Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/158/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312206924 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312206924.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: M. U., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XX, N., v zast.: L.. T. U. Y.., D.. XX.XX.XXXX, N. D. R. L., N. proti žalovanej: O. U., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XX, N., v zast.: Čarnogurský ULC s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom: Tvarožkova 5, Bratislava, o zaplatenie 1.939,33 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 10C/51/2012-186, zo dňa 20.10.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Svojím druhým výrokom žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v plnej výške. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 01.06.2012, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 1.939,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.06.2012 do zaplatenia. 3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ohliadkou nehnuteľnosti a z takto zisteného skutkového stavu považoval za preukázané, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Slovenská S.. Strany sporu sú súrodenci, žalobcov podiel predstavuje 5/6 a žalovanej 1/6. Ide o starší rodinný dom, pôvodne rodičovský so záhradou. V konaní nebolo sporné, že žalovaná nehnuteľnosť neužíva, žalobca potvrdil, že sa dožadovala vydania kľúčov od nehnuteľnosti, avšak z dôvodu, že sa nepodieľa na financovaní, jej ich nevydá. Ohliadkou bolo zistené, že nehnuteľnosť je užívaná. Pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou treba rozumieť úkony týkajúce sa ekonomickej stránky spoločnej veci, spočívajúce v údržbe, oprave, v zhodnocovaní a podobne. Pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorej majú spoluvlastníci rozhodovať podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno zaradiť aj rozhodovanie o tom, aké investície, t.j. náklady akého druhu a výšky, majú byť do spoločnej veci vykonané (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/599/99). V tomto konaní žalobca nepreukázal žiadnu dohodu spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou a to ani konkludentne uzatvorenú. Žalovaná namietala, tvrdila, že nebola ani informovaná o potrebe investícii do spoločnej nehnuteľnosti, v nehnuteľnosti nebola desiatky rokov. Žalobca tvrdil, že do nehnuteľnosti investoval a žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia. 4. Pre rozhodovanie o vydaní bezdôvodného obohatenia je potrebné rozlišovať aké investície boli na spoločnú vec vynaložené, či ide o investície vynaložené na nevyhnutú údržbu a opravu, alebo žalobca vynaložil iné investície, ktoré nehnuteľnosť zhodnotili, ale nešlo o nevyhnutnú opravu alebo úpravu. 5. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na strane sporu, ktorá je v právnom postavení žalobcu (ustanovenie § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), to znamená, že žalobca je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu. Žalobca, ktorého v tomto konaní zaťažuje dôkazné bremeno, nepreukázal, že vynaložené investície, ktorých úhrady sa domáhal, mali charakter investícií vynaložených na nevyhnutnú údržbu, či opravu nehnuteľnosti. Tvrdil, že pôvodné okná boli zdeformované, nebolo možné ich otvárať, svoje tvrdenia však v konaní nepreukázal. Ďalej tvrdil, že pôvodné kúrenie tvorené kovovými rúrami a kotlom na tuhé palivo v pivnici opakovane prehrdzavelo, takže ho nebolo možné používať a preto bolo nutné nahradiť ho novým kúrením, avšak ani toto tvrdenie v konaní ničím nepreukázal. 6. V prípade vydania bezdôvodného obohatenia súdna prax odlišuje, či ide o investície nevyhnutné, alebo investície, ktoré nebolo nevyhnutne potrebné vynaložiť. Pokiaľ by išlo o investície na nevyhnutné opravy alebo údržbu, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla už počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Avšak v prejednávanom prípade to preukázané nebolo. Pokiaľ by nešlo o investície na nevyhnutnú opravu alebo údržbu, povinnosť neinvestujúceho spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva, napríklad pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, alebo pri predaji spoluvlastníckeho podielu a to vo výške zhodnotenia podielu v dôsledku investície k okamihu zrušenia spoluvlastníctva. 