Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/290/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310207656 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310207656.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Z. K., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. L., J.Á. XX/A, zast. JUDr. Adelou Valockou, advokátkou v Bratislave, Na vŕšku 2, proti odporkyni: A.. V. K., K.. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. L., J.Á. XX/A, zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom v Bratislave, Prievozská 2/B, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. K., X.. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 26. apríla 2012 č.k. 16C 71/2010-86 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, uzavreté pred Obvodným úradom Bratislava III dňa 06.04.1991, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Bratislava III, vo zväzku 17, ročník 1991, na strane 191, pod poradovým číslom 41, súčasne upravil výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej Simone na čas po rozvode tak, že túto na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, k rukám odporkyne. - 2 - Ďalej rozhodol tak, že maloletú dcéru účastníkov budú spoločne zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia, styk odporcu s maloletou ponechal neobmedzený. Konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k O. K.É., X.. XX.XX.XXXX zastavil pre späťvzatie návrhu z dôvodu nadobudnutia plnoletosti dieťaťa a napokon vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 06.04.1991. U obidvoch účastníkov ide o manželstvo prvé, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a ich posledné spoločné bydlisko bolo na J. N.. Č.. XX/A Y. L.. Z manželstva účastníkov konania sa narodili dve deti: H.. R., X.. XX.XX.XXXX a syn O., X.. XX.XX.XXXX, t.č. plnoletý. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že manželstvo účastníkov je dlhodobo rozvrátené, neplní si svoje ekonomické, biologické poslanie. Manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel, došlo k ochladeniu citových vzťahov a následne k citovému odcudzeniu navrhovateľa k odporkyni, ako aj k faktickému ukončeniu ich manželského spolužitia. V súčasnosti účastníci spolu nehospodária, intímne spolu nežijú. Pretože vzťahy medzi účastníkmi sa zhoršili natoľko, že vo vzťahu chýba zo strany navrhovateľa citová väzba, navrhovateľ odmietol obnoviť manželské spolužitie s uvedením dôvodu, že voči odporkyni má neprekonateľný odpor a odmietol obnoviť manželské spolužitie s ňou, čo je vážnou prekážkou manželského zmierenia, je manželstvo účastníkov už len formálnym zväzkom. Predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine, najmä, keď navrhovateľ odmietol obnoviť manželské spolužitie s tým, že má voči odporkyni neprekonateľný odpor. Súd prvého stupňa preto manželstvo účastníkov v zmysle § 23 Zákona o rodine rozviedol. Maloletú Simonu súd zveril do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľa zaviazal na platenie výživného na túto vo výške 100 eur mesačne. Výška výživného na maloletú zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom výživou povinných rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine) ako i oprávneným potrebám maloletého dieťaťa. Maloletú Simonu budú zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 prvej vety O.s.p. - 3 - 5Co 290/2012-112 Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa namietajúc, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil predmetnú vec, keď dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania už nemôže plniť svoj účel. Opomenul totiž skutočnosť, že jedným z hmotnoprávnych predpokladov rozvodu manželstva je trvalosť narušených vzťahov medzi manželmi. Nepostačuje len to, ak sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a rozvrátené. Prvostupňový súd sa podľa názoru odporkyne nedostatočne zaoberal a nedostatočne vyporiadal s príčinami rozvratu manželstva účastníkov. Príčina rozvratu manželstva je podľa nej odstrániteľná, keď problémy v manželstve nastali až v dôsledku závislosti navrhovateľa od alkoholu. Navrhovateľom deklarované citové odcudzenie vo vzťahu k odporkyni je podľa jej názoru len ďalším dôsledkom jeho závislosti na alkohole a s tým súvisiacich psychických rozpoložení a depresií. Odporkyňa poukázala na základné funkcie manželstva, za ktoré sa považuje funkcia sociálna, ekonomická, biologická a výchovná. V zmysle zákona možno manželstvo rozviesť, ak sa už žiadna z uvedených funkcií v manželstve nerealizuje a ak z dôvodu trvalého vážneho rozvratu manželských vzťahov nemôže plniť svoj spoločenský účel. V manželstve účastníkov konania sa však doposiaľ realizuje funkcia výchovná, pričom ak by došlo k odstráneniu príčin krízy, mohlo by dôjsť k obnoveniu realizácie aj všetkých ostatných funkcií manželstva. Účastníci konania spoločne v jednej domácnosti vychovávajú obe svoje deti, z ktorých najmä maloletá Simona je na oboch rodičov citovo naviazaná, teda podľa odvolateľky je zachovanie manželstva a odstránenie príčiny jeho rozvratu najmä v záujme tejto maloletej dcéry, čo prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy. Skutočnosť, že jeden z manželov deklaruje citové ochladenie vo vzťahu k druhému ešte sama osebe neodôvodňuje záver, že takáto rodina nie je v záujme maloletého dieťaťa, a to najmä ak manželstvo naďalej plní svoju výchovnú funkciu. Odporkyňa napriek závislosti navrhovateľa na alkohole a napriek jeho negatívnemu správaniu sa pod vplyvom