Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/329/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313216219 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313216219.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: IEPA - Slovakia, s.r.o., 023 13 Čierne č. 305, IČO: 45 628 106, zast.: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608 proti žalovanému: Sajado-sk, s. r. o., Čajakova 26, 831 01 Bratislava, IČO: 44 837 364, zast.: KUTAN & PARTNERS s. r. o., Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 861 308 o zaplatenie sumy 11.550,45 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb 150/2013-195 zo dňa 18.5.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb 150/2013-195 zo dňa 18.5.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.550,45 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.12.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.8.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 11.550,45 eur spolu s príslušenstvom z titulu neuhradenej faktúry č. 10100009. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o dielo vykonal pre žalovaného zhotovenie a montáž vonkajšej terasy v prevádzke žalovaného nachádzajúcej sa v komplexe Q. X.. Cenu diela si žalobca okrem iného uplatnil aj faktúrou č. 10100009 na sumu 19.321,66 eur so splatnosťou 4.11.2010, z ktorej žalovaný čiastočne uhradil sumu 7.771,21 eur. Neuhradený zvyšok faktúry predstavuje žalovanú sumu 11.550,45 eur. 3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že dielo bolo žalovanému odovzdané na základe dvoch preberacích protokolov podpísaných žalobcom dňa 21.12.2010, v ktorých boli spísané drobné vady a nedorobky. Hoci žalovaný preberacie protokoly nepodpísal, z výsluchov svedka N.. K. U., konateľky žalovaného a svedka Z. F., manžela konateľky žalovaného, mal prvoinštančný súd za preukázané, že sa menovaní zúčastnili preberacieho konania, kedy spoločne prešli vady diela a tieto N.. K. U. rukou dopísal do preberacích protokolov. Hoci bolo dohodnuté, že spísané vady diela budú žalobcom ako zhotoviteľom odstránené, nestalo sa tak, dôvodom bolo nedoplatenie ceny diela, pričom žalobca výslovne uviedol, že vady neodstráni, pokiaľ nebude cena diela doplatená. 4. Prvoinštančný súd na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že žalovaný sa prvýkrát domáhal odstránenia vád zhotoveného diela už na základe jednotlivých preberacích protokolov, kedy sa sám žalobca, ktorý protokoly vyhotovil, zaviazal vady odstrániť v lehotách v protokoloch uvedených, k čomu však nedošlo, a preto sa žalovaný následne listom zo dňa 11.5.2012 odvolal na vady spísané v protokole, ktoré žalobca ani v dodatočnej lehote neodstránil. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalovaný v liste poukázal na skutočnosť, že v dôsledku neodstránenia vád mu vzniká právo nezaplatiť zvyšnú časť ceny diela vo výške 11.550,45 eur, čo možno podľa obsahu považovať za uplatnenie zľavy z ceny diela. V liste žalovaného zo dňa 26.6.2012 je výslovne uvedená požiadavky na odstránenie vád a nedorobkov, ktorými dielo disponuje, tak ako to už bolo požadované v čase odovzdávania diela. V liste zo dňa 19.7.2013 žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že vady diela neboli ani v dodatočnej lehote odstránené, a preto čiastku 11.550,45 eur si bude v prípade nevyriešenia sporu uplatňovať ako nárok na zľavu z ceny diela. Z obsahu preberacích protokolov a uvedených listov považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že žalovaný si včas uplatnil nárok na odstránenie vád diela a súčasne, že vady diela odstránené neboli, pričom táto skutočnosť bola potvrdená zhodnými výpoveďami konateľky žalovaného, jej manžela, ako aj svedka N.. K. U., ktorý priamo potvrdil, že v dôsledku neuhradenia faktúry, žalobca nepristúpil