Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/306/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313216485 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313216485.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpeného: Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava, proti žalovaným: X/ P. L., W. Š. X, Q. W., X/ O. L., W. L. XX, X., zastúpenej opatrovníkom: Dagmar Szalaiová, súdna tajomníčka Okresného súdu Bratislava I, X/ B. A., W. D. XX, W., o zaplatenie 4.276,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. januára 2016, č.k. 10C/238/2014-232, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanej 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 26. januára 2016, č.k. 10C/238/2014-232, uložil súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 4.276,05 eur s príslušenstvom, predstavujúcim úroky z omeškania z dlžnej sumy za celú dobu omeškania tak, ako boli špecifikované vo výroku rozsudku a zároveň totožnú povinnosť uložil i žalovanej 3/ a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 256,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 784,28 eur. Uvedené povinnosti žalovaným 1/ a 2/ a žalovanej 3/ uložil s tým, že plnením ktoréhokoľvek z nich zaniká ostatným ich povinnosť v rozsahu splnenia danej povinnosti. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 15.12.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č.0182502465, na základe ktorej bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 60.000,- Sk, t.j. 1.991,64 eur, ktorý sa zaviazali zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 887,- Sk t.j. 29,44 eur, vždy k 10. dňu v mesiaci, počínajúc splatnosťou prvej splátky dňa 10.01.2005 do konečnej splatnosti úveru dňa 10.12.2015, spolu s dohodnutým úrokom a poplatkami, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala 15,32% ročnú percentuálnu mieru nákladov. Poukázal na to, že žalovaná 3/ uzatvorila dňa 15.12.2004 s právnym predchodcom žalobcu dohodu o ručení, na základe ktorej sa zaviazala uhradiť všetky pohľadávky definované v dohode, ktoré vzniknú v prípade ak si žalovaní 1/ a 2/ nebudú včas a riadne plniť svoje splatné záväzky, a to aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy na plnenie žalovaným 1/ a 2/. Konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ prestali platiť dohodnuté mesačné splátky riadne a včas, do omeškania sa dostali už so zaplatením druhej mesačnej splátky a poslednú splátku zaplatili dňa 10.01.2008. Zároveň mal preukázané, že Slovenská X. Y..X.. W. Zmluvou o postúpení pohľadávky č.0919/2010/CE, uzatvorenej dňa 21.10.2010, postúpila predmetnú pohľadávku na postupníka spoločnosť Havel & Holásek s.r.o., Bratislava, ktorá následne pohľadávku postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.12.2010 na žalobcu, pričom pôvodný veriteľ oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky oznámením zo dňa 12.11.2010 a spoločnosť HAVEL, Holásek & Partners s.r.o Bratislava oznámením zo dňa 20.12.2010, čím mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie tejto pohľadávky. Napokon uviedol, že z dôvodu nesplácania dohodnutých mesačných splátok žalobca listom zo dňa 09.05.2013 oznámil žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 09.05.2013. Na základe uvedeného, s poukazom na ust. § 52 ods. 1,2,3,4, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, § 2, § 3, § 4 ods. 1,2,3,5,6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, dospel k záveru, že žalobe je potrebné v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ doposiaľ nesplnili svoj záväzok, ktorý je predmetom tohto sporu, a napriek vedomosti o nesplácaní úveru ho nesplnila ani žalovaná 3/, ktorá sa ho ako ručiteľka zaviazala splniť, ak ho riadne a včas nesplnia žalovaní 1/ a 2/. Okrem istiny a dohodnutých úrokov z úveru; ktoré veriteľovi patria až do splatenia istiny; priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zákonom stanovenej výške, keďže sa žalovaní dostali do omeškania so zaplatením uplatnenej istiny. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 256,50 eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo veci samej a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č., 655/2004 Z.z. vo výške 784,28 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 3/, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac, že postupom prvoinštančného súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z čoho pozostáva suma 4.276,05 eur, nie je zrejmá čiastka 4.122,70 označená ako istina, čiastka 482,97 eur, označená ako úroky z omeškania do 21.10.2010, čiastka 39.832,30 Sk označená ak úroky do 31.12.2008, čiastka 4.750,- Sk, označená ako poplatky, čiastka 882,87 eur, označená ako úroky od 1.1.2009, ani čiastka 44,78 eur, označená ako poplatky od 1.1.2009, a nie je zrejmé, na základe čoho bola zaviazaná spolu so žalovanými 1/ a 2 na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom. Vytkla tiež prvoinštančnému súdu, že napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky, ustanovil žalovaným 1/ a 2/ opatrovníkov, s ktorými spor prejednal a rozhodol vo veci samej. Namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď jej ako ručiteľke uložil povinnosť splniť predmetný dlh napriek tomu, že ju písomne na jeho splnenie nevyzval, pričom pokiaľ ide o priznané úroky z úveru nesprávne vyhovel žalobe i v časti úrokov za dobu po dohodnutom termíne splatnosti úveru, za ktorú nárok na úroky z úveru nevzniká. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014. Napokon namietala aj správnosť rozhodnutia o trovách konania a žiadala, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil a s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, podľa § 367 ods. 2 CSP iba v časti týkajúcej sa žalovanej 3/; keď žalovaní 1/, 2/ a 3/ nemajú v spore postavenie nerozlučných spoločníkov v zmysle ust. § 77 CSP; v napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej, v medziach a z dôvodov podaného odvolania žalovanej 3/, ktorými bol viazaný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 3/ nie je dôvodné. 4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie; vo vzťahu k napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej týkajúcej sa žalovanej 3/; riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď konštatoval, že žalobcovi proti žalovaným, teda i proti žalovanej 3/, vznikol nárok na zaplatenie žalobou uplatnenej peňažnej sumy s príslušenstvom, keď je nesporné, že žalovaní 1/ a 2/ nesplácali riadne úver poskytnutý im zo strany právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s. a dlžnú sumu žalobcovi neuhradila ani žalovaná 3/, ktorá sa ako ručiteľka zaviazala splniť dlh žalovaných 1/ a 2/, ak ho nesplnia sami. Na základe uvedeného správne konštatoval, že všetky predpoklady na vyhovenie podanej žalobe boli v preskúmavanej veci splnené. Odvolací súd sa v tomto smere v plnej miere stotožnil so správnymi skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. 5. Neopodstatnená je námietka žalovanej 3/, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z čoho pozostáva suma 4.276,05 eur a čo predstavujú jednotlivé čiastkové sumy, z ktorých pozostáva. Súd prvej inštancie totiž svoje závery vedúce k vyhoveniu podanej žalobe dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, keď sa riadne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie sporu, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a riadne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných skutočností súvisiacich s predmetom sporu. Pokiaľ ide o špecifikáciu žalobou uplatnenej; a napadnutým rozsudkom priznanej; peňažnej sumy s príslušenstvom, jej podrobná špecifikácia bola obsahom podanej žaloby, ktorá bola i žalovanej 3/ riadne doručená na vyjadrenie, pričom však najmä súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku podrobne opísal a vysvetlil jednotlivé čiastkové položky, z ktorých priznaná peňažná suma pozostáva. 6. Nedôvodná a účelová je argumentácia žalovanej 3/, že nakoľko ako ručiteľka na splnenie dlhu nebola osobitne zo strany žalobcu písomne vyzvaná, nevznikla jej povinnosť dlh za žalovaných 1/ a 2/ splniť. Je totiž nepochybné, že; ako to vyplýva z obsahu spisu; v súlade s obsahom dohody o ručení zo dňa 15.12.2004 bola žalovaná ako ručiteľka na splnenie dlhu vyzvaná už listom zo dňa 20.12.2010. 7. Pokiaľ žalovaná 3/ namieta, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobcovi priznal úroky aj za dobu po splatnosti úveru, odvolací súd sa s jej argumentáciou nestotožnil. Vylúčenie vzniku nároku na zaplatenie úrokov z úveru za dobu po splatnosti úveru totiž nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia platnej právnej úpravy; keď uvedené nevyplýva ani z ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje limity dovoleného správania dodávateľa v spotrebiteľských vzťahoch, teda i veriteľa zo spotrebiteľského úveru; pričom argumentácia žalovanej 3/ nezodpovedá ani ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98, uverejnené v Zo súdnej praxe č. 43/2000, a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zo súdnej praxe č. 55/1996). Osobitne však vo vzťahu k preskúmavanej veci treba poukázať na skutočnosť, že z bodu 7.4.4 Všeobecných obchodných podmienok; ktoré boli súčasťou obsahu predmetného úverového vzťahu a s ktorými výslovne vyslovila súhlas aj žalovaná 3/ v dohode o ručení zo dňa 15.12.2004; výslovne vyplýva právo veriteľa na zaplatenie úrokov z úveru i v prípade omeškania dlžníkov so splácaním úveru, a to aj v období od prvého dňa omeškania až do splatenia dlžnej sumy. Z uvedených dôvodov preto argumentácia žalovanej 3/ v odvolaní nemôže obstáť, keď naviac rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, na ktoré žalovaná v odvolaní poukazovala, odvolací súd v tomto spore nie je viazaný a vzhľadom na odlišný skutkový základ ho nie je možné aplikovať ani primerane. 8. Napokon, pokiaľ ide o námietku žalovanej 3/, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď žalovaným 1/ a 2/ v konaní ustanovil opatrovníkov s ktorými spor prejednal, táto je pre účely posúdenia správnosti napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa žalovanej 3/ bez právneho významu. Žalovaná 3/ totiž nevytýka súdu prvej inštancie, že v tejto súvislosti porušil jej procesné práva, a preto by ani v prípade vecnej opodstatnenosti danej námietky procesné pochybenie súdu prvej inštancie (týkajúce sa výlučne žalovaných 1/ a 2/) nezakladalo dôvod na zrušenie (alebo zmenu) napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa žalovanej 3/. Z obsahu spisu nevyplýva ani to, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo inou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia a na ktorú by bolo nevyhnutné vo vzťahu k žalovanej 3/ prihliadnuť v odvolacom konaní z úradnej povinnosti (§ 380 CSP). 9. S poukazom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 10. O nároku žalobcu proti žalovanej 3/ (keď žalovaní 1/ a 2/ odvolanie nepodali) na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).