alkoholu naňho ako na manžela nezanevrela a stále k nemu ako manželovi prechováva citové väzby. Vzhľadom na odstrániteľnosť príčin rozvratu manželstva účastníkov konania, tiež s ohľadom na záujmy maloletej dcéry má odporkyňa naďalej záujem na vyriešení manželských problémov resp. na odstránenie ich príčiny a teda na zachovaní ich manželstva a kompletnej rodiny. Za tým účelom je odporkyňa ochotná navrhovateľovi pomôcť pri liečení zo závislosti na alkohole a s tým súvisiacich psychických problémov. Odporkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa zamietol, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne poukázal na to, že k odporkyni neprechováva už žiadne citové väzby, k tejto pociťuje len výslovný odpor. Tento stav je pretrvávajúci a nezvratný a odporkyňu vníma len ako matku - 4 - spoločných detí. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich základných funkcií a to dlhodobo. Medzi účastníkmi nie je možné hovoriť o funkčnej rodine najmä v nadväznosti na vzájomné správanie a vystupovanie manželov. Je pravda, že obaja manželia bývajú v jednej nehnuteľnosti, avšak medzi sebou nekomunikujú a spoločne nehospodária. Rovnako nie je možné hovoriť ani o spoločnej výchove detí. Navrhovateľ na dokreslenie situácie uviedol, že pri jeho hospitalizácii v nemocnici za posledné obdobie ho manželka navštívila len raz pri prvej hospitalizácii s tým, že do nemocnice priniesla navrhovateľovi šek na preplatenie nedoplatku na plyne, zdravotný stav navrhovateľa ju nezaujímal. Postoj navrhovateľa k manželstvu tento označil za jednoznačný a nemenný, z jeho strany neprichádza do úvahy obnovenie manželského spolužitia ani fungovanie rodiny ako celku, napriek tomu, že svoje deti má rád. Podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa dostatočne ustálil tak príčinu rozvratu manželstva, ako aj skutočnosť, že rozvrat je dlhodobý. Navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 31. januára 2013 navrhovateľ poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý sa neustále zhoršuje, je po troch operáciách mozgu, pri ktorých mu musela byť odstránená časť lebky. Po poslednej operácii, hoci mal návštevy v nemocnici povolené, ani odporkyňa ani jeho plnoletý syn neboli navrhovateľa vôbec pozrieť. Navrhovateľ sa v mieste bydliska dopočul, že odporkyňa sa na jeho adresu vyjadrovala v tom zmysle, že pokiaľ by zomrel, dostávala by aspoň vdovský dôchodok. Verejne sa voči osobe navrhovateľa vyjadruje urážlivo, nahovára deťom, že im kazí život a aký je to zlý človek. Výsledkom bolo podanie návrhu zo strany plnoletého syna na určenie výživného bez toho, aby pred podaním návrhu požiadal o výživné navrhovateľa. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné - 5 - 5Co 290/2012-113 prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že manželstvo účastníkov v danom prípade neplní žiadnu zo svojich funkcií, ktoré vyplývajú z dikcie § 18 Zákona o rodine (t. j. že manželia sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie) a preto keď návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, rozhodol vecne správne. Správne sa súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na rozvod manželstva účastníkov zameral na preukázanie zákonných predpokladov rozvodu manželstva, pričom pri posúdení zhodných tvrdení oboch účastníkov konania, týkajúcich sa skutkového zistenia vo vzťahu plnenia základných funkcií manželstva predpokladaných zákonom, t. j. ekonomickej, biologickej a výchovnej dospel k záveru, že manželstvo je nefunkčné. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neprekonateľne bráni ďalšiemu spoločenskému účelu manželstva. I podľa názoru - 6 - odvolacieho súdu bolo v priebehu prvostupňového konania nesporne preukázané, že vzťahy manželov sú trvale rozvrátené. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží iba na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Nakoľko zrušenie manželstva rozvodom je viazané i na zistenie príčinnej súvislosti medzi vážnym rozvratom vzťahov medzi manželmi a nemožnosťou plnenia spoločenského účelu, i odvolací súd pri kvalifikácii rozvratu ich vzťahov dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania stratilo svoj význam nielen pre spoločnosť, ale aj pre samotných manželov. Odvolací súd pri hodnotení vzájomných citových väzieb medzi manželmi dospel k záveru, že citové väzby medzi účastníkmi konania neexistujú, účastníci konania navzájom citovo ochladli, pričom obaja manželia sú vo veku, keď manželský zväzok by mal obom prinášať radosť a rodinnú pohodu ako i pocit rodinného zázemia, čo v ich spolužití úplne absentuje a preto je ich manželstvo absolútne nefunkčné. Je nutné zároveň zdôrazniť, že manželia spolu dlhodobo nežijú, jedno z detí, pochádzajúce z manželstva účastníkov, je stále maloleté, avšak riadnu výchovnú funkciu môže plniť len manželstvo funkčné. Z dikcie ust. § 1 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Odvolací súd má za to, že nie je možné nikoho nútiť zotrvávať vo zväzku, ktorý absolútne nespĺňa účel, pre ktorý vznikol, t. j. ani jednému z manželov neprináša potrebnú istotu, stabilné zázemie a harmonické rodinné prostredie. S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vyporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto v celom rozsahu stotožňujúc sa s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 144 vety prvej O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na - 7 - 5Co 290/2012-114 náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.