Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/688/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213253 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312213253.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: U.. G. G., E.. X. X. XXXX, I. J. XXX, zastúpený Mgr. Zuzanou Habajovou, advokátkou, Bratislava, Palisády 29/ A, proti žalovanej: U.. D. G., E.. XX. X. XXXX, I. Č. T. XX, zastúpená JUDr. Dagmar Valovičovou, advokátkou, Bratislava, Gajova 11, o vyporiadanie BSM, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. 4. 2014 č.k. 6C/90/2012 - 237, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej pridelil - kuchynskú zostavu VANESA typ 250, kreslo 880/910/780 a konferenčný stolík, všetko ROLFBENZ, - spálňový nábytok - posteľ, rohož 180 x 200, matrac, zrkadlo, 2 ks nočný stolík CONTINENTE, komoda ODEON v prevedení čerešňa, - dekorácie a rolety MORENA ( záclona T004/300 ) (4,5) záves; 2425 TURBO-ANTIC (3,90); 2 ks roleta MULT100 GZL, t.j. majetok v celkovej hodnote 1000 €. Zároveň zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 500 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania 887,66 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu prvej inštancie sumu 66 € titulom súdneho poplatku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2/ V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 11. 5. 2002, z manželstva sa narodilo jedno dieťa; manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 21. 9. 2009. V konaní nebolo preukázané, že by bývalí manželia uzavreli dohodu o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, preto sa žalobca obrátil so žalobou na súd, a to v lehote troch rokov od zániku BSM. V konaní nebolo sporné, že každý z bývalých manželov mal počas trvania manželstva svoje vlastné finančné prostriedky. Žalobca tie svoje preukázal súdu výpisom z účtu ČSOB, a.s. zo dňa 31. 7. 2003, podľa ktorého mal na účte krátko po vstupe do manželstva vklad vo výške 2.830.000,- Sk. V konaní bolo rovnako preukázané, že žalobcovi boli tieto prostriedky z účtu dňa 18. 11. 2002 odcudzené neznámym páchateľom; banka žalobcovi neskôr tieto finančné prostriedky na účet vrátila. Žalovaná mala zase vlastné peňažné prostriedky z predaja svojho bytu na Vajnorskej ulici v Bratislave, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28. 11. 2003, vo výške 160.000,- Sk. Žalobca si voči žalovanej v konaní uplatňoval investície vynaložené na byt na ul. Č. T. K. I., vedený na LV č. XXX6, v hodnote 132.775,68 €. Tvrdil, že išlo o jeho vlastné finančné prostriedky, ktoré investoval do kúpy bytu, z obavy fiktívnych káuz voči nemu, nakoľko pôsobil vo vysokých štátnych funkciách. Zakúpením bytu pre žalovanú chcel túto aj so synom finančne zabezpečiť. V rozpore s tým žalobca v konaní tiež tvrdil, že predmetné prostriedky patria do masy BSM, keďže išlo o spoločné pôžičky, z ktorého dôvodu požadoval od žalovanej preplatenie ich polovice, t.j. sumy 66.387,84 €. 3/ Z Notárskej zápisnice N 89/2003, Nz 16320/2003 zo dňa 5. 3. 2003 súd prvej inštancie zistil, že účastníci konania sa dostavili pred notárku JUDr. Martu Pavlovičovú, požiadali ju o spísanie Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jej obsahom bolo, že žalovaná nadobudne na základe Kúpnej zmluvy uzavretej s B.. W. I. ( ako predávajúcou ) do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v kat. úz. Vajnory, a to štvorizbový byt v podiele 1/1, zapísaný na LV č. XXXX ako aj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, za dohodnutú kúpnu cenu 4 mil. Sk. Z Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10. 3. 