Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/161/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224163 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314224163.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: MATERASSO Slovakia, s.r.o., IČO: 36 405 116, so sídlom 029 62 Oravské Veselé 612, v konaní zast. JUDr. Rudolfom Adamčíkom a Mgr. Lukášom Čurajom, advokátmi, Liptovská 2/A, P.O.Box 67, 820 05 Bratislava, proti žalovanému: LUXIS, s.r.o., IČO: 46 274 880, so sídlom Račianska 77, 831 02 Bratislava, vydanie rozkazu na plnenie a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/200/2014-89 zo dňa 19.2.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/200/2014-89 zo dňa 19.2.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom rozhodol, že návrh na prerušenie konania sa zamieta a Odporca je povinný vydať navrhovateľovi nasledovné hnuteľné veci: 1 kus čalúnené čelo Danae na posteľ, o rozmere: šírka 200 cm, výška 120 cm, hrúbka 7 cm, z materiálu biela koženka, vzor kosoštvorce, 2 kusy čalúnených postelí Boxspring, o rozmere: dĺžka 200 cm, šírka 90 cm, výška 32 cm, z materiálu biela koža, 1 kus taštičkový matrac Lux Bio-Ex T4, o rozmere: dĺžka 200 cm, šírka 180 cm, výška 19 cm, s odzipsovateľným poťahom z látky ARCTIC BREEZE, 1 kus zdravotný penový matrac Viscogreen Lux, o rozmere: dĺžka 200 cm, výška 90 cm, šírka 21 cm, s odzipsovateľným poťahom Eucalyss, 1 kus zdravotný penový matrac Prezident Extra Lux, o rozmere: dĺžka 200 cm, výška 90 cm, šírka 16 cm, s odzipsovateľným poťahom z poťahovej látky Aloe Vera, 1 kus matrac Im Eco z PUR peny, o rozmere: dĺžka 195 cm, šírka 85 cm, výška 8 cm, s poťahom Damašok, 1 ks skrutiek a nohy, 3 kusy dekoračných vankúšov v prevedení biela koženka, vzor kosoštvorce, 1 kus dekoračný pás v prevedení biela koženka, vzor kosoštvorce, 1 kus zdravotný matrac Premiér Anti-bakteriál z antibakteriálnej HR - peny, o rozmere: dĺžka 200 cm, šírka 90 cm, výška 20 cm, s odzipsovateľným poťahom Silver, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že odporca je povinný oznámiť navrhovateľovi miesto a čas odovzdania vecí. Zároveň rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi, k rukám jeho právneho zástupcu, náhradu trov konania vo výške 356,71 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 257,21 eur a iných trov konania vo výške 99,50 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi hnuteľné veci zrejmé z výroku rozsudku, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Uviedol, že dňa 1.4.204 uzavrel so svojim odberateľom, Sendy Nábytok, s.r.o., IČO: 47 646 233, so sídlom Mojš 190, zmluvu o komisionálnom predaji, predmetom ktorej bol nábytok vyrobený navrhovateľom, ktorý poskytol odberateľovi na predaj koncovým zákazníkom. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ dňa 29.4.2014 poskytol odberateľovi predmetný nábytok, matrace a dekoračné doplnky a dňa 11.6.2014 aj antibakteriálny zdravotný matrac Premiér. Dňa 29.7.2014 odberateľ oznámil navrhovateľovi, že odporca ako prenajímateľ zadržal tieto veci s odôvodnením, že si uplatňuje voči odberateľovi záložné právo k hnuteľným veciam nájomcu. Navrhovateľ má ale za to, že veci, ktoré sú v komisionálnom predaji, odporca zadržiava bez právneho dôvodu, nakoľko podľa § 672 Občianskeho zákonníka možno uplatňovať záložné právo len vo vzťahu k veciam vo vlastníctve nájomcu. Podľa bodu 3.3 zmluvy o komisionálnom predaji nedošlo k prevodu vlastníctva na odberateľa, veci sú preto naďalej vo vlastníctve navrhovateľa. 3. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ - zmluvou o komisionálnom predaji zo dňa 2.4.2014, dodacím listom č. 71400128 zo dňa 29.4.2014, dodacím listom č. 71400205 zo dňa 11.6.2014 a fotografiou dvoch čalúnených postelí Boxspring s čelom Danae, matracom, dekoračnými vankúšmi a s dekoračným pásom, vystavených v predajni. Odporca žiadne dôkazy nepredložil, ani sa ich nedovolával. Uviedol, že dôkazné bremeno je na strane navrhovateľa, ktorý ho predloženými dôkazmi neuniesol. Navrhol konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania sp. zn. 24Cb 134/20143, teda dokedy poverený súdny exekútor vykoná súpis vecí. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetné veci boli odberateľovi/nájomcovi poskytnuté len na komisionálny predaj v zmysle § 577 a nasl. Obchodného zákonníka a mali byť vystavené a riadne prezentované na výstavnej ploche predajne na Račianskej ul. 77. Navrhovateľ ich dodal odberateľovi do predajne dňa 29.4.2014 a dňa 11.6.2014. Podľa bodu 3.3 zmluvy, dodané zdravotné matrace a posteľ ostávajú vo výlučnom vlastníctve dodávateľa až do úplného zaplatenia odberateľom. Odberateľ informuje dodávateľa o záujme zákazníka kúpiť tovar, na základe tejto informácie dodávateľ vystaví vyúčtovaciu faktúru podľa platného cenníka. Za predmetné veci navrhovateľovi nebola zaplatená kúpna cena. 5. Na základe uvedených skutkových zistení a ustanovení § 126 ods. 1, § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 577, § 445 Obchodného zákonníka mal súd za to, že návrh je dôvodný, lebo odporca veci zadržuje neprávom. 6. Navrhovateľ a spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. platne uzatvorili komisionársku zmluvu podľa obchodného práva, nakoľko obaja sú podnikatelia, zmluvu uzatvorili v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou a v zmluve aj výslovne uviedli, že ju uzatvorili podľa §§ 577 až 590 Obchodného zákonníka. V zmluve si dohodli, kedy prechádza vlastnícke právo na odberateľa/nájomcu, tieto skutočnosti však nenastali. Obdobnú výhradu vlastníckeho práva, že tovar prejde do vlastníctva odberateľa až neskôr, by si strany mohli dohodnúť aj v prípade bežnej kúpnej zmluvy, ako to vyplýva z citovaného § 445 Obchodného zákonníka. 7. Skutočnosť, či bol alebo nebol vykonaný súpis zadržaných vecí, nemal vplyv na rozhodnutie súdu. Súd mohol rozhodnúť o návrhu bez ohľadu na to, či súpis vecí bol alebo nebol vykonaný, resp. aj bez ohľadu na dôvody, pre ktoré zatiaľ nebol vykonaný. V § 672 Občianskeho zákonníka je upravené zákonné záložné právo a s ním súvisiace zádržné právo pre prípad, ak veci odstraňujú z predmetu nájmu. Už pre vznik záložného práva však musia byť splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení, t.j. vznik nájomného vzťahu, vnesenie vecí a nájomcovi musí svedčiť vlastnícke právo. Tieto podmienky neboli splnené, lebo nájomca nikdy nebol vlastníkom vnesených vecí. 8. Doručením výzvy na vydanie veci zo dňa 29.9.2014, najneskôr však doručením žaloby s dôkazmi, bol odporca podľa § 126 Občianskeho zákonníka povinný bezodkladne vydať veci navrhovateľovi. Keďže odporca si túto povinnosť nesplnil, súd návrhu vyhovel a zaviazal odporcu vydať navrhovateľovi všetky zadržiavané veci. 9. Námietky odporcu týkajúce sa prekážky litispendencie a nehospodárnosti konania neboli súdom uznané. Súd mal za to, že ide o dve odlišné konania, v ktorých sa riešia odlišné veci a s odlišnými účastníkmi. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ani iného predpisu, nedáva súdnemu exekútorovi oprávnenie rozhodovať o (predbežnej) otázke, kto je vlastníkom zadržaných vecí, ani rozhodovať o tom, či ich do súpisu uvedie alebo nie. Navrhovateľovi preto nebolo možné odoprieť poskytnutie právnej ochrany v tomto konaní. 10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Návrh bol podaný dôvodne, navrhovateľ mal v konaní plný úspech. Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu účelných trov konania vo výške 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 257,21 eur na trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie žaloby, r. 2014) po 61,84 eur, jedného úkonu (účasť na pojednávaní, r. 2016) po 66,- eur, režijného paušálu 2 x 8,04 eur, 1 x 8,58 eur, plus 20% DPH vo výške 42,87 eur, všetko podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 11. Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania na okresnom súde pod sp. zn. 24Cb 134/2014 bol zamietnutý, a to s poukazom na § 6 O. s. p., podľa ktorého súd v konaní postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a na § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., podľa ktorého súd môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že neboli dané dôvody na prerušenie konania. V predmetnom konaní sa navrhovateľ ako vlastník domáhal vydania svojich vecí, pričom v konaní o súpis zadržaných hnuteľných vecí sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, ako to už súd vyššie zdôvodnil. 