Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/321/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309202091 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1309202091.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: D.. F. F., bytom I. C. X/A, B., proti žalovanému: BYTCorp. Bratislava družstvo, IČO: 35 731 095, Mostová 2, Bratislava, zastúpený: AK SVITOK a spol. s.r.o., Tomášikova 23/C, Bratislava, o zaplatenie 36.469,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7. mája 2012, č. k. 44C/31/2009-525, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom zľavy z kúpnej ceny sumu 36.469,08 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých si vyhradil právo rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ďalej povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 2.188 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a trovy štátu v rozsahu 100 %, o ktorých výške si rovnako vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 588, § 597 ods. 1, § 599 ods. 1, § 612, § 616 veta prvá, § 619 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) a vecne preukázaním dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na zľavu z kúpnej ceny bytu vo výške 25 %, odvodeného od vád značne obmedzujúcich kvalitu bývania v predmetnom byte. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý medzi nimi vznikol na základe Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu č. XX/XXXX/XX uzatvorenej dňa 15. 4. 2008, prvoinštančný súd vzhľadom na postavenie zmluvných strán klasifikoval ako spotrebiteľský. Predmetom uvedenej zmluvy bol záväzok žalovaného previesť na žalobcu vlastnícke právo k bytu č. 26/2008/51 a povinnosť žalobcu zaplatiť kúpnu cenu vo výške 4.394.670 Sk s DPH. Prílohou zmluvy bol štandard bytu zahrnutý v cene, podľa ktorého mali obvodové murivo tvoriť termobloky o hrúbke 300 mm so zateplením 100 mm. Po prevzatí bytu dňa 26. 5. 2008 a v priebehu jeho užívania sa vyskytli na byte vady, ktoré žalobca u žalovaného riadne reklamoval. Žalovaný dňa 29. 7. 2008 odstraňoval vadu pretmelením styku okna s vonkajšou fasádou, nakoľko sa ale stavebná vada prejavila opätovne, žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 7 %. Súd prvej inštancie za účelom zistenia stavebných vád bytu a predpokladaných nákladov na ich odstránenie ustanovil v konaní znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie: poruchy stavieb a odhad stavebných prác, D.. J. A., ktorý v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 10. 8. 2010 na predmete kúpy zistil nasledovné vady: - zatekanie vnútorného parapetu v obývacej izbe dažďovou vodou cez nesprávny konštrukčný detail styku ostenia a odkvapovej drážky a styku vodiacej lišty rolety s odkvapovou drážkou pri oboch vertikálnych osteniach, ktoré spôsobuje mokré fľaky na vnútornej omietke parapetu a táto omietka vykazuje degradáciu spôsobenú zatekaním a zvyšuje interiérovú vlhkosť bytu, teda znižuje komfort bývania, - zatekanie elektrickej zásuvkovej zostavy dažďovou vodou vyššie uvedeným nesprávnym konštrukčným detailom cez konštrukcie obvodového plášťa v oslabenom bode plášťa, čím spôsobuje nefunkčnosť elektrickej zásuvkovej zostavy, čo je nebezpečné pre užívateľov bytu, teda znižuje komfort bývania - vznik plesní v spálni a to v styku dvoch obvodových stien a styku stropu s nadpražím nad sklenenou stenou medzi loggiou a spálňou z dôvodu zvýšenej interiérovej vlhkosti bytu spôsobenej zatekaním, tvorením rosných bodov a rosením skiel. Vznik plesní znefunkčňuje projektovaný komfort bývania lebo ide o patogénne huby, ktoré nepriaznivo vplývajú na zdravie užívateľov bytu, - nefunkčnú sprchovú hadicu z dôvodu jej zlomenia v styku rukoväte s ochranným pružným pochromovaným krytom, čo znižuje komfort bývania. 3. Odstránenie týchto vád znalec ocenil sumou 342,29 eur s čím žalobca nesúhlasil, nakoľko bol presvedčený, že vyčíslené stavebné práce nepokrývajú trvalé odstránenie stavebných vád, ale len vizuálne zahladenie ich následkov a rovnako nezahŕňajú cenu a dopravu stavebného materiálu, postavenia lešenia, teplotechnické posúdenie obvodového plášťa, upratovacie práce atď. Prvoinštančný súd preto nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie stavebná fyzika, odhad hodnoty nehnuteľností, L..