Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/133/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312218543 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312218543.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., Limbach, Limbová č. 451/3, IČO: 31 342 841, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.500,-- €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 22. novembra 2013, č.k. 12 C 217/2012-109, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 22. novembra 2013, č.k. 12 C 217/2012-109, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 22.11.2013, č. k. 12 C 217/2012-109, žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 12.6.2012 domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 10.500,-- €, keď základom je zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú mu Okresným súdom Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 42 Rob 2/2004, následne pod sp.zn. 23 Cb 69/2006, nesprávnym úradným postupom. Žalobca v žalobe dôvodil tým, že vo veci ide o odškodnenie za prieťahy v konaní za obdobie od 2.1.2004 do 1.6.2012, teda za 8,5 roka, čím ho Okresný súd Bratislava III. pripravil o sumu 82,98 € za súdny poplatok a nútil ho vziať žalobný návrh späť; sám ničím neprispel k súdnym prieťahom, pričom vec mala pre neho mimoriadny význam. Zjavnú svojvôľu súdu videl žalobca najmä po prerušení konania uznesením zo dňa 18.9.2006, č.k. 23 Cb 69/2006-64, proti ktorému podal (žalobca) odvolanie; podobne tak konal aj správca konkurznej podstaty, pretože na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 12.3.2007 vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8 K 1/2004 poprel jeho vykonateľnú pohľadávku riadne prihlásenú do konkurzného konania na podklade, ako sa neskôr ukázalo, predčasne vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu. Okresný súd Bratislava III. odignoroval žiadosť správcu konkurznej podstaty o pokračovanie v konaní, pričom výsledok tohto konania bol rozhodujúci v otázke zaradenia verifikovaných konkurzných pohľadávok proti dlžníkovi LIVAK PLAST, s.r.o., Bratislava, Pri Dynamitke č. 11, IČO: 35 695 790, v sume 14.882,46 €, ktorú si prihlásil dňa 2.2.2005 do konkurzného konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8 K 1/2004. To všetko na podklade právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 8.1.2004, č.k. 42 Rob 2/2004-13, s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňom 31.1.2004. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava III. (následne) pod sp.zn. 23 Cb 69/2006 vyplýva, že spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., Bratislava, Pri Dynamitke č. 11, IČO: 35 695 790, v procesnom postavení žalovaného, podala proti platobnému rozkazu odpor až dňa 19.4.2006, teda až potom, ako (žalobca) na jeho podklade si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania; konkurz na spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., bol vyhlásený dňa 7.12.2004. Podanie odporu z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o, malo za následok zrušenie platobného rozkazu. Okresný súd Bratislava III. následne vec previedol do odd. Cb a vec zostala vedená pod sp.zn. 23 Cb 69/2006, v ktorej súd konal i nekonal, nevydal rozhodnutie o zrušení platobného rozkazu, dopúšťal sa viacerých závažných procesných pochybení. Predčasným vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti sporného platobného rozkazu sa Okresný súd Bratislava III. dopustil nesprávneho úradného postupu. Nebyť vydania nezákonného uznesenia o prerušení konania a ak by Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 23 Cb 69/2006 pokračoval, tak mohlo byť vo veci právoplatne rozhodnuté a ním prihlásená pohľadávka do konkurzného konania by nebola sporná, na jej základe mohol viesť exekučné konanie, v ktorom by od spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o, vymohol žalovanú sumu 14.882,46 € spolu s príslušenstvom. Spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., a jeho spoločníci boli v čase nesprávneho úradného postupu solventní, mali majetok vo forme nehnuteľností v hodnote 49 mil. Sk a príjmy z podnikateľského prenájmu nebytových priestorov A. W. S. N., všetky vedené v LV č. XXXX, ako aj iné aktíva voči tretím osobám. Tým, že Okresný súd Bratislava III. v primeranej lehote nerozhodol, stratil (žalobca) postavenie konkurzného veriteľa. Až uznesením zo dňa 25.6.2010, č.k. 23 Cb 69/2006-139, Okresný súd Bratislava III. konanie zastavil a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Žalovaného požiadal o predbežné prerokovanie svojho nároku na odškodnenie, avšak jeho nároky neuspokojil. 2.1. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Žalobca je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou nepretržite už viac ako 20 rokov. 