12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že odporca ako prenajímateľ dňa 29.07.2014 podľa zásad ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie dlžného nájomného realizoval zádržné právo k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzali v predmete nájmu. Na základe realizovaného právneho úkonu v súlade s ust. § 672 ods. 2 druhá alinea Občianskeho zákonníka odporca v pozícii navrhovateľa sa návrhom zo dňa 29.07.2014 doručeným súdu dňa 29.07.2014 domáhal vykonania súpisu hnuteľných vecí súdnym vykonávateľom. V predmetom konaní vo veci vedenej pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn.: 24Cb/134/2014 následne došlo k realizovaniu nejasných úkonov zo strany spoločnosti Sendy Nábytok s.r.o. ako aj zo strany súdu. Vzhľadom na realizované úkony preto odporca v súčasnosti zadržiava jednotlivé hnuteľné veci nachádzajúce sa v predmete nájmu celkom oprávnene, t.j. v súlade správnou úpravou vymedzenou ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 13. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetnému konaniu vedenému pod sp. zn.: 24Cb/200/2014 bráni prekážka litispendencie. Konanie vedené pod sp. zn.: 24Cb/200/2014 bolo začaté na základe návrhu zo dňa 02.10.2014, doručené súdu dňa 31.10.2014, avšak konanie vedené pod sp. zn.: 24Cb/134/2014 bolo začaté na základe návrhu zo dňa 29.07.2014. Je zrejmé, že navrhovateľ je oprávnený domáhať sa ochrany svojich práv, avšak v konaní, ktoré je na to podľa existujúcej právnej úpravy určené, t.j. u osoby poverenej vykonaním súpisu hnuteľných vecí. Navrhovateľ preto nie je oprávnený domáhať sa právnej ochrany v tomto konaní, pokiaľ mu právnu ochranu primáme má poskytnúť iné konanie a iný zákonom predpísaný postup. 14. Poukázal na to, že vedenie konania sp. zn.: 24Cb/200/2014 bolo navyše v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Pokiaľ osoba uplatňujúca svoje domnelé práva uvedený zákonný postup nedodrží, ale domáha sa svojich domnelých práv v inom konaní, než ktoré je jej primáme určené, takýto postup nemôže byť na ťarchu ostatným účastníkom konania. Odporca je názoru, že navrhovateľ mal a mohol vstúpiť z vlastného podnetu do začatého konania vo veci vykonania súpisu hnuteľných vecí vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn.: 24Cb/134/2014. Až v prípade, že by bolo požiadané o vylúčenie vecí zo súpisu by odporcovi ako prenajímateľovi realizujúcemu zákonné zádržné právo vznikla povinnosť jednotlivé hnuteľné veci vydať, a až v prípade, že by napriek tomu ich nevydal, bol by navrhovateľ oprávnený sa domáhať vydania hnuteľných vecí v samostatnom konaní. Uvedený postup ale dodržaný nebol a navrhovateľ nemal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko mu ešte nestihla vzniknúť. 15. Odvolateľ ďalej uviedol, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Konajúci súd však nezisťoval ani náznakom, či sa označené hnuteľné veci vyobrazené na predložených fotografiách skutočne nachádzajú v predmete nájmu. Skutočnosťou tvrdenou odporcom za konania bol len stav, že odporca realizoval zádržné právo voči spoločnosti Sendy Nábytok s.r.o. postupom podľa § 672 ods. 2 OZ z dôvodu, že spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. ako nájomca sa z predmetu nájmu sťahovala a odstraňovala bližšie neurčené hnuteľné veci z predmetu nájmu napriek tomu, že dlh na nájomnom vo výške 18.307,20 EUR nebol a do dnešného dňa nie je zaplatený a ani inak zabezpečený. 16. Namietal, že postupom súdu došlo k odňatiu práv účastníka konania, keď súd prvého stupňa na pojednávaní vo veci konanom dňa 19.02.2016 o návrhu odporcu na prerušenie konania rozhodol na pojednávaní uznesením, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol a následne vo veci rozhodol rozsudkom vo veci samej. Konajúci súd prvého stupňa však uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nevydal, účastníkom konania nedoručil a uznesenie následne poňal do výrokovej časti napádaného rozsudku. Ide o postup súdu prvého stupňa, ktorý je nejasný a nemá oporu v existujúcej právnej úprave. 17. Namietal, že v minulosti bol postup Okresného súdu Bratislava III pri pridelení veci vedenej pod sp. zn. 24Cb/134/2014 týkajúcej sa súpisu hnuteľných vecí ako aj zo strany spoločnosti Sendy Nábytok s.r.o. nejasný. Odporca má za to, že rozhodovanie súdu malo byť prenechané inému súdnemu oddeleniu pre pomer zákonného sudcu k veci. Vzhľadom na úkony realizované vo veci vedenej pod sp. zn. 24Cb/134/2014 týkajúcej sa súpisu práve tých hnuteľných vecí, ktorých časť žiada navrhovateľ vydať, panujú pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu v prejednávanej veci. 18. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobu zamietol, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 19. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že odporca nesplnil hmotnoprávne podmienky na vznik zádržného práva podľa § 672 Občianskeho zákonníka. K námietke odporcu týkajúcej sa prekážky litispendencie uviedol, že odporcom uvádzané konania majú odlišných účastníkov a taktiež predmet konaní, pričom pri návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí súd nerozhoduje vo veci samej meritórnym rozhodnutím. Zadržiavané hnuteľné veci sú v neoprávnenej držbe odporcu. 20. K vyjadreniam odporcu ohľadne aktívnej legitimácie navrhovateľa uviedol, že žalobou o vydanie veci v intenciách § 126 Občianskeho zákonníka uplatnil svoje právo na ochranu vlastníctva, pričom aktívna legitimácia pri žalobe o vydanie veci prislúcha vlastníkovi veci a pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba bez právneho dôvodu. 21. Uviedol, že odporca poukazuje na ustanovenia článku III. bodu 5. Nájomnej zmluvy, kde na strane prenajímateľa vystupuje odporca a na strane nájomcu spoločnosť Sendy nábytok, s.r.o. Predmetný zmluvný článok upravuje postup pri skončení nájmu a prípadnom predaji vecí nájomcu. Toto ustanovenie zmluvy nemá žiadny relevantný význam pre toto konanie, nakoľko navrhovateľ nie je v zmluvnom vzťahu s odporcom a zadržiavané hnuteľné veci sú vo vlastníctve navrhovateľa. 22. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 23. K vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný písomnú repliku doručenú súdu prvej inštancie dňa 15.7.2016. Opätovne namietal nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa vo vzťahu k súpisu hnuteľných vecí. Uviedol, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto súdnom konaní, nakoľko aktívna vecná legitimácia navrhovateľovi ešte nevznikla. Odporca do dnešného dňa drží masu hnuteľných vecí na základe zákonného postupu podľa § 672 ods. druhá alinea Občianskeho zákonníka, pričom do dnešného dňa nebolo právoplatne konštatované, že realizácia výkonu zádržného práva uvedeným spôsobom by bola vykonaná v rozpore s existujúcou právnou úpravou. Odporca je teda oprávneným držiteľom masy hnuteľných vecí do doby, než odvolací súd v konaní o súpise hnuteľných vecí vysloví iný právny názor a vec bude právoplatne skončená. 24. Odvolateľ uviedol, že spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. ale v skutočnosti je vlastníkom masy hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmete nájmu, pričom túto skutočnosť účelovo zamlčovala súdu takmer dva roky a tvrdila opak v záujme privodiť si priaznivejšie rozhodnutie. O tejto skutočnosti však odporca do dnešného dňa nemal vedomosť a dozvedel sa ju ako skutočnosť podstatnú pre rozhodnutie vo veci až dňa 30.05.2016, keď uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.05.2016, č. k.: 26Cb/10/2016-75 bolo odporcovi uložené, aby sa vyjadril k návrhu spoločnosti Sendy Nábytok s.r.o. na vydanie rozkazu na plnenie, ktorým sa spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. domáha vydania masy hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmete nájmu, zadržaných odporcom, ktorých vlastníkom má byť spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. 25. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je podľa odvolateľa zrejmé, že hnuteľné veci nie sú zadržiavané neprávom, že reálny stav veci je iný, trovy právneho zastúpenia boli navrhovateľom vynaložené nehospodárne, odporca je držiteľom oprávneným a navrhovateľ z uvedeného dôvodu nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o vydanie vecí. 26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 4.4.2017. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 27. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 28. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 29. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 24Cb/134/2014 žalovaný v postavení žalobcu podal dňa 29.07.2014 návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, ktorý odôvodnil tým, že ako prenajímateľ uzatvoril so spoločnosťou Sendy Nábytok s.r.o. ako nájomcom dňa 27. 01. 