Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/106/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310203323 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1310203323.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.. Š. XXXX/X, P. S., zastúpeného: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín proti žalovanej: Miroslava Vigašová - RK - Reality, IČO: 40 429 482, s miestom podnikania Plynárenská 4, Bratislava, zastúpenej: JUDr. Milan Malata, advokát, so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava o zaplatenie 2 655,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.11.2013, č.k. 12C/77/2010-265, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 2 655,52 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9% ročne od 1.2.2010 do zaplatenia z dôvodu vrátenia zálohy na kúpnu cenu bytu, ktorého prevod vlastníctva sa neuskutočnil. Zároveň zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania žalovanej vo výške 1 151,23 eur a trov štátu na účet súdu prvej inštancie vo výške 107,46 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 37, § 39, § 489, § 451 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho úkonu, ktorý odpadol. Konštatoval, že nebolo sporné, že žalovaná ako podnikateľka v realitnej oblasti sprostredkovala pre žalobcu kúpu bytov na W. U. W. T.. B. O., a že strany sporu uzatvorili Zmluvu o prevzatí zálohy kúpnej ceny, na základe ktorej prevzala žalovaná od žalobcu žalovanú sumu v troch splátkach. Nezohľadnil zmluvu, predloženú žalobcom, ktorá nebola podpísaná zmluvnými stranami a jej text si žalobca vyfabrikoval podľa iných zmlúv, domnievajúc sa, že podpísal takýto text zmluvy. Zmluvu predloženú žalovanou vyhodnotil ako platnú s tým, že v konaní bolo preukázané, že dôvodom neuzavretia kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že žalobcovi nebol poskytnutý hypotekárny úver na kúpu tejto nehnuteľnosti, pričom práve pre takýto prípad bolo medzi zmluvnými účastníkmi dohodnuté, že preberajúci je oprávnený ponechať si zloženú čiastku ako odstupné. Uviedol, že svedeckou výpoveďou H.. Q. Y. bolo vyvrátené, že manželia Y. odstúpili od zmluvy. Nevzhliadol absolútnu neplatnosť spornej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi ani z dôvodu jej neurčitosti, zároveň bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že nie je možné vylúčiť, že sporný podpis je pravým podpisom osoby žalobcu. Dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že žalovaná mu bola povinná zloženú zálohu vrátiť, t.j. že došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za odpor vo výške 159 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 992,23 eur za 9 úkonov právnej služby spolu s režijným paušálom a 20% DPH. O povinnosti žalobcu zaplatiť trovy štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., ktoré spočívajú v zaplatení odmeny znalcovi v sume 107,46 eur. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nedostatočne zistil skutkový stav, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), f) a v zmysle § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Uviedol, že tvrdenia žalovanej, s ktorými sa súd prvej inštancie stotožnil, sú zavádzajúce a nepravdivé, keďže sama vo svojej výpovedi uviedla, že záloha zložená na byt na W. T.. B. O. bola presunutá na ďalší nákup bytu na W. T.. (uvedená skutočnosť bola potvrdená aj výpoveďou svedka I. B.). Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s obsahom jeho záverečnej reči. Ďalej poukázal na tvrdenie žalovanej o tom, že Zmluva o prevzatí zálohy kúpnej ceny bola uzatvorená dňa 19.11.2009, čo podľa jeho názoru potvrdzuje žalobcom tvrdenú skutočnosť o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, keďže žalovaná sa v čl. 3 bod 4 zmluvy zaviazala na plnenie, ktoré bolo z hľadiska časových súvislostí uzatvorenia zmluvy absolútne objektívne nemožné (zaviazala sa pripraviť Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a vypracovať súdnoznalecký posudok najneskôr do 30.9.2009). Namietal, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti jeho nároku nezobral do úvahy právnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, ktorá vyplýva z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných platných predpisov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012, sp.zn. 18Co/109/2011). Podľa jeho názoru dojednanie čl. 3 Zmluvy a o tom, že „za subjektívny dôvod na strane zložiteľa sa považuje aj prípad, ak zložiteľ nebude mať z akéhokoľvek dôvodu dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, vrátane skutočnosti, že zložiteľovi nebude poskytnutý hypotekárny úver“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka (vyhotoviteľ zmluvy účelovo zmenil svoju prax, podľa ktorej sa neposkytnutie hypotekárneho úveru vždy považovalo za objektívny dôvod, pre ktorý bolo možné vrátiť zloženú zálohu). Zároveň namietal absolútnu neplatnosť zmluvy aj z dôvodu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť, keďže v zmluve nie je uvedený deň podpisu zmluvy, pričom na deň podpisu zmluvy je viazaná účinnosť zmluvy (deň a miesto podpisu zmluvy bolo úmyselne vypustené, pretože žalobca podpisoval zmluvu v čase, keď bol dohodnutý o presune zálohy na kúpu bytu na W. T..). Na potvrdenie svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 214/04, v ktorom je obsiahnutý aj právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku zo dňa 26.2.2004, sp.zn. 4Obo/57/03. Na základe uvedeného mal za to, že jeho nárok bolo nutné právne kvalifikovať ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako plnenie na základe neplatného právneho úkonu, t.j. ak súd prvej inštancie posúdil nárok ako vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho úkonu, ktorý odpadol, vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. uviedol, že pre správne a dostatočné zistenie skutkového stavu bolo potrebné vykonať dokazovanie výsluchom znalcov znaleckej organizácie, ktorá vypracovala v konaní znalecký posudok a nariadením znaleckého dokazovania, ktoré navrhoval. Závery znaleckého dokazovania sú podľa jeho názoru spochybnené a nedôveryhodné, súd prvej inštancie napriek uvedenému pokračoval v konaní a požiadavku na doplnenie dokazovania zamietol. Poukázal na to, že z iného konania má vedomosť, že X.. X. S., ktorý vyhotovil znalecký posudok, nie je osobou spôsobilou pre výkon znaleckej činnosti v požadovanom odbore, na uvedenú osobu bola podaná sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR s návrhom na pozastavenie výkonu činnosti, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté. Uvedená osoba nie je zapísaná do zoznamu znalcov MS SR, pričom v súčasnosti je jednou z podmienok zápisu do zoznamu znalcov sedem rokov odbornej praxe, z tohto hľadiska má veľmi krátku odbornú prax, čo považuje za jednu z príčin, prečo sa v znaleckom posudku vyskytujú nedostatky, o čom svedčí aj skutočnosť, že znalec nevyhotovil znalecký posudok v súlade so zadaním, keď vyhotovenie znaleckého posudku zaslané žalobcovi neobsahovalo str. 18 a 19, pričom na str. 19 je pod bodom 3 uvedený samotný záver znaleckého dokazovania. Ďalej tvrdil, že zo znaleckého posudku nie je možné identifikovať osobu pisateľa s takou jednoznačnosťou, s akou to urobil súd prvej inštancie, a z tohto pohľadu možno považovať napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, nakoľko súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy v zmysle zásady rovnosti účastníkov konania a v súlade s § 132 O.s.p. Tiež mal za to, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko v ňom chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval, a to najmä pri otázke právneho posúdenia veci, keď zmluvu o prevzatí zálohy za byt vôbec neposudzoval z hľadiska kritérií, ktoré pre spotrebiteľskú zmluvu ustanovuje Občiansky zákonník a keď odmietol vykonať žalobcom navrhované doplnenie dokazovania. Poukázal tiež na to, že v súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo, ako vec právne posúdil a ako sa vysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi žalobcu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, že