k odstráneniu vád diela. Súd prvej inštancie posúdil, že v danom prípade došlo k nepodstatnému porušeniu zmluvy dodávkou vadného diela, a preto žalovanému vznikli nároky uvedené v § 437 Obchodného zákonníka. V zmysle § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka žalobca oznámil žalovanému, že si nesplní svoje povinnosti spočívajúce v odstránení vád ani v dodatočnej primeranej lehote, a preto žalovanému vzniklo právo uplatňovať si nárok na zľavu z ceny diela. Pri určovaní výšky zľavy prvoinštančný súd posudzoval iba tie vady, ktoré boli uvedené v preberacích protokoloch, keďže nebolo v konaní preukázané, že iné vady okrem tých, ktoré boli dňa 21.12.2010 spísané, boli reklamované právne relevantným spôsobom podľa § 562 Obchodného zákonníka, t.j. bez zbytočného odkladu potom, ako boli tieto vady po odovzdaní predmetu diela zistené. Pokiaľ ide o vady podlahy, ktoré spočívali v skrúcaní sa dreva použitého na výrobu podlahy, bolo z výpovede konateľky žalovaného, ako aj jej manžela zistené, že tieto vady sa prejavili už v marci 2011, konateľka žalovaného vypovedala, že na jar roku 2012 podlaha bola vymenená treťou osobou, avšak po prvýkrát boli tieto vady zákonným spôsobom reklamované u žalobcu až listom zo dňa 1.7.2014. Nakoľko žalobca v konaní v súlade s § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka namietol, že žalovaný včas iné vady ako tie, ktoré boli spísané v protokoloch v zákonom stanovených lehotách uvedených v § 562 Obchodného zákonníka nereklamoval, nemohol súd na tieto vady prihliadať. Skutočnosť, že k reklamácii skrytých vád uvedených v liste zo dňa 1.7.2014 nedošlo v zákonných lehotách, mal súd prvej inštancie preukázané aj z e-mailu pôvodného právneho zástupcu žalobcu Y.. X. T. zo dňa 17.7.2012, ktorý v tomto e-maily vyzval žalovaného, aby prípadné iné vady ako tie, ktoré boli popísané v preberacích protokoloch predložil žalobcovi a písomne ich zdôvodnil. Na základe uvedeného prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že skôr ako 1.7.2014 došlo k reklamácii skrytých vád. Podľa názoru súdu prvej inštancie je žalovaným uplatnená zľava z ceny diela vo výške 11.550,45 eur neprimeraná a nezodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorý by malo dielo bez vád a hodnotou, ktorú malo dielo s vadami, a to vzhľadom na charakter vád uvedených v preberacích protokoloch, keďže spísané vady nemali charakter vád, ktoré by podstatným spôsobom bránili žalovanému v užívaní diela, pričom súčasne uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal spôsob takto vypočítanej zľavy z ceny diela. Výpoveďami jednotlivých účastníkov konania aj svedkov bolo v konaní preukázané, že žalovaný dielo riadne užíval. Pri určení výšky zľavy konajúci súd tiež vychádzal aj z predchádzajúceho správania účastníkov konania, kedy bola priamo svedkom N. K. U. potvrdené, že nejaká zľava za vyskytnuté vady ponúknutá bola, striedavo sa vo výpovediach, či v listinných dôkazoch spomínala zľava vo výške v rozpätí 2.000 - 6.000 eur, a preto prvoinštančný súd rozhodol tak, že žalovanému priznal zľavu z ceny diela vo výške 4.000 eur. Pri určení tejto sumy teda vychádzal z charakteru včas reklamovaných vád, zo skutočnosti, že dielo bolo od počiatku užívané, ako aj z prejavenej predchádzajúce vôle žalobcu zľavu poskytnúť. Vzhľadom na vyššie uvedené výsledky dokazovania súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.550,45 eur, čo predstavuje neuhradený zostatok ceny diela po odrátaní priznanej zľavy vo výške 4 000 eur a nad uvedenú sumu istiny žalobu zamietol. Súd nevykonal dokazovanie znaleckým dokazovaním za účelom určenia výšky zľavy z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko trovy znaleckého dokazovania by podľa mienky prvoinštančného súdu v danom prípade s najväčšou pravdepodobnosťou boli v nepomere k predmetu konania. Taktiež nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 18.5.2015 na odročenie pojednávania za účelom uplatnenia a vyšpecifikovania kompenzačnej námietky, keďže mal za to, že vzhľadom na dĺžku konania a priebeh dokazovania mal žalovaný možnosť takýmto spôsobom postupovať už skôr, a teda takýto návrh posúdil ako účelový s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. 5. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.550,45 eur, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 6. V doplnení odvolania zo dňa 21.9.2016 žalovaný vyjadril súhlas so závermi prvoinštančného súdu ohľadne vzniku práva žalovaného uplatňovať si nárok na zľavu z ceny diela, avšak nesúhlasí s rozsudkom v časti výšky priznanej zľavy, nakoľko má za to, že výška zodpovedá, resp. presahuje žalovanú sumu, ale keďže žalovaný už po doterajších skúsenostiach nechce mať nič spoločné so žalobcom, preto nepostupoval spôsobom vzájomného návrhu a uplatnil si nárok voči žalobcovi len do výšky žalovanej sumy. Žalovaný zopakoval, že v rámci preberacieho konania namietal vady diela, ktoré sa žalobca zaviazal odstrániť, avšak túto povinnosť žalobca nesplnil a nikdy ani nezačal s ich odstraňovaním, v dôsledku čoho si žalovaný v súlade s § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatnil nárok na zľavu z ceny diela vo výške 11.550,45 eur. Výška zľavy zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád a hodnotou, ktorú malo dielo dodané s vadami. Žalovaný namietal postup súdu prvej inštancie, ktorým nevykonal dôkaz - znalecké dokazovanie, ktoré malo stanoviť hodnotu, o ktorú sa znížila cena diela jeho dodaním s vadami. Podľa názoru žalovaného neobstojí argument súdu prvej inštancie, že spísané vady nemali charakter vád, ktoré by podstatným spôsobom bránili žalovanému v užívaní diela, pretože povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa diela bolo dodať dielo riadne a bez vád, a to bez ohľadu na to, či tieto vady bránia jeho užívaniu alebo nie. Žalovaný namietal určenie výšky zľavy odhadom, ktorú konajúci súd stanovil na sumu 4.000 eur, pričom má za to, že výška dohodnutej zľavy bola 6.000 eur. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný poukázal na list zo dňa 11.5.2012. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neboli zohľadnené a vyhodnotené nové dôkazy predložené na poslednom pojednávaní konanom dňa 18.5.2015, ku ktorým sa chcel žalovaný písomne vyjadriť po dôkladnom oboznámení sa s ich obsahom. Žalovaný uviedol, že z predložených dôkazov vyplynula eventuálna možnosť k uplatneniu ďalších nárokov v rámci tohto konania, a to napríklad k náhrade škody vzniknutej z titulu omeškania s dodaním diela. Doplnil, že v čase posledného pojednávania, kedy uvedené skutočnosti vyšli prvýkrát najavo, normy procesného práva ešte neupravovali akúkoľvek koncentračnú zásadu a nedošlo k poučeniu, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Žalovaný má za to, že neprebehlo dokazovanie ohľadne podstatného alebo nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti, pričom sa domnieva, že došlo k podstatnému porušeniu, nakoľko základným kritériom a podmienkou pre dodanie diela bola rýchlosť (stihnutie sezóny) a kvalita, kedy z dokazovania vyplynulo, že nebolo splnené ani jedno kritérium. Súčasne vytýkal prvoinštančnému súdu, že pri svojom rozhodovaní nezohľadnil prax, ktorú si zmluvné strany založili už v predchádzajúcom obchodnom prípade. Žalovaný vyjadril nesúhlasil s prenesením dôkazného bremena na jeho stranu, ktoré považoval v rozpore so základnými princípmi celého procesu. Konštrukcia dokazovania zo strany žalobcu vychádzajúca z neexistencie písomnej zmluvy o dielo, z neexistencie podpísaného písomného protokolu, z spôsobenia brata žalobcu a zo zneužitia neznalosti slovenčiny písmom konateľa žalovaného, je podľa názoru žalovaného nemysliteľná. Žalovaný mal súčasne za to, že všetky tieto skutočnosti by mal súd vziať do úvahy pri rozhodovaní a pripísať ich na ťarchu žalobcu. Žalovaný naďalej trval na tom, že dielo nebolo dodané riadne a včas, a preto samotná žaloba bola podaná predčasne. Na záver odvolania namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti určenia počiatku omeškania. