Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/761/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311209819 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1311209819.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: F.. M. N., J.. X.X.XXXX, G. S. Č.. XX, K.Š., zastúpený Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná č. 6, Šaľa, IČO : 47241543, proti žalovanej: S.. H. N., J.. XX.X.XXXX, G. Q. Č.. XX/ A, G., zastúpená Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou, so sídlom Trenčianska č. 17, Bratislava, o BSM manželov, na odvolanie žalobcu, žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/36/2011- 421 zo dňa 8.júla 2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že z vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) pripadá do výlučného vlastníctva odporkyne : chladnička, práčka, tlakový hrniec, šijací stoj, videokamera, všetko za nulovú hodnotu. Žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 2.145,24 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a rozhodol, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalobcu, aj žalovanú k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za BSM manželov vo výške 83,50 €, na účet súdu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 1.1.Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že manželstvo strán konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.11.2006, č.k. 41C/79/2006-112, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/68/2007 zo dňa 5.6.2008, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.8.2008. Dňa 19.1.2012 strany konania podpísali listinu označenú ako prehlásenie o spoločnom predaji nehnuteľnosti, jej obsahom je dohoda na spoločnom predaji nehnuteľností, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctva, evidované na Katastrálnom úrade Bratislava, Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie V. a to rodinný dom postavený na parcele č. XXXX/XX a pozemky v podielovom spoluvlastníctve. Strany konania sa zároveň dohodli, že kúpna cena nehnuteľnosti bude rozdelená na účty predávajúcich a to vo výške pripadajúcej na každého predávajúceho, ktorá bude vypočítaná po odpočítaní nosov každého z manželov z ich výlučného majetku a takto vypočítaný zostatok kúpnej ceny sa rozdelí medzi strany na polovicu. Z polovice pripadajúcej žalobcovi žalobca nahradí žalovanej polovicu ňou zaplatených splátok hypotekárneho úveru, zostatok hypotekárneho úveru sa rozdelí na polovicu medzi oboch bývalých manželov alebo sa vysporiada iným spôsobom tak, aby bola rozdelená medzi oboch rovnomerne. Ak ktorýkoľvek zo strán konania znemožní predaj nehnuteľností za vzájomne dohodnutých podmienok má druhá strana konania právo odstúpiť od tohto prehlásenia a vyporiadanie nehnuteľnosti bude predmetom tohto súdneho konania. Dňa 4.2.2012 strany konania uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca svojím podpisom potvrdil, že dňa 6.2.2012 prevzal špecifikované hnuteľné veci. Dňa 13. 4. 2012 žalobca v protokole o prevzatí a odovzdaní hnuteľných veci uvádza, že mu nebol umožnený vstup do nehnuteľnosti z dôvodu výmeny zámkov, bola privolaná hliadka polície, spísaný úradný záznam, pričom žalovaná ani právna zástupkyňa sa stretnutia nezúčastnili. Dňa 16. 4. 2012 strany konania podpísali protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti, ktorým potvrdili, že toho dňa podľa kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2012 odovzdávajú a noví vlastníci nehnuteľnosti preberajú špecifikovanú nehnuteľnosť. Strany konania svojim podpisom potvrdili, že súhlasia s vyprataním nehnuteľnosti na ich náklady a vypratanie zrealizuje kupujúci. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa nikdy nechcel vzdať hnuteľných vecí, aby mohli odovzdať predávanú nehnuteľnosť, boli nútení súhlasiť s vyprataním domu, čo však chápe tak, že sa hnuteľných vecí nevzdal. Poprel, že nemal záujem o hnuteľný majetok, snažil sa so žalovanou dohodnúť, aby mu odovzdala osobné veci, časť ich odovzdala, ale nie všetky. Žalobca potvrdil, že si z domu zobral nejaké veci, najmä také, ktoré nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré boli požičané, bol o tom spísaný protokol, ide o potvrdenie zo dňa 20. 4. 2012. Ďalej uviedol, že keď prebehlo odovzdávanie domu nový majiteľ nesúhlasil, aby tam ostali veci a preto bola do preberacieho protokolu vsunutá klauzula, že súhlasia s vyprataním hnuteľných vecí na ich náklady, žalobca opätovne poukazoval na to, že mu bolo znemožnené nakladať s jeho majetkom a tento bol znehodnotený. Potvrdil, že hypotéky boli vysporiadané pri predaji domu . Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že počas pobytu v krízovom centre im bolo odcudzené motorové vozidlo Q. M.. Výdavky okolo domu aj hypotéku, stavebné sporenie, platila ona až v roku 2007. Osobné veci žalobcu ako aj veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktoré mal žalobca záujem mu boli vydané dňa 7.5. 