napadnutý rozsudok v celom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.2.2014, v ktorom uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, žalobu považuje za nedôvodnú s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Námietky žalobcu o tom, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné náležitosti, považovala za účelové, nakoľko z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa jasne, komplexne a zrozumiteľne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu ako aj žalovanej a jasne popísal, ktoré dôkazy boli v predmetnej veci vykonané, uviedol, podľa akých právnych noriem vec posúdil a tiež, ktoré skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Zopakovala svoju argumentáciu o tom, že tvrdenia žalobcu úspešne vyvrátila, pričom predložila súdu zmluvu riadne podpísanú oboma zmluvnými stranami, v zmysle ktorej sa za subjektívny dôvod na strane zložiteľa považuje prípad, ak zložiteľ nebude mať z akéhokoľvek dôvodu dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, vrátane prípadu, keď mu nebude poskytnutý hypotekárny úver, ktorá skutočnosť ju oprávňovala ponechať si zálohu. V súvislosti s chýbajúcim dátumom uzavretia zmluvy uviedla, že uvedená skutočnosť nezbavuje zmluvu určitosti a zrozumiteľnosti, keďže dátum podpisu zmluvy bol v konaní preukázaný inými dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ by sa pripustila aj možnosť neplatnosti ustanovenia zmluvy o povinnosti žalovanej pripraviť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a znalecký posudok do 30.9.2009, mala za to, že uvedené nemá žiaden vplyv na platnosť zmluvy ako celku, navyše, uvedené ustanovenie nemá žiaden relevantný súvis s meritom veci, keďže základným účelom a obsahom zmluvy bolo zloženie zálohy na potvrdenie vážneho záujmu žalobcu o kúpu bytu. Zároveň nevzhliadla žiadny právny dôvod, aby sa zmluvné ustanovenie, ktorým si zmluvné strany vymedzili dôvody, za ktorých zložiteľ nemá právo na vrátenie zálohy, považovalo za neprijateľné či rozporné s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom, vzhľadom na konštatované závery znaleckého dokazovania, považovala postup súdu prvej inštancie za správny, keď v súlade so zásadou hospodárnosti konania zamietol doplňujúce znalecké dokazovanie pre jeho nadbytočnosť, neodôvodnenosť a nehospodárnosť. V súvislosti s námietkou odvolateľa o nespôsobilosti znalca, poukázala na ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa na vypracovaní znaleckého posudku môžu podieľať aj osoby, ktoré nie sú zapísané v zozname znalcov, ale sú napr. v zamestnaneckom pomere vo vzťahu k znaleckému ústavu (uvedené nič nemení na tom, že znalecký posudok bol vypracovaný znaleckým ústavom, pričom na znaleckej doložke sú uvedení Q.. Q. S. ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v odbore Písmoznalectvo a Y. Ústavu súdneho inžinierstva ŽU v Žiline ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti). Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 5. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovanej podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.3.2014, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že žiadny z dôvodov uvádzaných žalobcom nepredstavuje novú skutočnosť, ktorá by nebola zo strany prvoinštančného súdu vyhodnotená, a to vzhľadom na to, že neprihliadol na vzťah žalobcu a žalovanej ako na spotrebiteľský vzťah, t.j. ak súd prvej inštancie neaplikoval úpravu spotrebiteľských vzťahov a neposudzoval otázku platnosti zmluvy ako otázku predbežnú, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. V ďalšom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žalobného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 22.3.2010 domáhal voči žalovanej zaplatenia 2 655,52 eur spolu s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že v októbri 2009 uzavrel so žalovanou Zmluvu o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu, na základe ktorej sa žalovaná ako preberateľka zálohy zaviazala pripraviť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zabezpečiť