Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/138/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311202512 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1311202512.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci žalobcu: H.. I. H., O. W., Slovenská XX, zastúpený AKMN s.r.o., Bratislava, Einsteinova 25, proti žalovanému: DRIMBA, s.r.o., Komárno, Jókaiho 22, IČO : 43 866 158 ( pôvodné obchodné meno WELLIS SLOVENSKO, s.r.o. ), o zaplatenie 7.636,98 € oproti vydaniu veci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. 10. 2013 č.k. 43C/26/2011 - 103, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa ( v zmysle ostatnej úpravy žalobného petitu ) voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 7.636,98 € oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému bazén zn. ATLANTIS Spa Systém rozmer 2 280 x 2 280 mm, bielej farby, s jedným miestom na ležanie a štyrmi miestami na sedenie, s termoprikrývkou, so zabudovaným 17 palcovým LCD displejom a k nemu prislúchajúcim diaľkovým ovládačom a so zabudovaným DVD prehrávačom s rádiom a k nemu prislúchajúcim diaľkovým ovládaním s príslušenstvom. Zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o jej výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Štátu tiež priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, voči žalobcovi, s tým, že aj o jej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2/ V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodným žalobným návrhom sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti dodať mu a bezplatne namontovať namiesto označeného bazénu bazén nový, toho istého typu, titulom zodpovednosti za vady dodaného tovaru. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe objednávky žalobcu mu žalovaný dodal dňa 13. 6. 2009 bazén s príslušenstvom a dňa 16. 6. 2009 vykonal u žalobcu montáž bazénu; žalobca žalovanému zaplatil dohodnutú cenu. Po krátkodobom používaní žalobca zistil viaceré vady tovaru; tieto reklamoval u žalovaného mailovým podaním zo dňa 19. 6. 2009. Touto reklamáciou vytkol žalovanému nasledovné vady : 1. Poškriabaný svetlohnedý obklad bazéna; 2. Poškriabaná obvodová ozdobná nerezová lišta v hornej časti bazéna; 3. Na rádiu je možné naladiť len jednu stanicu, žiadna iná frekvencia nefunguje; 4. TV sa neudrží pri vypnutom treťom motore a pomaly klesá, zasúva sa do bazéna; 5. TV po vypnutí tretieho motora a po vypnutí TV sa nezasunie úplne, ostane vysunutý cca 4 cm; 6. Ďiaľkové ovládanie DVD takmer nefunguje; 7. Spodná vaňa bazéna je na viacerých miestach deravá; 8. Viaceré trysky boli namontované s veľkými medzerami. 3/ Žalovaný na reklamáciu odpovedal mailom zo dňa 11. 7. 2009, v ktorej uviedol, a) že sa všetky povrchové nezrovnalosti bude snažiť v maximálnej miere odstrániť, b) že rádio bude vymenené za úplne nový model, c) poškrabané časti svetlohnedého obkladu bazéna budú takisto vymenené, d) je možné vymeniť aj TV prijímač za model, ktorý bude pracovať nezávisle od činnosti motorov, t.j. že sa bude vysúvať a zasúvať na základe zatlačenia tlačítka - nakoľko však táto servisná činnosť vyžaduje prerobenie kompletnej elektroniky v bazéne, je nutné pripraviť zo strany žalovaného elektroniku zodpovedajúcu predstavám žalobcu, čo bude trvať cca 2 mesiace; predmetnú výmenu môže žalovaný zrealizovať za 250 €. Žalobca s navrhovaným riešením reklamácie vyjadril nespokojnosť mailom zo dňa 13. 7. 2009, poukazujúc na to, že je neúplné týmto mailom ďalej reklamoval inštaláciu zvukového výstupu a žiadal o jeho realizáciu vo forme jack konektorov na pripojenie slúchadiel. Žalobca si so žalovaným následne vymenil niekoľko mailov; k odstráneniu žiadnej z reklamovaných vád zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu požadoval vybaviť reklamáciu výmenou tovaru za nový tovar v zmysle ust. § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný v konaní namietal, že si splnil svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zákona. Žalobca si podľa neho neuvedomil dopady fungovania tovaru pri každodennom použití, čo nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Žalovaný nemohol pristúpiť k odstráneniu vád, ktoré uznal, pre nedostatok súčinnosti žalobcu, ktorý si uplatňuje aj také vady, ktoré sú čiastočne neoprávnené. Žalobca tovar zrejme aj po reklamácii užíval, čo znamená, že vady tovaru nebránia riadnemu užívaniu veci. Žalovaný ponúkol žalobcovi bezplatné odstránenie ním uznaných vád v zmysle § 622 Obč. zák. Výmena tovaru, ktorú žalobca požaduje, však neprichádza do úvahy, nakoľko ide o tovar nemalých rozmerov, ktorý si vyžaduje odbornú montáž na mieste; s výmenou vy tak boli spojené neprimerané náklady, pričom v súčasnosti sa daný model bazéna už nevyrába. Totožný tovar už žalovaný nedováža. Listom zo dňa 11. 