2.2. Podľa tvrdenia žalobcu tento dňa 2.1.2004 podal na Okresnom súde Bratislava III. návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol následne vydaný dňa 8.1.2004, opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňom 31.1.2004; vec bola vedená pod sp.zn. 42 Rob 2/2004. V konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8 K 1/2004 na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., Bratislava, Pri Dynamitke č. 11, IČO: 35 695 790 (v danej obchodnej veci žalovaného), si žalobca prihlásil súdom priznanú pohľadávku dňa 2.2.2005. Po podaní prihlášky do konkurzného konania došlo k zrušeniu platobného rozkazu vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 42 Rob 2/2004, pretože súd žalovanému, ani jeho konateľom, účinne nedoručil platobný rozkaz, čím sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Na prieskumnom pojednávaní dňa 12.3.2007 správca konkurznej podstaty poprel túto pohľadávku v súlade s § 25 zákona o konkurze a vyrovnaní, žiadal Okresný súd Bratislava III., aby po prevedení veci (42 Rob 2/2004) do odd. Cb konal a rozhodol. Podľa jeho názoru (žalobcu) zo strany Okresného súdu Bratislava III. došlo k závažnému procesnoprávnemu a hmotnoprávnemu pochybeniu, keď nevyzval správcu konkurznej podstaty, či súhlasí s prerušením konania a napriek tomu uznesením zo dňa 18.9.2006, č.k. 23 Cb 69/2006-54, konanie prerušil. Hoci riadne a včas proti tomuto uzneseniu podal odvolanie on i správca konkurznej podstaty, Okresný súd Bratislava III. bol nečinný, bezodkladne nepredložil spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní, čím spôsobil ďalšie prieťahy v konaní; teda od roku 2006 do roku 2009, takmer 3 roky vo veci nekonal. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.3.2010, č.k. 1 Cob 256/2009-125, zrušil uznesenie (ako nezákonné) o prerušení konania a nariadil súdu prvej inštancie, aby vo veci konal a rozhodol. Následne došlo k situácii, kedy dňa 27.5.2010 spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., bola vymazaná z obchodného registra ex offo. V dôsledku prieťahov zapríčinených Okresným súdom Bratislava III. nemohol získať exekučný titul, a tým uplatňovať voči dlžníkovi svoje práva (§ 66g ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní). Vznikla mu tým majetková škoda v sume 448.349,-- Sk (14.882,46 €), ktorá pozostáva z istiny v sume 50.000,-- Sk, z úrokov z omeškania v sume 40.849,-- Sk, zo zmluvnej pokuty v sume 355.000,-- Sk, zo zaplateného súdneho poplatku v sume 2.500,-- Sk, ktorú si ale v tomto súdnom konaní neuplatňuje. 2.3. V predmetnom súdnom konaní si (žalobca) uplatňuje (iba) náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.500,-- € za úmernú intenzitu prieťahov neefektívneho konania a tzv. ad hoc úkonov Okresného súdu Bratislava III., z pocitov neistoty a strádania o výsledok konania, ktorý sa v požadovanom alebo uplatnenom nároku nedostavil ani za viac ako 8,5 roka, pričom došlo k prieťahom a mareniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým aj k mareniu práva na prejedanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa jeho názoru nárok premlčaný nie je, pretože žalobu na prieťahy, a teda primerané odškodnenie, bolo možno podať až po zastavení konania (dňa 1.6.2012) znesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.2.2012, č.k. 1 Cob 165/2011-161. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25.6.2010, č.k. 23 Cb 69/2006-139, ktorým bolo konanie zastavené, mu bolo doručené dňa 2.8.2010, a proti jeho výroku o trovách konania podal odvolanie. Konanie ako celok trvalo 8,5 roka, teda dĺžka konania v dôsledku prieťahov tohto súdu a vydávania nezákonných rozhodnutí nesplnila požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Nebyť prieťahov v konaní vedenom pod sp.zn. 23 Cb 69/2006 zavinených Okresným súdom Bratislava III. za obvyklého chodu veci by mu ujma nevznikla. Zdôraznil, že sám k prieťahom zavineným Okresným súdom Bratislava III. neprispel, na nezákonných rozhodnutiach sa nepodieľal, vec mala pre neho mimoriadny význam, nedosiahol očakávané rozhodnutie, ktoré by dosiahol za obvyklého chodu veci. Poukázal na to, že v obdobnej právnej veci, pri totožných stranách sporu, v konaní vedenom pod sp.zn. 25 Cb 70/2006 bol Okresný súd Bratislava III. schopný rozhodnúť rozsudkom dňa 16.3.2010 na jednom pojednávaní na základe listinných dôkazov, ktoré boli zhodné. Uplatnenú výšku náhrady nemajetkovej ujmy považoval za súladnú s aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá už bola platná v čase podania žaloby v predmetnej právnej veci, je súladná aj s judikatúrou Európskej únie. 2.4. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. sp.zn. 42 Rob 2/2004 (neskôr pod sp.zn. 23 Cb 69/2006) žalobca (žalobca aj v prejednávnej veci) dňa 2.1.2004 proti žalovanému LIVAK PLAST, s.r.o., Bratislava, Pri Dynamitke č. 11, IČO: 35 695 790, podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 50.000,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 21 % p.a. od 16.2.2001 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % z dlžnej sumy 50.000,-- Sk za každý deň omeškania od 16.2.2001 do zaplatenia a náhradou trov konania v sume 2.500,-- Sk, všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Platobným rozkazom zo dňa 8.1.2004 súd prvej inštancie návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a keďže zo spisu nevyplývalo, žeby žalovaný podal odpor, na platobnom rozkaze vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 31.1.2004. Odpor proti platobnému rozkazu podal žalovaný až dňa 19.4.2006 dôvodiac, že platobný rozkaz mu nikdy nebol doručený, o jeho existencii sa dozvedel až z konkurzného konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8 K 1/2004; pohľadávku žalobcu poprel čo do dôvodu a výšky, pretože žalobca pre neho žiadnu činnosť nevykonával a v jeho účtovníctve sa ani nenachádzajú žiadne faktúry od žalobcu. Na základe týchto skutočností žalovaný navrhol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie; vec následne zostala vedená pod sp.zn. 23 Cb 69/2006. Zo spisu ďalej vyplýva, že dňa 31.7.2006 zostalo súdu prvej inštancie známe, že na majetok žalovaného LIVAK PLAST, s.r.o., bol vyhlásený konkurz a z tohoto dôvodu bolo konanie prerušené uznesením zo dňa 18.9.2006, č.k. 23 Cb 69/2006-54. Na odvolanie správcu konkurznej podstaty Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.3.2010, č.k. 1 Cob 256/2009-125, dané uznesenie zrušil s odôvodnením, že počas odvolacieho konania konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., bol uznesením zo dňa 10.8.2009, č.k. 8 K 1/2004-702, zrušený, a teda odpadol dôvod na prerušenie konania a v tomto konaní možno pokračovať. Úpadca a v danom konaní žalovaný LIVAK PLAST, s.r.o., bol vymazaný z obchodného registra dňa 27.5.2010 ex offo, a preto konanie voči nemu (len z tohto dôvodu) bolo zastavené uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25.6.2010, č.k. 23 Cb 69/2006-139. 