prevod vlastníctva bytu na W. T.. B. O. (špecifikovaného v zmluve) na zložiteľa a žalobca ako zložiteľ do depozitu preberateľky vo výške 2 655,52 eur na potvrdenie vážneho záujmu o kúpu nehnuteľnosti, ktorá mala byť započítaná na kúpnu cenu. Žalobca zálohu zložil v troch splátkach (dňa 20.10.2009 sumu 500 eur, dňa 30.10.2009 sumu 1 300 eur a dňa 19.11.2009 sumu 855,52 eur). V zmysle uvedenej zmluvy mala byť kúpna zmluva na prevod nehnuteľnosti uzatvorená najneskôr do 29.1.2010; k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalobcovi nebol poskytnutý úver na kúpu nehnuteľnosti. V konaní bola žalobcom predložená nepodpísaná Zmluva o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu na W. ul. v O., ktorú si žalobca (ako to sám potvrdil) vytvoril domnievajúc sa, že takúto zmluvu so žalovanou uzatvoril, keďže nemal k dispozícii originál, či kópiu zmluvy. Žalovaná v konaní predložila Zmluvu o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu na W. T.. v O., podpísanú oboma zmluvnými stranami, nedatovanú. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 15. Jednou z podstatných otázok, ktoré riešil súd prvej inštancie bola otázka uzatvorenia a platnosti zmluvy medzi sporovými stranami, na základe ktorej mal žalobca ako zložiteľ povinnosť zložiť zálohu kúpnej ceny a žalovaná ako preberajúci povinnosť pripraviť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zabezpečiť prevod vlastníctva bytu. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd správne vyvodil, že jediným relevantným dôkazom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou je Zmluva o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu predložená žalovanou, v rámci ktorej bolo dojednané zloženie zálohy vo výške 2 655,52 eur na potvrdenie vážneho záujmu o nehnuteľnosť - byt na W. T.. v O.. Pre uvedený záver svedčia aj príjmové pokladničné doklady, ktoré preukazujú zaplatenie uvedenej zálohy v troch splátkach (posledná splátka zaplatená dňa 19.11.2009) s uvedením účelu platby - záloha na kúpu bytu W. T.. XX. Na základe uvedenej zmluvy si zmluvné strany dojednali, že žalovaná ako preberajúci nemá povinnosť vrátiť zloženú zálohu v prípade, ak zložiteľ jednostranne odstúpi od úmyslu realizácie podpisu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ak je z okolností zrejmé, že k jej podpisu nepríde alebo nemôže prísť zo subjektívnych dôvodov na strane zložiteľa (a to aj v prípade, ak zložiteľ nebude mať z akéhokoľvek dôvodu dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, vrátane skutočnosti, že zložiteľovi nebude poskytnutý hypotekárny úver), pričom preberajúci je oprávnený si ponechať zloženú čiastku ako odstupné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o platnosti predmetnej zmluvy z pohľadu jej určitosti, keď dátum uzavretia zmluvy (absentujúci v písomnom znení zmluvy) bol preukázaný inými dôkazmi (príjmové pokladničné doklady). 16. Ak prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca ničím nepreukázal povinnosť žalovanej vrátiť mu zloženú zálohu, jeho záver považuje odvolací súd za správny . Neobstoja (nepreukázané) tvrdenia žalobcu, že zmluva sa vzťahovala na zálohu na kúpnu cenu bytu na W. T.. B. O., a to vzhľadom na obsah uzavretej Zmluvy vzťahujúcej sa na byt na W. T.. a príjmové pokladničné doklady a absenciu akejkoľvek dohody o zložení zálohy na kúpu bytu na W. T.l. a tiež nepreukázania zloženia finančných prostriedkov za týmto účelom. Tvrdenia o akomsi „prenesení“ (presunutí) zálohy z bytu na W. ul. na byt na W. T.. žalobca nepreukázal, v danom prípade absentuje akákoľvek dohoda o takomto úkone, ktorú skutočnosť zároveň rozporovala žalovaná, vysvetliac svoj postup ohľadom uvedenia zálohy na byt na W. T.. v Zmluve o prevode vlastníctva bytu (vo výške 1 659,70 eur) ako gesto voči žalobcovi, ktorý prišiel o zálohu zloženú na kúpu bytu na W. s úmyslom vrátiť mu ju v prípade, ak by k prevodu vlastníctva bytu na W. ul. došlo. Zrušenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu na W. ul. od počiatku v dôsledku odstúpenia žalobcom bolo pritom v konaní preukázané výpoveďou svedka (H.. Q. Y.). 17. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto smere bolo dôkazné bremeno výlučne na žalobcovi, preto súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalobca ohľadom zloženia zálohy na byt na W. T.., resp. o povinnosti žalovanej vrátiť mu zálohu, neuniesol dôkazné bremeno. Tento záver pritom korešponduje vyhodnoteniu dôkazov zo strany súdu prvej inštancie jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, keď formuláciu svedka I. B. (zamestnanca žalovanej) o „presunutí zálohy“ z jedného bytu na druhý, nemožno vykladať ako dohodu sporových (zmluvných) strán o takomto úkone, keď ostatné tvrdenia a dôkazy uvedenú skutočnosť nepreukazujú (napr. aj údaj v Zmluve o prevode vlastníctva bytu na W. T.. B. O. o vyplatení zálohovej platby dňa 22.12.2009, t.j. nie v čase zaplatenia poslednej splátky zálohovej platby na kúpnu cenu bytu na W. T.. ako aj uvedenie odlišnej výšky zálohy). Na základe uvedeného nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. 18. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že žalobca odvodzoval svoj nárok výlučne zo Zmluvy o prevzatí zálohy na kúpu bytu na W. T.. (ktorej uzavretie nepreukázal), z toho dôvodu námietky smerujúce k neplatnosti Zmluvy o prevzatí zálohy na kúpnu cenu bytu na W. T.. sú relevantné iba v súvislosti s ozrejmením skutočnosti, že záloha bola žalobcom zložená za účelom kúpy bytu na W. ul.. Žalobca teda nepochybne skutkovo vymedzil svoj nárok, svoje skutkové tvrdenia však nepreukázal (či už tvrdenie, že zmluvu podpisoval v súvislosti s bytom na W. ul. alebo tvrdenie, že došlo k „presunutiu zálohy“). S ohľadom na uvedené bol preto výsledok znaleckého dokazovania vykonaného v konaní postačujúci a nebolo potrebné ho doplniť. Nedôvodné sú aj námietky odvolateľa ohľadom osoby znalca, keď z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že znalecký posudok vypracovala znalecká organizácia riadne zapísaná v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR (bez zreteľa na žalobcove subjektívne hodnotenia osoby poverenej vypracovaním posudku), z toho dôvodu je správny aj výrok napadnutého rozsudku o povinnosti žalobcu zaplatiť na účet súdu sumu 107,46 eur titulom trov štátu. V kontexte skutkových okolností odôvodňujúcich nárok žalobcu nebolo podstatné skúmať a hodnotiť ani to, či zmluva o prevzatí zálohy na byt na W. ul. je z pohľadu predpisov na ochranu spotrebiteľa platná v časti ustanovenia o vylúčení povinnosti žalovanej vrátiť zloženú sumu. Naviac, odvolací súd dáva do pozornosti, že v konaní bolo preukázané (predložením zmluvy o prevzatí zálohy s iným klientom, v ktorej bolo vrátenie zálohy upravené inak), že práve napádaná zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná, čo vylučuje záver o neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa. 19. Odvolací súd zároveň konštatuje, že vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu na W. ul., možno vyvodiť, že povinnosť žalovanej plniť z uvedenej zmluvy nebolo preukázané (teda záväzok zo zmluvy podľa § 489 Občianskeho zákonníka), pričom súd prvej inštancie ďalej skúmal prípadné bezdôvodné obohatenie žalovanej, ktoré by bolo potrebné vydať žalobcovi. V tejto súvislosti je potrebné uzavrieť, že za nesprávne právne posúdenie nemožno považovať prípadný nesprávny dôvod vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré je ako také právnym titulom na plnenie. Ak teda súd prvej inštancie konštatoval, že skúmal nárok z pohľadu možného vydania bezdôvodného obohatenia, z pohľadu právneho posúdenia je uvedené postačujúce, bez ohľadu na to, či konštatované bezdôvodné obohatenie vychádzalo z plnenia bez právneho dôvodu, plnenia z neplatného právneho úkonu alebo plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Argumentácii žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci potom nemožno priznať úspech. 20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej voči neúspešnému žalobcovi, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).