Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/114/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310209224 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1310209224.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: Z.. W. N., Q.. XX.X.XXXX, U. R. Č.. XX/A, U., zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Prievozská č. 2/13, Bratislava, proti žalovaným : 1. Z.. S. N., Q.. X.X.XXXX, U. X. I. Č.. XX, U., 2. S. N., XX.X.XXXX, U. R. Č.. XX/A, U., 3. Z.. R. N., Q.. XX.XX.XXXX, U., R.Č. Č.. XX/A, U., 4. J. N., Q.. XX.X.XXXX, U. R. Č.. XX/A, U., všetci zastúpení JUDr. Adelou Valockou, advokátkou, Na vŕšku č. 2, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 28 C 93/2010-376 zo dňa 25. júna 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní 1, 2, 3 a 4 m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že nehnuteľnosť vedená na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava III, kat. úz. N., zapísané na LV č. XXXX, ako rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XX vo výmere 156 m2 a parc.č. XXXX/XX / ďalej len „nehnuteľnosť“ /, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela, žalovaného 2, alternatívne, určenia, že žalobkyňa a žalovaný 2 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti a to vo veľkosti 1 k celku a vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 je žalovaný 1. Zároveň prvoinštančný súd zaviazal žalobkyňu k povinnosti nahradiť žalovaným 1 až 4 trovy konania vo výške 775,46 €, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne žalovaných a tiež k povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške 91,80 € na účet Okresného súdu Bratislava III, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2/ Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo žalobkyne a žalovaného 2 bolo uzatvorené dňa 6.4.1991; rozvedené bolo rozhodnutím tamojšieho súdu sp. zn. 16C/71/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 290/2012. Zo zmluvy o dielo č. XXXXX uzavretej dňa 11. 4. 1997 súd ďalej zistil, že objednávateľom stavby rodinného domu bola Z.. Z. N., ktorá vystupovala ako investor výstavby, keď aj v zmluve zo dňa 26.5.1998 č. 3/98/187 bola vedená ako objednávateľ. Z vystavených faktúr vyplynulo, že objednávateľom fakturovaných prác bol Z.. S. N.. Z.. Z. N. v rokoch 2007 a 2008 uhrádzala dane z nehnuteľností, a ona tiež uzatvárala poistnú zmluvu na poistenie nehnuteľností. Dňa 24.7.1997 Z. N. spolu s manželom uzatvorili úverovú zmluvu s cieľom získať úver vo výške 1,5 milióna Sk. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 9. 12. 1998 vyplynulo, že bolo vydané na návrh stavebníčky Z.. Z. N.. Stavba sa uskutočnila podľa dokumentácie a podmienok v stavebnom povolení zo dňa 19. 5. 1997. Čestným prehlásením zo dňa 23. 6. 2010 rodičia žalobkyne prehlásili, že jej darovali finančné prostriedky vo výške 58.421,-€, ktoré boli použité ako investícia do rodinného domu a záhrady na R. I. T. U. počas ich manželstva v období rokov 2003-2007. Zo zápisov zo stavebného denníka súd prvej inštancie zistil, že ako investor bol dňa 29.11.1998, pri preberaní stavby (rodinného domu Z.. S. N. s manželkou), vedený Z.. S. N.. Osvedčením o dedičstve č.k. 31D/3242/2005 po poručiteľke Z.. Z. N. , ktorá zomrela dňa 2.10.2005, všetky nehnuteľnosti nadobudol Z.. S. N., žalovaný 1, ktorý kúpnou zmluvou V-3435/12 zo dňa 21.2.2012 vlastníctvo k nehnuteľnostiam previedol na žalovaných 3 a 4. 3/ Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o ust. § 132 ods. 1, § 135b Obč. zák., pričom otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., vyriešil tak, že tento je daný. Návrh na začatie konania podávala žalobkyňa v roku 2010, kedy manželstvo existovalo a hoci v čase rozhodovania súdu zaniklo rozvodom, otázkou vlastníckeho práva by sa súd zaoberal v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto súd pristúpil k posúdeniu vlastníckeho práva. V zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sú údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Ide o právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku - § 133 O.s.p. Prvoinštančný súd súhlasil s tvrdením žalobkyne, že predmetom spracovania v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka môže byť aj nehnuteľnosť. Avšak podľa ustálenej judikatúry nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci môže mať význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby). Nadobudnutie vlastníctva k spracovanej stavbe je možné len ak pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia ( porovnaj napr. R 29/1999). Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také jej zmeny základných stavebných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, že touto činnosťou sa zhotoví nová nehnuteľná vec (58/2005 ZSP). V prejednávanej veci o takýto prípad nejde, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na projekte stavby boli uskutočnené minimálne zmeny, ktoré nemožno označiť za zmeny základných stavebných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, je preto vylúčené, aby išlo o prípad spracovania cudzej veci. 4/ Prvoinštančný súd sa zaoberal aj inými dôvodmi nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti, a dospel k záveru, že žiaden z titulov nadobudnutia vlastníctva jej nesvedčí. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť, dom, staval žalovaný 1 spolu manželkou, výpoveďami svedkov nebol preukázaný opak. Svedok H. O. jednoznačne uviedol, že jeho firma, ktorá dokončovala obidva rodinné domy financované žalovaným 3 a jeho otcom, vedel, že žalovaný 1 stavia dom pre syna s rodinou. V konaní žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno (§ 120 O.s.p.) a bolo jej povinnosťou preukázať svoje tvrdenia, čo však v tomto konaní neurobila. Existencia dohody o tom, že nehnuteľnosť po jej vybudovaní bude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 2 v konaní preukázaná nebola. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanom prípade nejde o nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním a žiaden iný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva v konaní preukázaný nebol, prvoinštančný súd návrh zamietol. 5/ Pokiaľ ide o petit, ktorý žalobkyňa označila za eventuálny, teda ak by súd nedospel k záveru, že dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, žiadala, aby určil, že je v podielovom spoluvlastníctve, pričom podiel v 1 žiadala prikázať žalovanému 1, tak tento petit súd vyhodnotil ako nedôvodný. Navyše žalovaný 1 vlastnícke právo platne previedol na žalovaných 3 a 4. Žalobkyňa trvala na tom, aby v konaní boli opätovne vypočutí žalovaní 1, 2, nakoľko ona nebola prítomná na pojednávaní a nemohla im klásť otázky. Súd prvej inštancie tomuto návrhu nevyhovel, keď to nepovažoval za potrebné, navyše neprítomnosť žalovaného 1 bola ospravedlnená jeho dlhodobo zlým zdravotným stavom. Žalovaný 2 podľa predloženej lekárskej správy zle znáša stres a preto mu lekár účasť na súdnom pojednávaní neodporúča. Aj žalovaný 3 uviedol, že otec je odkázaný na 24-hodinovú opatrovateľskú službu, pravidelne navštevuje psychiatra a brat prekonal dve ťažké operácie mozgu, pričom pri druhej operácii mu museli odstrániť časť lebky. Z týchto dôvodov súd nenariadil opätovné vypočutie žalovaných, tak, ako na tom trvala žalobkyňa. Žalobkyňa tvrdila, že do rodinného domu boli investované peňažné prostriedky, ktoré jej poskytli rodičia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo (kúpna zmluva, čestné prehlásenie zo dňa 23.10.2010), že tieto finančné prostriedky boli poskytnuté v rokoch 2003 až 2007, pričom predmetný dom bol skolaudovaný v roku 1998, z čoho je zrejmé, že ak by aj žalobkyňa investovala nejaké finančné prostriedky výlučne v jej vlastníctve, mohli byť použité na dokončovacie práce prípadne na zariadenie domu, nie do jeho výstavby, či prebudovania. 6/ Záverom súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávanie vytýčené na termín dňa 25.6.2013 sa žalobkyňa spolu so svojím právnym zástupcom nedostavila, požiadala súd o vytýčenie nového termínu pojednávania, čo odôvodnila ochorením dcéry, pričom nesúhlasila, aby sa pojednávanie konalo v jej neprítomnosti. Súd prvej inštancie návrh žalobkyne na odročenie pojednávania neakceptoval, nakoľko v konaní je zastúpená právnym zástupcom, ktorému nič nebránilo v účasti na sa pojednávaní. Na uvedený termín pojednávania sa dostavil aj predvolaný svedok, súd preto nemal žiaden dôvod, aby pojednávanie odročil. 