Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/47/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218967 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314218967.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: Z. F., H.. XX. XX. XXXX, C. A. V.. Č.. XXXX/X, K., zastúpená advokátkou: JUDr. Martina Tomus Palušková, Einsteinova ul. č. 21, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho ul. č. 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. mája 2016, č. k. 17C/152/2014 - 100, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Výrok, ktorým konanie zastavil odôvodnil právne ust. § 96 O. s. p. a vecne tým, že žalobkyňa po prvom pojednávaní písomným podaním zo dňa 21. 04. 2016 zobrala žalobu späť v celom rozsahu, keď žalovaný v písomnom podaní - maily zo dňa 27. 04. 2016 uviedol, že so zastavením konania súhlasí. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a vecne citáciou tohto ustanovenia. 2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie v napadnutej časti je nezákonné a v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f), § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žalobkyni uložiť povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 179 eur a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, z dôvodu ktorého mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania a právneho zastúpenia aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. a zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 04. 07. 2013, sp. zn. IV. ÚS 210/2013 - 28. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Uviedla, že dôvodom späťvzatia žaloby, ktorou sa domáhala zrušiť rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu VICTORIA ROZHODCOVSKÝ SÚD V ŽILINE, so sídlom Vojtecha Tvrdého č. 793/21, 010 01 Žilina, zo dňa 11. 04. 2014, sp. zn. RK - PC - 2265/13 - EK bola jej reakcia na zmenu právnej úpravy v spojitosti s nepodaním návrhu žalovaného na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote s tým, že síce procesne zastavenie konania zavinila, avšak nakoľko bol rozhodcovský rozsudok voči nej záväzný, opodstatnene sa domáhala jeho preskúmania súdom. Poukázala na skutočnosť, že je osobou v materiálnej núdzi s tým, že rozhodnutím Centra právnej pomoci so sídlom Námestie Slobody č. 12, Bratislava zo dňa 29. 04. 2015, sp. zn. 3794/2015 - KaBa, ČRZ: 27951/2015 jej bol priznaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní pomoci osobám v materiálnej núdzi v platnom znení nárok na poskytovanie právnej pomoci, z dôvodu ktorého žiadala, aby súd prvej inštancie využil moderačné právo a v súlade s § 150 O. s. p. žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď zároveň poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 08. decembra 2011, č. k. II. ÚS/563/2011 - 14. 4. Žalovaný v podaní, ktorým sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že dôvody pre postup a rozhodnutie podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. dané neboli s tým, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že sa až z jeho vyjadrenia zo dňa 15. 01. 2016 dozvedela, že návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa v konaní domáhala, nepodal. Uviedol, že žalobkyni nič nebránilo, aby si prostredníctvom exekučného súdu od 01. 04. 2015 (po uplynutí troch mesiacov od účinnosti novely Exekučného poriadku, ktorým bolo do zákona doplnené ust. § 243d ods. 1 s účinnosťou od 01. 01. 2015) preverila, či je voči nej vedené exekučné konanie s tým, medzi uvedeným okamihom a 15. 01. 2016, kedy sa mala žalobkyňa dozvedieť, že nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie uplynulo viac ako deväť mesiacov, z dôvodu ktorého je jej tvrdenie odkazujúce na jeho vyjadrenie neakceptovateľné, nakoľko žalobu mohla zobrať späť oveľa skôr ako to reálne urobila, pričom svojim postojom zavinila vznik trov. Namietol, že poukazovanie na dôvody hodné osobitného zreteľa ako dôvodu na nepriznanie náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia je nedôvodné, keďže žalobkyňa neuviedla žiadny dôvod, pre ktorý by súd napríklad nemohol povoliť zaplatenie náhrady v splátkach alebo priznať iba časť z ich náhrady na zaplatenie. 5. Odvolací súd prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) bez pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, nakoľko uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je nepreskúmateľné. 6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o trovách zastaveného konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 8. Odvolací súd považuje za nevyhnutné predovšetkým uviesť, že odôvodnenie uznesenia v napadnutej časti nemá náležitosti podľa § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016, t. j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým uznesením), takže uznesenie je nepreskúmateľné, keď odôvodnenie napadnutého výroku v uznesení súdu prvej inštancie úplne absentuje. 9. Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 169 ods. 1 veta prvá O. s. p., v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. 10. V porovnaní s obsahom písomného vyhotovenia rozsudku (§ 157) zákon pripúšťa, aby bolo v písomnom vyhotovení uznesenia upustené od niektorých formálnych náležitostí, ktoré sú inak typické pre rozhodnutie formou rozsudku. Okolnosť, že zákon neobsahuje podrobnejšie ustanovenia o obsahu odôvodnenia uznesenia ešte neznamená, že nie je v niektorých prípadoch nutné a prospešné analogické použitie ustanovenia o náležitostiach odôvodnenia rozsudku podľa § 157 ods. 2 O. s. p. 11. V posudzovanej veci sa súd prvej inštancie požiadavkami na stručné, jasné a výstižné vysvetlenie dôvodov svojho rozhodnutia vôbec neriadil, nakoľko sa v odôvodnení napadnutého uznesenia obmedzil iba na uvedenie ustanovenia a jeho obsahu, podľa ktorého o trovách konania rozhodol, pričom neuviedol žiadnu úvahu, ktorá ho k takému rozhodnutiu viedla, čo bráni odvolaciemu súdu posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia v jeho napadnutej časti. 12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj odôvodnenie uznesenia musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. a § 157 ods. 2 O. s. p.) je totiž nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu., t.j. musí byť preskúmateľné. 13. Trovy konania ako neodmysliteľná súčasť občianskeho procesu sú spojené s konkrétnym súdnym konaním a ich platenie a náhrada, končí právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie meritórne či procesne skončilo. Z uvedeného vyplýva, že o náhrade trov konania je súd povinný vo svojom rozhodnutí vždy rozhodnúť a svoje rozhodnutie i v tejto časti presvedčivo odôvodniť a to nielen citovaním zákonného ustanovenia, na základe ktorého o trovách konania rozhodol, ale najmä aplikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia je súd povinný zdôvodniť i vecne. 14. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. 15. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.). 16. Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O. s. p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podanej žaloby môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by mal súd ďalej skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. 17. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby skúma súd iba to, či ku dňu jej podania bola podaná dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá prichádza do úvahy ako dôsledok správania žalovaného po tom, čo bola podaná žaloba a toto správanie žalovaného bolo dôvodom jej späťvzatia. Súd nie je povinný skúmať dôvod späťvzatia žaloby a ak tento nie je zrejmý zo samotného späťvzatia alebo z verbálneho prejavu účastníka konania (strany sporu od 01. 07. 2016), o náhrade trov rozhodne podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil vždy ten účastník, ktorý zobral žalobu, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne dospel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia §146 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 150 O. s. p. 18. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 13. 08. 2014 žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu VICTORIA ROZHODCOVSKÝ SÚD V ŽILINE, so sídlom Vojtecha Tvrdého č. 793/21, 010 01 Žilina, zo dňa 11. 04. 2014, sp. zn. RK - PC - 2265/13 - EK, ktorá bola žalovanému doručená dňa 28. 10. 2014, ku ktorej sa zároveň podaním zo dňa 02. 02. 2015 vyjadril a zároveň ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 03. 02. 2015. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v spore nariadil ďalšie pojednávanie na termín 07. 07. 2015, na ktoré strany sporu predvolal, avšak nakoľko sa v spise zápisnica z tohto pojednávania nenachádza, nie je možné zistiť, či sa pojednávanie uskutočnilo, ďalšieho pojednávania nariadeného na 12. 01. 2016 sa však zúčastnili obe strany sporu (na zápisnici o pojednávaní je uvedené, že je zo dňa 12. 01. 2015, viď č. l. 54 spisu), súd prvej inštancie ich riadne vypočul, pojednávanie odročil na termín 09. 03. 2016, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobkyne a bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného (na termín 27. 04. 2016), keď žalobkyňa podaním zo dňa 21. 04. 2016 zobrala žalobu v celom rozsahu späť. 20. Súd prvej inštancie však napriek tomu, že žalobkyňa dôvod späťvzatia svojej žaloby uviedla, sa pri rozhodovaní o trovách konania nevysporiadal s otázkou procesného zavinenia zastavenia konania v dôsledku späťvzatej žaloby, t. j. opomenul svoju povinnosť skúmať, ktorá zo strán sporu procesne zastavenie konania zavinila, pričom vecné odôvodnenie napadnutého výroku v uznesení absentuje úplne, a preto odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a vec mu podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C. s. p.) opätovne o trovách konania rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 a § 234 ods. 2 C. s. p. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).