Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/495/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309204512 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1309204512.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcov: 1/ P. A., Z.. XX. XX. XXXX, B. O. XX, B., 2/ Š. A., Z.. XX. XX. XXXX, B. O. XX, B., 3/ D. A., Z.. XX. XX. XXXX, B. O.A. XX, B., 4/ F. Q., Z.. XX. XX. XXXX, B. O. XX, B., 5/ F. X., Z.. XX. XX. XXXX, B. O. XX, B., 6/ D. A., Z.. XX. XX. XXXX, B. B. X, B., 7/ H. A., Z.. XX. XX. XXXX, B. O. XX, B., 8/ M. O., Z.. XX. XX. XXXX, B. O. XX, B., 9/ D. O., Z.. XX. XX. XXXX, B. O. XX, B., 10/ M. G., Z.. XX. XX. XXXX, B. O. XX, B., 11/ E. M.Á., Z.. XX. XX. XXXX, B. O. XX, B., 12/ X. A., Z.. XX. XX. XXXX, B. O. XX, B., 13/ F., Q.. J.. H.., Q. Q. V. B., T.Q. XX, 14/ F. F., Z.. XX. XX. XXXX, O. XX, B., všetci zast. JUDr. Evou Hrinkovou, advokátkou v Bratislave, Hečkova 18, proti žalovanému: VI GROUP Rača, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Vajnory, Roľnícka 157, IČO: 43 991 858, zast. JUDr. Luciou Horváthovou, advokátkou v Bratislave, Uhliská 20, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 9. apríla 2015 č. k. 9C/69/2009-218 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali zriadenia v ich prospech ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome na O. R.. Č.. XX V. B., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie J., obec Bratislava - m. č. J.Č., okres Bratislava III, ako dom postavený na pozemku parcelné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, dom súpisné číslo XXXX, vecné bremeno, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok parcelné číslo XXXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie J., obec Bratislava - m. č. J.Č., okres Bratislava III, ako pozemok parcelné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1901 m2, ktorého obsahom je právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami vo vyznačenom rozsahu, uvedenom v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotoveného D.. K. A. GEODET-TEAM spol. s r. o., úradne overenom dňa 05. 04. 2012 s tým, že vlastník pozemku parcelné číslo 1606 je povinný strpieť prechod peši a prejazd motorovými vozidlami cez pozemok parcelné číslo XXXX vo vyznačenom rozsahu pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na O. R.. Č.. XX V. B., súčasne rozhodol o trovách konania tak, že uložil žalobcom 1/ až 14/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. 2/Už v poradí v prvom rozsudku súdu prvej inštancie (rozsudok zo dňa 7. marca 2012 č. k. 9C/69/2009-118), ktorým bola žaloba žalobcov zamietnutá, súd konštatoval, že podľa jeho názoru nie je možné bez vynaloženia neadekvátne veľkých finančných nákladov zabezpečiť prístup k pozemku parcelné číslo XXXX/X, z ktorého je vedený vstup do bytového domu žalobcov iným spôsobom ako cez pozemok odporcu parcelné číslo XXXX. Pozemok parcelné číslo XXXX/XX sa v súčasnosti nepoužíva ako prístupová komunikácia k pozemku parcelné číslo XXXX/X neslúži na prechod, prejazd. Hranicu medzi týmito pozemkami tvorí kovové oplotenie. Na časti pozemku parcelné číslo XXXX/XX by bolo nutné vybudovať spevnenú prístupovú cestu, tento pozemok v súčasnosti neslúži ako spevnená plocha na prejazd, je vo vlastníctve inej osoby (spol. KA s. r. o. Bratislava). Takýto prístup by bol možný len po vysporiadaní vzťahov s vlastníkom tohto pozemku napr. aj zriadením vecného bremena. Táto skutočnosť vyplynula z ohliadky vykonanej súdom a je zachytená vo vyhotovených fotografiách. Podľa názoru súdu nie je možné riešiť prístup k bytovému domu žalobcov ani z existujúcej komunikácie parcelné číslo XXXX cez prebiehajúcu električkovú trať parcelné číslo XXXX/XX. Takéto riešenie by vyžadovalo značné finančné prostriedky, vypracovanie rozsiahlej dokumentácie, ako aj jej schválenie príslušnými orgánmi, čo nie je spravodlivo možné od žalobcov požadovať. Súd prvej inštancie predmetný žalobný návrh nemohol akceptovať z