2.5. Z obsahu spisu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8 K 1/2004 vyplýva, že navrhovateľ VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. (v prejednávanej veci v postavení žalobcu), podal dňa 7.1.2004 návrh na vyhlásenie konkurzu proti dlžníkovi (úpadcovi) LIVAK PLAST, s.r.o., Bratislava, Pri Dynamitke č. 11, IČO: 35 695 790, uznesením zo dňa 7.12.2004, č.k. 8 K 1/2004-105, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2004, bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený M.. A. U.. Dňa 2.2.2005 si veriteľ (v prejednávanej veci žalobca) prihlásil v konkurznom konaní svoju pohľadávku v sume 50.000,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 21 % ročne a zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % denne za čas od 16.2.2001 do 6.12.2004 zo sumy 50.000,-- Sk a trovy konania v sume 2.500,-- Sk; neskôr, ďalším podaním zo dňa 22.7.2005 prihlásenú pohľadávku upravil na celkovú sumu 448.349,-- Sk. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.8.2009, č.k. 8 K 1/2004-702, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.2009, bol konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., zrušený a M.. A. U. bol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty. Z odôvodnenia daného uznesenia vyplýva, že dňa 19.3.2009 správca predložil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty, ktorú doplnil dňa 15.4.2009, a z ktorej vyplývalo, že úpadca nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a uspokojiť aspoň pomerne pohľadávky proti podstate a nároky konkurzných veriteľov v rámci tried rozvrhovým uznesením. 2.6. Súd prvej inštancie dôvodil, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nie je absolútnym, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Zodpovednosť štátu za majetkovú, resp. nemajetkovú, ujmu upravená v zákone č. 514/2003 Z.z., je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok 1/ existencia škody (majetkovej príp. nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu alebo nesprávne rozhodnutie, 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom alebo nesprávnym rozhodnutím. Uvedený zákon, rovnako ako aj predchádzajúci zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, a preto je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442 a nasl.) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide len vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani škoda, nemajetková ujma. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím, a škodou, nemajetkovou ujmou, vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Nevyhnutné je preto vymedziť, medzi akou ujmou (aký následok) a akou skutočnosťou (aká príčina) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti štátu za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (nemajetková ujma), za ktorú je náhrada žalobcom v prejednávanej veci požadovaná. Príčinnú súvislosť vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou žalobcu ako poškodeného a konkrétnym konaním súdu bolo potrebné hľadať v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 42 Rob 2/2004, neskôr pod sp.zn. 23 Cb 69/2006, a z neho jeho rozhodnutiami a namietaným nesprávnym úradným postupom. 2.7. V konaní zostalo nepochybné, že žalobca nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. preukazoval tým, že Okresný súd Bratislava III. svojimi nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom spočívajúci v prieťahoch v konaní vedenom pod sp.zn. 42 Rob 2/2004, 23 Cb 69/2006, mu spôsobil právnu a majetkovú neistotu o výsledok konania, oslabenie jeho postavenia v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8 K 1/2004, znehodnotenie jeho žalovanej pohľadávky proti úpadcovi LIVAK PLAST, s.r.o., a tým i zmarenie vymožiteľnosti práva. Namietaný nesprávny úradný postup žalobca vysvetlil prieťahmi tým, že a/ Okresný súd Bratislava III. prerušil konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 23 Cb 69/2006 aj napriek tomu, že správca konkurznej podstaty oznámil, že chce v konaní pokračovať; b/ Okresný súd Bratislava III. predčasne správoplatnil platobný rozkaz sp.zn. 42 Rob 2/2004. Vo vzťahu k bodu a/ súd prvej inštancie v zhode so žalovaným poukázal na skutočnosť, že žalobcom namietané súdom nesprávne prerušenie konania v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., nastalo priamo zo zákona, keďže konkurz bol vyhlásený dňa 7.12.2004; stalo sa tak za účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v znení platnom a účinnom do 31.12.2004) a súhlas či nesúhlas správcu konkurznej podstaty s pokračovaním konania nemal žiaden vplyv na prerušenie konania, nakoľko išlo o účinok priamo a len vyvolaný konkurzom; v tejto súvislosti súd zdôraznil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2011. Prieťahy v konaní mohli teoreticky nastať