7/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal úspešným žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, zo dňa 7.9.2010, á 55,49 € + režijný paušál 7,21 €; písomné podanie na súd, vyjadrenie k návrhu na začatie konania, zo dňa 18.10.2010, á 55,49 € + režijný paušál 7,21€; písomné podanie na súd, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.10.2010, á 27,75 € + režijný paušál 7,21 €; účasť na pojednávaní dňa 26.10.2010, á 55,49 € + režijný paušál 7,21 €; účasť na pojednávaní dňa 21.4.2011, bez prejednania veci, á 14,25 € + režijný paušál 7,41 €; písomné podanie na súd, vyjadrenie k odvolaniu, zo dňa 27.6.2011, á 28,50 € + režijný paušál 7,41 €; účasť na pojednávaní dňa 30.6.2011, á 57,-€ + režijný paušál 7,41 €; písomné podanie na súd, vyjadrenie k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23.8.2011, á 28,50 € + režijný paušál 7,41 €; účasť na pojednávaní dňa 21.6.2012,bez prejednania veci, á 14,67 € + režijný paušál 7,41 €; účasť na pojednávaní dňa 20.9.2012, á 58,69 € + režijný paušál 7,63 €; účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012, á 58,69 € + režijný paušál 7,63 €; účasť na pojednávaní dňa 29.1.2013, á 60,07 € + režijný paušál 7,81 €; účasť na pojednávaní dňa 16.4.2013,bez prejednania veci, á 15,-€ + režijný paušál 7,81 €; účasť na pojednávaní dňa 25.6.2013, á 60,07 € + režijný paušál 7,81 €. Keďže právna zástupkyňa žalovaných si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 50 %, konkrétne vo výške 775,46 €, hoci zastupovala dvoch a následne štyroch žalovaných, súd jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške, ktorú si uplatnila. 8/ O náhrade trov konania štátu rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 148 O.s.p. Keďže u žalobkyne chýba predpoklad pre oslobodenie od súdnych poplatkov a podľa výsledku konania je povinná uhradiť trovy štátu, prvoinštančný súd ju zaviazal k zaplateniu sumy 91,80 € na účet súdu, ktorá čiastka predstavuje svedočné, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 6.3.2013 č.k. 28C/93/2010-353. 9/ Uvedený rozsudok napadla odvolaním v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, ktorá navrhovala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných k náhrade trov konania. V odvolaní namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie napriek ňou podanej dôvodnej žiadosti o jeho odročenie a dokonca na tomto pojednávaní ukončil dokazovanie a rozhodol vo veci. Poukazovala na to, že požiadala súd o odročenie pojednávania vytýčeného na deň XX.XX.XXXX K. XX:XX F.od., ktorú žiadosť odôvodnila ochorením svojej maloletej dcéry Y. N., Q.. XX.XX.XXXX, o ktorú sa z tohto dôvodu musela osobne starať a nemohla sa preto zúčastniť predmetného pojednávania. Mala záujem využiť plne svoje procesné právo zúčastniť sa na pojednávaní vo veci, požiadala súd o zrušenie predmetného termínu pojednávania a vytýčenie nového termínu. Dôvod neúčasti súdu riadne preukázala priloženým potvrdením o OČR. Zároveň vo svojej žiadosti, podanej na súd prostredníctvom jej právneho zástupcu, uviedla, že nesúhlasí s tým, aby sa pojednávanie konalo v jej neprítomnosti. Konajúci prvoinštančný súd však napriek tejto žiadosti pojednávanie uskutočnil, vydal na ňom uznesenie o skončení dokazovania a vo veci rozhodol, keď navyše na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie - výsluch svedka, čím jej znemožnil klásť tomuto svedkovi otázky. Trvala na tom, že dôvod na odročenie súdu riadne preukázala, keď zdravotný stav maloletej dcéry si vyžadoval jej osobnú starostlivosť matky - a ona nemala inú možnosť ako zabezpečiť starostlivosť o svoju maloletú dcéru. V priebehu celého súdneho konania nikdy nespôsobovala zámerné procesné obštrukcie, sledujúce neodôvodnené predlžovanie konania a dôvod, pre ktorý žiadal zrušiť predmetné pojednávanie, bol jednoznačne dôležitý a boli naplnené predpoklady v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. Jej právny zástupca ako advokát, bol viazaný jej pokynmi, sa na pojednávanie nedostavil, nakoľko ona výslovne trvala na svojej osobnej účasti na pojednávaní (čo je nepochybné z obsahu jej žiadosti zo dňa 24.06.2013). Jej zástupca mal za to, že vzhľadom na dôležitosť dôvodu, pre ktorý bola žiadosť podaná, súd vyhovie jej žiadosti o odročenie pojednávania. Keďže sa