2003, uzatvorenej medzi žalovanou a B.. W. I., súd prvej inštancie zistil, že jej vklad bol povolený dňa 4. 4. 2003 pod č. XXX/XX, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou sporného bytu na ul. Č. T. K. I., za cenu 4 mil. Sk. V čl. I bod 3 zmluvy je uvedené, že manželia dňa 5. 3. 2003 uzavreli Dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom Kúpnej zmluvy nadobudne do výlučného vlastníctva len jeden z manželov, a to žalovaná ako kupujúca. Súd prvej inštancie predmetnú Dohodu o zúžení rozsahu BSM vyhodnotil ako platnú, uzavretú v súlade so zákonom ( § 143a Obč. zák. ), má predpísanú formu notárskej zápisnice, nevykazuje žiadne právne vady. V jej dôsledku sa žalovaná stala ešte za trvania manželstva so žalobcom výlučnou vlastníčkou bytu na ul. Č. T. K. I.. 4/ Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe vychádzal z toho, že predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do BSM patrilo a existovalo ku dňu jeho zániku. Do BSM tak nepatril predmetný štvorizbový byt, nakoľko tento sa stal výlučným vlastníctvom žalovanej dňa 4. 4. 2003. Žalobca sa vedome a dobrovoľne rozhodol počas trvania manželstva so žalovanou vynaložiť svoje vlastné finančné prostriedky na majetok, ktorý bude následne patriť do výlučného vlastníctva žalovanej ( byt ), nemôže preto po rozvode manželstva požadovať, aby boli jeho vlastné finančné prostriedky zaradené do masy BSM a požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na majetok žalovanej, nakoľko ku dňu zániku manželstva nešlo o spoločný majetok, či spoločné záväzky. Nič na tom nemení ani fakt, že žalobcovi v čase kúpy predmetného bytu boli z účtu odcudzené finančné prostriedky, preto si žalobca peniaze na kúpu bytu zapožičal, avšak následne sám zo svojich vlastných prostriedkov počas trvania manželstva v rok 2003 aj vrátil. Súd prvej inštancie tak do masy BSM zaradil iba hnuteľné veci uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, ako ich žalobca a žalovaná zhodne označili. Pri vyporiadaní BSM sa vo všeobecnosti vychádza zo zásady rovnosti podielov bývalých manželov. Keďže medzi manželmi nebola sporná otázka zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí, patriacich do BSM, ku dňu zániku manželstva, súd prvej inštancie nepotreboval za nutné dokazovanie znalcom za účelom zistenia ich ceny a ani strany sporu takéto dokazovanie nenavrhovali. Títo ustálili zhodne hodnotu hnuteľných vecí sumou 1.000 €. Nakoľko hnuteľné veci sa nachádzali u žalovanej žalobca súhlasil s ich prikázaním do jej výlučného vlastníctva, oproti povinnosti žalovanej vyplatiť žalobcovi jeho podiel vo výške 500 €. 5/ Súd prvej inštancie nezahrnul do masy BSM motorové vozidlo A. I. W. XXXCDI, C.. Č.. I. XXX G., ktoré žalobca zakúpil počas trvania manželstva dňa 6. 12. 2002 zo svojich vlastných finančných prostriedkov, resp. hodnotu z jeho predaja, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že toto vozidlo bolo predané ešte počas trvania manželstva a ku dňu jeho zániku neexistovalo. Žalobca tvrdil, že vozidlo bolo predané za sumu 15.445,13 €, ktorú zinkasovala výlučne žalovaná a použila ich na vlastnú potrebu, a preto od žalovanej požadoval polovicu tejto sumy, t.j. 7.722,56 €; tieto svoje tvrdenia však žalobca ničím nepreukázal, hoci ho zaťažovalo dôkazné bremeno. Žalovaná zase tvrdila, že vozidlo síce užívala ona, finančné prostriedky získané odpredajom spomínaného motorového vozidla boli použité na kúpu ďalšieho auta za trvania manželstva, a to K. T., t.j. prostriedky z predaja auta A. I. nepoužila na svoju potrebu. V prípade motorového vozidla K. T. v konaní nebolo preukázané, že by bolo zakúpené účastníkmi konania, súdu neboli predložené doklady o jeho vlastníctve, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie uveril tvrdeniu žalobcu, že predmetné vozidlo bolo žalobcovi zapožičané spoločnosťou V.I.P. Žilina, s.r.o. ako vozidlo predvádzacie, z ktorého dôvodu ho súd nezahrnul do masy BSM. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie o ust. § 143, § 148, § 149 a § 150 Obč. zák. 6/ O trovách prvoinštančného konania rozhodol na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016 ) a v konaní úspešnej žalovanej priznal právo na ich náhradu. Vychádzal z ustálenej hodnoty BSM v sume 1.000 € a teda tarifnej hodnoty sporu 1.000 €. V zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, ods. 4 potom priznal právnej zástupkyni žalovanej odmenu za celkom 10 úkonov právnej služby á 61,41 € a 2 úkony právnej služby á 15,35 € ( nemeritórne pojednávanie ) vo výške 887,66 €. O súdnom poplatku rozhodol súd prvej inštancie podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov ( 3 % z predmetu konania ). 7/ Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd v rámci vyporiadania BSM prikáže žalovanej do jej výlučného vlastníctva hnuteľné veci tak, ako to urobil aj súd prvej inštancie a zároveň ju zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania jeho podielu sumu 74.610,41 €, do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Tiež žalobcovi prizná právo na náhradu trov konania, včítane trov právneho zastúpenia. Obe strany sporu ďalej zaviaže povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok. Prípadne navrhoval žalobca napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca vytýkal prvoinštančnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že s usporiadaním vlastníctva čo do zariadenia bytu a určením náhrady za prikázané hnuteľné veci do vlastníctva žalovanej nemá výhrady. Súd prvej inštancie však nesprávne nevyporiadal hodnotu 132.775,68 € ( v prepočte 4.000.000 Sk ), ktorá suma predstavuje pôžičky, ktoré získali manželia počas trvania manželstva, a to v marci 2003 od veriteľov - blízkych príbuzných a priateľov. Prostriedky BSM získané pôžičkami následne účastníci konania ako manželia použili na úhradu záväzku výlučne žalovanej - na zaplatenie kúpnej ceny za byt na ul. Č. T. XX K. I., ktorý nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou platnosti Dohody o zúžení rozsahu BSM, hoci žalobca ju nikdy nespochybňoval. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že si v konaní uplatňoval voči žalovanej investície vynaložené na sporný byt a že to boli výlučné prostriedky žalobcu. Tiež mu nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že sa dobrovoľne a vedome rozhodol vložiť svoje vlastné prostriedky do majetku, ktorý bude následne patriť výlučne žalovanej; tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť je taká, že peňažné prostriedky vo výške 132.775,68 €( 4.000.000 Sk ) boli spoločné prostriedky BSM, ktoré boli získané ako pôžičky od veriteľov. V rozpore so zásadami uvedenými v § 150 Obč. zák. zostala nevyporiadaná hodnota 132.775,68 € ( 4.000.000 Sk ), ktorá bola do BSM prijatá ako pôžička BSM a použitá na oddelený majetok žalovanej, na vyporiadaní ktorej v súlade s § 150 Obč. zák. žalobca trvá. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne stotožňuje otázku vlastníctva bytu s vlastníctvom finančných prostriedkov. Dodal, že v notárskej zápisnici JUDr. Marty Pavlovičovej, o zúžení rozsahu BSM, bol z BSM vylúčený len byt nie aj peňažné prostriedky, za ktoré bol tento byt kúpený. Ak by účastníci konania mali v úmysle zúžiť rozsah BSM nielen o byt ale aj o prostriedky, za ktoré bol zakúpený, podriadili by režimu zúženia BSM aj peňažné prostriedky, z ktorých sa kúpa bytu financovala. Na účely vyporiadania preto nemožno prehliadnuť, že pôžičky boli prijaté do BSM ( neskôr boli splatené žalobcom z jeho výlučných finančných prostriedkov ) a teda použité na úhradu záväzku len jedného z manželov. V súlade s § 150 Obč. zák. je nutné pri vyporiadaní BSM prihliadať na zásadu, že každý z manželov je povinný do masy BSM vrátiť to, čo sa použilo zo spoločného majetku na oddelený majetok toho - ktorého manžela. Pokiaľ by sa jednému z manželov nedostalo to, čo bolo vynaložené na ostatný majetok druhého manžela, nejednalo by sa o zákonom predvídané vyporiadanie majetku. Spoločné prostriedky vynaložené na úhradu kúpnej ceny bytu vo vlastníctve žalovanej neboli spotrebované ako spoločné výdavky, ale boli vynaložené na oddelený majetok žalovanej. Požiadavke spravodlivého vyporiadania preto zodpovedá, aby sa žalobcovi dostal podiel na hodnote vynaloženej zo spoločného majetku, ku ktorému záveru dospel aj NS ČR vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. 7. 2005, sp. zn. 22Cdo/1052/2004. Súd sa nezaoberal okolnosťami poskytnutia pôžičiek a nevykonal dôkazy v tejto súvislosti, navrhnuté žalobcom, zrejme z dôvodu, že ich považoval vzhľadom na právne posúdenie veci za nadbytočné. 8/ Žalobca v odvolaní zopakoval, že pred uzavretím manželstva dňa 11. 5. 2002 mal na svojom bankovom účte v ČSOB, a.s. č.ú.: XXXXXXXX/XXXX výlučné prostriedky (úspory) vo výške 2.881.307,46 Sk ( v prepočte 95.641,89 € ), čo preukázal výpisom z účtu za máj 2002. Dňa 18. 11. 2002 boli žalobcovi z uvedeného bankového účtu odcudzené spomínané peňažné prostriedky vo výške 2.830.000 Sk ( v prepočte 93.938,79 € ). Na základe trestného oznámenia žalobcu zo dňa 3. 2. 2003 bolo Uznesením Krajského úradu justičnej polície PZ v Bratislave zo dňa 17. 3. 2003 vo veci podvodného výberu z účtu žalobcu začaté trestné stíhanie. Banka škodovú udalosť vybavila tak, že dňa 10. 7. 2003 žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 2.830.000 Sk ( v prepočte 93.938,79 € ) vrátila, čo preukazuje výpis zo žalobcovho účtu zo dňa 10. 7. 2003. Po opätovnom získaní svojich výlučných prostriedkov začal žalobca s plnením pôžičiek poskytnutých do BSM. Dňa 11. 7. 2003 vrátil žalobca pôžičku A. M. prevodom z účtu žalobcu vo výške 625.000 Sk; dňa 11. 7. 2003 vrátil žalobca prevodom z účtu 1.300.000 Sk ako časť pôžičky B. W. E. G.. Dňa 15. 7. 2003 vybral žalobca z účtu 200.000 Sk a dňa 18. 7. 2003 vybral žalobca z účtu v banke 700.000 Sk; uvedené prostriedky použil na vrátenie pôžičky rodičom vo výške 925.000 Sk. Peňažné prostriedky vo výške 25.000 Sk mal žalobca k dispozícii v hotovosti. Zostávajúcu časť pôžičky G. vo výške 150.000 Sk a pôžičku vo výške 1 mil. Sk veriteľovi U. D. vrátil žalobca v hotovosti. 9/ Žalobca v odvolaní trval na tom, aby v rámci vyporiadania BSM bola riešená aj suma 15.445,13 €, ktorú žalovaná zinkasovala predajom motorového vozidla A. I. W. patriaceho do BSM, pričom celá kúpna cena z predaja smerovala na účet žalovanej. Uvedené peňažné prostriedky žalovaná nespotrebovala v rámci BSM, ale ich pred rozvodom vybrala a použila na vlastné potreby. Tieto skutočnosti sa dajú ľahko preukázať dopytom do Tatra banky, a.s. ohľadom bankového účtu žalovanej, č.