Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/351/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311210608 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1311210608.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: BZK stav, s.r.o., Suchá nad Parnou 477, IČO: 44 415 958, zast.: JUDr. Ing. Miroslav Kadúc, advokát, Vajanského 40, Trnava proti žalovanému: Outdoor Media Service, s.r.o., Strojnícka 57, Bratislava, IČO: 36 736 104, zast.: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., Budatínska 47, Bratislava, IČO: 36 860 646 o zaplatenie sumy 8.053,32 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb 131/2011-640 zo dňa 19.10.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb 131/2011-640 zo dňa 19.10.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100 % jeho trov, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 25.8.2011 žiadal, aby mu žalovaný uhradil sumu 8.053,32 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.12.2009 až do zaplatenia s odôvodnením, že žalovaný si ako objednávateľ objednal v septembri 2009 u žalobcu ako zhotoviteľa dielo - stavebné práce na stavbe Hypernova Michalovce. Cena za dielo bola dohodnutá na základe dohodnutého rozpočtu v celkovej výške 172.375,07 eura. Stavebné práce začali dňa 14.9.2009, pričom boli ukončené a dielo odovzdané dňa 15.10.2009. Počas zhotovovania diela vyvstala potreba vykonania ďalších činností. Išlo o činnosti v celkovej výške 8.053,32 eura (čo predstavuje 5,56% celkovej ceny diela). Žalobca poskytnuté stavebné práce fakturoval faktúrou č. 51/09 na sumu 32.725 eura, faktúrou č. 52/09 na sumu 32.725 eura, faktúrou č. 60/09 na sumu 71.400 eura a faktúrou č. 68/09 na sumu 35.525,07 eura, ktoré žalovaný žalobcovi zaplatil a faktúrou č. 65/09 na sumu 8.053,32 eura, ktorú žalovaný žalobcovi nezaplatil. 3. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že vykonanie naviac prác sa týkalo niektorej zo zmlúv o dielo, ktoré súd vyššie spomínal, ani že by účastníci konania uzavreli na ich vykonanie buď písomnú zmluvu alebo aspoň ústnu zmluvu, teda žiadnym dôkazom nepreukázal, že 1. by vykonal predmetné naviac práce, že 2. by ich odovzdal žalovanému a že by ich žalovaný bol prijal. Na zdôvodnenie tohto záveru prvoinštančný súd uviedol, že žalobca bol povinný preukázať samotné vykonanie prác naviac, ktorých zaplatenie si u žalovaného účtoval faktúrou č. 65/09. Predmetom fakturácie uvedenej faktúry boli „stavebné práce naviac na objekte Hypernova Michalovce“ na sumu 8.053,32 eura. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalobca nepripojil k tejto faktúre žiaden súpis vykonaných prác, ktorý by potvrdil ich skutočné vykonanie, pričom potreba vykonania týchto naviac prác a ich prípadné reálne vykonanie neboli uvedené ani v stavebnom denníku za obdobie od 14.9.2009 do 15.10.2009, ktorý sa týkal stavby Hypernova Michalovce, ani v záznamoch z kontrolných dní zo dňa 9.9.2009, 18.9.2009, 25.9.2009, 2.10.2009, 16.10.2009 a 23.10.2009, ktoré sa týkali stavby Hypernova Michalovce. Podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené tvrdenie žalobcu, že by pre žalovaného vykonal predmetné práce naviac, neosvedčili vo svojich svedeckých výpovediach ani svedkovia U.. W. M., C. E. a U.. Z. I.. Ohľadom žalobcom predloženého listinného dôkazu - tabuľky prác naviac prvoinštančný súd konštatoval, že tento neobsahuje prejav vôle žalovaného (teda ani pečiatku ani podpis zodpovednej osoby, oprávnenej konať za žalovaného), z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný práce naviac uvedené v tejto tabuľke aj skutočne prevzal. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal samotné vykonanie naviac prác, ktorých zaplatenia sa domáhal od žalovaného faktúrou č. 65/09. Konajúci súd súčasne prijal záver, že žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že by žalovanému odovzdal naviac práce a žalovaný naviac práce skutočne prevzal aj v prípade, že by ich žalobca aj vykonal, pričom poukázal na § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z vykonaných dôkazov, teda ani zo stavebného denníka za obdobie od 14.9.2009 do 15.10.2009, ktorý sa týkal stavby Hypernova Michalovce, ani zo záznamov z kontrolných dní zo dňa 9.9.2009, 18.9.2009, 25.9.2009, 2.10.2009, 16.10.2009 a 23.10.2009, ktoré sa týkali stavby Hypernova Michalovce nevyplývalo žalobcovo odovzdanie a žalovaného prevzatie žiadnych prác naviac, z čoho mal prvoinštančný súd za to, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému skutočne odovzdal naviac práce a že žalovaný aj reálne prevzal takéto naviac práce, ktorých zaplatenie si žalobca od žalovaného uplatnil faktúrou č. 65/09. Okrem uvedeného žalobca zároveň ani nepreukázal skutočnosť, že by si žalovaný takéto naviac práce u žalobcu objednal. Súd prvej inštancie preto nemohol vyhovieť argumentácii žalobcu, že žalovaný mu je povinný za naviac práce zaplatiť, nakoľko nemal v zmysle § 43 ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka za preukázané, že účastníci konania mali medzi sebou uzavretú ústnu zmluvu podľa § 536 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej by bolo vykonanie naviac prác, ktorých zaplatenie si žalobca uplatnil v tomto konaní. K žalobcovmu tvrdeniu, že žalovaný vykonanie naviac prác uznal, a to žalovaným vyjadrením zo dňa 25.5.2010 a k nemu pripojenou tabuľkou, súd prvej inštancie uviedol, že predmetné písomné vyjadrenie žalovaného nepovažoval za uznanie ceny za predmetné naviac práce, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní, pretože žalovaný v tejto listine iba uvádzal, že pri zmluvných vzťahoch účastníkov konania, týkajúcich sa výstavby Hypernov Humenné, Bardejov, Michalovce, Spišská Nová Ves a Komárno boli vykonané žalobcom naviac práce, pričom však jednoznačne nepotvrdil, že išlo o v tomto konaní posudzované naviac práce a navyše uviedol, že celá cena naviac prác už bola žalovaným zaplatená, do konca že žalovaný zaplatil žalobcovi viac, ako žalobca reálne pre žalovaného vykonal. V pripojenej tabuľke k tomuto vyjadreniu boli uvedené sumy za jednotlivé typy prác, pričom pri Hypernove Michalovce bola uvedená cena naviac prác vo výške 6.767,50 eur bez DPH. Pripojená tabuľka bola predložená opäť bez akéhokoľvek reálneho prejavu vôle účastníkov konania, tzn. bez pečiatky a podpisu ktoréhokoľvek účastníka konania alebo osoby oprávnenej za nich konať, preto ju prvoinštančný súd za hodnoverný dôkaz nepovažoval. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že v konaní nebol preukázaný jednoznačný prejav vôle žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný uznal svoju povinnosť (buď zákonnú alebo zmluvnú) zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú cenu naviac prác faktúrou č. 65/09 čo do dôvodu a výšky tak, ako to vyžaduje § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Konajúci súd poukázal i na závery znaleckého dokazovania, z ktorých vyplývalo, že žalobca na základe ním predložených dokladov jednoznačne nepreukázal, že ním uplatnené naviac práce boli vykonané, nakoľko vykonanie takýchto naviac prác nebolo uvedené ani v stavebnom denníku, ani v záznamoch z kontrolných dní a žalobcom predložená tabuľka naviac prác druhovo nešpecifikovala údajne vykonané naviac práce. Na základe vyššie uvedených argumentov súd prvej inštancie žalobcovej žalobe nevyhovel, nakoľko ho považoval za nepreukázaný, resp. považoval za jednoznačne nepreukázané, že by si žalovaný predmetné naviac práce u žalobcu objednal (čím by v zmysle §43a ods. 1 Občianskeho zákonníka doručil žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy), že žalobca skutočne predmetné naviac práce vykonal a v prípade, že by ich vykonal, tak v akom rozsahu (v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka), že žalovaný skutočne takéto naviac práce od žalobcu prevzal (čím by v zmysle §43c ods. 1 Občianskeho zákonníka akceptoval žalobcov návrh na uzavretie zmluvy) a že žalovaný svoju povinnosť zaplatiť