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. 7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 9.10.2016 uviedol, že argumenty prednášané žalovaným v doplnení odvolania sú argumentmi, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie z vykonaného dokazovania nevyplynuli a sú argumentmi novými, ktoré však nenapĺňajú hypotézu § 366 CSP, a teda ich nemožno v odvolaní použiť. K veci samej žalobca uviedol, že prvoinštančný súd považoval za nesporné predmet diela, dohodu o cene diela, ako aj výšku žalobcom uplatneného nároku titulom neuhradenej zvyšnej časti dohodnutej ceny diela, voči ktorej žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku s jeho údajným nárokom na zľavu z ceny diela. Žalobca ďalej uviedol, že tento nárok zostal sporný a bol predmetom posudzovania v rámci prvoinštančného súdneho konania. Vzhľadom na túto procesnú obranu bolo zákonným postupom prenesenie dôkazného bremena na žalovaného, aby uniesol ťarchu preukázania svojich tvrdení, že mu vznikol nárok na zľavu z ceny diela v takej výške, ako si ho uplatnil, čo sa podľa názoru žalobcu nestalo. Žalobca vyjadril súhlas s postupom súdu prvej inštancie vo vzťahu k určovaniu výšky zľavy, keďže pre posúdenie uplatneného nároku titulom zľavy z ceny diela bolo možné vychádzať výlučne z vád spísaných v preberacích protokoloch, pretože žalovaný nepreukázal, že by iné vady riadne a včas voči žalobcovi reklamoval. Žalobca ďalej uviedol, že argumenty žalovaného v rámci doplnenia odvolania sú v rozpore s produkovanými tvrdeniami a vyjadreniami v samotných písomných podaniach, prípadne v korešpondencii so žalobcom. Žalovaný na jednej strane v úvode doplnenia odvolania tvrdí, že nechce mať nič spoločné so žalobcom, preto nepostupoval spôsobom vzájomného návrhu, na druhej strane považuje rozsudok za predčasný, keďže si chcel uplatňovať ďalšie nároky v rámci tohto konania. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 8. Žalovaný v rámci svojej repliky zo dňa 31.10.2016 vyjadril nesúhlas s tvrdením, že v doplnení odvolania použil nové argumenty, nakoľko mal za to, že argumenty boli použité najneskôr na poslednom pojednávaní konanom dňa 18.5.2015, resp. tieto argumenty vyplynuli až z výpovedí svedkov na pojednávaní konanom dňa 18.5.2015. Žalovaný považuje argumenty žalobcu za zľahčovanie (najmä ohľadne výšky zľavy), nakoľko ani žalobca a ani súd prvej inštancie neboli kompetentní, resp. spôsobilí rozhodnúť o výške zľavy. V tejto súvislosti je podľa názoru žalovaného podstatná medzi stranami sporu zaužívaná prax, ktorú si strany sporu založili v predchádzajúcom obchodnom prípade. Žalovaný sa v ostatnom v plnom rozsahu pridržal doterajších prednesov a podaní, ktoré boli zhrnuté najmä v doplnení odvolania. 9. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 24.11.2016 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, keď mal za to, že napadnutý rozsudok je vecne i právne správny a konajúci súd vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. 10. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V súvislosti s rozhodovaním súdu prvej inštancie ohľadom nároku na náhradu trov konania žalobca namietal aplikáciu § 142 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), keď mal za to, že v danom prípade sa malo postupovať podľa § 142 ods. 3 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Podľa názoru žalobcu vzhľadom na charakter a priebeh súdneho konania by rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) zodpovedalo právu účastníka - žalobcu na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Poukázal na skutočnosť, že konajúci súd vo výrokovej časti rozsudku, ktorou súd zvyšok žaloby zamietol, rozhodoval na základe vlastnej úvahy, a preto podľa mienky žalobcu nemožno hovoriť o čiastočnom úspechu alebo neúspechu v konaní. Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov konania aplikovaním § 142 ods. 3 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach odvolaní podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 14. Súd prvej inštancie mal na základe výsledkov dokazovania za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o dielo, pričom žalobca vyúčtoval cenu diela okrem iného aj faktúrou č. 0092010, z ktorej bol neuhradená suma 11.550,45 eur. Žalovaný si v rámci svojej obrany uplatnil voči žalobcovi kompenzačnú námietku, a to do výšky žalobcom uplatneného nároku z titulu nároku na zľavu z ceny diela. Ako správny možno potom hodnotiť postup súdu prvej inštancie, ktorý sa zaoberal dôvodnosťou nároku žalovaného z titulu zľavy z ceny diela za vady, ktoré neboli žalobcom v primeranej dodatočnej lehote odstránené, pričom bolo na žalovanom, aby svoj nárok uplatnený z titulu vád diela osvedčil relevantnými dôkaznými prostriedkami. 15. Ako vyplýva z predloženého spisu, súd prvej inštancie prijal záver, že žalovaný si uplatnil voči žalobcovi riadne nárok z titulu vád diela, a to listom zo dňa 11.5.2012. Pri určovaní výšky zľavy prvoinštančný súd postupoval správne, keď posudzoval iba tie vady, ktoré boli uvedené v preberacích protokoloch, keďže nebolo v konaní preukázané, že iné vady okrem tých, ktoré boli dňa 21.12.2010 spísané, boli reklamované právne relevantným spôsobom podľa § 562 Obchodného zákonníka, t.j. bez zbytočného odkladu po tom, ako boli tieto vady po odovzdaní predmetu diela zistené. Pokiaľ ide o výšku zľavy z ceny diela dodaného s vadami, konajúci súd túto ustálil na sumu 4.000 eur, ktorú považoval za primeranú vzhľadom na charakter reklamovaných vád. Pri určení výšky zľavy vychádzal prvoinštančný súd aj z predchádzajúceho správania sa strán sporu a z ich výpovedí v rámci súdneho konania. Je nutné uviesť, že takýto postup sa neprieči jednotlivým ustanoveniam Obchodného zákonníka upravujúcim tento druh nároku z vád diela a súčasne, že vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia výšky zľavy sa javí byť nehospodárne, ako uviedol aj prvoinštančný súd. 16. K odvolaniu žalobcu týkajúceho sa napadnutého výroku o trovách prvoinštančného konania odvolací súd uvádza, že odvolanie v tejto časti nie je dôvodné. Súd prvej inštancie aplikoval v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania § 142 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) podľa pomeru úspechu žalobcu v konaní. Žalovaný mal za to, že správne mal prvoinštančný súd aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p (účinného do 30.6.2016), pretože jeho rozhodnutie záviselo od úvahy súdu. S uvedeným názorom nie je možné sa stotožniť, pretože o nároku žalobcu konajúci súd nerozhodoval na základe vlastnej úvahy, túto použil iba v súvislosti s uplatnenou kompenzačnou námietkou žalovaného. O nároku žalobcu na zaplatenie doplatku ceny diela rozhodol súd prvej inštancie na základe žalobcom predložených dôkazov, preto podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu § 142 ods. 3 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) v danej veci. 17. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach žalobcu a žalovaného, za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní vo veci samej plne úspešný. 19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).