2014 zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol jeho záväzok prenechať spoločnosti Sendy Nábytok s.r.o. do nájmu nebytové priestory. Spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. predmet nájmu užívala bez platenia dohodnutého nájomného a dlžila mu tak sumu 18 307,20 eura. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca ako prenajímateľ realizoval dňa 29. 07. 2014 podľa ust. § 672 Občianskeho zákonníka záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzali v prenajatej nehnuteľnosti na zabezpečenie dlžného nájomného. Okresný súd v predmetnej veci uznesením č.k. 24Cb 134/2014-39 zo dňa 27.11. 2014 poveril súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Straku vykonaním súpisu hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v prenajatej nehnuteľnosti. Spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. sa proti vyššie uvedenému rozhodnutiu tunajšieho súdu odvolala s odôvodnením, že žalovaný zamlčal skutočnosť, že súčasne s nájomnou zmluvou bol dňa 27. 01. 2014 uzavretý medzi účastníkmi nájomného vzťahu dodatok č. I k nájomnej zmluve, ktorý obsahuje aj ručiteľský záväzok tretej osoby D.. F. Č. za pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, a teda záväzok zaplatiť nájomné je záväzkom zabezpečeným ručením podľa ust. § 546 Občianskeho zákonníka, preto nie je splnená hmotnoprávna podmienka v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 30. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vydania vecí z dôvodu, že je ich vlastníkom a žalovaný hnuteľné veci zadržiava bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, mal za to, že vlastníctvo k veciam žalobca preukázal jednak zmluvou o komisionálnom predaji zo dňa 2.4.2014 a jednak dodacími listami a vlastníctvo na odberateľa spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. neprešlo. 31. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že zadržiava jednotlivé veci nachádzajúce sa v predmete nájmu oprávnene, ani že konaniu bráni prekážka litispendencie. Nemožno súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že veci zadržiava v súlade s právom, keďže neboli splnené podmienky na vznik zádržného práva podľa § 672 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záložným právom sa zabezpečuje pohľadávka prenajímateľa na zaplatenie nájomného, pričom predmetom záložného práva môžu byť iba hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú na prenajatej nehnuteľnosti a patria nájomcovi. Záložné právo teda vzniká iba k veciam, ktoré sú vo vlastníctve nájomcu. Z ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záložné právo prenajímateľa je posilnené aj zádržným právom. Ak sa nájomca sťahuje alebo odnáša svoje veci a nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené inými zabezpečovacími prostriedkami, môže prenajímateľ za splnenia zákonných predpokladov veci zadržať. Podmienkou ale je, že ide o veci vo vlastníctve nájomcu a nájomné nebolo zaplatené alebo inak zabezpečené, napr. ručením. Keďže veci, vydania ktorých sa žalobca v konaní domáha, sú jeho vlastníctvom a nájomné bolo zabezpečené aj ručiteľským záväzkom, možno konštatovať, že neboli splnené podmienky na zadržanie predmetných vecí. 32. K namietanej prekážke litispendencie odvolací súd uvádza, že konanie pod sp.zn. 24Cb/134/2014 nie je konaním o tom istom predmete a medzi tými istými osobami (ako vyplýva z odseku 20 tohto rozhodnutia), preto nejde o prekážku litispendencie. Z ust. § 159 CSP vyplýva, že začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán. Je nesporné, že žalovaný nie je stranou v konaní vedenom pod sp.zn. 24Cb/134/2014 a nie je daný ani totožný predmet sporu. Skutočnosť, že žalovaný sa domnieva, že žalobca si mal svoje práva uplatňovať inou formou, konkrétne vstupom do citovaného konania, nezakladá prekážku litispendencie. 33. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že vedené konanie je nadbytočné a teda nehospodárne a boli nehospodárne vynaložené trovy konania. Argument žalovaného, že je nehospodárne domáhať sa vydania vecí žalobou o vydanie veci tam, kde existujúca právna úprava umožňuje podať návrh na vylúčenie veci zo súpisu hnuteľných vecí ev. návrh na vylúčenie vecí z exekúcie, neobstojí, pretože ohľadne predmetných vecí sa nevedie exekučné konanie (ide o inú činnosť exekútora podľa § 193 ods. 1 písm.d) Exekučného poriadku) . Návrhom na vykonanie súpisu hnuteľných vecí sa žalovaný v konaní sp.zn. 24Cb/134/2014 domáhal vykonania súpisu hnuteľných vecí titulom zádržného práva, pričom súd pri vydaní uznesenia vychádzal z tvrdenia žalovaného, že veci sú vlastníctvom nájomcu. Pri vydaní uznesenia teda súd neskúmal vlastnícke právo k zadržaným veciam, otázkou vlastníctva sa súd zaoberal v tomto konaní, predmetom ktorého je vydanie vecí vlastníkovi prostredníctvom žaloby o vydanie vecí podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca bol v konaní o vydanie vecí úspešný, možno uzavrieť, že trovy konania boli vynaložené hospodárne. 