za takéto práce naviac uznal (v zmysle § 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka). O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a ), b), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). V prvom rade namietal, že okresný súd zlyhal pri identifikácii právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorého existencia bola nepochybne preukázaná. Žalobca pritom v konaní opakovane poukázal na list zo dňa 21.5.2010, ktorým žalovaný reagoval na výzvu na zaplatenie. V tomto liste žalovaný explicitne potvrdzuje dohodu o prácach navyše, keď píše „okrem dohodnutého rozsahu prác boli s odsúhlasením nášho klienta vykonané aj práce navyše, ktoré boli fakturované rovnako“. V predmetnom liste je následne v prílohe pripojená tabuľka zaznamenávajúca prehľad vykazujúci práce a dodávky žalobcu, pričom samotný kontext listu naznačuje, že žalovaný si bol nielen vedomý prác navyše, ale ich dokonca aj uznal a jediná skutočnosť, o ktorej žalovaný polemizoval, nebola samotná existencia prác naviac, ale finančné ocenenie celkovej hodnoty prác na všetkých piatich Hypernovách. Súd prvej inštancie vyhodnotil pripojenú tabuľku za nehodnoverný dôkaz, pretože bola predložená bez akéhokoľvek reálneho prejavu vôle účastníkov konania, to znamená bez pečiatky a podpisu ktoréhokoľvek účastníka konania alebo osoby oprávnenej za nich konať, pričom žalobca s uvedeným záverom jednoznačný súhlasil. Je presvedčený o tom, že absencia pečiatky či podpisu na dokumente, ktorý je prílohou k riadne podpísanému a osvedčenému listu, nemôže byť dôvodom na jeho degradáciu v rámci procesu dokazovania. Má za to, že predmetnú tabuľku je nutné vnímať ako integrálnu časť listu, ktorý je nespochybniteľným prejavom vôle žalovaného a spĺňa všetky náležitosti stanovené pre platnosť právneho úkonu. Žalobca zdôraznil, že autorom listu, ako aj predmetnej tabuľky pripojenej v prílohe listu, je žalovaný. Žalovaný zastáva názor, že okresný súd v dôsledku popretia predmetnej tabuľky ako relevantného dôkazu nemohol komplexne a správne posúdiť skutkové okolnosti prípadu, čo viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca ďalej uviedol, že vykonanie práce naviac bolo bežnou súčasťou pracovného procesu, keďže sa väčšinou jedná o také práce, ktoré sa nedajú vopred predpokladať, avšak pre komplexné ukončenie sú práce nevyhnutné. Obchodné zvyklosti, ktoré si medzi sebou žalobca a žalovaný vytvorili, zahŕňali nielen vzájomnú dôveru, ale praktické postupy ako napríklad spôsob odovzdania stavby a následnej fakturácie vykonaných prác. Do okruhu zaužívaných obchodných zvyklostí medzi žalobcom a žalovaným je možné zahrnúť aj systematiku vykonávania potrebných prác naviac, ktorá vyplynula z obdobných situácií predchádzajúcim výstavbe Hypernova Michalovce. Uvedené navyše tvrdil žalovaný, ako aj jeho konateľ W. M. a taktiež pracovníci nezávislého stavebného dozoru. S poukazom na uvedené skutočnosti je žalobca presvedčený, že žalovaný pri dodržaní zásady základnej podnikateľskej obozretnosti mohol a mal vedieť o existencii prác naviac, pričom posudzujúc predloženú listovú dokumentáciu a vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného sa nedá dôjsť k inému záveru ako tomu, že o existencii prác naviac žalovaný nielenže vedel, dokonca ich aj schválil a následne fakturoval svojmu obchodnému partnerovi. Okrem popretia existencie predmetného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ku ktorému okresný súd dospel podľa názoru žalobcu na základe nesprávnych skutkových zistení, žalobca nesúhlasil ani so záverom, že nepreukázal, že by boli práce reálne vykonané a tiež nepreukázal, že by žalovanému odovzdal sporné práce naviac a že by ich žalovaný prijal. Žalobca má za to, že samotná existencia vykonaných prác jednoznačne vyplýva zo svedeckých výpovedí, pričom poukázal na výpoveď U.. Z. I. a C. E.. Žalobca ďalej poukázal na podanie zo dňa 24.6.2014, ktorým spoločnosť TERNO Group, k.s. (právny nástupca AHOLD Retail