- R.. D.. P. Q., X.. ktorý zistil, že súdny znalec D.. A. síce v znaleckom posudku vyčíslil predpokladanú cenu na odstránenie porúch, neupozornil však na podstatu problému. Uviedol, že žalovaný v dokumente „Štandard bytu“ deklaroval kvalitu a hrúbku obvodového muriva ako tehlové termobloky 300 mm so zateplením 100 mm, pričom v skutočnosti znalec zistil, že celková hrúbka obvodového muriva je len 300 mm, bez ďalšej vrstvy tepelnej izolácie a obvodová stena je z monolitického betónu hrúbky 200 mm. Na základe projektovej dokumentácie zo septembra 2006 súčasne konštatoval, že navrhnutá skladba obvodovej steny nevyhovuje ani požiadavkám STN 73 0540-2 v bode 2.1 a 3.1 a požiadavkám vyhlášky č. 532/2002 Z.z., § 16 bod 2d a bod 5., keď výsledný tepelný odpor je len 2,4 m2 K/W, pričom minimálna požadovaná hodnota je 3,0 m2 K/W. Určil, že na základe komplexného tepelno - technického posúdenia obvodovej steny dochádza ku kondenzácii vlhkosti v obvodovej stene pri teplote nižšej ako 10 °C, teda v mesiacoch október až marec. Znalec tiež zistil, že nie je splnená ani hygienická požiadavka, minimálna teplota na vnútornom povrchu steny v rohu a v stene v kontakte so zasklenou stenou, keď minimálna požadovaná povrchová teplota je 13,1°C. Vzhľadom na zistené nedostatky konštatoval, že problémy s vlhnutím steny a vznikom plesní v byte vyplývajú z nedodržania kritéria minimálnych tepelnoizolačných vlastností steny a hygienického kritéria, minimálna teplota na vnútornom povrchu steny s tým, že odstránenie tohto defektu nie je možné bez komplexného riešenia problému celého bytového domu. Podľa znalca jediná možná a účinná oprava prichádza do úvahy po odstránení terajšej tepelnej izolácie (100 mm polystyrénu), keď sa na liaty betón pripevní 200 až 250 mm kvalitná tepelná izolácia. Záverom znalec poukázal na to, že žalovaný mu nedodal kompletnú projektovú dokumentáciu s odsúhlaseným rozpočtom, ani stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, pričom nedisponuje ani zákonom predpísanými dokladmi ako je energetický certifikát podľa zák. č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a uviedol, že takýto materiál nebol vypracovaný a nebol ani súčasťou žiadosti o vydanie stavebného povolenia, resp. kolaudačného rozhodnutia. Skonštatoval, že stavebné poruchy predmetného bytu a spoločných priestorov sú spôsobené práve nekvalitnou projektovou dokumentáciou s nesprávnymi a nekvalitnými riešeniami detailov a aj nevhodným návrhom celkového obvodového plášťa bytového domu, s nedostatočným zateplením stavby, v rozpore s platnými normami. Vzhľadom na konštatované stavebné poruchy (prítomnosť vody v elektrických rozvodoch) a hygienické poruchy (plesne v kútoch miestností a na vnútornom povrchu obvodových stien), označil znalec byt za užívaniaschopný len čiastočne, keď hlavne v zimných mesiacoch je až životu nebezpečný a vplyv plesní má jednoznačne negatívny vplyv na kvalitu jeho užívania a na zdravotný stav užívateľa bytu. Znalec tiež uviedol, že cena bytu bola stanovená nepresne a nesprávne, pričom v dôsledku zistených stavebných porúch došlo k devalvácii ceny bytu ako zdravotne nevyhovujúceho, technicky nebezpečného, a to až o 50 % oproti nadobúdacej cene. Podľa znalca žalovaný uviedol žalobcu pri kúpe bytu do omylu. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že byt ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, vykazuje závažné vady, keď už hrúbka obvodového muriva nezodpovedá v zmluve deklarovanému štandardu, čo ako neodstrániteľná vada by sama o sebe odôvodňovala zľavu z kúpnej ceny bytu. S prihliadnutím na povahu a rozsah aj ďalších znalcom zistených vád (prítomnosť vody v elektrických rozvodoch, plesne v kútoch miestností a na povrchu obvodových stien), okolnosti prípadu, kúpnu cenu nehnuteľnosti, zníženie jej funkčných vlastností, estetickú hodnotu, ďalšiu opotrebiteľnosť a cenu nutných opráv považoval súd prvej inštancie zľavu z kúpnej ceny vo výške 25 % za primeranú a zodpovedajúcu aj záverom znalca, podľa ktorých zatekanie steny a elektrickej zásuvkovej zostavy natrvalo vyrieši len odstránenie existujúcej tepelnej izolácie obalového plášťa bytového domu a jeho nahradenie hrubšou tepelnou izoláciou, ktorá spĺňa parametre zák. č. 555/2005 Z.z. Vo svojich záveroch súd prvej inštancie neprihliadol na zľavu z kúpnej ceny bytu, žalobcom odôvodnenú inými skutočnosťami (ušlé nájomné, úroky z hypotekárneho úveru, ušlý zárobok, primerané zadosťučinenie), vychádzajúc z toho, že týmito nie je s poukazom na znenie žalobného petitu viazaný. Z dôvodu nadbytočnosti nevykonal ani žalovaným navrhovaný dôkaz, predloženie odborných stanovísk znalcov uvedených na str. 4 znaleckého posudku znalca D.. Q., a to aj vzhľadom na závery, ku ktorým tento znalec dospel. 