predmetného pojednávania z dôležitého dôvodu nezúčastnila, nemohla vzniesť ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Považuje preto postup prvoinštančného súdu, ktorý vydal uznesenie o skončení dokazovania bez toho, aby ju poučil v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. za nesprávny; aj táto skutočnosť sama o sebe jej spôsobila odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko jednak nebola poučená a zároveň jej bolo znemožnené navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojho nároku. K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo aj tým, že nemala možnosť klásť otázky žalovaným, a to žalovaným 1, 2. Uviedla, že ona ani jej právny zástupca sa nezúčastnili pojednávania, na ktorom súd vykonal ich výsluch, keď dôvod neúčasti bol súdu dodatočne vysvetlený a ich neúčasť ospravedlnená. Právny zástupca si omylom chybne poznačil dátum predmetného pojednávania a z toho dôvodu sa naň nedostavil a rovnako ani ona. Táto okolnosť nemôže ale bez ďalšieho spôsobiť to, že jej nebolo umožnené klásť žalovaným 1, 2 otázky na ďalších pojednávaniach. Čo sa týka dôvodu ďalšej neúčasti žalovaného 1 na súdnych pojednávaniach, tento by ešte bolo možné akceptovať. Avšak, údajný dôvod, pre ktorý sa pojednávaní nezúčastňoval žalovaný 2 neobstojí, keď lekárske potvrdenie o tom, že žalovaný 2 zle znáša stres, a preto mu lekár neodporúča účasť na súdnom pojednávaní, bolo vydané a súdu predložené účelovo a zámerne. Žalobkyňa dodala, že napádané rozhodnutie trpí podľa jej názoru aj vadou spočívajúcou v jeho nedostatočnom odôvodnení vo vzťahu k primárnemu petitu, avšak predovšetkým poukazovala na nedostatočné zdôvodnenie zamietnutia eventuálneho petitu, kde sa prvoinštančný súd obmedzil len na veľmi strohé zhodnotenie tohto eventuálneho návrhu ako nedôvodného. 10/ Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a tiež že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa názoru súdu bolo preukázané, že na projekte stavby domu boli uskutočnené minimálne zmeny, ktoré nemožno označiť za zmeny základných stavebných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, a preto je podľa súdu vylúčené, aby išlo o prípad spracovania cudzej veci. Prvoinštančný súd v tomto smere dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho danú vec aj nesprávne posúdil. V skutočnosti totiž ona spolu so žalovaným 2 realizovali takmer celú stavbu predmetného rodinného domu s úmyslom, že ju stavajú pre seba ako svoj spoločný majetok. Reálna účasť žalovaného 1 a jeho zosnulej manželky na stavbe domu spočívala len v prvotných - počiatočných stavebných prácach, pričom neskôr sa už na realizácii stavby ako takej vôbec nepodieľali. Je pravdou, že jej a žalovanému 2 so stavbou domu finančne vypomohli, avšak takúto výpomoc im poskytli aj jej rodičia, pričom išlo o dary. V čase, keď ona so žalovaným 2 začali s realizáciou stavby, boli uskutočnené len minimálne stavebné práce a od toho času bola stavba zabezpečovaná výlučne ňou a žalovaným 2. Nemožno súhlasiť ani s názorom súdu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť staval žalovaný 1 spolu s manželkou a že výpoveďami svedkov nebol preukázaný opak. Podľa jej názoru viaceré svedecké výpovede takéto tvrdenia vyvracajú a naopak potvrdzujú, že sporný rodinný dom stavali ona so žalovaným 2 s úmyslom mať ho pre seba ako súčasť svojho spoločného majetku. Dokonca aj svedkovia, ktorí vypovedali akoby na prospech žalovaných, uviedli, že dom sa staval pre ňu a žalovaného 2; z uvedených dôvodov neobstojí prezentovaný názor prvoinštančného súdu a považuje ho za nesprávny. Napádané rozhodnutie označila za zmätočné. Súd totiž na jednej strane uvádza, že ona uplatnený nárok neosvedčila - neuniesla dôkazné bremeno, avšak zároveň uvádza, že žalovaný 1 dom staval pre syna s rodinou. Súd túto skutočnosť uviedol v odôvodnení napádaného rozhodnutia v súvislosti so svedeckou výpoveďou R.. H. O., na ktorú poukázal. Svedok uviedol, že jeho firma dokončovala obidva rodinné domy, financované žalovanými 1 a 3 a vedel, že žalovaný 1 stavia dom pre syna s rodinou. Aj toto vyjadrenie svedka potvrdzuje jej tvrdenia o tom, že sporný rodinný dom bol stavaný pre ňu a žalovaného 2. Inak povedané, všetci stavbu domu vnímali tak, že sa stavia s tým, že ho nadobudnú ona a žalovaný 2 a to, že boli do realizácie stavby zainteresovaní aj ďalší rodinní príslušníci, ktorí im pomáhali, je nepodstatné, keď podstatný je úmysel, že sa dom staval pre ňu a žalovaného 2. 