hľadiska jeho neprimeranosti vo vzťahu k obmedzujúcemu zásahu do vlastníckeho práva žalovaného ako vlastníka predmetného pozemku parcelné číslo XXXX. Podľa názoru súdu môže byť vlastník obmedzený vo svojom vlastníctve len v nevyhnutnej miere a za náhradu. Ani jeden z týchto princípov možného obmedzenia vlastníctva však žaloba neobsahuje, keďže žalobcovia sa návrhom domáhali obmedziť vlastníctvo žalovaného k celému pozemku parcelné číslo XXXX, hoci je zrejmé, že na zabezpečenie svojho nároku, ktorého sa domáhajú (právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami) nie je nevyhnutne potrebné obmedziť vlastníctvo žalovaného k jeho pozemku v rozsahu celého pozemku, ale len v časti potrebnej na zabezpečenie prechodu a prejazdu k pozemku parcelné číslo XXXX/X, z ktorého je situovaný vchod do bytového domu žalobcov. V takomto prípade mali žalobcovia k návrhu predložiť geometrický plán (spôsobilý na zápis do katastra nehnuteľnosti), ktorý by jasne vymedzoval rozsah vecného bremena prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného z hľadiska účelnosti, ako aj príslušných predpisov týkajúcich sa veľkosti takejto dopravnej komunikácie. Návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena je bezodplatný, čo taktiež podľa názoru súdu vzhľadom na rozsah obmedzenia vlastníctva, dôvody, ako aj celkovú situáciu nie je možné a zriadiť vecné bremeno by podľa presvedčenia súdu bolo možné len za primeranú náhradu. Súd prvej inštancie taktiež považoval za potrebné uviesť, že zabezpečiť prístup k bytovému domu žalobcov je možné riešiť aj iným spôsobom ako súdnym rozhodnutím (napr. nájomnou zmluvou k časti pozemku žalovaného). 3/Žalobcovia v rámci svojho odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie predložili geometrický plán č. XX/XXXX na priznanie práva prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parcelné číslo XXXX vo vyznačenom rozsahu, úradne overený dňa 05. 04. 2012, vyhotovený D.. K. A.. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací svojím uznesením zo dňa 23. septembra 2014 č. k. 5Co/352/2012-189 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4/Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní oboznámil s písomnými a ústnymi vyjadreniami strán a ich zástupcov, opätovne vykonal ohliadku na mieste samom a vyhotovil z nej fotografie spolu s ich opismi, oboznámil sa so závermi rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-BA-OVBP2-2014/21781-KOL, zo dňa 17. 03. 2014; územného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Rača zo dňa 04. 03. 2011, zn. SÚ-2446/2011/3050/2010PR, záznamom z pracovného stretnutia odporcu so zástupcami Mestskej časti Bratislava - Rača zo dňa 27. 08. 2009. 5/Opakovaným vykonaním ohliadky dospel súd k záveru, že žaloba nie je v tomto štádiu dôvodná, keď sa ani realizáciou stavby v zmysle návrhu žalovaného na doterajšom spôsobe využívania prístupu k bytovému domu žalobcov nič zásadne nezmení, hoci bude predmetná stavba umiestnená na súčasnom parkovisku parcelné číslo XXXX, žalobcom zostane zachovaný vstup k zadným vchodom aj k ich bytovému domu postavenému na parcelné číslo XXXX. 6/V zmysle intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z posúdenia právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, zo dňa 17. 03. 2014, č. OU-BA-OVBP2-2014/21781-KOL, v spojení s územným rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - J. zo dňa 04. 03. 