Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/392/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311211272 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1311211272.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Otvorená občianska spoločnosť, Zombova 39, Košice - Sídlisko KVP, IČO: 35 556 404 proti žalovanému: SR - Ministerstvo školstva SR, Stromová 1, Bratislava, o určenie, že žalovaný porušil antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z.z. a o zaplatenie 150 000,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, zo dňa 26. 11. 2012, č.k. 43C/123/2011-132, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. 11. 2012, č.k. 43C/123/2011-132 p o t v r d z u j e. Žalovanému súd nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu vo veci zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 14.09.2011 sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný porušil antidiskriminačný zákon podľa § 2a ods. 9 zákona č.365/2004 Z. z. nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a súčasne aj zaplatenia sumy 150 000,- eur titulom náhrady jeho nemajetkovej ujmy. Skutkovo návrh vo veci samej žalobca odôvodnil vo vzťahu k obom žalobným petitom tvrdením, že dňa 30.06.2005 bola medzi ním ako prijímateľom a žalovaným ako poskytovateľom pomoci uzavretá zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. K./XXX/ XXXX podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) v spojení s § 20 ods.2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorú za žalobcu ako registrované občianske združenie - právnickú osobu uzavrel jej štatutárny zástupca P.. Z. C. (ďalej len Zmluva). Podľa zmluvného dojednania v čl. II. bod 2 účelom tejto zmluvy bolo spolufinancovanie schváleného projektu prijímateľa poskytnutím nenávratného finančného príspevku zo strany poskytovateľa pomoci. Podľa čl. VII ods. 2 žalobca ako prijímateľ bol povinný uhrádzať výdavky dodávateľovi z vlastných zdrojov a tieto mu mali byť pri jednotlivých platbách refundované v pomernej výške. Podľa čl. VII ods. 10 zmluvy v prípade, ak prijímateľovi vznikol nárok na vyplatenie platby formou nenávratného finančného príspevku resp. jeho časti, táto mala byť vyplatená na účet prijímateľa do 90 dní. Doba realizácie projektu bola medzi účastníkmi konania dohodnutá do 31.1.2008. Celkom za dobu trvania projektu bolo poslaných 30 žiadostí o refundáciu, z ktorých žalovaný refundoval len 14 žiadostí.. Včas refundoval len prvú žiadosť a v ostatných platbách bol v omeškaní viac ako 360 dní. Z dôvodu neuhradených žiadostí číslo 15 až po číslo 30, voči ktorým nebola zo strany Ministerstva školstva SR podaná žiadna výhrada, žalobca ako združenie bez finančných príjmov nemalo dostatok prostriedkov na úhradu mzdy a odvodov mzdy pre troch zamestnancov, ktoré musel zabezpečiť z vlastných príjmov štatutárny zástupca žalobcu. Napriek opakovaným sťažnostiam adresovaným podpredsedovi vlády resp. poslaných ministrovi školstva SR, nebola žalobcovi vyplatená dlžná čiastka v tom čase vo výške 1 200 000,- Sk s odôvodnením, že boli zistené nedostatky v jeho účtovníctve a chýbajúce refundácie budú vyplatené až po ich odstránení. V mesiaci september 2008 prevzal žalobca oznámenie o zrušení projektu z dôvodu neodstránených nedostatkov v jeho účtovníctve, zistených v roku 2007. A to aj napriek tomu, že kontrola bola vykonaná dva mesiace pred ukončením projektu, ktorý trval viac ako 30 mesiacov. Rovnaký prípad malo podľa skutkového tvrdenia žalobcu aj združenie G., konajúce v zastúpení štatutárneho zástupcu p. Z. S., ktorý sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia úrokov. Vzhľadom na medializované udalosti okolo čerpania fondov EU zákazkami p. E. - spolužiaka ministra školstva v projekte pre B. P. alebo pre Štátny inštitút odborného vzdelávania, alebo prácu dcéry ministra školstva p. Z. v projekte z fondov EU pre Štátny pedagogický ústav, označil žalobca svoju diskrimináciu v zmysle § 2a ods. 9 zákona č. 365/2004 Z.z. v tom, že tieto projekty dostávali refundáciu, resp. zálohové platby v súlade so zmluvou. Rozdiely vo vyplácaní refundácie boli aj v uprednostňovaní refundácii pre občianske združenie B. LC. Nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania tak žalovaný diskriminoval žalobcu nevyplatením refundácii viac ako rok po lehote ich splatnosti. Na základe uvedeného diskriminačného konania žalovaného si žalobca uplatnil aj druhý žalovaný nárok na zaplatenie sumy 150 000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z. 2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Namietol, že z dôvodu porušenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a z dôvodu porušenia ďalších ustanovení Zmluvy listom zo dňa 08.09.2008 žalovaný odstúpil od Zmluvy so žalobcom, pričom odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 19.09.2008. Navyše žalovaný sa sám voči žalobcovi domáha vrátenia poskytnutého