7. 2012 žalobca od zmluvy so žalovaným odstúpil, poukazujúc na ust. § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom liste bol žalobca označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. 4/ Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že nielen objednávka žalobcu ale predovšetkým daňový doklad - faktúra k úhrade kúpnej ceny za bazén, vystavená žalovaným na zaplatenie kúpnej ceny, znie na obchodné meno žalobcu a na adresu miesta podnikania žalobcu : I. H. S.., pod ktorým obchodným menom je žalobca zapísaný v živnostenskom registri na Okresnom úrade Malacky, číslo živ. Y.. XXX-XXXX, s miestom podnikania G. XX, O.. Aj svoju prvú reklamáciu tovaru žalobca uplatnil voči žalovanému nie ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ale sa v nej výslovne identifikoval ako živnostník pod obchodným menom I. H. S., W. Q. V. G. XX, O.. 5/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri uzatváraní zmluvy a plnení z nej žalobca nevystupoval ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., ale ako podnikateľ rámci svojej inej podnikateľskej činnosti, pričom je bez právneho významu, či v konečnom dôsledku je alebo nie je užívateľom tejto veci aj pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Medzi účastníkmi konania preto na základe kúpnej zmluvy nevznikol občianskoprávny, ale obchodnoprávny vzťah podľa § 409 ods. 1 a nasl. Obch. zák., v ktorom žalobca vystupoval v postavení kupujúceho ako fyzická osoba - podnikateľ, z ktorého dôvodu nie je v zmysle ust. § 2 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľom ako fyzická osoba. Nebol preto ani oprávnený podľa § 18 ods. 4 cit. zák. odstúpiť od kúpnej zmluvy po márnom uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie ako spotrebiteľ. Preto nemalo odstúpenie žalobcu za následok zrušenie kúpnej zmluvy podľa § 48 ods. 2 Obč. zák. a teda nemohol žalobcovi vzniknúť ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Obč. zák. 6/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016, poznámka odv. súdu ) a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o samotnej výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Rovnako priznal štátu náhradu trov voči žalobcovi, vo výške 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady tiež rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( § 148 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p., v znení účinnom do 30. 6. 2016 ). 7/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že zaviaže žalovaného povinnosťou zaplatiť mu 7.636,98 € oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému označený bazén. Žiadal tiež priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovaného zaviaže k náhrade trov, ktoré v konaní vznikli štátu, rovnako v rozsahu 100 %. Uplatnil si tiež právo na náhradu odvolacieho konania. Súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že konanie trpelo inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne posúdenie veci a tiež že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca poukazoval v odvolaní na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak na právny vzťah žalobcu a žalovaného neuplatnil predpisy spotrebiteľského práva, najmä zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, ktorý pri svojom rozhodovaní nepoužil spotrebiteľské právo, argumentujúc tým, že žalobca pri uzatváraní zmluvy nevystupoval ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ. Smernica 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady vo svojom čl. I bod 2 písm. a) ponúka definíciu spotrebiteľa, podľa ktorej „na účely tejto smernice - spotrebiteľ - znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách spadajúcich do pôsobnosti tejto smernice koná s cieľom, ktorý sa netýka jej obchodných činností, podnikania alebo profesie.