2011, zn. SÚ-2446/2011/3050/2010PR, v ktorom na námietku účastníkov označenú ako -námietka F1 (č. l. 161), že zrealizovaním stavby v navrhovanom rozsahu dôjde k znemožneniu akéhokoľvek prístupu motorových vozidiel po príjazdovej ceste k vchodom bytových domov postavených na pozemkoch parcelné číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X, k. ú. J., čo je v rozpore s predpismi o požiarnej ochrane, keď tento stav neumožňuje riadne poskytnutie zdravotnej pomoci, pretože vylučuje príjazd vozidiel za účelom odstránenia havarijného stavu a v neposlednom rade ide o drastický zásah do užívacích práv vlastníkov bytov v predmetných nehnuteľnostiach z dôvodu absolútneho znemožnenia prístupu motorovým vozidlom k nehnuteľnostiam nevyhnutnom k riadnemu užívaniu týchto nehnuteľností; ktorá bola v územnom rozhodnutí vyriešená tak, že prístup k existujúcim stavbám O. X, XX, XX, XX, XX je zabezpečený návrhom účelovej komunikácie na pozemku parcelné číslo XXXX/X, v bytovom domu O. XX je zabezpečený doterajším spôsobom, t. j. po spevnenej ploche na pozemku parcelné číslo XXXX. Zabezpečenie prístupu je posilnené aj povinnosťou v podmienkach rozhodnutia, keďže navrhovateľ v stavebnom konaní (žalovaný) preukáže riešenie majetkoprávneho usporiadania a správy komunikácií zabezpečujúcich prístup k existujúcim stavbám sprístupnených cez pozemok parcelné číslo XXXX; -námietku F2 (č. l. 161), že navrhovaná stavba nemá zabezpečené kapacitne vyhovujúce pripojenie pozemnej komunikácie, keď nie je riešený prístup k bytovému domu na parcelné číslo XXXX/X-X, keď zo súhrnnej technickej správy týkajúcej sa nadstavby bytového domu na parcelné číslo XXXX/ X-X vyplýva, že daný objekt je prístupný z A. ulice asfaltovou cestou šírky 4,5 m a pre peších je možný prístup chodníkom z O. R. pozdĺž objektu. Pri schvaľovaní umiestnenia navrhovanej stavby je potrebné akceptovať potreby vlastníkov bytov už postavených, ako aj špecifičnosť stavby bytového domu postavenom na parc. č. XXXX/X-X, ktorý má jediný vstup z parkovacej plochy pre peších, autá, sanitky, požiarne autá a podobne a táto plocha má byť zastavaná navrhovanou stavbou, stavebný úrad zamietol s odôvodnením, že pripojenie na miestnu komunikáciu odsúhlasil cestný správny orgán vo svojom stanovisku zo dňa 29. 04. 2009, upravenom dňa 16. 12. 2009. Sprístupnenie objektu z A. R. asfaltovou komunikáciou znamená riešenie príjazdu aj pre pohotovostné vozidlá v takom režime ako je v súčasnosti. Prístup peši z O. R. je aj v súčasnosti zachovaný, keď sa stavba nedotýka pešieho chodníka na pozemkoch parcelné číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorý sprístupňuje hlavné vchody O. X - XX a taktiež sa nedotýka chodníka na pozemku parcelné číslo XXXX/X, ktorý sprístupňuje bytový dom O. X, X, X (zadné vchody), možnosť príjazdu k bytovým domom O. X-XX bude zabezpečený obslužnou komunikáciou vo výhodnejšej polohe nástupu na chodník na pozemku parcelné číslo XXXX/ X ako doteraz, keď príjazd až k domu nie je už v súčasnosti možný, pretože na začiatku chodníka na pozemku parcelné číslo XXXX/X je umiestnený stĺpik, ktorý neumožňuje využitie chodníka pre motorové vozidlá (okrem jednostopových); -námietka F3 (č. l. 161), že umiestnením predmetnej stavby dôjde k zneisteniu právneho postavenia vlastníkov nehnuteľností ležiacich na parcelné číslo XXXX, XXXX/X až XXXX/X a zamedzeniu prístupu, respektíve príjazdu vlastníkov týchto nehnuteľností k nim, keď žalobcovia podali na súd žalobu o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez parcelné číslo XXXX, a preto žiadali územné konanie do rozhodnutia príslušného súdu vo veci samej prerušiť, stavebný orgán i túto námietku zamietol s tým, že stavebnému úradu nebolo predložené predbežné opatrenie súdu, z ktorého by vyplývala povinnosť vlastníka pozemku zdržať sa činnosti z obavy, že by nebolo možné vykonanie opatrenia vyplývajúceho z rozhodnutia súdu na základe podanej žaloby, keď zdôraznil, že oprávnenie stavebníka uskutočňovať stavbu môže byť až na základe právoplatného stavebného povolenia podľa § 66 stavebného zákona. V tejto súvislosti stavebný úrad zdôraznil, že umiestnenie stavby Polyfunkčný dom I., R.. A. - O. na pozemku parcelné číslo XXXX, k. ú. J., nezamedzuje existujúci prístup pre žalobcov v tomto konaní ako vlastníkov a užívateľov objektu bytového domu O.A. XX, keďže je to aj prístup k navrhovanej stavbe. Naopak, v návrhu sa rieši aj prístup novonavrhovanou komunikáciou cez pozemok parcelné číslo XXXX/X k chodníku na pozemku parcelné číslo XXXX/X, ktorý sprístupňuje vchody bytového domu O.A. XX - XX a následne chodníkom cez pozemky parcelné číslo XXXX/X a XXXX/X, vchody bytových domov O. X-XX. 7/Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcov na pojednávaní dňa 26. 