ú. : XXXXXXXXXX, v období medzi 8/2008 a 9/2009. Tento dôkaz žalobca v konaní aj označil, súd ho ale nevykonal. Peňažná suma 15.445,13 € mala byť preto tiež vrátená žalovanou do masy BSM. Súd tak nesprávne nezaradil do masy BSM na stranu aktív hodnotu 132.775,68 € a sumu 15.445,13 € a po správnosti mal žalovanej určiť povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 74.610,41 € ( ako polovicu z hodnoty 132.775,68 €, ako aj polovicu z hodnoty 15.443,13 € a polovicu z hodnoty 1.000 € titulom vyporiadania zariadenia bytu na ul. Č. T. XX K. I. ). 10/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania. V prípade osobného motorového vozidla a hodnoty získanej jeho predajom žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobca sám v žalobnom návrhu potvrdil a bolo to preukázané aj v konaní, že toto auto už ku dňu zániku manželstva neexistovalo. Predmetom vyporiadania BSM môžu byť pritom len veci, ktoré existovali ku dňu zániku manželstva. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že peňažné prostriedky získané z predaja osobného motorového vozidla boli spotrebované výlučne žalovanou, čím neuniesol dôkazné bremeno. Súd pritom riadne poučil strany sporu v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom ani žalobca a ani jeho právna zástupkyňa na otázku súdu, či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania uviedli, že nie. Žalobca nenavrhol doplniť dokazovanie výpisom z účtu žalovanej. Navyše skutočnosť, že na účet žalovanej prišli peniaze z predaja auta ešte nepreukazuje, že tieto minula na vlastnú potrebu, keďže manželstvo žalobcu a žalovanej bolo právoplatne ukončené 21. 9. 2009. Uvedené prostriedky boli spotrebované pre potreby rodiny, na uhrádzanie jej spoločných potrieb a nákladov, ako aj na kúpu ďalších vecí, rovnako spotrebovaných. Žalovaná súhlasila so záverom prvoinštančného súdu, že skutočnosť, že sa žalobca rozhodol dobrovoľne a vedome počas trvania manželstva so žalovanou vložiť svoje vlastné finančné prostriedky do majetku, ktorý bude následne patriť do výlučného vlastníctva žalovanej, nemožno po rozvode manželstva vykladať tak, že tieto jeho vlastné finančné prostriedky chce opätovne zaradiť do masy BSM a požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na majetok žalovanej, nakoľko ku dňu zániku manželstva nešlo o ich spoločný majetok a ani záväzky. Vyporiadanie BSM sa netýka majetku, ktorý bol nadobudnutý len jedným z manželov. Z judikatúry vyplýva, že v zmysle § 143 Obč. zák. predmetom vyporiadania BSM nie sú pôžičky, ale len veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva, a teda ani BSM, sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky ( dlhy ), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Podľa súdnej prace sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke, uzavretá len jedným z manželov ( rozsudok NS ČSR zo dňa 21. 12. 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 ). Je pravdou, že predmetom vyporiadania môže byť majetková hodnota, ktorá bola získaná za tieto peňažné prostriedky za trvania manželstva. V prejednávanej veci však za tieto prostriedky boli nadobudnuté veci do výlučného vlastníctva žalovanej, a to so súhlasom žalobcu. Preto súd správne skonštatoval, že predmetom vyporiadania nemôžu byť veci vo vlastníctve len jedného z manželov a ani veci, ktoré v čase zániku manželstva už neexistovali. Žalovaná nepopierala, že časť peňažných prostriedkov z pôžičky slúžila na kúpu bytu do jej osobného vlastníctva, so súhlasom žalobcu. Žalobca splatil pôžičku sám, výlučne zo svojich vlastných prostriedkov. Preto súd správne uviedol, že hodnota, ktorú žalobca požadoval vyporiadať, nepredstavovala ku dňu zániku manželstva ich spoločný majetok a ani spoločné záväzky; žalobca nemôže mať nárok na vyplatenie peňažných prostriedkov, nakoľko spoločný majetok nebol použitý na nadobudnutie