2008, bol o tom spísaný zoznam. Od roku 2008 do roku 2012 sa žalobca nijakým spôsobom nedožadoval iných vecí, ani písomne s ňou nekomunikoval. Ďalšie veci, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov mu boli vydané dňa 6.2.2012, pri vyprataní domu kvôli predaju, dňa 16.4.2012 bol spísaný protokol s novým majiteľom domu a dom bol vyprataný. Ona o hnuteľné veci nemala záujem, pretože ocenenie, ktoré dal žalobca, bolo veľmi vysoké. Ďalej uviedla, že nevie nič o daroch, ktoré mali byť výlučne poskytnuté žalobcovi, dary boli poskytované obom spoločne, v menších čiastkach ako uvádza žalobca. Uviedla, že jej otec im daroval pozemok, uvažoval aj o vrátení daru. Žalovaná poprela existenciu vkladnej knižky, na ktorej by mal žalobca mať uložené peniaze vo výške 300.000 Sk. Uviedla, že aj ona mala ušetrené peniaze pred uzatvorením manželstva. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že Wüstenrot stavebná sporiteľňa potvrdila, že ku dňu 8. 8. 2008 bol zostatok na úverovom účte 0 Sk. Tatrabanka, a.s. potvrdila že ku dňu 8. 8. 2008 predstavoval zostatok na hypotekárnom úvere sumu 12.787,59 € a úver bol splácaný z bežného účtu, ktorý patrí žalovanej. MetLife Amslico poisťovňa, a.s. súdu oznámila, že žalobca mal uzatvorenú zmluvu, jednalo sa o životné poistenie a ku dňu 13.4.2008 bola jeho hodnota 2.862,16 €. Zmluva bola na základe žiadosti žalobcu dňa 3.4.2009 zrušená a v júli 2009 bola vyplatená odkupná hodnota vo výške 3.092,85 € a suma 2175,31 €. Spoločnosť ďalej uviedla, že v kapitálových poistných zmluvách je možné vyčísliť odkupnú hodnotu vždy iba k dátumu splatnosti poistenia, čo v tomto prípade bol dátum 13.4.2008, odkupnú hodnotu ku dňu 8.8.2008 preto nevedia stanoviť. ING Životná poisťovňa a.s. oznámila, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou zmluvu, začiatok poistnej doby bol dojednaný na 13.11.2000 a koniec poistnej doby na 13.6.2013. Odkupná hodnota ku dňu 8.8.2008 predstavovala sumu 372,76 €. Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a.s., uviedla, že ku dňu 8.8.2008 stav osobného účtu žalobcu predstavoval aktuálnu hodnotu zostatku vo výške 1.630,65 €. Žalovaná mala vedený účet v Tatra banke a.s., číslo účtu 2610189479 a ku dňu 8.8.2008 zostatok na učte predstavoval sumu 19. 487,74 Sk (646,87 €). Tatrabanka, a.s. potvrdila zostatok na účte žalobcu, číslo účtu XXXXXXXXXX ku dňu 31.8.2008 v sume 2.162,33 Sk (71,78 €). Žalovaná rôznymi účtami preukazovala, že v roku 2012 vynaložila finančné prostriedky na kúpu zariadenia a vecí do domácnosti, spolu vo výške 4126,34 €. Žalobca založil do spisu darovacie zmluvy zo dňa 2.9.2004, 2.9.2004, 15.3.2003, 31.5.2003, 21.8.1999, 26.4.2000, 31.1.2003 15.9.2001, 6.9.2001 a 18.4.2004, všetky darovacie zmluvy majú totožný text, predmetom je darovanie peňažných prostriedkov do výlučného vlastníctva žalobcu na účel financovanie výstavby rodinného domu. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 143, § 148, 149 ods. 1,3,, § 150 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. V konaní nebolo sporné že do masy BSM patrila nehnuteľnosť uvedená v návrhu na začatie konania, ako aj pasíva a záväzky. V priebehu konania strany podpísali a súhlasili s obsahom prehlásenia o spoločnom predaji nehnuteľnosti a následne došlo k odpredaju nehnuteľnosti. Z vyjadrenia oboch strán konania je nesporné, že odpredajom nehnuteľnosti došlo aj k vyporiadaniu finančných záväzkov uvedených v návrhu na vyporiadanie BSM (hypotekárny úver a úver), ako aj stavebných sporení (financie, ktoré obe strany konania vynaložil na spoločný majetok). Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.6.2012 práve v tejto časti zobral žalobu na BSM manželov späť. Súd prvej inštancie mal zato, že týmto právnym úkonom došlo k čiastočnému vyporiadaniu majetku patriaceho do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto v ďalšom rozhodovaní o vyporiadaní na to prihliadal. Strany konania predajom nehnuteľnosti vyporiadali jednak práva a povinnosti k samotnej nehnuteľnosti, aj pasíva týkajúce sa hypotekárneho úveru, úveru a stavebného sporenia oboch strán. Čiastočné vyporiadanie je možné a platné a nemalo by byť prekážkou pri vyporiadaní spornej časti bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Preto v tomto prípade neprichádza do úvahy preskúmavanie správnosti takejto dohody, keďže podľa názoru súdu ak sa čiastočne vyporiadava spoločný majetok patriaci do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán konania bez toho, aby toto vyporiadanie bolo v rozpore so zásadami uvedenými v § 150 Občianskeho zákonníka, pri následnom vyporiadaní ďalšieho majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov musí byť rešpektovaná prejavená vôľa strán konania. 