4. Žalobcom požadovaný úrok z omeškania vo výške 0,1 % zo sumy 36.469,08 eur za každý deň omeškania od posledného dňa súdom stanovenej lehoty, počas ktorej je žalovaný povinný žalovanú sumu zaplatiť, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodný, pretože pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, teda v čase, kedy súd nemá vedomosť, či sa žalovaný vôbec dostane do omeškania. 5.O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej „ O.s.p.“), keď neúspech žalobcu v časti úroku z omeškania vyhodnotil ako nepatrný vo vzťahu k priznanej istine. Rozhodnutie o konkrétnej výške trov konania a trov štátu si súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 151 ods. 7 O.s.p. vyhradil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozsudku. O súdno - poplatkovej povinnosti žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. za/ a § 7 ods. 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. 6. Proti prisudzujúcemu výroku rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie pre nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel na základe vykonaných dôkazov, zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V odvolaní namietal viaceré pochybenia znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, v dôsledku ktorých je jeho obsah nepreskúmateľný. Znalec pri odpovedi na otázku č. 4 len odkázal na konzultácie s odborníkmi a súdnymi znalcami bez toho, aby predložil akékoľvek písomné ich odborné posúdenie, čo je v rozpore s ust. § 17 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z.. Prvoinštančný súd pritom návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere, teda výsluchom zúčastnených osôb zamietol. Vo vzťahu k záverom znalca žalovaný poukázal na to, že zák. č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov neustanovuje povinnosť energetickej certifikácie jednotlivého bytu, ale len jej možnosť. V súvislosti s vyjadrením znalca o tom, že žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy podviedol žalobcu žalovaný zdôraznil, že znalec nesmie pri výkone svojej činnosti hodnotiť dôkazy a riešiť právne otázky. Súd prvej inštancie tak o žalovanom nároku rozhodol na základe znaleckého posudku, ktorého závery nie je možné preskúmať, a ktorý je v rozpore s ustanoveniami zákona o znalcoch. Uvedené podľa žalovaného zakladá aj porušenie rovnosti zbraní strán sporu a zásady kontradiktórnosti, nakoľko žalovaný sa nemohol oboznámiť s metodikou a dôvodmi stanovenia hodnoty „devalvácie“ predmetného bytu, a teda sa nemohol vyjadriť k tejto podstatnej skutočnosti, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný tiež poukázal aj na rozpory v odôvodnení prvoinštančného rozsudku, keď na jednej strane súd konštatoval, že výšku zľavy považuje za primeranú aj z dôvodu neodstrániteľnosti vád a na druhej strane uviedol, že odstránenie vád je možné. V ďalšom žalovaný prvoinštančnému súdu vytkol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nijako nevysporiadal s jeho podstatnou námietkou, týkajúcou sa rozlišovania medzi nárokmi z vád a nárokmi z titulu náhrady škody. Poukázal pritom na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej za preukázateľné poškodenie bytovej jednotky v prípade vady fasády zodpovedá zhotoviteľ fasády nie podľa ustanovení o vadách diela, ale podľa ustanovení o náhrade škody ako ujmy vzniknutej následkom vadného plnenia. Súd prvej inštancie preto vec nesprávne právne posúdil, keď zníženie hodnoty bytovej jednotky (tzv. devalvácia podľa znaleckého posudku) považuje za nárok z titulu zľavy. Ako však vyplýva z ďalších rozhodnutí súdov, zľava predstavuje hodnotu prác a dodávok potrebných na dosiahnutie bezvadného stavu, čiže sa jedná o cenu opráv. Súvisiace poškodenia bytu ktoré mali byť následkom porušenia povinnosti žalovaného sa tak musia posudzovať ako náhrada škody, pre priznanie ktorej platia iné zákonné predpoklady, ako pri nároku na zľavu z kúpnej ceny. V tejto súvislosti označil skutočnosť, že žalobca mu napriek jeho písomnému záväzku neumožnil vady odstrániť, za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť, ktorá vylučuje jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu a nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré bránili odstráneniu