vecí do výlučného vlastníctva len jedného z manželov. Uvedené potvrdzuje aj to, že pôžičky neboli uhrádzané zo spoločných prostriedkov manželov, t.j. z prostriedkov v BSM, ale výlučne z prostriedkov žalobcu. Nebol tak vynaložený spoločný majetok manželov na ostatný majetok len jedného z manželov, t.j. na majetok žalovanej. Pokiaľ žalobca plnil dlh, ktorý nie je jeho dlhom, mal na jeho vyporiadanie uplatniť iné prostriedky, ako návrh na vyporiadanie BSM; žalobca sa mal domáhať vo vzťahu k žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia; táto ale v konaní vzniesla námietku premlčania. 11/ Žalovaná vo vyjadrení na margo súdneho rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 22Cdo/1052/2004, na ktoré opakovane poukazoval žalobca uviedla, že sa na prejednávanú vec nevzťahuje. NS ČR v označenom rozhodnutí riešil otázku týkajúcu sa použitia peňažných prostriedkov, ako aj výnosov z podnikania do BSM a z BSM, a to aj v súvislosti so začlenením jednotlivých leasingových splátok do vyporiadania, pričom vec, ku ktorej smerovali úhrady leasingových splátok bola nadobudnutá jedným z manželov až po zániku manželstva, t.j. išlo o vec s úplne inými skutkovými okolnosťami. Kým v prejednávanej veci žiada žalobca začleniť do masy BSM hodnotu pasíva, ktoré v čase zániku manželstva už neexistovalo, vo veci riešenej NS ČR spomínaným rozhodnutím, naopak existovalo. 12/ Ďalšie vyjadrenia strán sporu vo veci podané neboli. 13/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( vo veci verejne vyhlásil rozsudok ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 15/ Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 16/ Podľa § 149 ods. 3 Obč.zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 17/ Podľa § 150 Obč.zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 18/ Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci ( vek, kvalita, miera opotrebenia veci ). Uvedená zásada neplatí absolútne a nie je možné prehliadnuť, čo sa stalo v medziobdobí medzi zánikom BSM a medzi jeho vyporiadaním a predmetom vyporiadania je aj všetko, čo predstavuje ekonomický ekvivalent veci v tomto medziobdobí ( napr. poberanie nájmu, náhrada škody z veci v zaniknutom bezdpodielovom spoluvlastníctve a pod.). Základnou zásadou pri vykonaní vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, je možné určiť podiely ak iným pomerom. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. 19/ V súdenej právnej veci sa žalobca v rámci vyporiadania BSM po rozvode manželstva so žalovanou domáhal toho, aby mu žalovaná uhradila 66.387,84 €, ako polovicu zo sumy 132.775,68 € predstavujúcu kúpnu cenu bytu, ktorého výlučným vlastníkom sa stala počas manželstva žalovaná, keď tvrdil, že kúpna cena bytu bola uhradená zo spoločných prostriedkov manželov, a to pôžičiek, ktoré im boli poskytnuté obom spoločne. Rovnako sa žalobca domáhal zahrnutia sumy 15.445,31 € do masy BSM ( získanej za odpredaj motorového vozidla Mercedes Benz ), z ktorej uplatňoval polovicu, t.j. čiastku 7.722,56 €, titulom vyrovnania podielov. Bolo preto nutné v konaní ustáliť, či suma 132.775,68 € ( cena bytu ) bola uhradená zo spoločného majetku manželov alebo z oddeleného majetku žalobcu ( jeho výlučných prostriedkov ) a tiež, či suma 15.445,31 € ( získaná za odpredaj motorového vozidla patriaceho do BSM ) poukázaná na účet žalovanej, bola použitá výlučne na potreby žalovanej, ako to tvrdil žalobca a nie pre potreby rodiny a spoločnej domácnosti. Na posúdenie týchto sporných otázok vykonal súd prvej inštancie vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a skutkový stav veci zistil v zmysle § 215 ods. 1, ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v rozsudku a na tieto závery poukazuje. V konaní neboli zo strany žalobcu produkované také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné v rámci tohto konania vyporiadať aj ďalšie žalobcom navrhované hodnoty. 