1.3. V ďalšej časti sa súd prvej inštancie zaoberal návrhom žalobcu, aby súčasťou masy BSM boli označené hnuteľné veci. Súd mal za preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili hnuteľné veci, ktoré si pri vyprataní domu ponechala žalovaná a to konkrétne : chladnička, práčka, tlakový hrniec, šijací stroj, videokamera. Žalovaná ich hodnotu označila za nulovú. Žalobca nežiadal znalecké dokazovanie na určenie ich hodnoty, v závere tieto predmety označil za opotrebované, s nulovou hodnotou, preto mal súd za to, že strany sa zhodli, že zostatková hodnota týchto hnuteľných vecí predstavuje 0,- €. Spornými zostali ostatné hnuteľné veci označené v návrhu. Žalobca počas celého konania trval na tom že do masy zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj ďalšie hnuteľné veci, ktoré označil. Žalovaná sa od začiatku konania bránila tým, že tieto veci sa nachádzali v dome, žalobca mal možnosť si ich zobrať, ona o ne nemala záujem, nakoľko žalobcom označená zostatková cena bola podľa jej názoru neprimeraná. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany konania uzatvorili kúpnu zmluvu zo dňa 7.2.2012 a zároveň sa s novými vlastníkmi nehnuteľnosti dohodli, že nehnuteľnosť bude vyprataná na ich vlastné náklady a vypratanie zrealizujú kupujúci. Takéto prehlásenie podpísal a s jeho obsahom súhlasil aj žalobca. V konaní nebolo sporné, že hnuteľné veci, ktoré žalobca v návrhu na začatie konania označil ako veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nachádzali v predmetnom dome v čase jeho odovzdávania kupujúcim. Žalovaná uviedla, že o tom bol vyhotovený videozáznam a potvrdila to aj realitná maklérka, ktorá bola prítomná pri odovzdávaní predmetnej nehnuteľnosti. Súd mal za to, že aj v tejto časti strany konania uzatvorili dohodu o vyporiadaní a hnuteľných vecí patriacich do BSM. Tým, že žalobca súhlasil so znehodnotením vecí, súd mal za to, že označené hnuteľné veci nemôžu byť predmetom vyporiadania formou rozhodnutia súdu. Tieto hnuteľné veci nemožno vysporiadať, nakoľko v období od zániku manželstva do vyporiadania došlo k dispozícii s týmto majetkom a k jeho zániku, takáto dispozícia bola vykonaná v súlade s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka a to so súhlasom oboch strán konania. 1.4. Pri vyporiadavaní BSM súd prihliadal na platby poistného a takto získanú hodnotu, na skutočnosť že hodnota doplnkového dôchodkového sporenia na účte žalobcu predstavovala sumu 1.630,65 €, odkupná hodnota poistenia žalobcu sumu 372,76 € a odkupná hodnota životného poistenia sumu 2.862,16 €. Preukázaný zostatok na účte žalovanej predstavoval sumu 646,87 € a preukázaný zostatok na účte žalobcu sumu 71,78€. Súhrnom všetkých týchto hodnôt a ich rozdelením na rovnaký diel, súd dospel k rozdielu v neprospech žalovanej, ktorý predstavuje sumu 2.145,24 € a zaviazal žalobcu na vyplatenie tejto sumy z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. 1.5. Súd prvej inštancie k vnosom žalovaného do BSM uviedol, že žalovaná od začiatku rozporovala dar od rodičov žalobcu, tvrdila, že o jeho existencii nemala vedomosť a poukazovala na to, že v návrhu na mimosúdnu dohodu si žalobca uplatnil sumu nižšiu sumu (54.420,69 €). V konaní bolo preukázané, že otec žalovanej daroval stranám konania nehnuteľnosť, ktorej hodnota predstavovala dohodnutú sumu 453.750,- Sk. Žalobca požadoval, aby mu žalovaná zaplatila 69.509,79 €, titulom zápočtu darov rodičov, ktoré boli použité na stavbu domu. Z vykonaného dokazovaniam predovšetkým z výpovede rodičov žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenia žalobcu ako nepreukázané. Otec žalobcu na jednoznačnú otázku odpovedal, že dary boli poskytované tak synovi, ako aj neveste, boli určené pre rodinu ako takú. Aj matka žalobcu potvrdila, že peniaze dávali aj neveste, pretože jej v tom čase dôverovali. Je preto málo pravdepodobné, že by predkladané darovacie zmluvy boli uzatvorené v termíne, ktorý je na nich uvedený. Práve tieto zmluvy sú jediným dôkazom, ktorým žalobca preukazuje, že dar bol poskytnutý iba jemu. Matka žalobcu uviedla, že v čase poskytovania daru žalovanej dôverovali a odovzdávali jej peniaze, zmluvy spísali až keď zistili špekulácie, je preto málo pravdepodobné, že by v čase keď žalovanej dôverovali spisovali darovaciu zmluvu a je otázne aká bola jej skutočná vôľa v čase, keď peniaze poskytli. Posúdením všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ním tvrdené dary od jeho rodičov poskytované výlučne jemu v konaní preukázané neboli. Takisto za nepreukázané súd považoval sumu, ktorý žalobca označil ako úspory na vkladnej knižke. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dary od rodičov, nepreukázal, že tieto dary boli určené výlučne jemu, navyše podľa tvrdenia samotného žalobcu, dary mu boli poskytnuté za účelom výstavby rodinného domu, ktorý po jeho odpredaji nie je súčasťou vyporiadania BSM. Žalovaná tvrdila, že do masy BSM treba zahrnúť aj osobný automobil Q. M., v konaní však nepreukázala že by práve tento automobil bol zakúpený z prostriedkov patriacich do BSM a rovnako nebol jednoznačne preukázaný ani dar od jej rodičov, poskytnutý výlučne jej vo výške 300.000,- Sk. Žalobca požadoval aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil sumu 2.230,-€ ako náhradu hypotekárneho úveru, jeho návrhom sa súd nezaoberal, pretože mal za to, že podľa jeho slov, bol hypotekárny úver súčasťou dohody strany konania týkajúcej sa predaja predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca ďalej požadoval, aby mu bola uhradená suma za spotrebu elektrickej energie, za úhradu mobilného operátora, náklady trestného konania a úhradu liekov, súd nepovažoval za potrebné sa týmito finančnými čiastkami zaoberať, nakoľko sám žalobca tvrdil, že tieto finančné prostriedky vynaložili jeho rodičia, tieto čiastky nie sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani vyčíslenou hodnotou práce otca žalobcu, nakoľko ani táto položka nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník v veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadny z strany nemá na náhradu trov právo. V danom prípade mali obe strany konania čiastočný úspech, súd vyporiadal BSM, nie v rozsahu požadovanom žalobcom a preto vyslovil, že žiadna zo strán konania nemá na náhradu trov konania právo. 1.7. O povinnosti strán konania zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. V zmysle položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, najmenej 66 €, najviac 16.596,50 €. V konaní o vyporiadanie BSM je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pri tom vysporiadavajú. Poplatkový základ trovia iba aktíva, pasíva sa do základu nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje. Súd preto zaviazal obe strany konania ku zaplateniu súdneho poplatku vo výške 83,50 €| (3% zo sumy 2.792,- €). 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla žalovaná v časti, v ktorej má žalovaný vyplatiť vyrovnávací podiel a závislom výroku o náhrade trov konania. Súd nesprávne právne posúdil vec, ak nepriznal dispartitu podielu vzťahujúcu na stav na účte, ktorý mala k dispozícii v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode a nezohľadnil to, že nešlo o úspory ale len príjem, ktorý v danom mesiaci spotrebovala na potreby maloletých detí. V tom čase, ako manželia spolu nežili, hospodárili samostatne, starostlivosť o maloleté deti bola výlučne na nej, Priznať žalobcovi na tejto i keď zanedbateľnej sume, akýkoľvek podiel by bolo nespravodlivé a nezodpovedalo zásadám, ktorými sa riadi vyporiadanie BSM. Úspory z príjmu žalobcu do spisu doložené neboli, ale bol predložený účet, na ktorom nemali za rok žiadne obraty na strane príjmov. Žalobca disponoval na svojom účte v ktorom inkasoval mzdu podstatne vyšší zostatok aj z reálnymi úsporami, ktoré mali byť predmetom vyporiadania BSM. K napádanému výroku o trovách konania uviedla, že žalobca viedol súdne konanie, tak aby ju poškodzoval a šikanoval. Nároky, ktoré si uplatňoval na údajný výnos prenájmu nehnuteľnosti boli bezpredmetné. Svedkov, ktorých navrhol nebolo potrebné vypočuť, pretože nemali vedomosť o predmete konania a slúžili len na vyvolávanie stresu. Takýto spôsob uplatňovania neexistujúcich nárokov a nevyhnutnosť brániť sa im, by mali byť premietnuté aj do povinnosti nehradiť takto vzniknuté trovy na jej strane. Žiadala rozsudok zmeniť v zmysle jej odvolania, priznať jej náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania, prípadne rozhodnúť aspoň o čiastočnej náhrade trov konania podľa zásad spravodlivosti. 3. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol aj žalobca vytýkajúc súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal námietkou, že mu nebolo umožnené predmetné veci si prevziať. Obhliadka hnuteľných vecí sa uskutočnila len dňa 6.2.2012 a hnuteľné veci nebolo pripravené, boli mu treťou osobou bránené prezrieť si, preto obhliadka nesplnila požadovaný účel. Ďalšia obhliadka hnuteľných vecí pred odovzdaním nehnuteľnosti neboli umožnená. V deň odovzdania nehnuteľnosti žalovaná požadovala, aby žalobca zabezpečil vypratanie hnuteľných vecí o ktoré nemala záujem. Záver súdu, že matka žalobcu potvrdila darovanie peňazí aj neveste je vytrhnuté z kontextu výpovede svedkyne, ktorá sa vyjadrila, že finančné dary boli určené výlučne žalobcovi a neveste ich odovzdala z dôvodu, že jej dôverovali. Úmysel darovať finančné prostriedky preukazuje aj skutočnosť, že rodičia spísali darovaciu zmluvu. Pokiaľ išlo o dary poskytnuté za účelom výstavby rodinného domu, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. V zmysle kúpnej zmluvy sa vysporiadali len o vnose ich oddeleného majetku zo stavebného sporenia. Prínos žalobcu vo forme darov poskytnutých rodičmi vyporiadaný nebol a teda predaj rodinného domu nemá vplyv na jeho nárok na úhradu toho, čo vynaložil zo svojho majetku za spoločný. Súd neprihliadol na sumu 2.230,- €, ako náhradu za úhradu splátok hypotekárneho úveru, nakoľko tento má za vyporiadaný v rámci dohody strany konania týkajúci sa predaja nehnuteľnosti. Predmetom dohody bol len zostatok spomínaného úveru, pričom uvedená časť predstavovala dar od rodičov na úhradu splátok úveru v čas, keď toto nemohlo zabezpečiť, rovnako aj suma vo výške 16,60 € za úhradu elektrickej energie a suma vo výške 741,- € za úhradu faktúr mobilného operátora. Žalobca