vady v zimných mesiacoch za vyššiu moc, za ktorú pri zodpovednosti na princípe zavinenia nezodpovedá. Žalovaný tiež dodal, že ak by mu žalobca umožnil odstránenie vád, nemusela by na jeho strane vzniknúť ďalšia škoda, za ktorú v zmysle ust. § 520 Občianskeho zákonníka nezodpovedá. Záverom s odkazom na ust. § 2 ods. 4 a § 9 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. namietol aj nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko nároky zo zodpovednosti za vady obalového plášťa bytového domu, resp. jeho zateplenia, ktoré sú podľa názoru súdu hlavnou príčinou poškodenia bytu, nie je si oprávnený uplatňovať sám žalobca, ale jedine celé spoločenstvo vlastníkov bytov. 7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s námietkami žalovaného, smerujúcimi voči znaleckému posudku L.. D.. Q., X.., pretože žalovaný mal kedykoľvek od obdržania znaleckého posudku možnosť preskúmať a overiť odôvodnenosť jeho postupov. Súdom ustanovený znalec mal zodpovedajúcu odbornú kvalifikáciu, a preto jeho konzultácie danej problematiky s inými znalcami sú pre závery znaleckého posudku irelevantné. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 17 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. sa správnosť postupu ustanoveného znalca nedá preukázať vypočutím osôb, ktoré znalcovi v rámci vyhotovenia posudku pomáhali, ale jedine kontrolou správnosti týchto postupov prísne stanovených technickými normami. Za zavádzajúce označil tvrdenie žalovaného, že povinnosť energetickej certifikácie jednotlivého bytu nie je v zmysle ustanovení zák. č. 555/2005 Z.z. povinná. Podľa jeho názoru, aj keď znalec v znaleckom posudku upozornil na skutočnosť, že nechápe, ako mohlo byť na základe zistených skutočností vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, žiadnym spôsobom neriešil právne otázky, naopak sám uviedol, že zaoberať sa zistenými skutočnosťami je vecou finančnej, stavebnej, prípadne daňovej polície. Hodnotením právnych otázok nie je ani jeho upozornenie, že žiaden z predchádzajúcich znalcov sa bohužiaľ nezaoberal skutočnou podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným. Za legitímne v rámci súdom položených otázok považoval žalobca aj upozornenie znalca na rozpor medzi obsahom zmluvy o prevode vlastníctva bytu a skutočnosťou, ktorú pri obhliadke bytu a stavebných chýb zistil. Tiež znalcom použité slova, že „odporca pri predaji bytu podviedol navrhovateľa“ vyplynuli zo zistených skutočností, avšak podľa žalobcu nemohli ovplyvniť odborný názor zákonnej sudkyne a jej právne posúdenie veci. S poukazom na to, že znalcom určená miera devalvácie hodnoty bytu vo výške 50 % je ešte voči žalovanému zhovievavá, nedošlo ani k porušeniu princípu rovnosti zbraní strán sporu. Za nepravdivé označil aj tvrdenia žalovaného, že mu nebolo umožnené odstrániť vady v predmetnom byte, a že vykonaniu nápravy bránili aj nepriaznivé poveternostné podmienky v zimných mesiacoch a zo skutkových okolností prípadu vyvodil aj splnenie všetkých zákonných podmienok pre žalovaným namietanú náhradu škody. Za neopodstatnenú žalobca považoval aj námietku jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní, nakoľko stavebné chyby ako napr. zlé osadenie okna v ostení obvodového plášťa so zle prevedenými konštrukčnými detailmi, ktoré sú zodpovedné za zatekanie dažďovej vody do interiéru jeho bytu, zatekanie dažďovej vody do elektrickej zostavy, nedodanie energetického certifikátu, zvlhnutá parketová podlaha v byte, vadná sprchová hadica, nespadajú podľa neho do oblasti stavebných chýb na spoločných častiach domu, ktoré má podľa žalovaného právo si uplatňovať iba celé spoločenstvo vlastníkov bytov. Záverom žalobca dodal, že pokiaľ by mal pravdivé informácie o skutočnom technickom stave kupovaného bytu, nikdy by k jeho kúpe nepristúpil a poukázal tiež na trestnoprávny rozmer konania žalovaného a pochybnosti ohľadom včasnosti podania riadneho opravného prostriedku. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného žalovaným. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že o odvolaní rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), ktorý v konaní postupoval v zmysle platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom do 30.6.2016. 9. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., za podmienky, že to nevylučoval zákon (ust. § 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie žalovaného vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) a odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. 10. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12.V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o peňažnom nároku na zaplatenie sumy 36.469,08 eur, žalobcom uplatnenej titulom zľavy z kúpnej ceny vo výške 25 %. Dôvodnosť uplatneného nároku žalobca odvodzoval od stavebných vád, ktoré sa vyskytli krátko po prevzatí bytu č. 51 v novostavbe bytového domu na Zadunajskej ulici 6/A, v Bratislave, ktorý nadobudol do svojho vlastníctva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 26/2008/51, uzatvorenej so žalovaným dňa 15. 4. 2008. Žalovaný v rámci svojej obrany s odkazom na judikatúru súdov namietal, že za poškodenie bytovej jednotky v prípade vady fasády zodpovedá zhotoviteľ fasády nie podľa ustanovení o vadách diela, ale podľa ustanovení o náhrade škody ako ujmy vzniknutej následkom vadného plnenia. Súčasne poukázal na to, že žalobca do nároku na zľavu z kúpnej ceny zahrnul aj nároky na náhradu škody a vzhľadom na závery súdneho znalca D.. P. Q., X.. namietol aj aktívnu vecnú legitimáciu v spore, majúc za to, že nároky zo zodpovednosti za vady obalového plášťa bytového domu, resp. jeho zateplenia si nie je oprávnený uplatňovať sám žalobca, ale jedine celé spoločenstvo vlastníkov bytov. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu z hľadiska uplatnenej zľavy z ceny bytu vo výške 25 % za plne opodstatnený dôvodiac tým, že zistené vady výrazným spôsobom obmedzujú kvalitu bývania v predmetnom byte. 13.V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podanom odvolaní. 14. K odvolacím námietkam žalovaného, uplatneným podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (§ 133 až § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods.2 O.s.p. podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca podaním domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila druhá strana, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V prejednávanej veci, súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň aj správne ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia spĺňajúceho zákonné náležitosti predpísané v § 157 ods.2 O.s.p. presne, zrozumiteľne a určito vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, t.j. jednoznačný a nepochybný záver o dôvodnosti podanej žaloby a výšky žalobcom požadovanej a súdom prvej inštancie priznanej zľavy z kúpnej ceny bytu vo výške 25 % . Zo súdom vykonaného dokazovania ako i zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že pod zlý stav dotknutého bytu sa podpísal rad nevhodne zvolených krokov investora, výber nekvalitného projektu, nezabezpečenie zákonom stanovených podkladov, poprípade i znalcom vyhodnotená zhovievavosť štátneho stavebného dohľadu pri vydávaní stavebného povolenia stavby a kolaudačného rozhodnutia, a v neposlednom rade dodávateľ stavby so svojimi nekvalitne vykonanými prácami. 15. Žalovaný označil aj odvolací dôvod, podľa ktorého napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., k čomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvoinštančný súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu, takáto vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 16. Podľa ust. § 499 Občianskeho zákonníka kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady. 17. Uvedené ustanovenie je však ustanovením všeobecne upravujúcim zodpovednosť pri uzatváraní záväzkových vzťahov a jeho aplikácia prichádza do úvahy vtedy, ak pri jednotlivých typoch zmlúv uzavretých podľa ôsmej časti Občianskeho zákonníka alebo podľa iných zákonov nie je osobitná úprava zodpovednosti za vady. Ustanovenia týkajúce sa kúpnej zmluvy však úpravu zodpovednosti za vady obsahujú, táto špeciálna úprava je preto pri rozhodovaní súdu prioritná. 18. Podľa čl. IV bod 4.1. Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 26/2008/51, predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe, žiadne právne vady, závady a poškodenia nehnuteľností, vrátane spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva a pozemku, špecifikovaných v bode 1.1. na ktoré by mal kupujúceho upozorniť a v takomto stave predmet zmluvy kupujúcemu za dohodnutú cenu podľa článku V. tejto zmluvy predáva. 19. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 20. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka , ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. 