“ Žalobca poukazoval na pravidlo, ktoré bolo do zmluvného práva premietnuté cez ust. § 52 ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého je nutné uprednostniť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Predávajúci má byť dostatočne obozretný, aby predišiel prekvapeniu, že osoba kupujúceho, ktorá je živnostníkom, kupuje tovar pre svoje osobné potreby alebo potreby svojej rodiny a túto povinnosť chápať ako súčasť bežného podnikateľského rizika. 8/ Súd prvej inštancie dospel podľa žalobcu na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vystavenie faktúry fyzickej osobe - podnikateľovi vyhodnotil ako relevantný dôkaz, rovnako tak aj zaplatenie takejto faktúry. Žalobca nemal dôvod vracať uvedenú faktúru žalovanému na prepracovanie. Žalobca tiež vyjadril presvedčenie, že to mal byť žalovaný, kto by mal uniesť dôkazné bremeno toho, že osoba, s ktorou vstupoval do zmluvného vzťahu sa nejavila ako spotrebiteľ a nie naopak. Žalovaný dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že žalobca sa ako spotrebiteľ žalovanému nejavil, neuniesol. V konaní žalovaný nijakým spôsobom nespochybňoval naplnenie objektívnej stránky spotrebiteľa, t.j. že by žalobca nenakupoval tovary alebo služby pre seba alebo členov svojej rodiny a mimo rámca svojej profesie. Tiež vôbec nespochybňoval, že by sa žalobca navonok ako spotrebiteľ javil. Hoci tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné, súd prvej inštancie túto otázku posúdil inak. Súd prvej inštancie mal v súlade s ust. § 118 ods. 3 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016, poznámka odv. súdu ) príp. ust. § 18 ods. 3 O.s.p. v spojení so zásadou hospodárnosti konania v rámci prípravy pojednávania určiť, čo má byť predmetom dokazovania, určiť, že považuje skutočnosť, že žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, za spornú. Súd prvej inštancie sa ďalej nezaoberal zisťovaním, či odstúpenie žalobcu nemohlo byť odstúpením podľa predpisov občianskeho, príp. obchodného práva, ktoré na vec aplikoval. Rozsudok analýzu predmetných zistení, ani ich odôvodnenie, neobsahuje. Rozsudku tak chýba vyčerpávajúce odôvodnenie, ktoré Ústavný súd považuje vo svojej rozhodovacej činnosti za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobca záverom zdôraznil, že súd prvej inštancie opomenul posúdiť, či zo zapísaného predmetu podnikania mohla tretia osoba nadobudnúť dojem, že žalobca mohol v rámci svojej podnikateľskej činnosti upotrebiť bazén, ktorého dodanie bolo predmetom zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Zapísanými predmetmi činnosti žalobcu boli : predaj výpočtovej a kancelárskej techniky, organizovanie kurzov a školení, poradenstvo v oblasti výpočtovej a kancelárskej techniky ( prevádzkareň W. X, O. - K. Q., zrušená dňom 5. 10. 2007 ), Reklamné činnosti, obchodno-sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností, prenájom dopravných prostriedkov ( prevádzkareň G. XX, O. - K. Q. ). Ani jedna z uvedených činností nie je spojiteľná s využívaním vírivého bazéna. Navyše žalovaný mal možnosť vedieť aj to, že miesto dodania bazéna ( Slovenská XX, W. ) nie je miestom žiadnej z uvedených prevádzkarní, ani miestom podnikania ( Zátišie 10, O. - K. Q. ) podľa registra, ale rodinným domom, kde žalobca býva a neposkytuje žiadne služby. 9/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukazoval na obsah rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Cape v. Ideal services, v ktorom rozhodol, že pojem spotrebiteľ je nutné vykladať v tom zmysle, že v prípade spotrebiteľa ide výlučne o fyzickú osobu nepodnikateľa. Teda ide o fyzickú osobu zabezpečujúcu si prostredníctvom uzatvárania spotrebiteľských zmlúv svoje bežné spotrebiteľské potreby, od ktorej by nebolo spravodlivé očakávať porovnateľne odborný, osobitne starostlivý prístup pri uzatváraní zmlúv, aký sa očakáva od podnikateľa. V tomto konkrétnom prípade boli účastníkmi zmluvného vzťahu podnikatelia. Uvedené preukazuje nielen objednávka žalobcu, ale predovšetkým faktúra - daňový doklad k úhrade kúpnej ceny vystavená na obchodné meno žalobcu. Žalobca si taktiež uplatňoval prvú reklamáciu u žalovaného nie ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ale výslovne sa identifikoval ako živnostník pod označením obchodného mena „I. H. S.