peňažného plnenia na základe prvých 14 žiadostí žalobcu o platbu, a súdne konanie je vedené na Okresnom súde E. II pod sp. zn.19C/73/2011. Neuhradené platby pod č. XX až XX žalovaným boli z dôvodu vážnych pochybnosti o oprávnenosti uplatnených výdavkov. Poukázal na to, že Špecializovaný trestný súd rozsudkom sp. zn. 3T/10/2010 zo dňa 24.08.2010 uznal štatutárneho zástupcu žalobcu P.. Z. C. za vinného na tom skutkovom základe, že predkladal žalovanému žiadosti o platby na refundáciu pracovných výkazov svojho zamestnanca Q.. Z. Q., hoci tento zamestnanec odpracoval menej ako štatutárny zástupca vyčíslil. Za to bol P.. C. uznaný vinným a právoplatne odsúdený. Žalovaný sa voči žalobcovi nedopustil žiadnej diskriminácie, a z jeho strany šlo len o dôvodné dodržiavanie zmluvy. Aj s prihliadnutím k právoplatnému trestnému rozsudku bol postup žalovaného pri nevyplatení žiadostí o platby žalobcovi oprávnený a nediskriminačný. Práve na základe protiprávneho konania štatutárneho zástupcu žalobcu došlo k porušeniu zmluvného vzťahu a v trestnom konaní bol P.. Z. C. zaviazaný aj k náhrade vecnej škody. Protiprávne konanie štatutárneho zástupcu žalobcu bolo dôvodom odstúpenia od Zmluvy zo strany žalovaného, čo nemožno právne kvalifikovať za diskrimináciu žalobcu. Pokiaľ žalobca poukázal na iné subjekty, ktorým žalovaný poskytol plnenia, tieto subjekty svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému neporušili, resp. neporušili ich tak zásadne ako ich porušil žalobca. 3. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1; 2a ods. 2, 3, 9; 3 ods. 1; 9 ods. 2, 3 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len Antidiskriminačný zákon). Konštatoval, že účelom tohto zákona je úprava zásady rovnakého zaobchádzania len v niektorých, taxatívne vymedzených oblastiach, v ktorých musia povinné subjekty dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania, pričom medzi povinné subjekty zákon označuje predovšetkým štátne orgány. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania zákon vymedzuje taxatívne pre oblasti sociálneho zabezpečenia, poskytovania zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb vrátane bývania, vzdelávania, pracovných a obdobných vzťahov, kde sa zakazuje diskriminácia z dôvodu pohlavia, rasového dôvodu, národnostného resp. etnického pôvodu. V pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch sa rozširuje aj o zákaz diskriminácie v náboženskom vyznaní, viere, veku, sexuálnej orientácii, zdravotnom postihnutí. V prejednávanej veci z predloženej Zmluvy mal súd za preukázané, že na strane v žalobe označeného žalovaného ako „Slovenská republika - Ministerstvo školstva“ nie je daná jeho vecná pasívna legitimácia. Zo znenia Zmluvy jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá medzi Ministerstvom školstva SR, t.j. štátnym orgánom v hmotnoprávnom postavení poskytovateľa pomoci (SORO) a konečným prijímateľom t.j. žalobcom, v zastúpení ktorého konal štatutárny zástupca P.. Z. C.. Z nedeliteľných súčasti zmluvy vo forme pripojených príloh nevyplýva žiadna zmena účastníka tohto zmluvného vzťahu, od ktorej by bola daná vecná pasívna legitimácia Slovenskej republiky v procesnom postavení žalovaného vo veci. Rovnako zo Zmluvy vyplýva, že Ministerstvo školstva SR konalo ako právnická osoba vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Účastníci zmluvy podriadili svoj právny vzťah hmotnoprávnej úprave podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, a z tohto obchodno záväzkového vzťahu vymedzeného v Zmluve vyplýva, že sa netýkal žiadnej z oblastí zakazujúcich diskrimináciu z dôvodov podľa § 2 ods. 1, taxatívne vymedzených § 5 resp. § 6 Antidiskriminačného zákona. Žalobca podľa citovaného zákona bol povinný v žalobe označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania ako žalovaného. Nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného označeného ako Slovenská republika je sám o sebe dôvodom, pre ktorý je súd povinný žalobu bez ďalšieho zamietnuť. Avšak aj nezávisle od označeného žalovaného, by nebolo možné žalobe vo veci samej vyhovieť. Pre úspešnosť určovacej žaloby sa vyžaduje existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacia žaloba má vždy preventívny charakter a preto, ak už došlo k porušeniu práva, resp. došlo k ohrozeniu právneho vzťahu, nie je určovací návrh opodstatnený a žalobca má v takomto prípade možnosť podať priamo žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b) OSP. Súčasne za podmienok vymedzených v Antidiskriminačnom zákone sa môže žalobca domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd zdôraznil aj ďalšiu právne významnú skutočnosť, že Ministerstvo školstva SR ako účastník Zmluvy tým, že od nej odstúpil dňa 08.09.2008, uplatnil len jeho právo, ktoré mu priznal priamo zákon a aj zmluvné dojednanie účastníkov Zmluvy. Samotné odstúpenie od zmluvy tak nemožno považovať za diskrimináciu. V prípade, ak by k odstúpeniu od zmluvy mal dôjsť v rozpore so zákonom, resp. zmluvou, zostáva druhému účastníkovi zmluvy zachované právo na náhradu škody. Podstatným v tejto súvislosti je fakt, že za protiprávne konanie štatutárneho zástupcu žalobcu pri plnení povinnosti zo Zmluvy bol tento štatutárny zástupca právoplatne uznaný za vinného z trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Tr. zák.. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému s plným úspechom v spore náhradu trov nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 4. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca podaním doručeným súdu dňa 27. 11. 2013. Namietol nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného je nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Podľa jeho názoru v žalobe jasne určil žalovanú stranu ako Ministerstvo školstva SR na adrese K.. V celej žalobe je iba raz v jednej vete nesprávne uvedené: ..... Slovenská republika porušila antidiskriminačný zákon .... Namiesto slova Slovenská republika tam malo byť napísané Ministerstvo školstva SR. Nemôže preto súhlasiť so zamietnutím žaloby pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Vo veci zástupca žalobcu nebol vypočutý napriek tomu, že žiadal súd, aby bol osobne vypočutý. Súd nevykonal ani dokazovanie tak ako to požadoval žalobca. Konkrétne ako boli vyplácané refundácie B., kde realizátorom projektu bola firma L., čo je firma spolužiaka pána ministra. Taktiež žiadal preveriť ako boli vyplácané refundácie Štátnemu pedagogickému ústavu, ktorý v rámci projektu z eurofondov zamestnával dcéru pána ministra; a aj voči iným subjektom - realizátorom projektov. 5. Súd prípisom zo dňa 29. 11. 2013 doručil odvolanie na vyjadrenie žalovanému. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 6. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 7. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, odôvodnenia napadnutého rozsudku a postupu, ktorý mu predchádzal, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci ( § 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1,2 CSP. 8. K odvolacím námietkam žalobcu považuje odvolací súd zdôrazniť len nasledovné: Je správny záver súd prvej inštancie, že žalovaný tak ako je označený v žalobe zo dňa 2.9.2011, nemá pasívnu legitimáciu v spore. Diskriminačný zásah, ktorý má byť základom uplatnených nárokov žalobcu, je viazaný na Zmluvu zo dňa 30.6.2005 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorú za poskytovateľa priamo uzavrelo Ministerstvo školstva SR, ako samostatná právnická osoba. Žalovaných nárokov by sa preto žalobca mohol domáhať priamo od tohto ústredného orgánu štátnej správy, a nie od Slovenskej republiky. Už táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby bez potreby ďalšieho konania vo veci samej. Neobstojí odvolacia námietka, že v obsahu podanej žaloby je Slovenská republiky uvedená len raz. Pre súd je záväzné označenie žalovanej strany v spore v podanej žalobe, pričom v prejednávanej veci žalovaná strana bola v žalobe nepochybne označená ako Slovenská republika - Ministerstvo školstva. Následne aj v samotnom obsahu žaloby sa Slovenská republika uvádza ako žalovaná strana. 9. V priebehu konania neboli porušené ani procesné práva žalobcu v súvislosti s prejednaním veci na pojednávaní 26.11.2012 v neprítomnosti zástupcu žalobcu. Žalobca predvolanie na pojednávanie riadne prevzal dňa 18.9.2012, pričom jeho súčasťou bolo poučenie o jeho procesných právach v spore, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP o povinnosti označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončí. Neprítomnosť žalobcu ospravedlnil jeho štatutárny zástupca P.. Z. C. podaním zo dňa 18.10.2012 pre nedostatok finančných prostriedkov na cestovné z E. do C.. Súčasne požiadal, aby bol vypočutý vo veci dožiadaným súdom v E.. Neviedol však skutočnosti, ku ktorým má byť vypočutý a ani dôvod, pre ktorý ich nemohol uviesť vo veci písomne. Po vykonanom dokazovaní oboznámením všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, súd na pojednávaní upustil od výsluchu P.. Z. C. pre dôkaznú nadbytočnosť. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcom nebol P.. Z. C. ako fyzická osoba, ale občianske združenie, ktoré mohlo byť zastúpené v spore aj inou osobou ako štatutárnym zástupcom v súlade so stanovami alebo na základe plnej moci. 10. Vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie označeného žalovaného, sa súd prvej inštancie nad rámec nutného dokazovania zaoberal žalobou v merite veci. Jeho závery sú aj v tomto smere vecne správne, ale odvolací súd nepovažuje za potrebné sa nimi bližšie zaoberať pre vadné označenie žalovanej strany. 11. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný opätovne plne úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli. Odvolací súd žalovanému preto nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).