11/ Na odvolanie žalobkyne sa vyjadrili žalovaní 1, 2, 3 a 4 tak, že žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalobkyne označili za zavádzajúce, účelové, s cieľom zmocniť sa vlastníctva cudzej nehnuteľnosti. V rámci vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s kúpnou zmluvou, ktorou nebohá manželka žalovaného 1 nadobudla pozemok, na ktorom nehnuteľnosť stojí ( rok 1995), stavebným povolením na stavbu domu vydaným pre stavebníka Z.. Z. N. - nebohá manželka žalovaného 1, kolaudačným rozhodnutím k stavbe vydaným pre užívateľa stavby Z.. Z. N., úverovou zmluvou, ako aj ďalšími zmluvnými dokumentmi viažucimi sa k realizácii stavby, je jednoznačným spôsobom preukázané, kto nehnuteľnosť staval, kolaudoval a zároveň financoval. Tvrdenia žalobkyne o vložených investíciách sú zavádzajúce. Investovanie jej vlastných finančných prostriedkov, finančných darov, resp. finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do spornej nehnuteľnosti žalobkyňa nepreukázala. Svedecké výpovede tieto skutočnosti nepotvrdili, nakoľko z časového hľadiska išlo vždy o potvrdzovanie skutočností v čase, kedy už nehnuteľnosť bola štyri roky skolaudovaná a obývaná. Jediné investície, ktoré boli vynaložené zo strany žalobkyne, boli investíciami do hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, záhradného bazéna a príp. sadových úprav. Na základe uvedených skutočností v konaní preukázaných, preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa jednoznačným spôsobom nepreukázala, že nehnuteľnosť nadobudla originálnym spôsobom - jej výstavbou a nepreukázala ani skutočnosť, že túto od počiatku a v dobrej viere užívala ako svoju vlastnú. 12/ K námietke, že bola žalobkyni postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, uviedli, že žalobkyňa doručila ospravedlnenie v neskorých poobedňajších hodinách v deň pred vytýčeným termínom pojednávania osobne do podateľne súdu, s tým, že zároveň požiadala o odročenie pojednávania a určenie nového termínu pojednávania, tiež nesúhlasila, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti a pripojila k nemu potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny, maloletej dcéry, z dôvodu jej ochorenia. Z potvrdenia o ošetrovaní člena rodiny vyplýva, že toto začalo dva dni pred vytýčeným termínom pojednávania. Právny zástupca žalobkyne svoju neúčasť na pojednávaní nijako neospravedlnil a na pojednávanie sa nedostavil. Vážnym dôvodom neúčasti na pojednávaní malo byť osobné ošetrovanie člena rodiny, maloletej dcéry žalobkyňou. Žalovaní toto konanie žalobkyne označili za výlučne účelové, keďže v podvečerných hodinách deň pred vytýčeným termínom pojednávania sa žalobkyňa zúčastnila besiedky ZŠ Mlynská spolu s maloletou dcérou, ktorá na tejto besiedke vystupovala, tancovala, spievala a recitovala a nejavila žiadne známky ochorenia. Na besiedke boli osobne prítomní aj žalovaní 3 a 4; je preto možné mať dôvodné pochybnosti o skutočnosti, či zdravotný stav maloletej dcéry bol vážny a ohrozujúci jej život a že jej osobné ošetrovanie žalobkyňou bolo nevyhnutné. Vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania žalobkyňa neuviedla ani prípadný dôvod, že nevie žiadnym spôsobom zabezpečiť k maloletej dcére opateru aspoň v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie preto správne neuznal dôvod ospravedlnenia žalobkyne a to aj vzhľadom na dĺžku prejednávanej veci a prítomnosť predvolaného svedka a v konaní pokračoval v jej neprítomnosti. 13/ Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol prvýkrat o odvolaní žalobkyne svojím rozsudkom zo dňa 19. 3. 2015 č.k. 9Co/660/2013 - 411 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné a rozhodol o trovách odvolacieho konania. 14/ Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20. decembra 2016 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že preskúmaním veci zistil, že žalovaní reagovali na odvolanie žalobkyne podaním zo dňa 1. 10. 