iba v čase, kedy bol platobný rozkaz správoplatnený dňom 31.1.2004 a kedy bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., dňa 7.12.2004. V tomto období ale žiadne prieťahy nenastali; potom došlo k prerušeniu konania za zákona, a všetky procesné úkony, hoci by aj boli vykonávané, boli by právne neúčinné (§ 14 ods. 5 posledná veta zákona). Naviac žalobca v konaní nepreukázal, prečo svoju pohľadávku nevymáhal v rámci súdneho výkonu rozhodnutia, teda v období od 14.2.2004 (deň po tom, čo platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.2.2014) do vyhlásenia konkurzu dňa 7.12.2004. Vo vzťahu k bodu b/ súd prvej inštancie dôvodil, že Okresný súd Bratislava III., bez vlastnej viny, dodatočne zistil, že uvedený platobný rozkaz nebol doručovateľom doručený oprávnenej osobe, t.j. zástupcovi žalovaného LIVAK PLAST, s.r.o., do vlastných rúk, a preto z tohto dôvodu musel doložku právoplatnosti a vykonateľnosti odstrániť. Žalobcom namietané tvrdenie nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu, vo veci preto neobstojí. Žalobca teda nepreukázal ani existenciu prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 42 Rob 2/2004, 23 Cb 69/2006, ani zložitosť prejednávanej veci, správanie strán sporu a postup súdu ako kritériá posudzovania namietaných prieťahov v konaní, napriek tomu, že preukazovanie týchto skutočností prináleží žalobcovi, na ktorom je dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie zdôraznil, že Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 42 Rob 2/2004, následne pod sp.zn. 23 Cb 69/2006, konal priebežne, predovšetkým o procesných otázkach, následne bolo konanie prerušené v dôsledku prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o. (v danej obchodnej veci žalovaného), do jeho výmazu z obchodného registra. Súd ďalej dôvodil, že žalobca namietal prieťahy v konaní za obdobie, počas ktorého bolo konanie z dôvodu prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o., zo zákona prerušené. Počas konania vedeného pod sp.zn. 23 Cb 69/2006 žalobca nepodával sťažnosti na prieťahy v konaní, neurgoval vytýčenie termínu pojednávania, nevykonával žiadne úkony smerujúce k odstráneniu údajných pochybení. 2.8. V konaní nebola preukázaná ani žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy spočívajúca v morálnej ujme, v súvislosti so sporovým súdnym konaním. Jej výška v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. V prejednávanej veci podľa názoru súdu prvej inštancie išlo len o domnelé tvrdenie žalobcu, že spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., mu nevyplatil žalovanú (paušálnu) sumu za mesiac február 2001, na základe sprostredkovateľskej zmluvy č. 293/1998, ktoré tvrdenie však LIVAK PLAST, s.r.o., radikálne popieral so zdôraznením, že žalobca pre neho podľa účtovníctva žiadnu takúto službu nevykonal. Súd prvej inštancie dal žalobcovi do pozornosti, že štát nemôže niesť zodpovednosť v majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb, a to ani v prípade, ak sa veriteľ už nemôže domôcť svojho nároku, skutočne existujúceho, u svojho dlžníka. Uplatnená nemajetková ujma žalobcovi vznikla výmazom spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., z obchodného registra ex offo, v dôsledku čoho spoločnosť stratila spôsobilosť byť stranou sporu a konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 23 Cb 69 /2006 muselo byť následne zastavené; nie tým, že Okresný súd Bratislava III. neskončil konanie pred týmto výmazom. Naviac zásadne neobstojí argument žalobcu o trvaní prieťahov v konaní v dĺžke 8,5 roka, keď tento neodlišuje od účinkov prerušeného konania zo zákona, kedy sú všetky procesné úkony právne neúčinné. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná existencia akejkoľvek škody vzniknutej žalobcovi v dôsledku prebiehajúceho konania na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 23 Cb 69/2006, žalobca ničím nepreukázal, žeby práve v dôsledku takéhoto postupu súdu, príp. v dôsledku rozhodnutí súdu (procesných) mu akákoľvek škoda, nemajetková ujma, vznikla. V prípade preukazovania príčinnej súvislosti je potrebné brať do úvahy priamosť a bezprostrednosť pôsobenia príčiny a následku. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že na majetok dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o., bol vyhlásený konkurz v decembri 2004 a v konkurze nedošlo k uspokojeniu žiadnej pohľadávky veriteľov (už) I. triedy z dôvodu nedostatku prostriedkov. Preto nemožno vidieť príčinnú súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom a nárokom žalobcu, keďže predmetné súdne konanie nebolo spôsobilé ovplyvniť postavenie žalobcu v žiadnom smere. Z uznesenia o zrušení konkurzu vyplýva, že v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8 K 1/2004 nebol uspokojený žiadny veriteľ úpadcu spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., z čoho je zrejmé, že už od začiatku konania (od decembra 2004) nedisponoval úpadca žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné (existujúcu) pohľadávku žalobcu uspokojiť. Rozsudok ďalej odôvodnil ustanovením § 3 ods. l, § 4 ods. l písm. c/, § 5 ods. l, § 6 ods. l, ods. 2, § 9 ods. l, ods. 2, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 27 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., § 18 ods. l, § 22 ods. l, § 27 zákona č. 58/1969 Zb., § 14 ods. l písm. d/, § 23 ods. l zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a účinnom do 31.12.2004. 2.9. Žalovanému úspešnému v celom rozsahu náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., keďže ich náhradu nežiadal. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 221 ods. l písm. f/, h/ O.s.p. Z obsahu odôvodnenia napadnutého zmätočného a svojvoľného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie má vážne medzery v oblasti konkurzného práva, ako aj v otázke odškodnenia obetí prieťahov podľa § 9 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. za účinnosti citovaného zákona, za odškodňovanie prieťahov priamou aplikáciou čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 35 ods. 1 Dohovoru (posudzovanie celkovej dĺžky zmätočného konania zo strany Okresného súdu Bratislava III.), teda prieťahov evidentne zapríčinených okresným súdom v dôsledku neprimeranej dĺžky súdneho konania (viac ako 8,5 roka od 2.1.2004 do 1.6.2012), pričom v rozhodnom období sa sám na prieťahoch zapríčinených Okresným súdom Bratislava III. nepodieľal a v konečnom dôsledku sa stal obeťou porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom k nezákonnému rozsudku v tomto tzv. kompenzačnom konaní je naďalej obeťou porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že Slovenská republika prijatím zákona č. 514/2003 Z.z. sa prihlásila k doktrínam ESĽP a jeho rozhodovacej praxi, teda doktríne, podľa ktorej sa primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu titulom prieťahov zavinených neprimeranou dĺžkou súdneho konania poskytuje fyzickej osobe, právnickej osobe, žiadne dôkazy sa v tomto ohľade v zásade nevyžadujú. Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z.z. je vo vzťahu k odškodňovaniu obetí prieťahov v súdnom konaní nedokonalá, súdmi je svojvoľne vykladaná a interpretovaná (na rozdiel od jednoznačných pravidiel hry v Českej republike), sústavné zmeny pravidiel hry zo strany štátu, čo mu umožňuje, aby v prípade nezákonného rozsudku a nepriznania mu primeraného odškodnenia podal žalobu priamo voči Slovenskej republike. S týmto sa súd prvej inštancie nevyrovnal a podľa jeho názoru nemal ani záujem vo veci konať v súlade s ústavou, zákonmi a Dohovorom. Navyše pre konajúceho sudcu je tu aj etický problém, ktorý vyplýva z toho, že sudca toho istého súdu rozhoduje o odškodnení obeti prieťahov, ktoré by malo byť zosobnené sudcovi, ktorý zapríčinil prieťahy v súdnom konaní, v dôsledku čoho súd prvej inštancie porušil základné právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote a základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie krajne neprípustne odignoroval svoju poučovaciu povinnosť (konal v rozpore s požiadavkou na koncentráciu konania), nekonal a nerozhodoval v súlade so zásadou „iura novit curia“, teda v konečnom dôsledku svoje svojvoľné rozhodnutie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil, čím porušil § 1, § 3, § 5 ods. 1, § 18 veta prvá O.s.p., § 157 ods. 2 O.s.p., § 167 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie sa nevyrovnal s tým, čo bolo v základnom konaní pre žalobcu v hre „at stake", čím konanie zaťažil ďalšou vážnou vadou. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie malo v konečnom dôsledku aj nesprávne právne posúdenie veci. Pri odškodňovaní prieťahov zavinených súdom v dôsledku neprimerane dlhého súdneho konania sa vychádza zo silnej domnienky, že neprimeraná dĺžka konania spôsobuje nemajetkovú ujmu a žiadne dôkazy sa v tomto ohľade nevyžadujú. V tejto súvislosti zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2009, sp.zn. 4 Cdo 183/2009, podľa ktorého ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Preukázal splnenie všetkých troch podmienok, a síce existenciu nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch mu vzniknutej v dôsledku prieťahov zavinených súdom a neprimeranou dĺžkou súdneho konania nevedúceho k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, nesprávny úradný postup súdu za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., príčinnú súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom súdu v rozhodnom období. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nevyrovnal s tým, že nemajetková ujma je čisto subjektívnou kategóriou a podľa judikatúry nemajetková ujma vzniká v dôsledku neprimeranej dĺžky konania (tzv. nesplnenie primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru), žiadne dôkazy sa v tomto ohľade od poškodeného nevyžadujú. Štát (pre prípad úspechu v spore) je povinný hodnoverne (nie na podklade nejakých dohadov žalovaného a súdu, najmä ak si súd zanedbá poučovaciu povinnosť a poruší tzv. koncentračnú zásadu konania) preukázať v súdnom konaní, že poškodenému nemajetková ujma v dôsledku neprimerane dlhého konania nevznikla. Z obsahu zmätočného a nepresvedčivého, arbitrárneho, odôvodnenia je nesporným, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal s tým, že nemajetková ujma spočíva v stave neistoty o výsledok konania, do ktorej bol ako poškodený v dôsledku neprimerane dlhého konania uvedený a v ňom udržiavaný; že náhrada nemajetkovej ujmy slúži výhradne ku kompenzácii stavu neistoty poškodeného, do ktorého bol v dôsledku neprimerane dlhého súdneho konania uvedený a v nej udržiavaný. Odškodňovanie obetí prieťahov nie je možné posudzovať podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Základnou povinnosťou žalovanej bolo preukázať, že mu (žalobcovi) v priamej príčinnej súvislosti s prieťahmi zapríčinenými Okresným súdom Bratislava III. nemajetková ujma nevznikla a túto povinnosť si nesplnila ani do skončenia dokazovania a vynesenia rozsudku. Ergo má sa zato, že on (žalobca) uniesol dôkazné