34. K námietke aktívnej legitimácie odvolací súd uvádza, že aktívna legitimácia na podanie žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka patrí vlastníkovi veci proti osobe, ktorá ju zadržiava bez právneho dôvodu a má vec u seba. Skutočnosť, že veci sa nachádzajú u žalovaného vyplýva priamo z tvrdení žalovaného, ktorý sa bránil tým, že predmetné veci nachádzajúce sa v prenajatej nehnuteľnosti zadržal a požiadal o ich súpis. Vlastníctvo k veciam žalobca preukázal komisionárskou zmluvou, podstatou ktorej je, že vlastníckeho práva k veciam, ktoré komitent poskytol komisionárovi (nájomcovi) sa komitent nezbavuje, resp. nedochádza k prevodu vlastníckeho práva z komitenta na komisionára a komitent je aj naďalej vlastníkom týchto vecí až do momentu, kým tieto veci nenadobudne tretia osoba vďaka činnosti komisionára, ktorú v zmysle komisionárskej zmluvy komisionár pre komitenta vykonával ( § 583 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalovaný teda zadržal veci, na ktoré mu nevzniklo záložné právo podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže zadržané veci nepatrili nájomcovi a naviac nebola splnená ďalšia podmienka a to, že nájomné nebolo inak zabezpečené. V tomto prípade existoval aj ručiteľský záväzok za pohľadávku žalovaného voči nájomcovi. 35. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že ak súd prvej inštancie nerozhodol osobitným uznesením o návrhu na prerušenie konania, ide nezákonný postup. Podľa odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie správne, keď priamo v rozsudku rozhodol aj o tom, že návrh na prerušenie konania sa zamieta. Týmto postupom nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože žalovaný mal možnosť proti tomuto výroku podať odvolanie, čo aj využil. Odvolací súd teda v rámci odvolacieho konania posudzoval aj otázku, či nebolo účelné prerušiť konanie a dospel k záveru, že podmienky na prerušenie konania neboli splnené. Keďže otázku vlastníctva musel riešiť súd v tomto konaní, bolo by nadbytočné prerušiť konanie do skončenia konania, predmetom ktorého bol súpis hnuteľných vecí titulom realizácie zádržného práva. 36. K námietke zaujatosti zákonného sudcu odvolací súd uvádza, že táto sa týka podľa obsahu postupu súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 24Cb/134/2014 (predmetom ktorého je súpis zadržaných vecí), ktoré je podľa žalovaného nejasné, čo vyvoláva jeho pochybnosti o nezaujatosti sudcu v prejednávanej veci. Skutočnosť, že žalovaný nesúhlasí s postupom súdu v inom konaní nie je dôvodom na vylúčenie sudcu a na takúto námietku sa neprihliada (§ 53 ods. 3 CSP). Podľa súdnej judikatúry v zásade nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. 37. V písomnej replike zo dňa 15.7.2016 žalovaný doplnil svoje odvolanie o nový argument a to, že spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o., t.j. nájomca je vlastníkom predmetných vecí, o čom sa dozvedel žalovaný až z iného konania a to dňa 30.05.2016, keď mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.05.2016, č. k.: 26Cb/l0/2016-75 (1316200471) spolu s predmetným návrhom na vydanie rozkazu na plnenie, ktorým sa spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. domáha vydania masy hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmete nájmu, zadržaných žalovaným, ktorých vlastníkom má byť spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. Odvolací súd sa oboznámil s predmetným návrhom a zistil, že predmetom citovaného konania nie sú hnuteľné veci, ktoré sú predmetom vydania v tomto konaní. Žalovaný teda nepreukázal, že zadržiava hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania v prejednávanom spore oprávnene. 38. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 40. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 42. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).