20/ Pokiaľ ide o finančné prostriedky, z ktorých bola uhradená kúpna cena bytu, ktorý získala do výlučného vlastníctva žalovaná, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že táto bola zaplatená z výlučných prostriedkov žalobcu. Tento záver vyplýva jasne z obsahu výzvy, datovanej dňom 3. 3. 2010 ( č.l. 148 spisu ), ktorú žalobca adresoval žalovanej a ktorou od nej požadoval o.i. aj vrátenie sumy 133.295,54 €, ktorú žalovanej požičal, ktoré peňažné prostriedky žalobca v predmetnej výzve sám označil ako jeho vlastné prostriedky, ktoré nadobudol ešte pred uzavretím ich manželstva ako aj iné prostriedky nepatriace do BSM. V rozpore s tým v písomnom návrhu na začatie konania o vyporiadanie BSM už žalobca tvrdil, že predmetné pôžičky ( od blízkych príbuzných a známych ) „boli poskytnuté do BSM“, čím zjavne tvrdil, že išlo o spoločné pôžičky manželov, t.j. také, ktoré neboli poskytnuté len jemu ( ak to veľmi jednoznačne tvrdil v spomínanej výzve zo dňa 3. 3. 2010 ), ale že boli poskytnuté obom manželom spoločne. Tento rozpor v tvrdení žalobcu, ( či zmluvy o pôžičkách uzatváral ako dlžník len on sám, alebo ich uzatvárali ako dlžníci obaja manželia ) sa súd prvej inštancie snažil odstrániť na pojednávaní dňa 15. 1. 2014, na ktorom ho žalobca vysvetlil tak, že výzvu písal bez porady s právnikom, ako laik. Skutočnosť, že výzvu písal žalobca bez porady s právnikom, však rozpor vo vlastnom tvrdení žalobcu o tom, komu vlastne boli poskytnuté pôžičky - či len jemu, alebo či obom manželom - nevysvetľuje vierohodne, berúc navyše do úvahy fakt, že žalobca má vysokoškolské vzdelanie, vo svojom profesijnom živote sa pohybuje práve v ekonomickej sfére a keďže on uzatváral predmetné zmluvy o pôžičkách, musel nepochybne najlepšie vedieť, kto pri uzatváraní týchto zmlúv vystupoval na strane dlžníka, či len on, ( ako to vyplýva z výzvy zo dňa 3. 3. 2010 ), alebo on spoločne so žalovanou ( ako manželkou ), ako to začal tvrdiť neskôr. Odvolací súd je názoru, že to, čo žalobca ako laik nevedel posúdiť, boli v skutočnosti právne následky spojené s uzavretím zmluvy o pôžičke za trvania manželstva len jedným z manželov ( ako dlžníkom ) a právne následky spojené s uzavretím zmluvy o pôžičke za trvania manželstva oboma manželmi ( ako dlžníkmi ). Aj preto sa odvolaciemu súdu javí, že žalobca pôžičky uzavrel ústne ako dlžník sám, avšak vzhľadom na právne následky s tým spojené ( keď tieto prostriedky neboli použité na kúpu spoločného majetku manželov ale oddeleného majetku žalovanej ) účelovo svoje tvrdenie zmenil. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca na pojednávaní dňa 25. 9. 2013 ( č.l. 145 spisu ) uviedol, že on sám z vlastnej iniciatívy zabezpečil pôžičky od vyššie uvedených osôb ( U. D., B. W. E. G., A. M. W. L. W. B. G. ) vo výške 4 mil. Sk. Žalobca nikdy neuviedol, že by pri uzatváraní ústnych zmlúv o pôžičkách bola prítomná aj žalovaná, resp. že by inak na ich uzatváraní participovala. Je pravdou, že časť peňažných prostriedkov získaných pôžičkami bola poukázaná na bankový účet žalovanej ( t.j. neboli poukázané výlučne na účet žalobcu ); to, komu, alebo na koho účet boli požičané prostriedky vyplatené, však nie je určujúce pre vyvodenie záveru, kto uzatváral zmluvu o pôžičke ako dlžník. Obrana žalovanej, že o pôžičkách nemala vedomosť neobstojí, minimálne v prípadoch, kedy boli peniaze z ústnych zmlúv o pôžičkách vyplatené na jej bankový účet. Na kúpu bytu žalovanej tak neboli použité spoločné prostriedky ( získané zo spoločných pôžičiek ), ale prostriedky patriace výlučne žalobcovi. V konaní ďalej nebolo sporné, že to bol žalobca, kto dlhy z označených pôžičiek vrátil veriteľom, rovnako tak nebolo sporné, že tieto dlhy vyrovnal žalobca výlučne zo svojich vlastných prostriedkov ( nie zo spoločných, patriacich do BSM ). 