21. Podľa § 597 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neopotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. 22. Citované ustanovenia upravujú objektívnu zodpovednosť akéhokoľvek predávajúceho ako účastníka kúpnej zmluvy. Znamená to, že nielen v prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnickou a fyzickou osobou (spotrebiteľom) ale aj v prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi dvoma fyzickými osobami, je daná takáto zodpovednosť predávajúceho a kupujúci môže uňho vyskytnuté vady po prebratí veci reklamovať, t. j. žiadať buď zľavu, prípadne rozhodnúť sa pre odstúpenie od zmluvy. Objektívna zodpovednosť znamená, že sa nevyžaduje zavinenie predávajúceho, t. j. predávajúci o vadách nemusel mať vedomosť. Predávajúci môže dôsledky svojej zodpovednosti vylúčiť len tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady veci, ktoré už potom nemôže kupujúci vytýkať. Predávajúci, ktorý na vadu neupozornil, sa nemôže zodpovednosti zbaviť, avšak jeho zodpovednosť sa vzťahuje len na vady v čase plnenia, t. j. pri prevzatí kúpnej ceny a odovzdaní predmetu zmluvy, a nie na vady, ktoré sa vyskytnú až po tomto plnení. Kupujúci svoje rozhodnutie či od zmluvy odstupuje, alebo požaduje primeranú zľavu z dojednanej ceny, musí predávajúcemu oznámiť spolu s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady (reklamácia). Tieto vady v zmysle § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí kupujúci u predávajúceho uplatniť bez zbytočného odkladu, teda len čo vadu zistil, pričom na súde sa práv zo zodpovednosti za vady môže domáhať len vtedy, ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov. 23. Dvadsaťštyrimesačná lehota uvedená v § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka je lehotou prekluzívnou čo znamená, že ak kupujúci v tejto lehote neuplatní u predávajúceho právo zo zodpovednosti za vady, toto právo mu zanikne a predávajúci mu nemôže ani dobrovoľne poskytnúť plnenie titulom zľavy z kúpnej ceny, nakoľko u kupujúceho by došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu). 24. Kupujúci musí vytknúť vadu dostatočne určitým spôsobom. Nestačí teda len všeobecné oznámenie, že vec má vady, ale kupujúci musí výslovne uviesť, aké konkrétne vady vytýka, prípadne vadu opísať a uviesť ako sa navonok prejavuje. Na súde potom môže kupujúci uplatniť právo zo zodpovednosti len za tie vady, ktoré predávajúcemu včas vytkol a nemôže vady dodatočne rozširovať po uplynutí prekluzívnej lehoty. Taktiež je potrebné zopakovať, že spolu s vytknutím konkrétnych vád je potrebné oznámenie, aké právo zo zodpovednosti za vady si kupujúci uplatňuje (zľavu alebo odstúpenie od zmluvy). Toto zvolené právo nemožno právne relevantne dodatočne meniť (samozrejme, je možná dohoda s predávajúcim v tomto smere). Ak kupujúci riadne a včas vytkol predávajúcemu vady predmetu kúpy a predávajúci jeho požiadavkám nevyhovel, môže kupujúci uplatniť právo zo zodpovednosti za vady na súde vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa vytknutia vád predávajúcemu. 25. Žalobca svojim postupom pri domáhaní sa svojho zákonného nároku, všetky kritériá kladené zákonom splnil. Vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti podľa Listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný, č. XXXX - čiastočný, č. XXXX - čiastočný, č. XXXX - čiastočný, nadobudol Zmluvou o prevode vlastníctva podľa V.-XXXXX/XXXX zo dňa 12.6.2008, za kúpnu cenu 4. 394. 670 Sk s DPH ( 145.876,319 eur). Tvrdenie žalovaného o bezchybnom technickom stave bytu sa ukázalo nepravdivým, keď pri prvom horšom počasí koncom mesiaca 7/2008 zatieklo okno v obývacej miestnosti bytu, čo žalobca reklamoval u žalovaného listom zo dňa 2. 7. 2008, ďalšie zatečenie v mesiaci 7/2008, ktoré už bolo v podstatne väčšom rozsahu, nakoľko došlo k zatečeniu elektrickej zásuvkovej zostavy, reklamoval žalobca listom zo dňa 24.7.2008. Na základe tejto reklamácie, bola dňa 29.7.2008 vykonaná oprava vady, ktorá spočívala v natlačení tmelu pod parapet okna o čom bol spísaný protokol. Následne pred vianočnými sviatkami v roku 2008, došlo k výraznému zatečeniu okna a steny pod ním znovu. Neriešením predmetnej stavebnej vady a následnou zlou opravou, keď žalovaný nezabezpečil včas odborné odstránenie vady, hodnota bývania v predmetom byte výrazne poklesla a žalobca utrpel finančnú i časovú stratu. V tretej reklamácii z 5.1.2009 si žalobca uplatnil