Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/283/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314222918 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314222918.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej A Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu FACTA s.r.o. Zámocká 36, Bratislava, práv. zast. Advokátska kancelária ECKER-KÁN & PARTNERS s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanému 8P Crown s.r.o., Bajkalská 9/A, Bratislava, IČO: 46 163 107 práv. zast. Urban s.r.o., advokátska kancelária Slanská Huta 77, o zaplatenie 2.454,32 EUR s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb/199/2015-117 zo dňa 31.3.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb/199/2015-117 zo dňa 31.3.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.454,32 EUR s 5,15% p.a. úrokom z omeškania od 24.6.2014 do zaplatenia predstavujúcej zvyšnú časť žalovaným nezaplatených nákladov dražby bytu vyúčtovaných faktúrou č. 201406001 z 9.6.2014. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 10.000,- EUR s 9,15% úrokom z omeškania p.a. od 17.4.2014 do zaplatenia, 40,- EUR náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% k rukám právneho zástupcu žalovaného, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 14.4.2014 sa konala dražba bytu, vydražiteľom ktorého sa stal žalovaný za cenu dosiahnutú vydražením 68.500,- EUR, o čom bola spísaná notárska zápisnica, ktorá osvedčovala priebeh konania dražby. Za nespornú ďalej považoval skutočnosť, že vydražiteľ zložil dražobnú zábezpeku vo výške 10.000,- EUR, avšak cenu dosiahnutú vydražením bytu v stanovenej lehote t.j. do 15 dní od skončenia dražby bytu neuhradil. Podľa výpovedí konateľov dôvodom, bola tá skutočnosť, že po skončení dražby zistili, že na B. Č.. XXXX bola zapísaná plomba. Uvedenú skutočnosť zistili až po skončení dražby, na túto skutočnosť pred konaním dražby, ani počas jej priebehu upozornení neboli, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj konateľ žalobcu, že on sám takúto informáciu nemal. Žalovaný mal k dispozícii výpis z B. Č.. XXXX zo dňa 18.2.2014, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku vypracovaného za účelom ohodnotenia všeobecnej hodnoty bytu. Z oznámenia Okresného úradu Bratislava, Katastrálny odbor mal súd za preukázané, že plomba bola na B. Č.. XXXX zapísaná od 19.3.2014 až do 28.4.2014 a to nepretržite. Ďalej mal za preukázané, že žalobca ako dražobník si deň pred konaním dražby zaobstaral internetový výpis, ktorý má však len informatívnu hodnotu, na ktorom údaj o zápise plomby zaznamenaný nebol. Súd prvej inštancie konštatoval, že zápis plomby znamená takú zmenu v rozsahu práv a povinností viaznucich na predmete dražby a s ním spojených alebo stavu, v ktorom sa predmet dražby nachádza, s ktorou sa viaže povinnosť dražobníka vyhotoviť a pripojiť dodatok k zverejneniu oznámenia o dražbe a to v súlade s § 18 ods. 1, 2 Zák. č. 527/2002 Z.z. Súd vyslovil názor, že pokiaľ dražobník takýmto spôsobom nepostupoval a neoveril si stav predmetu dražby pred konaním samotnej dražby, nekonal s odbornou starostlivosťou, porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 17 a 18 Zák. č. 527/2002 Z.z. v dôsledku čoho zodpovedá za škodu spôsobenú porušením ustanovení tohto zákona. Ďalej uviedol, že ustanovenia Zákona o dobrovoľnej dražbe, ktoré upravujú podmienky osobitnej zodpovednosti v zmysle zásady lex specialis majú prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ak zákon o dobrovoľných dražbách nerieši niektoré vzťahy subsidiárne sa použije Občiansky zákonník. Poukazujúc na § 33 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. uviedol, že ak dražobník poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom, napr. tým, že neupustí