Slovakia, k.s.), že od žalovaného obdržala faktúry so súpisom a špecifikáciou prác naviac na sumu 8.789,96 eur bez DPH, čo zodpovedá sume vo faktúre žalobcu č. 65/09 voči žalovanému bez DPH, poníženej o 30 % (teda o sumu, ktorá predstavuje rabat žalovaného). Okrem uvedeného predmetné podanie vymedzuje žalovaného ako zhotoviteľa naviac prác, ktoré sú špecifikované v prílohe podania a sú totožné so špecifikáciou vykonaných prác naviac v prílohe k faktúre č. 65/09, ktorú vystavil žalobca žalovanému. Táto zhoda podľa názoru žalobcu dokazuje nielen existenciu prác naviac, ale aj ich faktické prevzatie zo strany žalovaného. Ak by tento predpoklad nebol naplnený, nebolo by možné vystavenie faktúr zo strany žalovaného spoločnosti AHOLD Retail Slovakia, k.s., keďže vyhotovenie predmetných prác naviac zo strany žalobcu a ich prevzatie zo strany žalovaného boli nutnými predpokladmi takéhoto právneho úkonu. Uvedený spôsob fakturácie sa realizoval rovnako ako pri ostatných piatich Hypernovách, ktoré realizoval žalobca pre žalovaného, ktorý ich následne s prirážkou fakturoval spoločnosti AHOLD Retail Slovakia, k.s. Ak by žalovaný predmetné práce naviac neprevzal, je len ťažko predstaviteľné, že by tieto práce následne fakturoval a dostal by za ne zaplatené. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne pre nedostatok dôvodov. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ignoroval žalobcove zásadné argumenty, pričom spravidla prihliadol k tým na strane žalovaného. V súvislosti so znaleckým dokazovaním žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že znalkyňa nemala k dispozícii všetko potrebné k vypracovaniu znaleckého posudku. Súčasne poukázal na skutočnosť, že ak by odvolací súd tomuto odvolaniu vyhovel, pričom by napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu, nariadenie prípadného znaleckého dokazovania formou ohliadky stavby by mohlo byť sťažené, ak vôbec možné, vzhľadom na výrazné zmeny v priestoroch stavby, ktoré boli realizované od doby, kedy boli vykonané pôvodné práce naviac. Žalobca odvolaním napadol aj výrok o trovách konania, ktoré považuje za neproporčne a arbitrárne stanovené. Prezentoval názor, v zmysle ktorého povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému 100 % jeho trov konania neodzrkadľuje priebeh konania a rovnako nie je adekvátnym zhodnotením jednotlivých pojednávaní. Rozsah povinnosti nahradiť trovy považuje žalobca za značne nespravodlivý, ktorý zjavne zohľadňuje len jednostranné kritériá a nevychádza z komplexného posúdenia priebehu konania. Uviedol, že dôvodom pre zrušenie, či zmenu napadnutého rozsudku v časti trov právneho zastúpenia je najmä skutočnosť, že dĺžka trvania konania nebola ovplyvnená výhradne konaním žalobcu, ale aj ostatnými subjektmi participujúcimi v rámci súdneho procesu. Podľa názoru žalobcu mal súd prvej inštancie aplikovať § 147 ods. 1 O.s.p., pretože žalovaný svojím správaním zavinil vznik takých trov konania, ktoré by inak neboli vznikli. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, prípadne napadnutý rozsudok v celom rozsahu zruší a vec vráti na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Prejednaním veci podľa § § 379 - 380 CSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a z nich len tých relevantných odvolacích dôvodov, ktoré boli predmetom uplatneného nároku žalobcu pred súdom prvej inštancie, za konštatovania uzavretého skutkového stavu podľa § 383 ods. 1 CSP krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, vychádzajúc z dôkazov, ktoré strany sporu boli povinné označiť na preukázanie svojich tvrdení (§ 132 ods. 1 CSP). Prvoinštančný súd z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a vo vzťahu k napadnutému rozsudku ich správne i právne vyhodnotil. Pri konštatovaní vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku okresného súdu a stotožnenia sa s podstatnými dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za súladné s § 220 ods. 2 CSP. 8. Žalobca