požaduje náhradu vo výške 6.298,45 € ako zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí, nakoľko trvá, aby hnuteľné veci pripadli do vlastníctva žalovanej z dôvodu, že uvedené využívala a zamedzila disponovať alebo prevziať si hnuteľné veci patriace do BSM. Rovnako požaduje sumu vo výške 59.862,25 €, ktorú vynaložil z vlastného majetku na spoločný majetok, pozostáva z úspor na vkladnej knižke žalobcu, ktorý priniesol do manželstva v hodnote 9.958,18 € a ktoré boli použité na stavbu rodinného domu a zo sumy, ktorú žalobca nadobudol formou darov od svojich rodičov a to na uhradenie splátok hypotekárneho úveru Wüstenrot, a.s. vo výške 2.230 €; na uhradenie faktúry za spotrebu elektrickej energie vo výške 16,60 €; na uhradenie faktúr spoločnosti T-com v celkovej výške 741,- €; náklady za eskortu súvisiaci z trestným konaním, liekmi v celkovej výške 1.394,- €; dar od rodičov za hypotekárny úver č. zmluvy XXXXXXXXXX vo výške 184,47 € a dar od rodičov na stavbu rodinného domu v celkovej výške 35.551,- €. Hodnotu prác, ktoré otec žalobcu pri stavbe rodinného domu vynaložil ohodnocuje na sumu 9.787,- €, o ktorú suma bola súčasne zvýšená hodnota rodinného domu. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje hnuteľné veci uvedené v čl. II písm. a, pričom je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania BSM vyrovnávací podiel vo výške 66.160,70€ , alternatívne vyrovnávací podiel, ktorého výška predstavuje polovicu rozdielu hodnoty majetku, ktorý nadobudne titulom vyporiadania žalobca a majetku, ktorý nadobudne titulom vyporiadania žalovaná do troch dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3.1. Právna zástupkyňa žalobcu zaslala doplnenie odvolania proti rozsudku, kde žalobca zotrváva na dôvodoch odvolania, ktoré bližšie týkajúce sa peňažných darov od rodičov žalobcu, úspor žalobcu pred vstupom do manželstva, prácou otca žalobcu na stavbe, pomoc rodičov žalovanej, zohľadnenie záujmu detí, pomoc rodičov žalobcu v čase, keď stratil príjmy, dôchodkové sporenie žalobcu v Tatrabanke a.s., zlomyseľné konanie žalovanej, osobitne žiada, aby všetky súdne trovy hradila žalovaná. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd správne zaradil do BSM aj zostatok na účet žalovanej ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Žalovaná uvádza, že na účte žalobcu neboli rok žiadne obraty, čo je pochopiteľné, keďže došlo k zatknutiu z dôvodu trestného stíhania na základe obvinenia žalovanej. Žalobca sa snažil o mimosúdne vyporiadanie BSM, pričom je zrejmé, že žalovaná sa po dobu 6-tich rokov nechcela dohodnúť na rozdelení BSM. Žalovaná spôsobila svojim konaním, že sa musel žalobca zúčastniť prípravy na desiatky súdnych pojednávaní a strávil vyše roka vo vyšetrovacej väzbe, znášal finančné a kariérne straty, vznikli mu vážne zdravotné problémy zo súvisiaceho stresu, od roku 2006 ani jedenkrát nevidel svoje deti, ktorých stratu nesie ťažko. Napriek tomu nepodal kvôli deťom na žalovanú ani jedno trestné oznámenie, preto tvrdenie žalovanej, že šikanuje a poškodzuje jej záujmy, nezodpovedá skutočnosti. 5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, uviedla, že tvrdenia žalobcu sú zjavne nepravdivé a nezodpovedajú ani tomu, ako zdôvodnil rozsudok samotný súd. Súd oprel svoje rozhodnutia o výpoveď matky ale aj o výpoveď otca, ktorý explicitne potvrdil, že pokiaľ poskytovali dary, tak tieto boli určené pre syna, ako aj pre nevestu. Pokiaľ na stavbe pomáhal bolo to pre rodinu a nerobili žiadne rozdiely medzi synom a nevestou. Tvrdenia oboch rodičov žalobcu, že peniaze pravidelne odovzdávali aj žalovanej vyvracia hodnovernosť darovacích zmlúv, z ktorých vyplýva, že peniaze odovzdali k rukám žalobcu v deň ich výberu. Darovacie zmluvy boli vyhotovované. Úvahy súdu o tom, že zmluvy boli vyhotovené dodatočne potvrdzujú nielen rozpory vo výpovediach svedkov, ale aj okolnosť, že žalobca v rámci mimosúdnych rokovaní si uplatňoval vnos inej výške o viac ako 15.000 € nižší a tento bol následne korigovaný podľa dokladov, ktoré mal k dispozícií a z ktorých vykonštruoval svoje tvrdenia o vnosoch. Doklady boli doložené dodatočne po uplynutí podstatného času od podania žaloby a to bez zjavného dôvodu, keďže tieto zmluvy mali byť vypracované bez vedomosti žalovanej a mali ich vo svojej moci celý čas. Správne prvoinštančný súd vyslovil pochybnosť nad odporujúcim tvrdením svedkyne matky žalobcu, že žalovanej dôverovali, boli rodina, preto jej odovzdávali dary ak syn nebol doma, pričom vzápätí vo výpovedi tvrdí, že vyhotovením zmlúv sa chceli poistiť proti špekuláciám, teda, že žalovanej nedôverovali. Pokiaľ ide o uplatňované zápočty vo vzťahu k spotrebe energie, úhrady faktúr na telekomunikácie, úhrady eskorty, tieto nepatria do BSM. Ďalej uviedla, že ona vyzývala na prevzatie hnuteľnosti žalobcu opakovane, o čom svedčí e-mailová komunikácia právnych zástupcov, ale žalobca na termíny nereagoval a že deň pred odovzdaním nehnuteľnosti sa účelovo dostavil a domáhal sa v čase práceneschopnosti