2013 ( č.l. 400 spisu ), ktoré nebolo žalobkyni doručené na vyjadrenie. Najvyšší súd SR ďalej poznamenal, že Európsky súd pre ľudské práva vydal 13.1.2015 rozsudok vo veci W. proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolania. Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako skutková a právna argumentácia. V danej veci potom Najvyšší súd zohľadnil, že k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní, žalobkyňa (dovolateľka) ale nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia žalobkyni došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V preskúmavanej veci bolo nutné zohľadniť, že vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobkyne bolo formulované ako právna a skutková argumentácia, v ktorom bola okrem iného tiež vyjadrená pochybnosť o tom, či zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne bol tak vážny ( žalobkyňa sa mala s dcérou deň pred pojednávaním zúčastniť besiedky v ZŠ, kde maloletá dcéra mala vystupovať ), že bolo nevyhnutné jej ošetrovanie žalobkyňou. Žalobkyni preto mala byť daná možnosť oboznámiť sa s týmto podaním, ktorá možnosť ale žalobkyni nebola vytvorená. Porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom, nerešpektujúcim princíp rovnosti zbraní, bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom konaní, bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.; uvedeného dôvodu musel dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť. 15/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP opätovne preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( vo veci verejne vyhlásil rozsudok ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, keď dospel k rovnakým záverom, ako vo svojom v poradí prvom rozhodnutí. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu, bolo vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobkyne zo dňa 1. 10. 2013 (č. l. 400 spisu) doručené jej právnemu zástupcovi dňa 24. 2. 2017 ( doručenka pripojená na č.l. 477 spisu ). Právny zástupca žalobkyne sa k uvedenému vyjadreniu žalovaných doposiaľ nevyjadril ( hoci podaním zo dňa 27. 2. 2017 žiadal o poskytnutie 30 dňovej lehoty na vyjadrenie ). 17/ Predmetom konania v prejednávanej právnej veci je žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovaným domáhala určenia, že nehnuteľnosť vedená na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava III, kat. úz. N., zapísané na LV č. XXXX, ako rodinný dom súp.č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XX vo výmere 156 m2 a parc.č. XXXX/XX, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela, žalovaného 2, alternatívne, určenia, že žalobkyňa a žalovaný 2 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti, a to vo veľkosti 1 k celku a vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 je žalovaný 1, keď svoje spoluvlastnícke právo odvodzovala od toho, že došlo k spracovaniu veci v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka. 18/ Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 19/ Inou skutočnosťou ustanovenou zákonom, na základe ktorej sa vlastnícke právo nadobúda, je aj spracovanie (špecifikácia) cudzej veci v zmysle § 135b ods. 1 Obč. zák. podľa ktorého, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. 20/ Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetom spracovania môže byť aj nehnuteľnosť; ustanovenie § 135b Obč. zák. to nevylučuje (možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spracovaním je upravená aj v § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam). Spracovanie veci v právnom slova zmysle predstavuje všetky tie prípady, kedy je z jednej veci vytvorená vec iná a tá sa zároveň od nej odlišuje, či už vzhľadovo alebo funkčne, to znamená, že nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci môže mať praktický význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby). Inými slovami povedané, k stavbe nie je možné nadobudnúť vlastníctvo jej „prepracovaním“, nadobudnutie vlastníctva k „ prepracovanej stavbe“ je možné iba v prípade, ak pôvodná stavba zanikla. 21/ Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav veci v potrebnom rozsahu a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti spracovaním v zmysle § 135b Obč. zák., nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by pôvodná stavba zanikla, resp. že by na nej boli vykonané také zmeny základných stavebných prvkov, že by išlo o vytvorenie novej stavby. Svedkovia označení žalobkyňou - aj to len niektorí / J. J.