v podanom odvolaní namieta záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca v konaní nepreukázal, že si žalovaný u neho naviac práce objednal, že ich žalobca vykonal a že ich odovzdal žalovanému. Žalobca v rámci svojej argumentácie na preukázanie skutkového stavu poukazuje na listinný dôkaz - list žalovaného zo dňa 25.5.2010 spolu s prílohou (tabuľkou), ktorý bol reakciou žalovaného na výzvu žalobcu na platenie. Uvedený dôkaz má podľa názoru žalobcu osvedčovať existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným ohľadom dotknutých naviac prác, vykonanie týchto prác žalobcom, ako aj ich prevzatie žalovaným. 9. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka je povinnosťou zhotoviteľa dielo riadne vykonať v súlade so zmluvou a odovzdať ho objednávateľovi. Základnou povinnosťou objednávateľa je riadne ponúknuté plnenie prevziať (§ 537 ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom mu súčasne vzniká povinnosť zaplatiť cenu za vykonanie diela. Nárok na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi, ak si strany nedohodnú niečo iné, len úspešným vykonaním diela, tzn. riadnym splnením záväzku (§ 554, § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka). V prípade, že zhotoviteľ požaduje zaplatenie ceny za vykonané práce naviac, musí preukázať, že rozsah a druh prác dohodol so žalovaným, že tieto práce pre žalovaného vykonal, že tieto práce žalovaný prevzal a skutočnosť, že za vykonané práce dohodol so žalovaným výšku ceny (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.7.2012, sp. zn. 41Cob 7/2012). 10. Z výsledkov dokazovania vykonaným prvoinštančným súdom vyplynulo, že faktúra č. 65/09, ktorou žalobca fakturoval žalovanému naviac práce, neobsahuje žiaden súpis týchto naviac prác, pričom ani v stavebnom denníku za obdobie od 14.9.2009 do 15.10.2009 nie je záznam o ich vykonaní. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie ďalej konštatuje, že žalobca v konaní neprodukoval dôkazy na preukázanie tvrdenia, že predmetné naviac práce odovzdal žalovanému. Súčasne je nutné uviesť, že skutočnosť o vykonaní a odovzdaní naviac prác nie je možné vyvodiť ani z prípadnej následnej fakturácie týchto prác žalovaného voči jeho objednávateľovi, pretože táto skutočnosť preukazuje záväzkový vzťah iba medzi žalovaným a jeho objednávateľom a súčasne nepreukazuje, že predmetné práce vykonal práve žalobca. 11. Písomné vyjadrenie žalovaného, resp. jeho vtedajšieho právneho zástupcu, zo dňa 25.5.2010 podľa mienky odvolacieho súdu nekonvalidovalo nedostatky týkajúce sa nepreukázania dohody o rozsahu, cene, vykonaní a odovzdaní sporných naviac prác. V predmetnom vyjadrení žalovaný uviedol, že pri zmluvných vzťahoch strán sporu týkajúcich sa výstavby Hypernov Humenné, Bardejov, Michalovce, Spišská Nová Ves a Komárno boli žalobcom vykonané naviac práce, pričom je nutné uviesť, že z daného vyjadrenia a jeho prílohy nie je zrejmé, či sa jedná o zhodné naviac práce, ktoré boli posudzované v tomto konaní. Okrem uvedeného žalovaný v dotknutom vyjadrení tiež uviedol, že celá cena naviac prác bola už uhradená. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno konštatovať, že predmetný listinný dôkaz - písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.5.2010 vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi (faktúra č. 65/09 bez súpisu fakturovaných prác, absencia zápisu sporných naviac prác v stavebnom denníku v rozhodnom období, svedecké výpovede U.. W. M., C. E. a U.. Z. I., znalecký posudok B.. U.. Y. Z., Z.. č. 3/2013 zo dňa 12.3.2014, v zmysle ktorého v stavebnom denníku ani v zápisoch z kontrolných dní nebolo uvedené, kedy a aké naviac práce a v akom rozsahu boli vykonané na Remodelingu Hypernova Michalovce) neosvedčuje skutočnosti nevyhnutné na priznanie nároku žalobcovi. 12. Keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vyhodnotil relevantné dôkazy a aj správne právne vec posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).