02. 2015 je zrejmé, že žalobcovia sa žalobou snažia o vecnoprávne zakotvenie práva prechodu a prejazdu do katastra nehnuteľností z dôvodu právnej istoty, ktorú by im ponúklo len pozitívne rozhodnutie súdu, hoci uviedla, že je pravdou, že žalovaný žalobcom ponúkal vyriešenie vecného bremena v obligačnoprávnej rovine. Podľa jej názoru je dôvodom nesúhlasu žalovaného so zápisom vecného bremena do katastra nehnuteľností skutočnosť, že by mu potom žalobcovia mohli zasahovať do stavebného konania. 8/Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že prístup k svojmu bytovému domu majú žalobcovia zabezpečený a nerušený aj v súčasnosti a bude to tak aj naďalej, preto nerozumie dôvodu vedenia tohto súdneho konania, keď sa tohto istého domáhajú za náhradu. Trval na tom, aby súd návrh zamietol, keď vstup do nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome žalobcov je zabezpečený a možný aj z bočnej strany, keď z územného rozhodnutia je jasné a zjavné, že sa so vstupom do bytového domu aj z tejto strany rátalo a je tam navrhnuté a schválené parkovisko. Ďalej uviedol, že sa územné rozhodnutie, t. č. právoplatné, vysporiadalo so všetkými námietkami žalobcov, keď zdôraznil, že nikdy nebolo jeho zámerom zamedziť prístup žalobcov na ich vlastníctvo, ale naopak, počíta sa s alternatívou a existuje už predbežná dohoda, že po výstavbe komunikácie bude táto prevedená do vlastníctva Mestskej časti Rača. Žalovaným tvrdená skutočnosť o predbežnej dohode vyplýva aj zo Záznamu z pracovného stretnutia zo dňa 27. 08. 2009 (č. l. 63) medzi žalovaným a zástupcami Mestskej časti Rača, kde je výslovne uvedené, že po vyriešení možnosti realizácie komunikácie pre prístup do bytového domu O. X - XX sa žalovaný dohodne s investorom o prevzatí predmetnej komunikácie pred bytovým domom O. XX do správy, prípadne do majetku Mestskej časti Rača zmluvou o budúcej zmluve. 9/Súd prvej inštancie potom dospel k rovnakému záveru ako vo svojom rozsudku zo dňa 07. 03. 2012, keď ohliadkou dospel k záveru, že zabezpečiť prístup k pozemku parcelné číslo XXXX/X, z ktorého je vedený vstup do bytového domu žalobcov, iným spôsobom ako cez pozemok žalovaného parcelné číslo XXXX, nie je možný. Pozemok parcelné číslo XXXX/XX sa v súčasnosti nepoužíva ako prístupová komunikácia k pozemku, rovnako parcelné číslo XXXX/X neslúži na prechod a prejazd, hranicu medzi týmito pozemkami tvorí kovové oplotenie. Na časti pozemku parcelné číslo XXXX/XX by bolo nutné vybudovať spevnenú prístupovú cestu, tento pozemok v súčasnosti neslúži ako spevnená plocha na prejazd a dokonca je vo vlastníctve tretej osoby (spol. KA s. r. o. Bratislava). Takisto nie je možné riešiť prístup k bytovému domu žalobcov ani z jestvujúcej komunikácie parcelné číslo XXXX cez prebiehajúcu električkovú trať, parcelné číslo XXXX/XX, keď toto riešenie by si vyžadovalo značné finančné prostriedky, vypracovanie rozsiahlej dokumentácie a schvaľovací proces príslušnými orgánmi. 10/Súd ďalej konštatoval, že jednou z podmienok pre zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu súdom je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Vecné bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak žalobca má prístup k stavbe na základe obligačného práva (napr. na základe nájomnej zmluvy) alebo môže na prístup využiť iné pozemky, ktoré má vo vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší, alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam. Súd v danom prípade konštatoval absenciu naplnenia hmotnoprávnych podmienok pre zriadenie vecného bremena súdom, keď žalovaný opakovane žalobcov uisťoval - aj pred súdom, o svojom zámere prístupovú cestu zachovať, keďže je to okrem iného rovnako prístupová cesta na jeho pozemok, táto povinnosť žalovanému priamo