právo na zľavu z kúpnej ceny bytu v zmysle ustanovenia § 597 Občianskeho zákonníka a to vo výške 7 % z kúpnej ceny bytu, čo žalovaný v písomnej odpovedi zo dňa 10.1.2009 odmietol akceptovať. Stavebná chyba zatekania okna a steny pod ním sa dňa 10.2.2009 prejavila znovu, preto žalobca doručil žalovanému reklamáciu č. 4 a zároveň na posúdenie stavebnej vady prizval súdneho znalca, ktorý daný stav zdokumentoval, potvrdil a uviedol ho vo svojom posudku. Následne sa v menšej miestnosti bytu v styku stien obvodového plášťa a podlahovej a stropnej dosky pri zasklenej stene objavil takzvaný rosný bod s následnou tvorbou plesní na povrchu stien, preto sa žalobca dňa 20.2.2009 obrátil na žalovaného s reklamáciou č. 5. Išlo o stavebnú vadu zlého prestupu tepla cez obvodový plášť s následným zrážaním vody na povrchu steny a vytváraním plesní v danom mieste. Uvedené nasvedčuje dodržaniu 24 mesačnej prekluzívnej lehoty na uplatnenie reklamácie a súčasne prejavenej vôli na riešenie veci, uplatnením si zľavy z kúpnej ceny. V posudzovanom prípade niet pochýb o tom, že predmetný byt má žalobcom vytýkané a včas reklamované vady, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania ako i znaleckých posudkov v konaní predložených a súd prvej inštancie zvolil potom správny postup, keď sa v konaní zaoberal primeranou zľavou z kúpnej ceny, ktorá je predmetom tohto konania. 26. Pod primeranou zľavou je treba podľa ustálenej judikatúry rozumieť zhodnotenie okolností významných najmä vo vzťahu k povahe a rozsahu vady, so zreteľom na dohodnutú kúpnu cenu a cenu nevyhnutných opráv, zníženiu funkčných vlastností, estetickej hodnote veci a ďalšiemu možnému spôsobu a rozsahu užívania veci. V uvedenom hodnotení ide pritom o právne, a nie znalecké hodnotenie výšky zľavy. Pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny zákon neustanovuje žiadne všeobecne platné pravidlo. Rozsah zníženia ceny sa musí preto vždy posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Výška zľavy tak bude závisieť predovšetkým od povahy a rozsahu vady vzhľadom ku kúpnej cene veci, ďalej od zníženia funkčných vlastností veci a jej estetickej hodnoty vo vzťahu k ďalšej upotrebiteľnosti veci, ceny nutných opráv a pod. Výška zľavy by nemala vyjadrovať len zníženie výmennej hodnoty veci; pri jej určovaní je potrebné prihliadnuť aj k tomu, ako sa vada prejavuje pri užívaní veci, či a ako toto užívanie komplikuje, obmedzuje, prípadne znižuje jej životnosť. 27. Súd prvej inštancie sa preto na preukázanie základu nároku v danej veci nezaobišiel bez znaleckého posudku, postupom v zmysle ust. § 127 O.s.p., ktorý ako kontrolný vypracoval L.. - R.., D.. P. Q., X.., a zo záverov ktorého je zrejmé, že byt, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy vykazuje závažné vady - v rozpore so štandardom bytu nie je obvodové murivo z tehlových termoblokov o hrúbke 300 mm so zateplením 100 mm, ale obvodová stena je z monolitického betónu hrúbky 200 mm a celková hrúbka obvodového muriva je len 300 mm, čo z pohľadu deklarovanej kvality materiálu v kúpnej zmluve možno považovať za neodstrániteľnú vadu, ktorá by sama o sebe odôvodňovala zľavu z kúpnej ceny bytu, ďalej stavebné poruchy - prítomnosť vody v elektrických rozvodoch, hygienické poruchy - plesne v kútoch miestností a na vnútornom povrchu obvodových stien, ktoré robia užívanie predmetného bytu za značne rizikové, až životu nebezpečné. 28. Vzhľadom k preukázaniu základu nároku pri posudzovaní primeranosti výšky zľavy z kúpnej ceny súd prvej inštancie správne prihliadol na konkrétne okolnosti prípadu, povahu a rozsah vád vzhľadom na kúpnu cenu veci, zníženie jej funkčných vlastností, estetickej hodnoty, jej ďalšiu opotrebiteľnosť, cenu nutných opráv a podobne, postupom v zmysle ust. § 136 O.s.p., považujúc zľavu z ceny bytu za primeranú vo výške ako si ju uplatnil žalobca, t.j. 25%, premietol ju do peňažného vyjadrenia v sume 36.469.08 eur. Správne zobral pritom do úvahy skutočnosť, že odlišný materiál a hrúbka obvodových stien sú neodstrániteľnou vadou, ktorá má vplyv na klimatické a hygienické podmienky v byte a ktorá skutočnosť sa podľa záverov znalca mala odraziť predovšetkým v cene bytu. Znalec dokonca konštatoval, že v tomto smere došlo zo strany žalovaného k uvedeniu žalobcu pri kúpe bytu do omylu, čo ale odvolací súd zhodne s názorom žalovaného považuje za neprípustné subjektívne prezentovanie vlastného názoru znalca na právnu