Č. -matka žalobkyne, Z.. Y. J. - brat žalobkyne, P. D. /, ktorí boli v konaní vypočutí, sa vyjadrovali k tomu, že žalobkyňa sa finančne spolupodieľala na stavbe rodinného domu, ktorá skutočnosť, ale nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním v zmysle § 135b Obč. zák. Navyše z listinných dôkazov predložených žalobkyňou spolu so žalobou (kúpna zmluva, čestné prehlásenie zo dňa 23.10.2010), je zrejmé, že ak rodičia žalobkyne poskytli žalobkyni finančné prostriedky, stalo sa tak v rokoch 2003 až 2007, pričom predmetný dom bol skolaudovaný ešte v roku 1998. Ostatní žalobkyňou navrhnutí svedkovia / H. O., Z.. G.. H. A. / naopak tvrdili, že výstavbu rodinného domu financovali žalovaní 1 a 3. Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa neuniesla svoju dôkaznú povinnosť ani v prípade preukázania akéhokoľvek iného titulu nadobudnutia vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Naopak z listinných dôkazov, predložených žalovanými spolu s vyjadrením k žalobe /č.l. 87 - 119 spisu /, a to zo Zmluvy o dielo č. XXXXX a č. X/XX/XXX, z Krycieho listu rozpočtu, Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 5.6.2006, z Faktúr č. XXXXXX, Č.. XXXX/XXXX, č. XXXXXX, Dodacieho listu č. XXXXXX, Súpisu vykonaných prác a dodávok, z Prehľadu príjmov a výdavkov v súvislosti s výstavbou rodinného domu, z Úverovej zmluvy č. 1, ale aj z Kolaudačného rozhodnutia z. XX/XXXXX-XXX/XXX-Z., ktoré listinné dôkazy boli súdom prvej inštancie vykonané, vyplýva, že stavbu rodinného domu objednávala Z. N. , zomrelá manželka žalovaného 1, ktorý stavbu spolu s manželkou aj financoval a teda ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebolo nijako spochybnené. Žalobkyňa tak v konaní neuniesla dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré tvrdila. V prípade, že strana sporu neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak stranou sporu tvrdené rozhodujúce skutočnosti zostanú nepreukázané, nesie táto strana sporu nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno je teda procesnou zodpovednosťou strany sporu za výsledok konania v prípadoch, kedy je výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané, je neúspech tejto strany sporu v konaní. Preto, ak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, rozhodol vecne správne; odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 22/ Námietku žalobkyne, že jej bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd napriek jej ospravedlneniu z neúčasti na pojednávaní dňa 25.06.2013 z dôvodu ochorenia jej maloletej dcéry Y. N., Q.. XX.XX.XXXX, konal v jej neprítomnosti, na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka, čím jej znemožnil klásť otázky svedkovi a na tomto pojednávaní vydal uznesenie o skončení dokazovania bez toho, aby ju poučil v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. a zároveň jej bolo znemožnené navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojho nároku, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú. Z obsahu spisu, konkrétne písomného podania právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 24.6.2013 / č.l. 370 spisu / vyplýva, že požiadal súd o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 25.06.2013 o 09:00 hod., z dôvodu ochorenia maloletej dcéry žalobkyne Y. N., Q.. XX.XX.XXXX, keď zdravotný stav maloletej si vyžaduje osobnú starostlivosť žalobkyne, ktorá sa z tohto dôvodu nemôže zúčastniť predmetného pojednávania, s tým, že žalobkyňa nesúhlasí, aby sa konalo v jej neprítomnosti. Prílohou žiadosti bolo Potvrdenie o OČR / č.l 371 spisu /, z ktorého je možné zistiť, že maloletá ochorela dňa 21.6.2013. 23/ Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednávaná verejne a v jej prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti strany sporu, ale tak, že súd je povinný umožniť strane sporu uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti tej strany sporu, ktorá, aj keď bola riadne predvolaná, sa na pojednávanie nedostavila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 ods. 1, 2 O.s.p. ( v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ), v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. 