“ s miestom podnikania G. XX, O.. Potom nemožno ani aplikovať ust. § 54 ods. 2 Obč. zák., keďže žalobca tu nevystupuje ako spotrebiteľ. Žalovaný nikdy v priebehu konania nevyjadril súhlas s tvrdením žalobcu, že vystupuje ako spotrebiteľ. Keďže žalobca pri úkonoch objednávania ako aj reklamácii vystupoval pod svojím obchodným menom, považuje žalovaný za irelevantné skúmať navyše v čase vzniku záväzkového vzťahu rozsah aktuálneho živnostenského oprávnenia žalobcu alebo iným spôsobom zisťovať jeho prípadné budúce podnikateľské aktivity, ktoré by mohli súvisieť s nákupom tovaru. Dôkazné bremeno navrhovaných tvrdení o tom, že žalobca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ mal znášať žalobca a vôbec nesúvisí s uplatnením obráteného dôkazného bremena ohľadom existencie vád tovaru vyplývajúceho z čl. 5 bod 3 Smernice 1999/44/ES. Keďže medzi účastníkmi nevznikol na základe kúpnej zmluvy občianskoprávny vzťah, ale obchodnoprávny vzťah, v ktorom žalobca vystupuje ako spotrebiteľ, nemohol ako spotrebiteľ platne odstúpiť od kúpnej zmluvy po márnom uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Tým, že nedošlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, nemohla sa ani platne zrušiť kúpna zmluva podľa § 48 ods. 2 Obč. zák., čím nie je daný právny základ na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Obč. zák. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu a z neho vychádzajúce právne posúdenie veci žalovaný považuje za správne. 10/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP na odvolacom pojednávaní ( § 385 CSP ), na ktorom zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 378 ods. 1 a § 384 a § 204 CSP : - Reklamácia žalobcu zo dňa 19. 6. 2009, č.l. 11 spisu, - Odpoveď žalovaného na reklamáciu zo dňa 11. 7. 2009, č.l. 12 spisu - Mailová komunikácia žalobcu a žalovaného ohľadom riešenia reklamácie žalobcu, list žalobcu zo dňa 13. 7. 2009 a list žalovaného zo dňa 21. 7. 2009, č.l. 16 spisu a zo dňa 12. 8. 2009 č.l. 22 spisu, - Reklamácia výrobku právnym zástupcom žalobcu listom zo dňa 6. 12. 2010, č.l. 23 spisu - Písomné odstúpenie žalobcu od zmluvy listom zo dňa 11. 7. 2012, č.l. 58 spisu. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 12/ Odvolací súd zistil, že žalovaný od 9. 4. 2015 zmenil obchodné meno z pôvodného WELLIS SLOVENSKO, s.r.o. na DRIMBA, s.r.o., ako aj adresu svojho sídla ( z pôvodnej adresy Trenčianska 57 v Bratislave na adresu Jókaiho 22 v Komárne ); odvolací súd preto v odvolacom konaní pokračoval so žalovaným pod novým obchodným menom. 13/ V danom prípade súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere o tom, že žalobcovi v právnom vzťahu vyplývajúcom z kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola kúpa a montáž označeného bazéna, neprináleží postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho žalobca nebol oprávnený využiť práva patriace spotrebiteľovi v zmysle ust. § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ani ust. § 52 a nasl. Obč. zák. Uvedený záver prvoinštančného súdu odvolací súd nepovažuje za správny. 14/ Kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 13. 6. 2009. 15/ Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom ku dňu 13. 6. 2009 ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. 16/ Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. ( v znení účinnom ku dňu 13. 6. 2009 ) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 17/ Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, pojem „spotrebiteľ“ upravuje v slovenskom právnom poriadku jednak zákon o ochrane spotrebiteľa ( zákon č. 250/2007 Z.z. ), ako aj Občiansky zákonník ( zákon č. 40/1964 Zb. ). Na rozdiel od právnej úpravy v Občianskom zákonníku zákon o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľa označuje aj právnickú osobu, čo je ale pre účely právneho posúdenia prejednávanej právnej veci irelevantné. Podstatné je, že ako zákon o ochrane spotrebiteľa, tak aj Občiansky zákonník v rozhodnom období ( t.j. ku dňu uzavretia zmluvy medzi sporovými stranami ) považovali za spotrebiteľa aj fyzickú osobu - podnikateľa ( živnostník ), avšak za splnenia kumulatívnej podmienky, že fyzická osoba - podnikateľ spotrebúva poskytnutý tovar alebo služby na osobné použitie ( seba, alebo svojej rodiny ), t.j. nie pre účely svojej podnikateľskej činnosti. 18/ V súdenej právnej veci nie je sporné, že žalovaný v záväzkovom právnom vzťahu, založeným kúpnou zmluvou zo dňa 13. 