bremeno, splnil svoju povinnosť tvrdenia a že ním uplatnená požiadavka na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10.500,-- € je vzhľadom na okolnosti prípadu a skutkový stav veci po práve, je súladná s judikatúrou ESĽP (napr. rozhodnutie ESĽP Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. proti Slovenskej republike č. 2 a č. 3 zo dňa 7. januára 2014, kedy ESĽP priznal sťažovateľovi nemajetkovú ujmu za porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odškodné v sumách 5.850,-- € z titulu nemajetkovej ujmy a 9.750,-- € z titulu nemajetkovej ujmy; vo veci Apicella vs Taliansko, sťažnosť č. 64890/01); v tejto súvislosti zdôraznil tiež rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 4.11.2010, sp.zn. 30 Cdo 2301/2009). V prejednávanej veci ide o odškodnenie za prieťahy zavinené súdom v konaní za obdobie od 2.1.2004 do 1.6.2012, čo uvádzal už v žalobe, a aplikácia zákona č. 514/2003 Z.z. by bola možná len od 1.7.2004, kedy tento zákon nadobudol účinnosť. S týmto tvrdením a uplatneným nárokom sa ale súd prvej inštancie dôsledne nevysporiadal, pričom bol povinný rešpektovať platné ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ktorý má prednosť pred zákonom; počiatok dňom 2.1.2004) a v súlade s čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14, čl. 35 ods. 1 Dohovoru vo veci rozhodnúť, pretože zákon č. 58/1969 Zb. odškodňovanie nemajetkovej ujmy nepripúšťal, ktoré dalo základ pre určovanie výšky odškodnenia v prípade prieťahov v konaní nezapríčinených účastníkom konania pred príslušným súdom. Podľa spomínaných rozhodnutí je možné priznať odškodnenie v sume 1.500,-- € za každý rok prieťahov, nečinnosti, marenia zákonnosti, zjavného marenia spravodlivosti a porušovania práva na prejednanie veci v primeranej lehote, najmä ak sa jedná o viaceré neprimerané úkony súdu a jeho nečinnosť majúcu za následok znehodnotenie uplatneného práva - uplatnenej pohľadávky v súdnom konaní, svojvoľného vydávania uznesenia o prerušení konania bez zákonného dôvodu, nerešpektovania žiadosti správcu konkurznej podstaty na pokračovanie v konaní a nekonania, nekonania o odvolaní v primeranej lehote. Uskutočniť súdne konanie v primeranej dobe je základnou povinnosťou štátu. Za efektívny možno považovať iba taký prostriedok, ktorý je dostupný, primeraný, účinný a vykazuje dostatočný stupeň istoty. Zdôraznil v tejto súvislosti čl. 46 ods. 1, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Základnou povinnosťou Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 42 Rob 2/2004, následne pod sp.zn. 23 Cb 69/2006, bolo zabezpečiť taký procesný postup, ktorý čo najskôr odstráni stav jeho právnej neistoty, kvôli ktorému sa obrátil na súd so žiadosťou o rozhodnutie. Túto ústavnú povinnosť si súd nesplnil, dokonca znehodnotil jeho majetkové právo, čo malo za následok vznik škody, ktorú rieši samostatne (znehodnotil jeho aktíva uplatnené v súdnom konaní). Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.5.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania, postup samotného súdu; prihliada tiež v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa. V prejednávanej veci je nesporným, že sa jednalo o jednoduchú vec, právne a fakticky nezložitú, sám k prieťahom vo veci neprispel, ergo súd ignoroval jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo malo a má u neho v konečnom dôsledku vyvolanie stavu neistoty, umocnenie utrpenia, pocitov bezmocnosti a beznádeje. Zásada iura novit curia neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. rozsudok zrušiť v celosti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie; žiadal náhradu trov konania. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5.1. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, súc pritom viazaný dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15. februára 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). 5.2. Žalobca v odvolaní (doručenom súdu prvej inštancie dňa 10.1.2014; č.l. 132 spisu) zároveň uviedol svoje kontaktné údaje vrátane e-mailovej adresy, telefónneho a faxového čísla. Osobitne nežiadal, a nevyplýva to ani z obsahu podania (§ 41 ods. 2 O.s.p.), aby mu odvolací súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Uvedenie kontaktných údajov (bez ďalšieho) neznamená, že strana sporu, resp. jej zástupca, súčasne požiadala o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami, vrátane oznámenia o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku; uvedenie kontaktných údajov nenahrádza žiadosť strany sporu, jej zástupcu, o doručenie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku elektronickými prostriedkami (§ 214 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016). Rovnaká právna úprava platí aj po 1.7.2016 (§ 378 ods. l, § 219 ods. 3 veta druhá C.s.p.). 5.3. Žalobca až podaním zo dňa 13.2.2017 (č.l. 152 spisu) žiadal oznámiť mu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, čo sa stalo dňa 14.2.2017 (č.l. 154-155 spisu; § 470 ods. l, ods. 2, § 219 ods. 3, § 378 ods. l C.s.p.). 6. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil ako vecne a právne správny (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 206 ods. 2 veta druhá, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, také ani sám odvolateľ nenamietal, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by odvolací súd musel prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, keďže odvolateľ nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu nenamietal a žalovaný odvolanie nepodal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou (do 30.6.2016 návrhom na začatie konania), a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania. 9. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.6.2012 domáha náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10.500,-- € titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenej mu Okresným súdom Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 42 Rob 2/2004, v neskoršom období vedenom pod sp.zn. 23 Cb 69/2006, nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup pri vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu č.k. 42 Rob 2/2004-13, ako aj nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v konaní a v prerušení konania. Správne uvádzal súd prvej inštancie, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, jeho nesprávnym úradným postupom, sa vyžaduje nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup orgánu štátu, vznik škody, nemajetkovej ujmy, a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, a vzniknutou škodou, nemajetkovou ujmou. 10. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tým, či postup Okresného súdu Bratislava III. pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze č.k. 42 Rob 2/2004-13 možno označiť za nesprávny úradný postup. Platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže tento bol nesprávne doručený žalovanému, resp. prevzatý za žalovaného osobou, ktorá v tom čase už nebola oprávnená za žalovaného (spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o.) konať a ani prijímať písomnosti. V dôsledku toho bol v neskoršom období na základe návrhu právneho zástupcu spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., tento platobný rozkaz zrušený a vec zostala následne vedená pod sp.zn. 23 Cb 69/2006. Je teda zrejmé, že na predmetnom platobnom rozkaze nemala byť vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnenie (a aj povinnosť) vyznačovať na súdnych rozhodnutiach doložku právoplatnosti a vykonateľnosti má len súd (nie strana sporu). Zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že Okresný súd Bratislava III. vo veci vedenej pod sp.zn. 42 Rob 2/2004 pri doručovaní platobného rozkazu vychádzal z dostupných údajov v obchodnom registri o tom, kto je oprávnenou osobou konať za spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., v rozhodnom čase doručovania platobného rozkazu. Nemal objektívnu možnosť v tomto čase zistiť, že L.. C. N. a U. S. už takouto osobou neboli na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 20.12.2001. Táto osoba platobný rozkaz ale prevzala bez toho, aby tieto rozhodujúce právne skutočnosti odosielateľovi (Okresnému súdu Bratislava III.) oznámila. Okresný súd Bratislava III. nemal dôvod pochybovať o správnosti údajov uvedených v obchodnom registri a doručenie platobného rozkazu sa tak javilo po formálnej stránke správne a účinné. Doručenka je totiž verejná listina, na ktorú sa prihliada ako na platnú a pravdivú, kým sa nepreukáže opak. Okresný súd Bratislava III. teda neporušil žiadne ustanovenie zákona, ktoré by bolo možné označiť ako nesprávny úradný postup podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Odvolací súd sa preto stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že takýto postup súdu nemožno považovať za nesprávny. Aj keď štát za škodu spôsobenú úradným postupom súdu nesie objektívnu zodpovednosť, táto prichádza do úvahy len v prípade porušenia zákonom stanovených pravidiel pre určitý zákonom predpokladaný postup. 11. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal a dôsledne sa nezaoberal tým, že Okresný súd Bratislava III. nevyzval správcu konkurznej podstaty, či hodlá pokračovať v konaní vedenom pod sp.zn. 23 Cb 69/2006, ale konanie prerušil aj napriek tomu, že správca konkurznej podstaty neskôr oznámil, že chce v konaní pokračovať. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Na základe tohto prechodného ustanovenia je preto potrebné pri zisťovaní, či uznesenie o prerušení konania bolo alebo nebolo nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím, aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z. (platný a účinný v čase, keď došlo k prerušeniu konania). Z obsahu spisu zostalo tiež nepochybné, že na majetok úpadcu, spoločnosť LIVAK PLAST s.r.o., bol dňa 7.12.2004 vyhlásený konkurz. V zmysle § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. (platného a účinného v čase vyhlásenia konkurzu) vyhlásenie konkurzu vyvolalo, o.i., (priamo zo zákona) účinky, že súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušili, ak sa týkali majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkali nárokov, ktoré mali byť z podstaty uspokojené; osobitným predpisom bol aj Občiansky súdny poriadok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že prerušenie súdneho konania nastalo ex lege a žiadna výzva súdu adresovaná strane sporu (účastníkovi konania) vrátane správcovi konkurznej podstaty, či hodlá pokračovať v konaní alebo či súd konanie môže prerušiť na základe jeho súhlasu, v ňom nie je ustanovená. Znamená to, že Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 23 Cb 69/2006 nepochybil, keď po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu konanie prerušil bez toho, aby predtým žiadal súhlas od strany sporu, ale aj od správcu konkurznej podstaty, keďže táto povinnosť mu z daného zákona nevyplývala a prípadný súhlas/nesúhlas nemal na následky vyhlásenia konkurzu stanovené zákonom, v tomto prípade prerušenie konania zo zákona, žiaden právny význam. Takéto konanie Okresného súdu Bratislava III. preto nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť štátu, a preto aj táto námietka odvolateľa je nedôvodná. 