21/ Keďže teda nešlo o spoločné finančné prostriedky ( získané na základe pôžičiek poskytnutých obom manželom ), z ktorých bola zaplatená kúpna cena bytu na ul. Čierny chodník v Bratislave, ale táto bola uhradená z prostriedkov, ktoré získal výlučne žalobca zo zmlúv o pôžičkách, ktoré ako dlžník uzavrel len on, nebolo možné v rámci konania o vyporiadanie BSM zaviazať žalovanú povinnosťou nahradiť žalobcovi tieto prostriedky ( resp. ich polovicu ). Takáto povinnosť by žalovanej mohla byť uložená len vtedy, ak by predmetné finančné prostriedky boli spoločnými, lebo vtedy by nastala situácia, že bol spoločný majetok vynaložený na oddelený majetok žalovanej, čo však nebol daný prípad. Ak by aj požičané prostriedky boli spoločným dlhom oboch manželov, tak žalobca dlhy z pôžičiek ešte počas trvania manželstva vyrovnal, a to výlučne z vlastných prostriedkov; t.j. spoločné záväzky z pôžičiek zanikli a ku dňu zániku manželstva neexistovali. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že vlastné finančné prostriedky žalobcu, ktoré použil na úhrady dlhov z pôžičiek, nebolo možné vyporiadať v rámci konania o BSM; tieto si mal žalobca voči žalovanej uplatňovať na základe inej žaloby, v inom konaní. Byt na ul. Č. T. K. I., nebolo možné zahrnúť do masy BSM, keďže tento nepatril do spoločného majetku bývalých manželov, ale ho nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva ( táto skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola ). 22/ V prípade hodnoty získanej za odpredaj osobného motorového vozidla Mercedes Benz ( vozidlo bolo odpredané 9. 5. 2006 ) odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie považuje za nutné uzavrieť, že tieto finančné prostriedky boli spotrebované na úhradu nákladov rodiny a spoločnej domácnosti, či kúpu iných spotrebovaných vecí, nakoľko v konaní neboli produkované dôkazy, ktoré by preukázali opak. Niet dôvodu neveriť tvrdeniu žalovanej o tom, že suma 15.445,31 € bola použitá pre účely rodiny a spoločnej domácnosti , a to aj s ohľadom na časové hľadisko - k odpredaju vozidla došlo ešte v r. 2006, v čase, kedy bolo manželstvo funkčné a rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 9. 2009. Predovšetkým však žalobca neprodukoval žiadny dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovaná prostriedky utŕžené za predaj označeného vozidla použila výlučne na svoju vlastnú potrebu a nie potrebu rodiny. Takýmto dôkazom nemôže byť skutočnosť, že peniaze za odpredaj auta boli poukázané na účet žalovanej. Dôkaz výpisom z účtu žalovanej o vybratí predmetnej čiastky žalovanou krátko pred rozvodom manželstva, žalobca navrhol vykonať až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. po uplynutí lehoty stanovenej v § 120 ods. 4 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016 ), teda najneskôr do vyhlásenia rozsudku, hoci bol náležite poučený súdom prvej inštancie o tom, že na dôkazy predložené a označené neskôr súd nebude prihliadať. 23/ Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 24/ Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. 25/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).