Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/53/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213823 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312213823.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova ul. č. 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11. novembra 2014, č. k. 21C/123/2012- 250, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Bratislava III v exekučných konaniach sp. zn. 36Er 1221/2002, sp. zn. 34Er 46/2003, sp. zn. 36Er 2824/2002, sp. zn. 36Er 2071/2002, sp. zn. 36Er 2467/2002. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanej právo na ich náhradu nepriznal. 2. Súd prvej inštancie z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/1221/2002 skutkovo zistil, že dňa 21.06.2002 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. ROB/2557/01-19 vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému Y. Š. na vymoženie pohľadávky 6.000,- Sk s prísl., trov konania 500,- Sk a trov exekúcie. Dňa 25.06.2002 Okresný súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX. Dňa 02.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením z 11.03.2010, č. k. 36Er/1221/2002-10 exekučný súd poveril vykonaním súdnej exekúcie pôvodne vedenej exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Z obsahu exekučného spisu sp. zn. 34Er/46/2003 súd prvej inštancie zistil, že dňa 17.01.2003 doručil súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému G. L.Á. na vymoženie pohľadávky 15.730,- Sk s prísl., trov konania 785,- Sk a trov exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. ROB/3266/02-5. Exekučný súd vydal dňa 21.01.2003 súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX. Dňa 02.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením z 09.02.2010, č. k. 34Er/46/2003-11 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/2824/2002 súd prvej inštancie zistil, že dňa 22.10.2002 podal súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu, a to rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 04.07.2002, č. k. 16Cb/347/01-20 vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému H. E. na vymoženie pohľadávky vo výške 12.840,- Sk s prísl., trov konania v sume 640,- Sk a trov exekúcie. Dňa 31.10.2002 Okresný súd Bratislava III udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX. Dňa 23.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Písomným podaním doručeným na exekučný súd dňa 24.03.2011 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár oznámil, že súhlasí so zmenou exekútora v exekučnom konaní a zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie 161,73 eur. Uznesením č. k. 36Er/2824/2002-14 z 05.04.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel a vykonaním súdnej exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Z obsahu exekučného spisu sp. zn. 36Er/2071/2002 súd prvej inštancie zistil, že dňa 27.08.2002 podal súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 17Cb/258/01-20, zo dňa 25.03.2002 vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. a povinného D. D. na vymoženie pohľadávky vo výške 5.040,- Sk s prísl., trov konania 500,- Sk a trov exekúcie. Dňa 30.08.2002 Okresný súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX. Dňa 23.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Písomným podaním doručeným exekučnému súdu dňa 29.03.2011 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár oznámil, že súhlasí so zmenou exekútora v exekučnom konaní EX 965/2002. Uznesením č. k. 36Er/2071/2002-14, zo dňa 05.04.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel a vykonaním súdnej exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/2467/2002 súd prvej inštancie zistil, že dňa 04.10.2002 podal súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. a povinného C. Š. na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu a to platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III z 23.04.2002, č. k. ROB/2933/02-5, na vymoženie pohľadávky vo výške 6.600,- Sk s prísl., trov konania vo výške 500,- Sk a trov exekúcie. Dňa 14.10.2002 exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX. Dňa 06.10.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č. k. 36Er/2467/2002-12, z 02.02.2011 exekučný súd návrhu oprávneného vyhovel a vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u Mgr. Vladimíra Cipára poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Žalobca tvrdil, že exekučný súd nesprávne úradne postupoval, keď o jeho návrhu na zmenu exekútora rozhodol oneskorene - po uplynutí zákonnej lehoty. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu súd prvej inštancie poukázal na to, že ani v jednej zo žalobcom označených exekučných vecí nebol exekučný súd viazaný lehotou na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora, a to vzhľadom na § 44 ods. 5, v spojení s § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. K tvrdeniu žalobcu, že exekučný súd nekonal v týchto exekučných veciach bezprieťahovo súd prvej inštancie dodal, že nie je oprávnený skúmať prieťahy v exekučnom konaní, keď na ich preskúmanie je oprávnený len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. V súvislosti s uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej ujmy a jej výšku, taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že práve v období od podania návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o tomto návrhu mu vznikla škoda v uvádzanej výške. Žalobcovo tvrdenie, že zbytočným a právne nezdôvodniteľným časovým omeškaním v rozhodovaní exekučného súdu mu bol spôsobený s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov súd prvej inštancie považoval len za všeobecné a hypotetické. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že na žalobcom produkovaný listinný dôkaz - znalecký posudok č. 1/2014 Ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave neprihliadol, pretože bol vypracovaný mimo konania a nevypovedá o skutočnej výške škody uplatňovanej v súvislosti so žalobcom namietanými exekučnými konaniami. Posudok pojednáva len o priemernej výške údajnej škody na súdoch v rámci celej SR bez bližšej špecifikácie ku konkrétnym konaniam. Vo vzťahu k existencii príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou súd prvej inštancie uviedol, že je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku, čo v prejednávanom prípade absentuje. Žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Keďže žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania. Tým súd prvej inštancie porušil ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na túto okolnosť žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov, nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd prvej inštancie vykonal, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca a tiež, že bolo porušené jeho právo na kontradiktórny súdny proces. Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie veci, žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval všetky jeho tvrdenia týkajúce sa majetkovej škody a v tejto časti je preto napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok rovnako ako v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupujú sporové strany, ale v ktorých bol rozdielny skutkový základ. Súd prvej inštancie tak vytvára odôvodnenia rozhodnutí formulárovým spôsobom, čo je neprípustné. Žalobca mienil súdu prvej inštancie predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Čo sa týka nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobca považuje napadnutý rozsudok za vnútorne rozporný, pretože súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu, keď sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Podľa § 44 ods. (6) Ex. poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Podľa § 238 ods. 1 Ex. poriadku v znení účinnom od 01.09.2005 (prechodné a záverečné ustanovenie účinné od 1. septembra 2005) konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 238 ods. 2 ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti zákona, a na škodu spôsobenú odo dňa účinnosti zákona nesprávnym úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 01.07.2004. Zodpovednosť za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 7. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1, 2 C.s.p. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, v predmetnej veci nepreukázal naplnenie vyššie uvedených zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to hneď prvej podmienky - existencie nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Keďže namietané exekučné konania sa začali v roku 2002, súd prvej inštancie s ohľadom na prechodné ust. § 238 ods. 1, 2 Ex. poriadku správne právne ustálil, že v čase rozhodovania exekučného súdu o návrhoch na zmenu súdneho exekútora platila právna úprava Ex. poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, kedy lehota na rozhodnutie o zmene exekútora nebola zákonom upravená. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.), keď v odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 8. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva, že otázku nestrannosti konajúceho sudcu, ktorú žalobca opätovne namietal, už právoplatne vyriešil Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 16 O.s.p., keď uznesením z 26.10.2012, č. k. 5NcC/227/2012-14 rozhodol, že vec prejednávajúca sudkyňa JUDr. Beáta Farkašová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci. Sudkyňa JUDr. Beáta Farkašová nebola vylúčená ani z prejednania a rozhodnutia vecí pôvodne vedených pod sp. zn. 21C/124/2012 (viď uznesenie KS v Bratislave č. k. 3NcC/226/2012-14), sp. zn. 21C/128/2012 (viď uznesenie KS v Bratislave č. k. 14NcC/264/2012-14), sp. zn. 21C/129/2012 (viď uznesenie KS v Bratislave č. k. 14NcC/263/2012-14), sp. zn. 21C/136/2012 (viď uznesenie KS v Bratislave č. k. 6NcC/263/2012-21). Nie je preto dôvodná odvolacia námietka, že v predmetnej veci rozhodoval vylúčený sudca, keď žalobca v odvolaní neuviedol iné dôvody zaujatosti zákonného sudcu, než v samotnej žalobe. Neobstojí ani námietka žalobcu ohľadom porušenia práva na kontradiktórny súdny proces. Žalobca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie nariadené na 11.11.2014, ktoré mu bolo doručené 25.09.2014, si bezdôvodnou neúčasťou na pojednávaní sám zmaril možnosť uplatňovať svoje práva a chrániť svoje záujmy. Pokiaľ potom súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní dokazovanie navrhnuté