene údajov v prihláške na registráciu periodickej tlače na č. l. 54 spisu je pritom zrejmé, že žalovaný je vlastníkom tlačiarne, keďže tlačiareň má rovnaký názov ako žalovaný. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že predmetom jeho činnosti je aj polygrafická výroba. Ak bola doručená zásielka na adresu tlačiarne, označenú obchodným menom žalovaného, došlo k doručeniu priamo žalovanému, bez ohľadu na skutočnosť, že na preberanie pošty v priestoroch tlačiarne nebol splnomocnený žiaden zamestnanec žalovaného. Prekročenie oprávnenia zamestnancom žalovaného, ktorý zásielku prevzal ako splnomocnenec, nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. 12. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu právneho posúdeniu veci v tom, že právo žalobcu na odpoveď zaniklo pre včasné neuplatnenie u vydavateľa. 13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď doposiaľ v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej nebola vôbec riešená opodstatnenosť žaloby z ďalších aspektov (náležitosti žiadosti, pravdivosť uverejnených informácií, primeranosť požadovanej odpovede a pod.). Súd prvej inštancie sa uvedenými okolnosťami vôbec nezaoberal, v dôsledku čoho nie je vylúčené pri zrušení meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie takto postupovať odvolacím súdom i opakovane, aby sa súd prvej inštancie mohol zaoberať otázkou vecnej opodstatnenosti žaloby a relevantné závery mohli byť podrobené súdnemu prieskumu v dvoch inštanciách. Otázka včasnosti doručenia žiadosti žalovanému i včasnosť podania žaloby na súd je pre súd prvej inštancie záväzne vyriešená odvolacím súdom tak, že žiadosť bola v stanovenej tridsaťdňovej zákonnej lehote vydavateľovi riadne doručená (§ 8 ods. 2 tlačového zák. č. 167/2008 Z. z.) a žaloba bola podaná do tridsiatich dní po uplynutí lehoty na uverejnenie odpovede (§ 10 ods. 3). 14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne tiež i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 15. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).