24/ V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o chorobe svojej dcéry dňa 21.6.2013 a túto skutočnosť oznámila súdu dňa 24.6.213 o 16.14 hod., t.j. deň pred nariadeným pojednávaním. Odvolací súd má zato, že od ochorenia svoje dcéry do termínu pojednávania mala žalobkyňa dostatok času, aby k maloletej zabezpečila na čas trvania pojednávania / toto ako vyplýva zo zápisnice trvalo 40 minút / osobnú starostlivosť napr. zo strany starých rodičov, resp. iných príbuzných, aby sa mohla pojednávania zúčastniť, keď naviac nebol preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý sa pojednávania nemohol zúčastniť právny zástupca žalobkyne, ktorý mohol uplatňovať pred súdom všetky procesné práva patriace žalobkyni. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí s tým, aby sa konalo v jej neprítomnosti totiž nezbavovala jej právneho zástupcu, aby sa pojednávania zúčastnil. Ak za daného stavu prvoinštančný súd vyhodnotil, že neexistuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a pojednával v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu , nedošlo k porušeniu žiadnych procesných ustanovení, ani k odňatiu práva patriaceho žalobkyni ako účastníčky konania. Postupom, ktorý sa nepriečil ( v tom čase účinnému ) Občianskemu súdnemu poriadku nemohol súd prvej inštancie žalobkyni odňať možnosť konať pred súdom, keď táto svojou neprítomnosťou sama zapríčinila, že nemohla realizovať svoje procesné práva v zmysle § 118 ods. 4, resp. § 123 O.s.p. na pojednávaní dňa 25. 6. 2013. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že žalobkyňa bola poučená o svojich právach, a to aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p., keď toto poučenie jej a jej právnemu zástupcovi bolo doručené s predvolaním na pojednávanie na deň 26.10.2011, resp. poučenie spolu s predvolaním na ďalšie termíny pojednávania bolo žalobkyni s jej právnym zástupcom zasielané opakovane. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobkyne, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že nemala možnosť klásť otázky žalovaným 1, 2, keď skutočnosť, že ona ani jej právny zástupca neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom bol výsluch týchto žalovaných vykonaný, nemôže bez ďalšieho spôsobiť to, že žalobkyni nebolo umožnené klásť žalovaným 1, 2 otázky na ďalších pojednávaniach. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ani jej právny zástupca sa nezúčastnili pojednávania dňa 30.6.2011, na ktorom boli vypočutí žalovaní 1, 2, pričom súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal aj v prípade tohto termínu pojednávania v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu. Ako vyplýva zo spisu, právny zástupca žalobkyne mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 10.6.2011 / č.l. 162 spsiu / a svoju neúčasť a neúčasť žalobkyne neospravedlnil. Potom svojou neprítomnosťou sami zapríčinili, že sa výsluchu žalovaných v zmysle § 131 O.s.p. nezúčastnili. Nie je povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne opakovať dokazovanie, ktoré už bolo riadne vykonané, len z dôvodu, že druhá strana sporu pri vykonaní tohto dôkazu nebola prítomná. Rovnako nebol dôvod nezohľadňovať obsah lekárskej správy J.. H. A., psychiatra / č.l. 269 spisu / zo dňa 19.6.2012 a lekárskej správy J.. Z. Q., neurológa / č.l. 291 spisu / zo dňa 19.9.2012, podľa ktorých títo neodporučili účasť žalovaného 1 z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu na akýchkoľvek súdnych pojednávaniach. 25/ K námietke žalobkyne uvedenej v odvolaní, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd dodáva, že žalobkyňa viacmenej len spochybňuje vyhodnotenie vykonaných dôkazov. V odvolaní ale neuvádza žiadny relevantný dôvod, prečo je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne nesprávne čo sa týka nemožnosti nadobudnutia jej spoluvlastníckeho práva spracovaním veci a sama žalobkyňa ani v odvolaní neoznačila žiadny iný právny titul, ktorý by preukázal nadobudnutie jej spoluvlastníckeho práva; z uvedených dôvodov je táto odvolacia námietka žalobkyne bezdôvodná. 26/ O nároku na náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1, 2, 3 a 4 mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).