Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/286/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218220 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314218220.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci žalobcu: PROGRES-T, s.r.o., Rovinka č. 938, zast. advokátskou kanceláriou ONDRUŠEK & PARTNERS, s.r.o., Koceľova ul. č. 25, Bratislava proti žalovanej: X. F., U. A. I.. Č.. XXX/X, N., o zaplatenie 153,62 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 14. januára 2016, č. k. 16C/326/2015-58, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny 153,62 eur s prísl. titulom dlhu za poskytnuté dátové služby a služby retransmisie. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť PROGRES - TS, s. r. o. ako právnická osoba podnikajúca v oblasti elektronických komunikačných služieb a žalovaná ako fyzická osoba uzavreli dňa 07.08.2006 zmluvu o pripojení na poskytovanie služieb retransmisie. Jej predmetom bol záväzok právneho predchodcu žalobcu spočívajúci v zriadení a poskytovaní služieb retransmisie pre príjem televíznych a rozhlasových programov a záväzok žalovanej zaplatiť za tieto služby cenu podľa platnej tarify právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu postúpil svoje práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy na žalobcu, ktorý pokračoval v poskytovaní služieb žalovanej. Právny predchodca žalobcu a žalobca vystavili žalovanej za služby káblovej televízie faktúry, a to č. XXXXXXXXXX na sumu 35,40 eur so splatnosťou dňa 15.07.2012 (za obdobie od 7-12/12), č. XXXXXXXXXX na sumu 36,36 eur so splatnosťou dňa 15.01.2013 (za obdobie od 1-6/13) a č. XXXXXXXXXX na sumu 32,40 eur so splatnosťou dňa 15.07.2013 (za obdobie od 7-12/13). Ďalej jej vystavili faktúry za omeškanie s úhradou za služby, č. N. na sumu 2,- eur so splatnosťou 02.10.2013 (za upomienku č. 1), č. N. na sumu 5,- eur so splatnosťou 21.10.2013 (za upomienku č. 2), č. N. na sumu 25,- eur so splatnosťou 30.10.2013 (za upomienku č. 3). 3. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovanou vznikol uzavretím zmluvy v písomnej forme dňa 07.08.2006 občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 488, § 489 a § 491 ods. 1 Obč. zák. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu zriadiť a poskytnúť služby retransmisie pre príjem televíznych a rozhlasových programov a záväzok žalovanej ako koncového užívateľa zaplatiť cenu za tieto služby. Táto zmluva obsahovala podstatné časti zmluvy o pripojení podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. Túto zmluvu bolo potrebné rovnako považovať za zmluvu spotrebiteľskú (§ 52 a nasl. Obč. zák.). Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie povinný aj bez návrhu prihliadať na všetky zákonné prekážky brániace priznaniu práva žalobcu na zaplatenie voči žalovanej (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.) a zároveň skúmať, či predmetná spotrebiteľská zmluva podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola aj tarifa žalobcu, ktorá určovala výšku ceny za služby poskytnuté žalobcom žalovanej. Žalobca však tarifu ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy k žalobe nepripojil, na základe čoho podľa súdu prvej inštancie nepreukázal dôvodnosť výšky fakturovanej ceny za služby káblovej televízie (§ 120 ods. 1 O.s.p. ), čo súd prvej inštancie považoval za zákonnú prekážku brániacu priznaniu práva žalobcovi na zaplatenie ceny za služby káblovej televízie (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti nároku na zaplatenie ceny poskytnutých služieb zamietol. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie zamietol i nárok žalobcu vyplývajúci z omeškania žalovanej s úhradou za služby káblovej televízie. Navyše tento nárok nebolo možné podľa obsahu definovať ako poplatok za omeškanie, pretože z jednotlivých faktúr vyplývalo, že išlo o paušálny nárok buď v sume 2,- eur, 5,- eur a 25,- eur, ale poplatok z omeškania predstavuje podľa § 4 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania a preto nemožno takýto poplatok z omeškania paušalizovať pevnou sumou. Takýto nárok žalobcu možno podľa súdu prvej inštancie definovať iba ako nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom ide o samostatný hmotnoprávny nárok (príslušenstvo pohľadávky) podľa § 121 