Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/194/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314213328 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314213328.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: C. H., R.. XX. XX. XXXX, D. W. B.. Č.. XX, D. - R. K., o zaplatenie istiny 820,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05. novembra 2015, č. k. 14C/419/2015 - 81, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 387 ods. 1, § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vecne premlčaním nároku uplatneného žalobcom vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 05. 2008 (správne Zmluvy o splátkovom úvere, pozn. odvolacieho súdu) Č.. XXXXXXXXXX s tým, že právny vzťah medzi stranami sporu, napriek tomu, že bol uzatvorený podľa ustanovení Obchodného zákonníka, má s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľský charakter, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď bol založený pred jeho účinnosťou dňa 01. 05. 2014 (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Uviedol, že v záujme ochrany spotrebiteľa bol povinný z úradnej moci skúmať premlčanie práva žalobcu, ktorý si žalobou uplatnil pohľadávku vo výške 820,92 eur, pozostávajúcu z 12 splátok úveru za obdobie od 20. 06. 2010 do 20. 05. 2011, pričom trojročná premlčacia doba plynie pri jednotlivých splátkach samostatne, a keďže splatnosť poslednej splátky bola dňa 20. 05. 2011, je premlčaná, nakoľko lehota na podanie žaloby uplynula dňa 20. 05. 2014 a aj všetky predošlé splátky sú taktiež bezpochyby premlčané. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že napriek úspechu žalovaného v konaní, mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich v stanovenej lehote nevyčíslil a zo súdneho spisu mu iné trovy konania ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyplývajú. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav a navrhol rozhodnutie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, nakoľko žalovanému bol na základe Zmluvy poskytnutý úver podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 03. 2015, sp. zn. 7 MCdo 9/2014, rozhodnutie zo dňa 28. 04. 2011, sp. zn. 2 MCdo 3/2011, rozhodnutie zo dňa 27. 03. 2013, sp. zn. 6 MCdo 4/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 11. 2013, sp. zn. 15Co/132/2013, rozhodnutie zo dňa 30. 10. 2013, sp. zn. 15Co/28/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 20. 02. 2014, sp. zn. 9Co/138/2013 s tým, že z nich vyplýva, že aj na posudzovanú vec je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a jeho nárok nie je možné považovať za premlčaný, nakoľko premlčacia doba ku dňu podania žaloby neuplynula. Namietol, že súd prvej inštancie nesprávne na vec aplikoval ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, nakoľko čl. IV zákona č. 151/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, posunul účinnosť tohto ustanovenia od 01. 04. 2015 s tým, že aplikáciou tohto ustanovenia na prebiehajúce súdne konanie sa prvoinštančný súd dopustil nedovolenej retroaktivity právnych noriem, ktorej zákaz je významnou demokratickou zásluhou ochrany práv občanov a právnej istoty. Uviedol, že svoj nárok si uplatnil na súde dňa 06. 06. 2014, pričom predmetné ustanovenie hmotnoprávneho charakteru nadobudlo účinnosť až dňa 01. 04. 2015 (nález Ústavného súdu SR zo dňa 03. 03. 1996, sp. zn. PL. ÚS 36/95, nález zo dňa 24. 05. 1995, sp. zn. PL. ÚS 16/95 a nález zo dňa 08. 03. 2011, sp. zn. III. ÚS 348/06). 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. augusta 2017 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 5. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.). 8. V preskúmavanej veci je predmetom odvolacieho konania posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný, keď začiatok plynutia premlčacej doby posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. 9. Z obsahu žaloby žalobcu vyplýva, že svoj nárok si uplatnil titulom neplnenia si zmluvných povinností žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy o splátkovom úvere, ktorú strany (resp. právny predchodca žalobcu) uzavreli dňa 13. 05. 2008 a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť 36 mesačnými splátkami v sume 2.061,- Sk (68,41 eur) do 20. 05. 2011. 10. V konaní nebolo sporným, že žalovaný si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z uzavretej Zmluvy o splátkovom úvere nesplnil, keď žalobcovi neuhradil 12 mesačných splátok splatných v období od 20. 06. 2010 do 20. 05. 2011, celkovo v sume 820,92 eur, spornou bola otázka, či právny vzťah založený medzi stranami uzavretou Zmluvou je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. 11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ pristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. 16. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. 17. Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 18. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 19. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že záväzkový právny vzťah právneho predchodcu žalobcu (Slovenskej sporiteľne, a.s.) a žalovaného, ktorý vznikol uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere dňa 13. 05. 2008 je nevyhnutné posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetná Zmluva spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď uzavretou Zmluvou, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. (Článok II. bod 2. Zmluvy), sa právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi úver a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky, vrátiť v 36 mesačných splátkach vo výške 68,41 eur a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím predmetného spotrebiteľského úveru. 21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalobcu vystupoval v tomto zmluvnom vzťahu ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 22. Žalovaný bol teda nepodnikajúcou fyzickou osobou, ktorá uzatvorila zmluvu s vopred vypracovaným predmetom plnenia, pričom odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že predmetná Zmluva o splátkovom úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač, pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy, a teda žalovaný ako spotrebiteľ bol slabšou stranou zmluvného vzťahu. 23. Aplikáciou zásady lex specialis derogat lex generalis, t. j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, keď medzi žalobcom (resp. právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným bola uzavretá zmluva o splátkovom (spotrebiteľskom) úvere v zmysle ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; a teda aj otázka premlčania nároku žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. 24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 25. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch a základným účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní so značným časovým odstupom. Inštitút premlčania teda, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. 26. Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v ust. § 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím ktorej sa dlh stane splatným, tak so splatnosťou dlhu je spojený i začiatok plynutia premlčacej doby. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím ktorej sa dlh stane splatným, tak so splatnosťou dlhu je spojený i začiatok plynutia premlčacej doby. 27. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie, prihliadnuc na premlčanie z úradnej povinnosti podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., správne posúdil jeho existenciu, keď právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo Zmluvy o splátkovom úvere (ktorá je zmluvou spotrebiteľskou), ktorý vznikol dňa 13. 05. 2008, nadobudol konečnú splatnosť dňa 20. 05. 2011, pričom nasledujúcim dňom, t. j. 21. 05. 2011 sa mohol žalobca domáhať zaplatenia uplatňovanej sumy podaním žaloby na súd, a to v rámci trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 21. 05. 2014 a nakoľko žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 06. 06. 2014, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty, nebolo možné uplatnený nárok v konaní priznať. 28. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR i viacerých krajských súdov a odvolací súd k jeho argumentácii považuje za potrebné uviesť, že týmito rozhodnutiami nebol viazaný, pričom citované rozhodnutia sa od prejednávanej veci líšili aj po skutkovej stránke, a preto ich závery na danú vec aplikovať nemožno. 29. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že hoci rozhodovacia prax všeobecných súdov v Slovenskej republike, vrátane Najvyššieho súdu SR v otázke aplikácie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka na posúdenie premlčania záväzkov zo spotrebiteľského úveru doposiaľ zjednotená nebola, sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 01. 2011, sp. zn. 5 MCdo 20/2009, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. 3/2013, v zmysle ktorého je neprípustné zhoršenie právneho postavenia spotrebiteľa vyplývajúceho z Občianskeho zákonníka v dôsledku aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka, a to i v prípade, ak by išlo o zmluvu, ktorá sa inak riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. 30. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).