žalovanej vstupu do nehnuteľnosti za účasti polície. Následne však opäť pred kupujúcim potvrdil, že vo veci nemá záujem a bránil odovzdaniu nehnuteľnosti a splneniu záväzku voči kupujúcim. Kupujúci nehnuteľnosť použili na vlastnú potrebu alebo ich vyhodili. Za týchto okolností je záver súdu, že nie je možné tieto veci vyporiadať správny, keďže v čase rozhodovania o nich už neexistovali, resp. neboli vo vlastníctve strany. To, že boli úvery medzi stranami konania riadne vyporiadané vyplýva nielen z výpovede žalobcu, ale aj z kúpnej zmluvy a prehlásenia o spoločnom predaji, ktoré uzavreli strany. K úsporom na vkladnej knižke využila právna zástupkyňa účelovo tvrdenie o odovzdaní vkladnej knižke, keďže žalovaná si urobila zo zostatku vkladnej knižky kópiu, z ktorej je zrejmé, že na tejto nikdy obdobný obnos nefiguroval, ide o konanie výslovne účelové. Odvolacej námietke nároky žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné, založené na nepravdivých tvrdeniach. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 písm. c), 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu ani žalovanej nie je dôvodné. 8. Odvolací súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, z dôvodu, že i keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tej - ktorej strane konania a o tom, či a čo má jedna z nich plniť druhej na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak jedna strana konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c) C.s.p. viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 C.s.p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 387 C.s.p.) alebo zmeniť (§ 388 C.s.p.) alebo zrušiť (§ 389 O.s.p.). 9. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 10. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 11. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 12. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 13. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva strany a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Uvedená zásada neplatí absolútne a nie je možné prehliadnuť, čo sa stalo v medziobdobí medzi zánikom BSM a medzi jeho vyporiadaním. Pri rozhodovaní o prikázaní veci pri vyporiadaní BSM sa uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno ( najmä zo zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddelené bývanie manželov ) boli veci prikázané tej strane konania, ktorá ju mala naposledy v držaní a u ktorej došlo k ich amortizácii. 14. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. Samotná okolnosť oddeleného hospodárenia strany aj keď trvajúca dlhší čas, nemusí viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych podielov strany na spoločnom majetku, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jedného z strany proti druhému a rovnako nie je možné modifikovať výšku podielov len podľa miery účasti na rozvrate manželstva a ich príčin. 15. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov manželov. Nepochybne prínosom jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo spoločného majetku bolo uhradené, možno považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zabezpečenie alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale i hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu. 16. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. V súdenej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. resp. § 215 ods. 1 C.s.p. a jeho rozhodnutie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle 157 ods. 2,3 O.s.p. resp. § 220 C.s.p., pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Správne súd prvej inštancie ustálil čistú hodnotu BSM sumou 5.584,22€, správne v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka vykonal vyporiadanie určením rovnakých podielov oboch manželov a dospel k správnemu záveru, že žalovaná má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM t.j. sumu 2.145,85€. Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalobcu ani žalovanej uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutie. 18. Žalobca v odvolaní namietal a trval na tom, že od žalovanej požaduje náhradu vo výške 6.298,45 € ako zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí, ktoré počas konania riadne označil, nakoľko trval na tom, aby hnuteľné veci pripadli do vlastníctva žalovanej z dôvodu, že uvedené využívala a zamedzila disponovať alebo prevziať si hnuteľné veci patriace do BSM. Podmienkou vyporiadania veci patriacich do BSM je to, že v dobe rozhodnutia súdu existujú. Ak jeden z manželov po zániku BSM nakladal s vecou v rozpore zo zákonom, nemožno na jeho protiprávny úkon prihliadať a vec je potrebné zahrnúť do vyporiadania a jemu ju prikázať. Ak manžel napríklad vec zničil, nemožno mu ju prikázať, ale jeho vyporiadací podiel sa o hodnotu tejto veci zníži. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade neboli splnené podmienky, pre zníženie vyporiadacieho podielu žalovanej o sumu 6.298,45€ ako to žiadal žalobca, keď v konaní bolo preukázané, že časť hnuteľných vecí tak ako sú tieto označené v Protokole o odovzdaní a prevzatí vecí ( č.l 72 až 76, č.l. 92 až 96 spisu ) si žalobca prevzal. Ohľadom zvyšných hnuteľných vecí bola medzi stranami konania uzavretá dohoda o nakladaní s týmito veci, ktorá je súčasťou Protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti zo dňa 16.4.2012, keď žalobca so žalovanou ako predávajúci a odovzdávajúci nehnuteľnosť súhlasili s vyprataním nehnuteľnosti na ich vlastné náklady, ktoré zrealizuje kupujúci. To znamená, že de facto súhlasili s likvidáciou predmetných vecí na svoje náklady a preto sa ani jeden z nich nemôže domáhať náhrady hodnoty týchto vecí, ktoré boli zničené. 18.1. Žalobca zotrval aj počas odvolacieho konania na tom, že požaduje sumu vo výške 59.862,25 €, ktorú vynaložil z vlastného majetku na spoločný majetok, ktorú sumu súd prvej inštancie správne žalobcovi nepriznal. Táto suma podľa žalobcu pozostávala z úspor na vkladnej knižke vo výške 9.958,18 €, ktorú sumu priniesol do manželstva a ktoré prostriedky boli použité na stavbu rodinného domu, zo sumy 35.551,- € - dar od rodičov na stavbu rodinného domu, zo sumy 2.230,- € - darov od rodičov na uhradenie splátok hypotekárneho úveru Wüstenrot, a.s.; zo sumy 16,60 € - dar od rodičov na uhradenie faktúry za spotrebu elektrickej energie; zo sumy 741,- € - dar od rodičov na uhradenie faktúr spoločnosti T-com; sumy 1.394,- € - dar od rodičov na náklady za eskortu súvisiaci z trestným konaním, liekmi a pod.; sumy 184,47 € - dar od rodičov za hypotekárny úver č. zmluvy XXXXXXXXXX; sumy 9.787,- € - hodnota prác, ktoré vynaložil otec žalobcu pri stavbe rodinného domu o ktorú sumu bola súčasne zvýšená hodnota rodinného domu. 18.2. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že sumu 9.958,18 € ako úspory na vkladnej knižke žalobca vzniesol do manželstva. Žalobca spočiatku tvrdil, že tieto finančné prostriedky mal na vkladnej knižke vedenej vo VÚB, a.s., číslo vkladového účtu XXXXXXX-XXX/XXXX, ktorú vkladnú knižku mu odovzdala žalovaná ( č.l. 82 spisu ). Potom ako žalovaná tieto skutkové tvrdenia žalobcu vyvrátila, keď založila do spisu doklad o tom, že na tejto vkladnej knižke z názvom „H.“ bol ku dňu 20.3.1996 zostatok 27,-Sk ( č.l. 309 spisu), žalobca tvrdil, že na túto vkladnú knižku zabudol, a že peniaze boli uložené na inej anonymnej vkladnej knižke v Slovenskej sporiteľni, a.s., pričom vkladná knižka zostala potom ako ho zatkli doma a Slovenská sporiteľňa, a.s. ju nevie dohľadať ( č.l. 171 spisu ). Následne žalobca tvrdil, že 300.000,-Sk ( 9.958,18 €) dostal na vkladnej knižke ešte pred sobášom v roku 1997, kvôli neistej politickej situácii a z obáv inflácie tieto peniaze vybral, zrušil vkladnú knižku a peniaze uložil v rakúskych šilingoch do poštovej banky v Hainburgu ( č.l. 175 spisu ). Skutočnosti ohľadom úspor, ktoré mal žalobca vzniesť do manželstva, vzhľadom na rozporuplnosť výpovedí samotného žalobcu, zostali v konaní nepreukázané, len v rovine tvrdení, bez predloženia konkrétneho dôkazu v dôsledku čoho bola táto odvolacia námietka bezpredmetná. 18.3. Identicky nenáležitá je námietka týkajúca sa sumy 35.551,- € ako daru rodičov na stavbu rodinného domu. Žalobca jednoznačne nepreukázal darovanie týchto finančných prostriedkov výlučne jemu. V žalobe žalobca tvrdil, že dar poskytnutý rodičmi výlučne je jemu je vo výške 69.509,79€. Pri Návrhu na mimosúdne vyporiadanie BSM manželov zo dňa 2.5.2011 ( č.l. 49 spisu ) zmenil výšku darovanej sumy na čiastku 54.420,69€, pri Zmene návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 11.6.2012 ( č.l. 82 spisu ) dar rodičov predstavoval už len čiastku 35.551,-€. Žalobca ako dôkazy v tomto období o dare rodičov založil do spisu výpisy z účtov Slovenskej sporiteľne, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, neskôr na pojednávaní dňa 6.5.2014 založil žalobca do spisu Darovacie zmluvy v počet 10 kusov ( č.l. 402 až 411 ) a zároveň na tieto skutočnosti boli vypočutí rodičia žalobcu S. N. ( č.l. 228 spisu ) a S. N. ( č.l. 230 spisu ). Faktografia uvedeného vedie odvolací súd k presvedčeniu, že rozpornosť požadovaných nárokov, ako aj dodatočné predkladanie dôkazov, ktoré mali údajne existovať už v čase trvania manželstva, svedčí o účelovosti a dodatočnom zhotovovaní dôkazov. Výsluchy svedkov otca a matky žalobcu sú vzájomne rozporuplné a nevierohodné, keď v priebehu výsluchu postupne menili postoje k otázke darov, že pokiaľ dary poskytovali boli určené pre rodinu ako takú a nerobili rozdiely medzi nevestou a synom ( č.l. 229 spisu). Na jednej strane rodičia tvrdia, že dávali peniaze pre syna, na druhej, že dávali aj k rukám nevesty, lebo jej dôverovali, i keď v ďalšom matka žalobcu udáva, že jej nedôverovali a chceli sa preto darmi takto poistiť pred špekuláciami zo strany jej rodiny. Z listu, ktorý adresovala svojmu synovi ( č.l. 323 spisu), však vôbec nevyplýva, že vzťahy medzi žalovanou a rodičmi žalobcu boli narušené, skôr naopak. Písomné darovacie zmluvy obsahujú