vyplýva aj z právoplatného územného rozhodnutia, keď stavebný úrad zdôraznil, že umiestnenie stavby Polyfunkčný dom I., R.. A. - O. na pozemku parcelné číslo XXXX, k. ú. J., nezamedzuje existujúci prístup pre žalobcov v tomto konaní ako vlastníkov a užívateľov objektu bytového domu O.A. XX, keďže je to aj prístup k navrhovanej stavbe, ale naopak, v návrhu sa rieši aj prístup novonavrhovanou komunikáciou cez pozemok parcelné číslo XXXX/X k chodníku na pozemku parcelné číslo XXXX/X, ktorý sprístupňuje vchody bytového domu O.A. XX - XX a následne chodníkom cez pozemky parcelné číslo XXXX/X T. XXXX/X, vchody bytových domov O. X - XX. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade, keď je možné riešenie prístupu k bytovému domu žalobcov v obligačnoprávnej rovine, túto ponuku žalovaného napokon nepopreli ani žalobcovia; nie je možné si súdom vecnoprávny charakter zriadenia vecného bremena vynútiť, keď pre takéto rozhodnutie súdu, ktoré je v princípe krajným riešením, neexistuje v zákone relevantná právna opora. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, vyjadrenú vo výške 100 %, a v tejto výške priznal v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 14/ s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude o výške náhrady trov konania rozhodnuté samostatným uznesením. 11/Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. V prvom rade namietali, že konajúci súd prvej inštancie v novom rozhodnutí nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v skoršom zrušujúcom uznesení. Tam odvolací súd konštatoval, že zabezpečiť prístup k bytovému domu žalobcov je možné aj iným spôsobom ako súdnym rozhodnutím, toto však nezbavuje súd povinnosti rozhodnúť o zriadení vecného bremena. V konaní bolo preukázané, že zriadením vecného bremena v navrhovanom rozsahu by žalovaný nebol obmedzený vôbec, keď vo vyznačenom rozsahu práva cesty vedie prístup aj k stavbe žalovaného. Súd prvej inštancie si v plnej miere osvojil názor žalovaného, že žalobcovia majú prístup k bytovému domu zabezpečený a nerušený aj v súčasnosti, nezisťoval však, prečo žalovaný nechce uzavrieť a bráni sa uzavretiu zmluvy vo vecno právnej rovine, keď ako sám tvrdí prístup pre žalobcov bude zachovaný a pre žalovaného sa vlastne nič nezmení. Súd nehodnotil, že žalovaný chce zriadiť právo prechodu až po výstavbe budovy na jeho pozemku a že dovtedy žalobcovia nemajú žiadne právne istoty. Sám žalovaný uviedol, že je pripravený uzatvoriť so žalobcami po dokončení stavby zmluvu o zriadení vecného bremena k novovytvorenej komunikácii, čo však nie je právnou istotou pre žalobcov. Nie je teda pravdou, že žalobcovia nesplnili hmotnoprávny predpoklad konania, práve žalovaný odmietol uzavretie zmluvy vo vecno-právnej rovine. Navrhované zriadenie vecného bremena vo vyznačenom rozsahu podľa žalobcov nie je neprimerané, žalovaného neobmedzuje vôbec, žalobcom zriadenie vecného bremena práva prechodu zabezpečí základné právne istoty. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, skutkový stav zistil neúplne a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolatelia preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a ich žalobe vyhovel. 12/Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena súdom, keď prístup k stavbe žalobcov je možné zabezpečiť inak. Žalovaný sa k zriadeniu vecného bremena zmluvou za obvyklú cenu nebránil, tvrdenie žalobcov v tomto smere nie je pravdivé, žalobcovia navyše ani nepreukázali, že žalovaného v priebehu niekoľko rokov trvajúceho konania s konkrétnou žiadosťou o uzavretie zmluvy oslovili. Žalovaný nikdy nebránil žalobcom v prístupe k ich bytovému domu, niekoľkokrát prezentoval, že má záujem vec riešiť mimosúdne, na záujmy žalobcov prihliadal už vo svojom návrhu na začatie územného konania, ktorého súčasťou je riešenie dopravnej situácie, ako aj prístupu k okolitým objektom. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/21781-KOL zo dňa 17. 3. 