od konania dražby v prípade, keď mu to zákon ukladá a spôsobí takýmto svojím konaním škodu, zodpovedá za škodu spôsobenú porušením ustanovení tohto zákona. Dražobník sa môže svojej zodpovednosti zbaviť len v prípade, ak spravil všetko, čo objektívne od neho možno požadovať a čo v zmysle právnych predpisov spraviť mal a teda ktokoľvek by bol na mieste dražobníka nemohol by spraviť viac. Súčasne je potrebné splniť aj podmienku neodvrátiteľnosti škody a teda že škode nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení potrebnej starostlivosti žiadnymi inými prostriedkami, ktoré má alebo môže mať dražobník k dispozícii. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v prejednávanej veci je nesporné, že dražobník nespravil všetko to, čo od neho možno požadovať, nevyžiadal si pred konaním dražby výpis z katastra nehnuteľností s odôvodnením, aby nenavyšoval trovy dražby, ale uspokojil sa s internetovým výpisom, ktorý nemá právnu relevanciu a ktorý neobsahoval údaj o zápise plomby. Uzavrel, že v dôsledku takéhoto konania dražobníka vznikla žalovanému škoda, ktorá by nevznikla, ak by dražobník postupoval v súlade so zákonom a upustil by od konania dražby. V takomto prípade by náklady dražby nevznikli a žalovanému by bola podľa § 15 ods. 4 Zák. č. 527/2002 Z.z. vrátená zložená zábezpeka. Vzhľadom na výsledky dokazovania má súd za to, že náklady dražby vznikli v dôsledku porušenia zákona zo strany žalobcu ako dražobníka, preto žalobu žalobcu zamietol a vzájomnému návrhu vyhovel v celom rozsahu. Výrok týkajúci sa úroku z omeškania odôvodnil poukazom na § 369 ods. 1 Obch. zák. účinného od 1.2.2013, § 369 ods. 2 Obch. zák. a § 1 ods. 1 Nar. vlády č. 21/2013 Z.z., podľa ktorého potvrdením Európskej centrálnej banky, ktoré mal súd k dispozícii bola základná úroková sadzba v rozhodujúcom období, t.j. ku dňu vzniku omeškania 17.4.2014 0,25% ročne a preto súd priznal žalovanému úrok z omeškania vo výške 9,15% z dlžnej sumy tak ako si to uplatnil nakoľko uplatnený nárok je v súlade so zákonom. Ako prvý deň omeškania súd ustálil deň nasledujúci po dni, kedy žalovaný prvý krát vyzval žalobcu na vrátenie dražobnej zábezpeky. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.. V súvislosti s uplatnenou paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením vlády č. 21/2013 Z.z. v § 2. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť a vzájomný návrh žalovaného zamietnuť. Namietal, že v súdnom konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca dozvedel o plombe pred dňom 16.4.2014 a už vôbec nebolo preukázané, že sa dozvedel o plombe pred konaním dražby. Uviedol, že ak súd poukazuje na teoretické porušenie § 18 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. musí sa v odôvodnení vysporiadať nie len so sankciou právnej normy ale túto musí priamo naviazať na splnenie (resp. nesplnenie) hypotézy a dispozície právnej normy. Namietal, že v § 18 ods. 1 a 2 zák. č. 527/2002 Z.z. nie je dražobníkovi určená žiadna povinnosť preverovať si stav predmetu dražby - dokonca práve naopak, použitie slovného spojenia „potom čo sa o zmenách dozvedel“ neumožňuje iný výklad, než ten, že sa informácia má dostať k dražobníkovi a nie naopak. So zreteľom na uvedené. označil rozsudok za nepreskúmateľný, pre absenciu odôvodnenia, ktoré priamo zakladá súdom tvrdené porušenie právneho predpisu zo strany žalobcu. Ďalej namietal, že súd žalobcovi uložil povinnosť nad rámec zákona tým, že od žalobcu a v podstate od každého jedného dražobníka vyžaduje, aby v každej jednej dražbe išiel v deň konania dražby (alebo v iný nešpecifikovaný termín) na príslušný okresný úrad katastrálneho odboru a vyžiadal si výpis z listu vlastníctva k predmetu dražby. Zdôraznil, že takýto postup nie je vyžadovaný zákonom ani v dôvodovej správe a nie je publikovaný ani v dostupnej literatúre. Konštatoval, že súd rozhodol nad rámec zákonom určených povinností dražobníkov. Ďalej namietal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal významom plomby a v konaní nebolo preukázané, že plomba znamenala zmenu v rozsahu práv a povinností k predmetu dražby. 3. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie neukladá v rozsudku žiadnu povinnosť žalobcovi nad rámec zák. č. 527/2002 Z.z.. Poukazuje len na nesplnenie náležitej odbornej starostlivosti žalobcu ako dražobníka teda osoby profesionálne vykonávajúcej dobrovoľné dražby bytov podľa zák. č. 527/2002 Z.z. . Vyslovil názor, že ak by sa pred dražbou neohlásili žiadne tretie osoby s námietkami proti dražbe a pôvodný vlastník nepostupoval a nenamietal nijakými skutkovými, či vecnými, či právnymi dôvodmi neplatnosť či nezákonnosť dobrovoľnej dražby, tak zrejme vyžiadanie originálu LV nemusí byť na mieste. V prejednávanej veci však konanie žalobcu, ktorý sa spoliehal na internetový výpis, hoci sa stáva, že nezobrazuje všetky aktuálne údaje, aj keď vedel, že dražba predmetnej nehnuteľnosti je sporná, je potrebné považovať za nekonanie s odbornou starostlivosťou. Vyslovil názor, že námietky tretej osoby a dôkazy predložené pred začatím konania musia u žalobcu ako profesionálneho dražobníka evokovať potrebu pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o existencii či neexistencii zápisov na LV draženej nehnuteľnosti mať originál LV z katastra nehnuteľností. Uzavrel, že ak sa za daných okolností „spoliehal“ na internetový výpis z LV nekonal tak s odbornou starostlivosťou akú predpokladá a vyžaduje od dražobníka zák. č. 527/2002 Z.z. 4. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 6. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 8. Je pravdou, že zákon č. 527/2002 Z.z. neukladá dražobníkovi povinnosť, aby si v deň každej dražby zadovážil originál vpisu z listu vlastníctva k predmetu dražby. So zreteľom na okolnosti daného prípadu sa však odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že keď si žalobca ako dražobník nezadovážil pred dražbou originál výpisu z listu vlastníctva draženej veci a konal iba na základe internetového výpisu, ktorý má len informatívny charakter a často nezobrazuje aktuálne údaje, nekonal s odbornou starostlivosťou, s akou mal a bol povinný ako profesionálny dražobník konať. Vykonaným dokazovaním predloženou notárskou zápisnicou bolo preukázané, že žalobca pred začatím dražby vedel, že dražba je sporná vzhľadom na námietky tretej osoby, vychádzal iba z internetového výpisu z listu vlastníctva, ktorý nie je dôkazom vylučujúcim existenciu či neexistenciu akýchkoľvek práv, ktoré môžu ovplyvniť konanie a vôľu záujemcov o dražbu a konečné rozhodnutie vydražiteľa v danom prípade žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, keď napriek námietkam pred začatím dražby nevykonal všetko preto, aby bolo v deň konania jednoznačné, že predmet dražby nie je zaťažený žiadnymi novými právami či vadami než tými, ktoré sú už uvedené v znaleckom posudku k draženej nehnuteľnosti. Ak tak žalobca nekonal je aj podľa názoru odvolacieho súdu povinný znášať tak náklady na takúto dražbu, ktorá sa konať nemala a žalovanému vrátiť zloženú dražobnú zábezpeku. 8. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný preto mu odvolací súd podľa §§ 396, 262 a 255 C.s.p. priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. 9. Nakoľko odvolací súd zistil z výpisu z obchodného registra vedené Okresným súdom Bratislava I odd. Sro, vložka č. 83773/B, že dňom 28.9.2016 žaloba zmenil obchodné meno a sídlo na FACTA s.r.o. Bratislava, Zámocká 36, pokračoval v konaní s takto označeným účastníkom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).