Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/289/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314223951 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314223951.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Verejné prístavy, a.s., Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 541 proti žalovanému: Odborové združenie vodnej dopravy, s.r.o., Zámocká 3, 811 01 Bratislava, IČO: 35 782 293, o zaplatenie 13.785,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/307/2015-99 zo dňa 07.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/307/2015-99 zo dňa 07.04.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 25Cb/307/2015-99 zo dňa 07.04.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.785,- eur so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,50 eur od 24.4.2010 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,50 eur od 22.5.2010 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,50 eur od 24.6.2010 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,50 eur od 24.7.2010 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,50 eur od 24.8.2010 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,50 eur od 24.9.2010 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,50 eur od 23.10.2010 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,50 eur od 25.11.2010 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,50 eur od 24.12.2010 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,50 eur od 25.1.2011 do zaplatenia, so 6,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.11.2011 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 24.12.2011 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.1.2012 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.2.2012 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 24.3.2012 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.4.2012 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.5.2012 do zaplatenia, so 6,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 23.6.2012 do zaplatenia, so 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.7.2012 do zaplatenia, so 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.8.2012 do zaplatenia, so 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.9.2012 do zaplatenia, so 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.10.2012 do zaplatenia, so 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 24.11.2012 do zaplatenia, so 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.12.2012 do zaplatenia, so 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.1.2013 do zaplatenia, so 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 23.2.2013 do zaplatenia, so 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 23.3.2013 do zaplatenia, so 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.4.2013 do zaplatenia, so 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.5.2013 do zaplatenia, so 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.6.2013 do zaplatenia, so 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.7.2013 do zaplatenia, so 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 24.8.2013 do zaplatenia, so 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 24.9.2013 do zaplatenia, so 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 24.10.2013 do zaplatenia, so 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 23.11.2013 do zaplatenia, so 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 24.12.2013 do zaplatenia, so 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.1.2014 do zaplatenia, so 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.2.2014 do zaplatenia, so 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.3.2014 do zaplatenia, so 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.4.2014 do zaplatenia, so 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.5.2014 do zaplatenia, so 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.6.2014 do zaplatenia, so 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.7.2014 do zaplatenia, so 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.8.2014 do zaplatenia, so 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,00 eur od 25.9.2014 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania 827,- eur. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 13.785,- eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval prístavné poplatky za používanie verejného prístavu za obdobie od 03/2010 - 12/2010 a 10/2011 až 8/2014. 3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a to výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. F. D., vyjadreniami zástupcu žalobcu a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - Sadzobník vyberania úhrad za používanie verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky schválený dňa 22.10.2008 Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (ďalej len Sadzobník zo dňa 1.10.2008), Sadzobník schválený Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v decembri 2010 súčinnosťou od 1.1.2011, Sadzobník schválený Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR súčinnosťou od 1.9.2013, faktúry č. OF 22010075, OF 22010107, OF 22010140, 0F 22010174, OF 22010208, OF 22010243, OF 22010276, OF 22010310, 0F 22010343, OF 22010374, OF 22011334, OF 22011370, OF 22011405, 0F 22012013, OF 22012049, OF 22012083, OF 22012115, OF 22012146, 0F 22012176, OF 22012206, OF 22012234, OF 22012262, OF 22012291, OF 22012319, OF 22012348, OF 22013012, OF 22013040, OF 22013066, OF 22013095, OF 22013120, OF 22013143, OF 22013167, OF 22013194, OF 22013218, OF 22013239, OF 22013260, OF 22013283, OF 22014011, OF 22014042, OF 22014069, OF 22014102, OF 22014133, OF 22014167, OF 22014199, OF 22014234, žiadosť žalovaného zo dňa 7.5.2008, pozvánka na slávnostnú inauguráciu plávajúcich galérií, Katalóg, List ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 8.7.2013 - schválenie sadzobníka vyberania úhrad, výpisy z obchodného registra. Na základe uvedeného dokazovanie zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav veci: 4. Žalobca bol v zmysle § 6 Zákona č. 338/2000 Z.z. založený okrem iného aj za účelom vyberania úhrad za používanie verených prístavov. 5. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 5 ods.5, ods.14 Zákona č. 338/2000 Z.z., čl. IV, čl. IV bod 7 Sadzobníka vyberania úhrad za používanie verejných prístavov. 6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v období od 1.3.2010 do 31.8.2014 užíval verejný prístav Bratislava, v územnom obvode ktorého mal umiestnené svoje plavidlo TÁBOR, pričom faktúry boli vystavené v súlade s aktuálnymi Sadzobníkmi. Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že svojvôľou žalobcu a jeho zriaďovateľa dochádzalo k navýšeniu cien v sadzobníku až o 300 %, čomu nezodpovedala žiadna pridaná hodnota kvality poskytovaných služieb. Za roky 2002 až 2009 žalovaný všetky faktúry, ktorými bol vyúčtovaný poplatok za pobyt plavidla TÁBOR vo verejnom prístave uhradil. Mal zato, že žalovaný je ,,vykorisťovaný“ konaním žalobcu a zostal v jeho ,,zajatí“. 7. Právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že žalobca je v zmysle § 5 ods. 14 Zák. č. 338/2000 Z.z. poverený vyberaním úhrad za používanie verejných prístavov, pričom výška úhrad je stanovená Sadzobníkom, ktorý podlieha schváleniu Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. 8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je v zmysle zákona č. 338/2000 Z.z. poverený vyberaním úhrad za používanie verejných prístavov, ktorých výšku ustanovuje Sadzobník, ktorý podlieha schváleniu Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Je nespornou skutočnosťou, že žalovaný mal v období od 1.3.2010 až do 31.8.2014 umiestnené plavidlo TÁBOR v územnom obvode verejného prístavu Bratislava. Za užívanie prístavu mu žalobca vystavil v súlade so Sadzobníkmi faktúry. Za obdobie od marca 2010 do decembra 2010 mu žalobca účtoval poplatky v zmysle čl. IV písm. c) Sadzobníka schváleného príslušným ministerstvom v októbri 2008, a to sumou 99,58 eur (plavidlo) mesiac + 19 % DPH, čiže celkovo 118,50 eur. Počnúc januárom 2011 sa v zmysle Sadzobníka účinného od 1.1.2011 zvýšil poplatok za pobyt neprevádzkovaného plavidla v obvode prístavu na sumu 300,-- eur (plavidlo) mesiac + DPH. Žalovaný nerozporoval tú skutočnosť, že plavidlo TÁBOR bolo umiestnené v územnom obvode verejného prístavu Bratislava, keď uviedol, že za roky 2002 až 2009 riadne platil všetky vystavené faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval poplatky za pobyt plavidla v prístave, namietal však výrazné zvýšenie poplatkov počnúc januárom 2011, ale nevedel vysvetliť, prečo nezaplatil poplatky za pobyt plavidla v prístave za rok 2010, teda za obdobie pred zvýšením poplatkov. Súd prvej inštancie nedoplnil dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. H. za účelom zdôvodnenia, aká pridaná hodnota poskytovaných služieb zodpovedá navýšenej cene poplatkov, keďže nepovažoval túto skutočnosť k predmetu sporu za právne relevantnú. 9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca súdu dostatočným spôsobom svoj nárok na zaplatenie istiny preukázal, a preto žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 25Cb/307/2015-99 zo dňa 07.04.2016 podal žalovaný odvolanie. Žalovaný namietal, že Okresný súd Bratislava III sa nevysporiadal s tou skutočnosťou, že svojvôľa žalobcu a jeho zriaďovateľa mala za následok navýšenie cien v sadzobníkoch až o 300%, čomu nezodpovedala žiadna pridaná hodnota kvality poskytovaných služieb. Okresný súd Bratislava III sa nevysporiadal s tou skutočnosťou, že takýmto spôsobom bol žalovaný žalobcom vykorisťovaný. 11. Žalovaný dal súdu prvej inštancie za pravdu, že žalovaný sa v roku 2010 dostal do omeškania. Toto omeškanie bolo však zapríčinené celkovou hospodárskou a finančnou krízou v odvetví vodnej dopravy v celoeurópskom ako aj v Slovenskom kontexte. Žalovaný argumentoval, že navýšenie prístavných poplatkov novým sadzobníkom bolo a je svojvoľné a účelové 300 % zvýšenie výšky poplatkov bez navýšenia pridanej hodnoty poskytovateľom na ťarchu (škodu) žalovaného. Z celého spisu je podľa žalovaného zrejmé, že takéto navýšenie žalovaný odmietol akceptovať, uznať a zaplatiť a to z toho dôvodu, že žalovaný sa stal z dôvodov rozpracovanosti rekonštrukcie plavidla nespôsobilým územný obvod Verejného prístavu legálne opustiť (a tak sa vyhnúť vykorisťovaniu) a bol nútený toto zajatie strpieť. Z tohto zajatia sa žalovaný vymanil až koncom roka 2015, keď rekonštrukciu plavidla TÁBOR dokončil. Takúto metódu vyhnutia sa vykorisťovaniu počas zajatia žalovaný použil na princípe ochrany svojich práv (vigilantibus iura scripta sunt). Takéto uplatnenie stráženia si svojho práva je podľa žalovaného možné považovať za potenciálnu hraničnú situáciu tiesne a krajnej núdze. 12. Žalovaný je toho názoru a presvedčenia, že súd takýto stav veci správne nevyhodnotil a následne správne nerozhodol, pričom súd nevzal do úvahy jeho argumenty a dôkazy. 13. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/307/2015-99 zo dňa 07.04.2016 a domáha sa takého rozsudku odvolacieho súdu, kde bude žalovaný povinný zaplatiť prístavné poplatky žalobcovi podľa pôvodného sadzobníka, ktorý bol platný v rokoch započatia rekonštrukcie plavidla TÁBOR, a to bez sankčných penálov, nakoľko tieto neboli spôsobené nevôľou alebo neochotou uhrádzať prístavné poplatky. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Ako žalobca uviedol už v návrhu na začatie konania, podľa ust. § 5 ods. 14 zákona č. 338/2000. Z.z. o vnútrozemskej plavbe (ďalej len "zákon") ,,používanie verejných prístavov podlieha úhrade“. V rámci zákonom vymedzenej pôsobnosti žalobca v súlade s ust. § 6 ods. 2, písm. d) zákona vyberá úhrady za používanie verejných prístavov. Výška týchto úhrad je stanovená Sadzobníkmi vyberania úhrad za používanie verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky (ďalej len „Sadzobníky"), ktoré v zmysle ust. § 38, písm. p) zákona schvaľuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že úprava výšky úhrad za používanie prístavov je teda v zmysle zákona plne v kompetencii žalobcu, a teda nemožno hovoriť o žiadnej jeho svojvôli, pričom sadzobníky navyše podliehajú schváleniu ministerstvom. Výška úhrad za užívanie prístavov, stanovená Sadzobníkmi, bola uplatňovaná voči všetkým užívateľom prístavov rovnakým spôsobom. Počas vzniku pohľadávok žalobcu došlo k nárastu sadzby za neprevádzkované plavidlá na základe Sadzobníka účinného od 1.1.2011 a to zo sumy 99,58 eur (plavidlo) mesiac, na sumu 300,-- eur (plavidlo) mesiac. Nešlo teda o 300%-ný nárast, ako to uviedol žalovaný, ale o 201,27 %-ný nárast. V tejto súvislosti poznamenal, že žalovaný neuhrádzal súdne uplatnené pohľadávky žalobcu ani v čase, kedy bola sadzba predmetných úhrad stanovená na 99,58 eur. 15. Poukaz žalovaného na hospodársku a finančnú krízu považuje žalobca za absolútne bezpredmetný ako aj tvrdenia o žalobcovom údajnom ,,vykorisťovaní“ a ,,zajatí“ žalovaného, ktoré považuje žalobca za nemiestne. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že úhrady za užívanie prístavu boli voči žalovanému uplatňované v absolútnom súlade s platnou právnou úpravou, pričom žalovaného žiadnym spôsobom v prístave nezadržiaval a ani mu nebránil prístav opustiť. 16. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 25Cb/305/2015-99 zo dňa 07.04.2016 potvrdil. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 28.11.2017 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 18. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 19. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej i právnej stránke sa stotožňuje so záverom napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými dôkazmi preukázanými v konaní pred okresným súdom a v napadnutom rozsudku dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: 20. Podľa § 5 ods. 14 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady za používanie verejných prístavov určí a vyberá akciová spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) podľa § 6 na základe sadzobníka schváleného ministerstvom. Výnosy z úhrad sú príjmom spoločnosti. 21. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zák. č. 338/2000 Z.z., spoločnosť sa zakladá na účely vyberania úhrad za používanie verejných prístavov. 22. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnemu záveru, že žalobca je spoločnosťou v zmysle zák. č. 338/2000 Z.z. poverenou vyberaním úhrad za používanie verejných prístavov. Taktiež nebolo sporné, že plavidlo TÁBOR bolo umiestnené v období od 1.3.2010 do 31.8.2014 v územnom obvode verejného prístavu Bratislava, za ktorý pobyt žalobca vyúčtoval faktúrami prístavné poplatky v sadzbe podľa Sadzobníka, schváleného Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. 23. Skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k navýšeniu prístavných poplatkov počnúc januárom 2011 za pobyt neprevádzkovaného plavidla v obvode prístavu na sumu 300,-- eur na mesiac + DPH, nemožno v žiadnom prípade považovať za konanie, ktoré hraničí s vykorisťovaním žalovaného, pretože výška úhrady za používanie verejných prístavov je v zmysle § 5 ods. 14 zák. č. 338/2000 Z.z. plne v kompetencii spoločnosti žalobcu, teda nejedná sa o svojvôľu, ani o zvýšenie poplatkov na škodu žalovaného. Žalobca preukázal, že výšku predmetných úhrad stanovenú Sadzobníkom vyberania úhrad za používanie verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky vo výške 300,-- eur schválilo ministerstvo v zmysle § 38p) zák. č. 338/2000 Z.z. Všetky zákonom stanovené podmienky pre vyberanie úhrad vo výške 300,-- eur tak boli splnené, žalobca pri vystavovaní faktúr postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Skutočnosť, že žalovaný z dôvodov rozpracovanosti rekonštrukcie plavidla nemohol územný obvod verejného prístavu opustiť skôr ako koncom roka 2015, nemá vplyv na jeho povinnosť platiť za používanie prístavu do doby opustenia prístavu. 24. Dôvody odvolania žalobcu sú preto v celom rozsahu právne irelevantné. Žalovaný neuviedol v odvolaní žiadne nové tvrdenia, ktoré by spochybňovali správnosť či zákonnosť záverov súdu prevej inštancie. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a následne správne o veci rozhodol. 25. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nebol zastúpený právnym zástupcom, teda žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).