vyhlásenie, že obdarovaný nadobudne vlastnícke právo odovzdaním obdarovanému v hotovosti, alebo prevodom na účet. Podľa vyjadrení oboch rodičov poskytovali dary výlučne v hotovosti a to ja k rukám žalovanej, ak tam ich syn nebol, lebo jej dôverovali, tak ako to uviedla, matka žalobcu vo svojej výpovedi ( č.l. 233 spisu ), čo je v rozpore zo znením zmluvy. Účelom písomnej zmluvy malo byť darovanie peňazí, ktoré boli vybrané v hotovosti za účasti svedkov, ktorí sú podpísaní na darovacích zmluvách, pričom z ich výpovedí vyplýva, že o tom vedeli len rodičia žalobcu. Z výpovede matky žalobcu vyplýva, že v jednom momente mala identifikovať špekulácie zo strany rodiny žalovanej a preto začali uzatvárať písomné darovacie zmluvy, pričom prvá darovacia zmluva sa datuje už v roku 1999 ( č.l. 406 spisu ), kedy manželstvo strán konania bolo ešte harmonické. Nadovšetko tieto finančné čiastky tak ako sú uvedené v darovacích zmluvách mali byť darované v čase kedy dom strán konania už bol dokončený. Všetky vyššie uvedené skutočnosti, vo vzájomnej súvislosti vylučujú darovanie finančných prostriedkov vo výške 35.551,- € na stavbu domu a výlučne žalobcovi. 18.4. Bez možnosti privodiť na vec iný náhľad je aj námietka k sume 2.230,- € ( dar od rodičov na uhradenie splátok hypotekárneho úveru Wüstenrot, a.s.) a k sume 184,47 € ( dar od rodičov za hypotekárny úver č. zmluvy XXXXXXXXXX ) odvolací súd dodáva, že okrem tohto, že tieto ako dar neboli zo strany žalobcu vôbec preukázané, tak v konaní bolo preukázané, že tieto úvery boli pri predaji nehnuteľnosti medzi stranami konania riadne vyporiadané. Táto skutočnosť vyplýva z Prehlásenia o spoločnom predaji nehnuteľnosti ( č.l. 69 spisu ), z prednesu právneho zástupcu žalobcu ( č.l. 78 spisu ) ako aj zo samotného výsluchu žalobcu ( č.l. 170 spisu)/ v dôsledku čoho žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.6.2012 práve v tejto časti zobral žalobu späť. 18.5. Pokiaľ žalobca žiadal sumu 9.787,- € ako hodnotu prác, ktoré vynaložil jeho otec pri stavbe rodinného domu o ktorú sumu bola súčasne zvýšená hodnota rodinného domu, tak takýto jeho nárok je úplne nedôvodný. Investíciami vynaloženými z výlučného majetku jedného z manželov na spoločný majetok manželov totiž nie je práca jedného manžela pri stavbe domu patriace do bezpodielového spoluvlastníctva (pozri rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2655/98, sp. zn. 22 Cdo 1128/2005 ) a preto už vôbec nemôže byť investíciou práca jedného z rodičov pri stavbe domu patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. 18.6. Záverom odvolací súd k zápočtom súm 16,60 € ako dar od rodičov na uhradenie faktúry za spotrebu elektrickej energie 741,- € , dar od rodičov na uhradenie faktúr spoločnosti T-com, 1.394,- € dar od rodičov na náklady za eskortu súvisiaci z trestným konaním, liekmi a pod. dodáva, že tieto neboli zo strany rodičov žalobcu vynaložené na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale sa týkali výlučne jedného z manželov - žalobcu a preto tieto nie sú prínosom jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 19. K parite podielov, ktoré vo svojom odvolaní namietala žalovaná odvolací súd má zato, že tu nebol dôvod na určenie iných podielov, ako to v odvolaní namietala žalovaná, keďže žalobca bol právoplatne oslobodený spod obžaloby pre trestný čin zneužívania podľa § 201 ods. 1,2 písm. a),b) Trestného zákona a nebolo rovnako preukázané, že by sa žalobca nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí. Rozdielne podiely strán na spoločnom majetku nie je možné vyvodzovať so samotnej okolnosti oddeleného, keď nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jedného z strany proti druhému, ktoré v konaní preukázané neboli a rovnako nie je možné modifikovať výšku podielov len podľa miery účasti na rozvrate manželstva a ich príčin. 20. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania. 21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keď pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné prihliadnuť, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme obidvoch strán konania, ktorí sú povinní vyporiadanie previesť. Premieta sa tu u vyporiadania, že ide o tzv. iudiciu duplex ( žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný návrhom). Pri stanovení úspechu v konaní s poukazom na ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. nie je možné vychádzať z tohto, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní , je až v tom, akého podielu sa komu dostane. Ak je parita podielov rovnaká, čo je aj daný prípad je na mieste aby si každý z účastníkov hradil náklady konania zo svojho a správne preto súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania 22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. S poukazom na rovnaký čiastočný úspech strán v odvolacom konaní ( žalobca bol úspešný v časti odvolania žalovanej; žalovaná bola úspešná v časti odvolania podaného žalobcom ) odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).