12. Ďalej odvolací súd dôvodí, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať existenciu prieťahov v konaní, keď absentuje akékoľvek rozhodnutie, ktorým by boli konštatované prieťahy v konaní vydané kompetentným orgánom. Na nepreukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v čase od 2.1.2004 do 30.6.2004 sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. (platný a účinný do 30.6.2004) a na prieťahy v konaní od 1.7.2004 do 1.6.2012 sa aplikuje zákon č. 514/2003 Z.z. (účinný od 1.7.2004), ktorý zrušil zákon č. 58/1969 Zb. Zákonom č. 412/2012 Z.z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1027009&f=2> došlo k doplneniu § 9 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2952363-2952369&f=2> zákona č. 514/2003 Z.z. o nové odseky 3 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2952368-2952368&f=2> a <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=2952369-2952369&f=2> v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy S <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2109120-2109120&f=2>lovenskej republiky. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy S <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108594-2108594&f=2>lovenskej republiky, je kompetentný riešiť Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie strany sporu (účastníka konania) a postup súdu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 41/2002). Súdne konanie z pohľadu prieťahov nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021160&f=2> ani ako prejudiciálnu otázku, ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade podanej ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade podanej sťažnosti na prieťahy). Vzhľadom na uvedené zákon výslovne ustanovuje, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021160&f=2> až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že aj pred doplnením § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o odseky 3, 4 platilo, že všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu prieťahov v konaní pred súdom. Doplnené odseky 3 a 4 v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovili povinnosť všeobecných súdov rozhodujúcich o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vychádzať z rozhodnutí o prieťahoch vydaných kompetentnými orgánmi, a to z vyššie uvedených dôvodov, teda že pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver. Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 23 Cb 69/2006 žalobcom namietané prieťahy ani nemohol spôsobiť, keďže konanie bolo prerušené ex lege. 13. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje už súdom prvej inštancie uvedené závery, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nemajetkovú ujmu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je potrebná v prvom rade existencia nezákonného rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu), ďalej vznik škody, nemajetkovej ujmy, a priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávny úradným postupom) a vznikom škody, nemajetkovej ujmy. Všetky tieto podmienky musia byť naplnené kumulatívne. Ak absentuje čo i len jedna z nich, nemôže byť strana sporu v spore o náhradu škody, o náhradu nemajetkovej ujmy, úspešná. Keďže teda v prejednávanej veci nie je preukázaný žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 42 Rob 2/2004, 23 Cb 69/2006, nie je splnená hneď prvá podmienka pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto má odvolací súd za to, že zaoberať sa ďalšími podmienkami, ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, by bolo nadbytočné, nehospodárne, neprinieslo by iné rozhodnutie súdu. Nezanedbateľnou skutočnosťou zostalo tiež to, že žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 42 Rob 2/2004, 23 Cb 69/2006, nepreukázal svoje právo, žalovaný (LIVAK PLAST, s.r.o.) kategoricky odmietal nároky žalobcu, pohľadávka žalobcu a v konkurznom konaní veriteľa v celosti bola (zostala) popretá. Len pre úplnosť na tomto mieste odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by žalobca úspešne uplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní proti dlžníkovi LIVAK PLAST, s.r.o., čo sa nestalo, zostalo nepochybné, že už v čase vyhlásenia konkurzu (v decembri 2004) dlžník majetok nemal a neboli uspokojení ani veritelia zaradení do I. skupiny. Túto skutočnosť Okresný súd Bratislava III. absolútne neovplyvnil, a teda v konaní nie je daná ani príčinná súvislosť medzi prípadným vznikom škody žalobcovi, vznikom nemajetkovej ujmy, a nesprávnym úradným postupom súdu. Žalobcom spomínané rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ďalšie rozhodnutia, vyznievajúce v prospech poškodeného, by bolo možné v prospech žalobcu zohľadniť výlučne len za splnenia všetkých podmienok nevyhnutných pre úspešnosť žalobcu a ako je uvedené vyššie (vznik škody, nemajetkovej ujmy, nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť), ktoré ale v prejednávanej veci splnené nie sú. 14. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 15. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 16. Žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní v celom rozsahu odvolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %; o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p.). 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).