2014 jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalobcovia budú mať zabezpečený prístup bytovému domu tak počas výstavby, ako aj po jej ukončení, o čom svedčia viaceré podmienky, ktoré stavebný úrad v tejto súvislosti žalovanému ako stavebníkovi uložil a bez splnenia ktorých nebude možné vydať stavebné povolenie a následné kolaudačné rozhodnutie. Tvrdenie žalobcov, že zriadenie vecného bremena vo vyznačenom rozsahu žalovaného neobmedzí vôbec, nie je pravdivé, zriadením vecného bremena v navrhovanom rozsahu by bol žalovaný ako vlastník pozemku obmedzený nad nevyhnutnú mieru, nakoľko v uvedenom priestore sú v budúcnosti plánované parkovacie státia, s vytvorením ktorých počíta aj územné rozhodnutie. Nakoniec žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcovia navrhujú zriadenie vecného bremena v prospech všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na O. XX V. B., ktorých je viac ako 40, pričom na strane žalobcu vystupuje len 14 vlastníkov, žalobcovia teda žiadajú zriadiť vecné bremeno aj v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí vôbec nie sú účastníkmi konania. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto žalovaný navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 13/Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14/Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15/Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. 17/Inštitút vecných bremien (do 1. 4. 1964 služobnosti a reálne bremená) zaraďujeme do skupiny vecných práv k cudzím veciam (iura in re aliena). Ich podstatou je obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (§ 151n ods. 1 OZ) za účelom prospešnejšieho využitia nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka alebo v prospech určitej konkrétnej osoby. Zriadenie vecného bremena konštitutívnym rozhodnutím súdu pre závažný zásah do právnej pozície vlastníka veci (absolútne panstvo nad vecou) prichádza preto do úvahy výlučne v taxatívne vymedzených prípadoch. Občiansky zákonník umožňuje súdu zriadenie vecného bremena v troch prípadoch: 1/ pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 3), 2/ v sporoch, týkajúcich sa neoprávnenej stavby na cudzom pozemku (§ 135c ods. 3) a napokon 3/ pri zriadení práva cesty vlastníkovi stavby (§ 151o ods. 3 OZ). 18/Podľa posledne označeného ustanovenia cez priľahlý pozemok možno zriadiť požadované vecné bremeno, avšak len na návrh a v prospech vlastníka stavby; a to za predpokladu, že vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a súčasne prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Z uvedeného ustanovenia potom jednoznačne vyplýva i okruh účastníkov súdneho konania ako nositeľov oprávnenia a tomu zodpovedajúcej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva. Na podanie návrhu je teda aktívne legitimovaný vlastník stavby, pričom návrh smeruje proti vlastníkovi priľahlého pozemku. Žalobcom v prípade žaloby o zriadenie práva nevyhnutnej cesty k stavbe je vlastník stavby, ktorý zo svojej stavby postráda prístup k verejnej komunikácii. Ak je vlastníkov stavby viac, žalobu musia podať všetci spoluvlastníci. Žalovaným je vlastník pozemku, cez ktorý má byť cesta vedená, teda osoba, ktorá odopiera uzavrieť s vlastníkom stavby dohodu o zriadení vecného bremena. 19/Ku dňu vyhlásenia tak rozsudku súdu prvej inštancie ako aj súdu odvolacieho (§ 154 ods. 1 O. s. p., aktuálne § 217 ods. 1 veta prvá CSP) boli vlastníkmi bytového domu viaceré osoby, len ktoré sú aktívne vecne legitimované na podanie návrhu na zriadenie vecného bremena súdom v zmysle § 151o ods. 3 O.z. Viacerí pôvodní spoluvlastníci domu (žalobcovia 1/, 2/, 6/, 8/, 10/, 12/, 13/) aktívnu vecnú legitimáciu stratili, keď prestali byť vlastníkmi či spoluvlastníkmi bytov resp. nebytových priestorov v dome, sú tak naďalej bez akéhokoľvek vzťahu k stavbe, ku ktorej sa právo cesty zriaďuje. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie označených žalobcov v tomto konaní ku dňu vyhlásenia rozsudku prvoinštančného/ odvolacieho súdu predstavuje samostatný dôvod zamietnutia ich žaloby. 