7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že keďže žalobca v konaní nepreukázal, že investície, ktoré tvrdil, že vynaložil, boli nevyhnutné, čiže nejednalo sa o nevyhnutnú opravu alebo údržbu a touto žalobou sa nevyporiadava zaniknuté podielové spoluvlastníctvo, súd žalobu zamietol. Jediný prípad nevyhnutnej opravy, ktorý bol v konaní preukázaný, bola oprava zámku poškodeného v súvislosti s trestným činom, avšak z predloženého rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 7T/162/2013-95 vyplýva, že o povinnosti nahradiť škodu poškodenému žalobcovi bolo v tomto konaní rozhodnuté. 8. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaná mala vo veci úspech, súd preto zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške. 9. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. Žalobca namieta, že súd nedbal počas konania na ust. § 139 ods. 2 OZ. Odvolateľ tvrdí, že právny zástupca žalovanej v záverečnej reči zreteľne potvrdil, že dohoda bola uzatvorená postupom podľa § 139 ods. 2 OZ. Žalobca má za to, že dôvodenie súdu spochybnením existencie a platnosti dohody o hospodárení so spoločnou vecou, len preto, že žalovaná namietala a v nehnuteľnosti nebola desiatky rokov považuje za irelevantné. Žalobca namieta, že tvrdenie súdu o užívaní nehnuteľnosti je nepravdivé. Žalobca ďalej tvrdí, že z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť, ako súd užívanie zistil a čo pod ním chápe. Žalobca považuje tvrdenie súdu o tom, že v konaní nepreukázal, že investície, ktoré vynaložil boli nevyhnutné, za klamlivé, s ohľadom nielen na nutnosť vykonanej údržby, ale aj na okolnosť, že súd spochybňuje, či tieto náklady boli vôbec vynaložené. Žalobca v rámci svojho odvolania žiada odvolací súd, aby zohľadnil taktiež aj svedectvo jeho starej mamy, ktoré uvádza v prílohe odvolania označené, ako „Čestné prehlásenie“. Odvolateľ ďalej upozorňuje na to, že predmetom konania nie je zrušenie spoluvlastníctva. 10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná tvrdí, že jej žalobca neumožňuje užívať jej podiel, nedoručil jej ani kľúče a žalobca bez právneho dôvodu užíva podiel žalovanej a odmieta jej za toto užívanie poskytnúť akúkoľvek odplatu. Žalovaná tvrdí, že žalobcom uvedené zakúpené veci do nehnuteľnosti (vysávač, kuchynská linka atď...), slúžia na výlučné osobné potreby žalobcu, resp. jeho zástupcu. Vysávač ani pracovné potreby nezvyšujú hodnotu nehnuteľnosti a takéto podľa žalovanej ani nie je možné chápať ako bežnú či nutnú údržbu. Žalobcom údajne vykonané investície v roku 2010 neboli odsúhlasené žalovanou ako spoluvlastníčkou a žalovaná taktiež tvrdí, že o nich nebola ani informovaná. Žalovaná ďalej tvrdí, že žalobca nedokázal podložiť svoje tvrdenie o tom, že jej dal možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícii. K námietke žalobcu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, žalovaná uvádza, že nesprávne právne posúdenie a subjektívny názor žalobcu, ktorým namieta údajné nerešpektovanie zákona súdom samo o sebe nezakladá procesnú vadu rozsudku. Odvolanie žalobcu považuje žalovaná za zmätočné, rozporné a emotívne útočné. Žalovaná poukazuje na to, že bolo na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno nevyhnutnosti vykonanej údržby, čo neuniesol. Podľa názoru žalovanej, žalobca v rámci svojho odvolania priamo potvrdil, že jej bráni v prístupe do nehnuteľnosti, do časti do ktorej žalobca údajne investoval v rámci údajnej nevyhnutnej údržby. Žalovaná poukazuje na to, že žalobca mohol dôkaz „Čestné prehlásenie“ predložiť kedykoľvek počas konania na súde prvej inštancie a to až do vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania. 11. K vyjadreniu žalovanej zaslal súdu repliku žalobca. Žalobca tvrdí, že žalovaná nikdy v konaní netvrdila, že bola poškodená a nikdy netvrdila, že vchod cez druhé dvere jej spôsobuje problémy sa do nehnuteľnosti dostať. Tvrdenie žalovanej, že nemala možnosť vyjadriť sa k hospodáreniu s nehnuteľnosťou považuje žalobca za klamstvo a poukazuje na písomné prehlásenie žalovanej z 17.08.2014, „čestné prehlásenie V. U. z 21.10.2016“. Žalobca tvrdí, že dôkaz „Čestné prehlásenie“ V. U. z 21.10.2016 je účelové a malo by sa naň prihliadať. 12. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 13. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.). 14. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 15. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, úspešnej žalovanej náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).