ods. 3 Obč. zák.. Z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky je ho preto potrebné preukázať, pričom sa veľký dôraz kladie aj na účelnosť takýchto nákladov. V danom prípade však žalobca vôbec nešpecifikoval, aké konkrétne náklady mu v súvislosti so zaslaním upomienok, teda vymáhaním pohľadávky, vznikli. Preto súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 32,- eur titulom poplatku z omeškania, resp. náhrady nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky, za nedôvodný. Preto žalobu i v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že ak súd prvej inštancie nemal deklarovaný skutkový stav za dostatočne preukázaný, išlo o odstrániteľný nedostatok konania, ktorý mohol byť v konaní odstránený dodatočným doložením príslušných dokumentov. Nebol však dôvod, aby súd prvej inštancie z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z odôvodnenia rozsudku nie je ani zrejmé, či žaloba spolu s prílohami bola doručená žalovanej, a či táto bola vyzvaná na vyjadrenie sa k žalobe, ani to, či sa žalovaná k uplatnenému nároku akýmkoľvek spôsobom vyjadrila. Z reakcie žalovanej by totiž bolo následne zrejmé, aké má stanovisko k žalovanému nároku, t. j. či ho uznáva alebo neguje. Žalobca k odvolaniu pripojil predmetnú tarifu. V ďalšom nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že si voči žalovanej uplatnil poplatok z omeškania. V zmysle tarify išlo o zmluvnú pokutu za omeškanie s platbou súvisiacu s upomínaním dlžníka na neuhradené faktúry. O takomto riziku mala žalovaná z tarify vedomosť. Žalovaná však dlžné sumy neuhradila a to ani po zaslaní jednotlivých upomienok. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Podľa § 5 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016 súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Podľa § 205a O.s.p. účinného do 30.06.2016, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak, a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 7. Súd mal v zmysle Občianskeho súdneho poriadku voči účastníkom konania poučovaciu povinnosť o ich procesných právach a povinnostiach, okrem prípadov, ak bol účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. V prejednávanej veci bol žalobca v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou a preto sa poučovacia povinnosť súdu o jeho procesných právach a povinnostiach naňho nevzťahovala. Vo veciach, v ktorých sa nenariaďovalo pojednávanie (§ 115a O.s.p.), bol účastník konania povinný dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadal. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr mohli byť odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Nebolo sporné, že v prejednávanej veci sa jednalo o tzv. drobný spor a preto súd prvej inštancie pojednávanie v tejto veci nemusel nariadiť (§ 115a ods. 2 O.s.p.). Žalobca tak bol povinný všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ako už bolo uvedené, súd nebol povinný žalobcu zastúpeného advokátom o tomto poučiť. Žalobca v žalobe a ani do vyhlásenia napadnutého rozsudku nepripojil dôkaz, ktorým by preukázal opodstatnenosť výšky žalovanej pohľadávky a ani zmluvnej pokuty. Žalobca sa na tarifu, z ktorej má vyplývať výška uplatneného nároku, v žalobe neodvolával, keď žalovanú sumu odvíjal od jednotlivých vystavených faktúr a túto k žalobe ako dôkaz neoznačil, ani nepripojil. Súd prvej inštancie nebol povinný ho postupom podľa § 43 O.s.p. vyzývať na odstránenie vád žaloby, keďže samotná žaloba žiadnymi vadami netrpela a bola dostatočne zrozumiteľná a určitá. Za daného stavu súd prvej inštancie nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť a to i s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.. Ani odvolací súd nemohol prihliadnuť k dôkazu - tarife, keďže žalobca je predložil až v odvolacom konaní a nebol naplnený žiaden z predpokladov pre postup podľa § 205a ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. (resp. § 366 písm. a/ až d/ C.s.p.). Nešlo totiž o dôkaz, ktorý by sa týkal podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, príp. ktorým by malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ani o prípad, že by nebol odvolateľ riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ani že by žalobca tento dôkaz nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).