20/Na druhej strane nedostatok účastníctva na strane žalobcov, keď žalobu nepodali resp. ku dňu vyhlásenia rozsudku nevystupovali na strane žalobcov všetci spoluvlastníci stavby ako potenciálne oprávnení z vecného bremena, predstavuje rovnako ďalší samostatný dôvod pre zamietnutie takejto žaloby. Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1 (§ 78 ods. 1, 2 CSP). 21/Na to, aby žaloba o zriadenie práva cesty vo forme vecného bremena bola úspešná, musí okrem všeobecných náležitostí, spĺňať základné hmotnoprávne podmienky. Za základné hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby o zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok sa považuje to, že: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. 22/Podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty súdom je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Vecné bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak žalobca má prístup k stavbe na základe obligačného práva (napr. na základe nájomnej zmluvy) alebo môže na prístup využiť iné pozemky, ktoré má vo vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam. 23/V danom prípade z obsahu vykonaného dokazovania, najmä z obsahu rozhodnutí stavebného úradu je zrejmé, že prístup nielen žalobcov, ale aj vlastníkov či užívateľov i okolitých nehnuteľností k ich stavbám je zabezpečený tak počas výstavby domu žalovaného, ako aj po uskutočnení tejto výstavby. Z obsahu spisu nakoniec vyplýva ochota žalovaného dohodnúť sa na inom zabezpečení práva uplatňovaného žalobcami (uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, uzavretie zmluvy o budúcej zmluve, uzavretie nájomnej zmluvy), pre návrh ktorého riešenia bolo i pojednávanie súdu konané dňa 8. 2. 2010 za týmto účelom odročené, pričom podľa následného vyhlásenia žalovaného žalobcovia neprejavili záujem o vyriešenie sporu, keď žalovaného žiadnym spôsobom nekontaktovali. Nedostatok iniciatívy žalobcov zmluvne dojednať právo cesty nemôže mať za následok stav, kedy by bolo možné konštatovať, že prístup k stavbe v ich spoluvlastníctve nemožno zabezpečiť inak. Vecné bremeno práva cesty ako vecno-právny vzťah môže vzniknúť i na základe dohody medzi vlastníkmi dvoch susediacich nehnuteľností, kde sa môžu títo dohodnúť na tom, kadiaľ bude môcť vlastník stavby prechádzať cez cudzí pozemok a dohodnúť ďalšie podmienky výkonu tohto práva. Ak sa obaja vlastníci nedohodnú inak, je oprávnený subjekt (vlastník stavby) povinný znášať primerané náklady na zachovanie a opravy cesty. Ak cestu využíva aj vlastník pozemku, znášajú obaja vlastníci náklady spoločne. Takéto (aj v danom prípade do úvahy stále prichádzajúce) riešenie môže žalobcom resp. všetkým spoluvlastníkom stavby zabezpečiť požadovanú istotu, keď na nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 24/Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ohľadom náhrady za zriadenie vecného bremena, pre výklad ustanovenia § 151o ods. 3 O. z. je základnou interpretačnou pomôckou Čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). S prihliadnutím k zmienenému ustanoveniu Listiny je možné zriadiť vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 O. z. len za náhradu; dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo podľa Čl. 11 ods. 4 Listiny bez toho, aby bolo nevyhnutné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty súdom ako vecného bremena. 25/Odvolací súd sa teda stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade, keď je možné riešenie prístupu k bytovému domu žalobcov na základe dohody či zmluvy, nie je možné si zriadenie vecného bremena vynucovať súdnym rozhodnutím, keď takéto rozhodnutie súdu je v princípe až krajným riešením, z ktorého dôvodu neostalo odvolaciemu súdu než rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 26/Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 27/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).