stránku veci. Odvolací súd k tejto úvahe len dodáva , že v konaní bez akejkoľvek pochybnosti preukázané výrazné zníženie funkčných vlastností dvojizbového bytu (ktorý je užívania schopný len čiastočne a v zimných mesiacoch len s veľkými rizikami) v novostavbe bytového domu , pri ktorom je pri kúpe možné oprávnene očakávať primeraný štandard bývania , je samo osebe okolnosťou smerujúcou k úvahe o primeranosti súdom prvej inštancie priznanej zľavy z kúpnej ceny bytu. 29. Súd prvej inštancie postupoval správne aj v tom, že pri rozhodovaní neprihliadal na iné skutočnosti, ktorými žalobca odôvodňoval zľavu z kúpnej ceny, ako napr. ušlé nájomné, úroky z hypotekárneho úveru, ušlý zárobok, primerané zadosťučinenie, nakoľko tieto nespadajú do právneho rámca vady predanej veci a sú teda bez možnosti ich zahrnutia do objemu ceny, na predmete kúpnej zmluvy, z ktorej má byť zľava poskytnutá. 30. Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj námietku žalovaného o nevykonaní ďalšieho dôkazu ním navrhnutého, a to výsluchom odborných stanovísk znalcov uvedených na str. 4 znaleckého posudku znalca L.. - R.. D.. Q., z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty stavebných prác, s logickou argumentáciou súdu prvej inštancie o jeho nadbytočnosti, v nadväznosti na závery znaleckého posudku, podľa ktorých definitívne odstránenie vád je možné len odstránením existujúcej nedostatočnej tepelnej izolácie obalového plášťa celého bytového domu (obvodový a strešný plášť ) a nahradením - novou, hrubšou tepelnou izoláciou. Rovnako za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku o nepreskúmateľnosti znaleckého posudku, nakoľko znalec sa svojim postupom nijako neodchýlil od štruktúry a s ňou spojeným obsahom znaleckého posudku, určenej § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. a v tejto súvislosti aj hodnotením dôkazov zo strany znalca, na ktoré už odvolací súd dal odpoveď v predchádzajúcom posúdení postupu prvoinštančného súdu, v ktorom sa so žalovaným zhodol v otázke neprípustnosti posudzovania právnych otázok znalcom, pričom zdôrazňuje, že tieto súd prvej inštancie akceptoval len v rovine určenia základu sporu. 31. Odvolací súd sa napokon nestotožnil ani s názorom odvolateľa o posudzovaní vád bytu podľa ustanovení o náhrade škody. Hypotéza ust. 597 ods.1 Občianskeho zákonníka vychádza z objektívnej zodpovednosti predávajúceho, ktorej dôsledky môže vylúčiť len upozornením kupujúceho na konkrétne vady veci, teda také, ktoré mala už v čase plnenia a súčasne poskytuje kupujúcemu aj konkrétne formy satisfakcie za poskytnutie takéhoto vadného plnenia. Teda možnosť zľavy z kúpnej ceny a v prípade neupotrebiteľnosti veci v dôsledku vady, právo odstúpenia od zmluvy. Žiadne ďalšie možnosti, teda posudzovanie vady v zmysle ustanovení o náhrade škody skutková podstata citovaného ustanovenia nepripúšťa. 32. Napokon odvolací súd nemal dôvod vyhovieť ani ostatnej odvolacej námietke žalovaného, o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu odvodenej od znenia § 9 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., v súvislosti s ktorou aktívne legitimovaným je podľa názoru žalobcu celé spoločenstvo vlastníkov bytov. Účelom, na ktorý sa spoločenstvo zakladá, je spravovanie a starostlivosť o spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, jeho príslušenstvo, zastavaný a priľahlý pozemok a zároveň sa vymedzuje rámec, v ktorom môžu byť tieto práva a povinnosti určené. Nároky z vád predanej veci si ale v tomto prípade uplatňuje účastník záväzkovo právneho vzťahu, a teda len on môže byť nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v takomto spore. Interpretácia vád bytu vyslovená žalovaným o tom, že v danom prípade sa primárne jedná o vady bytového domu, potom nie je správna. Uvedeným výkladom by sa totiž úplne odignorovala skutočnosť, že predávaný byt má nejaké vady, resp. by sa dospelo k záveru, že predmetný byt je vlastne bez vád (keďže vady má iba bytový dom), čo však nie je udržateľný záver a nemá v danej veci oporu v zistených skutkových okolnostiach. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej prisudzujúcej časti a v závislých výrokoch o trovách konania a povinnosti žalovaného zaplatiť na účet konajúceho súdu súdny poplatok a trovy štátu (ktoré neboli odvolacími dôvodmi napadnuté) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 34.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).