žalobcom v žalobe, pričom sporovým stranám umožnil zúčastniť sa uvedeného pojednávania, nedošlo jeho postupom k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a ani k odňatiu práva na spravodlivý súdny proces. Nedôvodná je aj odvolacia námietka týkajúca sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia „formulárovým spôsobom“. Z úradnej činnosti je totiž odvolaciemu súdu známe, že žalobca podal množstvo žalôb týkajúcich sa totožných sporových strán s takmer totožným skutkovým základom. Samotný žalobca všetky žaloby a procesné návrhy v týchto konaniach odôvodňuje identicky, t.j. „formulárovým spôsobom“, pričom rozdiely sa týkajú iba spisových značiek exekučných konaní, mien súdnych exekútorov a obdobia, po ktoré bol exekučný súd v omeškaní s rozhodnutím o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. návrhu na zmenu súdneho exekútora. Za tejto situácie nemožno súdu prvej inštancie vytýkať rovnaké, či obdobné odôvodňovanie napadnutého rozsudku s inými rozsudkami. Naproti tomu žalobca v odvolaní uviedol viaceré odvolacie dôvody, ktoré nekorešpondujú s priebehom predmetného konania, či s odôvodnením napadnutého rozsudku. V odvolaní je tak viacero rozporov, keď napr. žalobca na jednej strane namietol, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej a na druhej strane namietal, že ak sa žalovaná nevyjadrila, mal súd prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (postup v zmysle § 153b O.s.p. bol však upravený ako možnosť a nie povinnosť súdu). Rovnako žalobca na jednej strane namietol prejednanie veci na pojednávaní v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., no na strane druhej namietol skutočnosť, že v predmetnej veci sa neuskutočnilo pojednávanie, pričom nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Napokon žalobca záverom svojho odvolania tvrdí, že súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol bez toho, aby tomu predchádzalo rozhodnutie o jeho návrhu na prerušenie konania, pričom návrh na prerušenie konania súdu prvej inštancie ani nepodal. 9. K námietke žalobcu, že je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal výšku škody a náhrady nemajetkovej umy odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne uviedol, že dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku a výšky škody a príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom súdu zaťažuje žalobcu, ktorý nemôže vznik a výšku škody odvodzovať od jej paušálneho a čisto hypotetického vyčíslenia. Keďže žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vznik a výšku škody a ani jej príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným postupom, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Na zdôraznenie absurdnosti žalobcom uplatnenej majetkovej škody odvolací súd poukazuje na skutkový stav vyplývajúci z exekučného spisu sp. zn. 36Er/1221/2002, z ktorého je zrejmé, že k úmrtiu povinnej Y. Š. došlo dňa 09.01.2006, t. j. viac ako tri roky pred podaním návrhu na zmenu exekútora (02.11.2009), pričom dedičské konanie po neb. bolo zastavené pre jej nemajetnosť. 10. Rovnako v súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou odvolací súd konštatuje, že žalobca svoje tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy žiadnym spôsobom nekonkretizoval a ničím nepreukázal; ním uvádzané skutočnosti tak ostali len v rovine všeobecných tvrdení bez preukázania konkrétneho zásahu. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sú to práve okolnosti predmetnej veci, ktoré by neumožnili priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade preukázania tvrdení žalobcu o existencii nesprávneho úradného postupu. Je povinnosťou štátu zabezpečiť, aby bola spravodlivosť poskytnutá včas, pričom personálne a materiálne problémy na jeho strane spravidla nie sú dôvodom, ktorý by ospravedlnil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uvedené zásady však platia pre štandardné situácie. V prípade, ak sa jedna osoba v priebehu krátkeho času obráti na súdy s enormným množstvom nových návrhov, v rámci prevencie (§ 417 ods. 1 Obč. Zák.) sa musí zaujímať o to, či a v akých podmienkach je súd jej podania schopný vybaviť a je povinná akceptovať, že vybavenie jej vecí podaných v enormnom množstve nemusí byť tak promptné, ako vybavovanie vecí iných. Súd je totiž povinný zabezpečiť rovnaký prístup k spravodlivosti pre všetkých. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že exekučnému súdu ani v jednom z namietaných exekučných konaní netrvalo viac ako 4 mesiace rozhodnúť o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu exekútora. Je teda zrejmé, že žalobca nemohol počas tak krátkeho obdobia zažiť stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci. Napokon exekútori pôvodne poverení na výkon exekúcie v označených exekučných veciach boli povinní vykonávať exekučnú činnosť v zmysle Exekučného poriadku až do momentu, kedy bolo rozhodnuté o návrhu oprávneného na ich zmenu, čo vznik akejkoľvek škody v súvislosti s postupom exekučného súdu pri rozhodnutí o zmene exekútora vylučuje. 11. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich náhradu úspešnej žalovanej proti žalobcovi nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).