6. 2009, vystupoval ako dodávateľ tovaru ( špecifikovaného bazénu ), kedy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Hoci je rovnako nesporné, že žalobca v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bol tiež podnikateľom - živnostníkom, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť iný záver, než ten, že predmetný bazén žalobca kúpil a dal si ho namontovať pre osobnú potrebu ako aj potrebu svojej rodiny, t.j. kúpa a montáž predmetného bazénu nijako nesúvisela s jeho podnikateľskou činnosťou. Odvolací súd má tento záver preukázaný tou skutočnosťou, že bazén bol inštalovaný na súkromnej ( domácej adrese žalobcu ), nie v mieste sídla jeho podnikania, prípadne jednotlivých prevádzok. Rovnako nebolo zistené, že by bol predmetný bazén akokoľvek využívaný žalobcom v rámci jeho podnikateľskej činnosti, čo napokon vyplýva aj zo skutočnosti, že predmet podnikateľskej činnosti žalobcu s bazénom a jeho užívaním nijako nesúvisí. 19/ Pre posúdenie skutočnosti, či žalobcovi prináleží postavenie spotrebiteľa, je irelevantné, či bol žalobca na reklamácii, prípadne faktúre za dodávku tovaru označený svojím obchodným menom ( t.j. ako fyzická osoba podnikateľ - živnostník ). Za rozhodujúce pre posúdenie právneho postavenia žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu je vyhodnotenie okolností, na aký účel bol tovar alebo služba zakúpená a či mohla súvisieť s výkonom obchodnej činnosti kupujúceho. Okolnosti zistené v predmetnej právnej veci, tak ako sú uvedené v bode 18/ odôvodnenia tohto rozhodnutia, podľa odvolacieho súdu nedovoľujú iný záver, než ten, že žalobca v danom prípade konal ako spotrebiteľ, a teda mu prináležia oprávnenia, ktoré mu ako spotrebiteľovi priznáva jednak zákon o ochrane spotrebiteľa a tiež Občiansky zákonník. Záver súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ust. § 2 písm.a) zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj ust. § 52 ods.4 Obč. zák. ( v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ) v otázke postavenia žalobcu ako spotrebiteľa. 20/ Uvedené nesprávne právne posúdenie postavenia žalobcu ako spotrebiteľa malo za následok, že súd prvej inštancie ďalej neskúmal, či žalobca riadne a včas uplatňoval svoje nároky zo zodpovednosti za ním reklamované vady výrobku, či došlo zo strany predávajúceho ( žalovaného ) k vybaveniu reklamácie v súlade so zákonom ( § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. ), keď zákon č. 250/2007 Z.z. žiada, aby predávajúci ( v tomto prípade žalovaný ) v rámci 30 dňovej lehoty reklamáciu aj vybavil, a to buď odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomnou výzvou na prevzatie plnenia alebo odôvodneným zamietnutím reklamácie ( § 2 písm. m/ zák. č. 250/2007 Z.z. ). Súd prvej inštancie sa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky postavenia žalobcu ako spotrebiteľa nezaoberal sa ani otázkou, či žalobca po tom, ako vykonal voľbu práva v zmysle ust. § 18 ods. 4 cit. zák., t.j. zvolil si právo na výmenu veci, mohol túto voľbu práva neskôr zmeniť a od zmluvy odstúpiť, alebo či bol touto voľbou práva zo zodpovednosti za vady viazaný ( porovnaj uznesenie NS SR z 27. 3. 2013 sp. zn. 6MCdo 16/2011 ). Odvolací súd tiež považuje za potrebné poznamenať, že v prípade výmeny vadnej veci má kupujúci právo na výmenu len za takú vec, ktorá je ( značkou, typom, prevedením a pod.) zhodná s pôvodne predanou vecou. Uplatneniu práva na výmenu podľa súdnej praxe nebráni okolnosť, že sa vec, ktorej výmena sa požaduje, vyrába už len s určitými odchýlkami, vyvolanými napr. inováciou výrobku, predovšetkým ak tieto nemali za následok zmenu ceny ( R 22/1983 ). Javí sa preto ako potrebné doplniť dokazovanie aj na zistenie, či žalovaný vyrába príp. dováža výrobky takého typu, aký u neho zakúpil žalovaný, a pokiaľ áno, do akej miery sú tieto výrobky zhodné s typom bazénu, ktorý reklamoval žalobca. 21/ Keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho sa nezaoberal opodstatnenosťou žalobcovho nároku, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.c/ CSP a vec mu vrátil na dalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. 22/ V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov aj odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP ). 23/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).