Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/293/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224269 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314224269.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: P.. Y.. D. M., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, Q., H. H., občan SR, zastúpená: NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, proti žalovanému: U. H., nar. X.XX.XXXX, bytom S. X, Bratislava, občan SR, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. marca 2015 č.k. 16C 135/2014-65 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na ul. S. č. vchodu X, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcelách reg. „C“ č. XXXXX zastavaná plocha a č. XXXXX zastavaná plocha, zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu v Bratislave pre katastrálne územie A. P. v lehote 30 dní od právoplatnosti daného rozsudku. Zároveň mu uložil povinnosť náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobkyni. 2. Vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného s poukazom na ust. § 101 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku ako procesnej normy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozsudku, ako aj v čase konania, ktoré jeho vydaniu prechádzalo (ďalej len „OSP“), § 115 ods. 1, 2 OSP, § 119 ods. 1, 2 OSP. Hmotnoprávny nárok uplatnený žalobou posúdil podľa § 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 4 OZ, § 123 OZ a § 126 ods. 1 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na ul. S. č. vchodu X, súpisné č. XXXX, postaveného na parcelách reg. „C“ č. XXXXX, zastavaná plocha a č. XXXXX, zastavaná plocha, zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Katastrálnym odborom Okresného úradu v Bratislave pre katastrálne územie A. P.. Vyhodnotil ju teda za aktívne legitimovanú na podanie predmetnej žaloby na vydanie veci (vypratanie bytu). Zistil, že žalobkyňa sa dlhodobo zdržiava mimo územia SR, keď trvalo býva vo Q. v H. H.. Mal za preukázané, že na základe ústnej dohody poskytla žalobkyňa žalovanému možnosť bývať v uvedenom byte do doby, pokiaľ si nezabezpečí vlastné bývanie, resp. iné vhodné bývanie. Súčasťou tejto ústnej dohody bolo, že žalovaný bude uhrádzať mesačné preddavkové platby spojené s užívaním bytu vo vlastníctve žalobkyne. Takto predmetný byt užíva žalovaný od roku 2006, avšak dlhodobo neuhrádza poplatky spojené s užívaním bytu, a to ani po opakovaných písomných výzvach žalobkyne o vypratanie bytu. Byt teda užíva dlhodobo bez jej súhlasu a bez právneho dôvodu. Navyše neustále porušuje poriadok v bytovom dome hlučným a obťažujúcim spôsobom, reprodukovanou hudbou v nočných hodinách, krikom a podľa informácií od vlastníkov iných bytov v dome chová dvoch veľkých psov. V byte s ním býva družka a často tam prebývajú aj iné neznáme osoby. Uvedené malo za následok množstvo sťažností od obyvateľov bytového domu a opakované oznámenia o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na OR PZ v Bratislave III. Vlastník susedného bytu podal na žalobkyňu i žalobu na Okresnom súde Bratislava III o zdržanie sa obťažujúceho správania sa užívaním predmetného bytu, konanie je vedené pod sp.zn. 28C 47/2011. Žalobkyňa vyzvala žalovaného listom zo dňa 9.10.2014 na vypratanie bytu, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval. Následne bola žalobkyňa opätovne vyzvaná spoločenstvom vlastníkov bytov dňa 23.10.2014 na riešenie situácie, nakoľko žalovaný umožňuje bývanie v byte rôznym neznámym osobám, vstupuje do bytu cez okno, robí hluk, zaznamenané boli rôzne krádeže a ničenie majetku v spoločných priestoroch, vrátane neporiadku, pravidelne zvykne byť volaná hliadka PZ. 3. Mal tak za preukázané, že žalovaný užíva byt žalobkyne bez právneho dôvodu. Žalobkyňa ako jeho výlučná vlastníčka tak uplatnila nárok na súdnu ochranu vlastníckeho práva voči žalovanému, ktorý jej ho odmieta vydať (vypratať), čím porušuje jej vlastnícke právo, keď k oprávneniam vlastníka patrí najmä vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou, nezávisle od jej moci, ktoré práva pôsobia voči všetkým a majú ústavný základ, pričom rovnaký obsah vlastnícke práva je u všetkých vlastníkov rovnaký a požíva rovnakú ochranu. Uviedol, že žalovaný napriek tomu, že nepreukázal akýkoľvek právom aprobovaný dôvod, predmetný byt užíva, navyše spôsobom zasahujúcim nielen do právom chránených záujmov žalobkyne ako vlastníčky bytu, ale aj do vlastníckych práv vlastníkov susediacich bytov, pričom naznačený spôsob užívania bytu môže viesť až k vzniku škôd na majetku žalobkyne a taktiež na inom majetku. Z uvedeného dôvodu žalobe vyhovel. 4. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP. 5. Vec prejednal v neprítomnosti žalovaného po tom, čo o odročenie pojednávania požiadala osoba, ktorá nie je účastníkom konania (aktuálne stranou sporu) a ani jeho zástupcom, keď z obsahu podania zo dňa 10.3.2014 a pripojenej plnej moci nemal za zrejmé, že žalovaný tejto osobe udelil plnomocenstvo na zastupovanie v predmetnom konaní. Uviedol, že žalovaný nereagoval na výzvu súdu vyjadriť sa k žalobe a bol poučený o jeho procesných právach a povinnostiach, rovnako mal podľa súdu prvej inštancie dostatok času po doručení predvolania na pojednávanie (27.2.2015) na oznámenie vážnych dôvodov na odročenie pojednávania a tej skutočnosti, že chce požiadať o právne zastúpenie. Žiadosť o odročenie pojednávania preto vyhodnotil za účelovú v rozpore s účelom súdneho konania. Na žiadosť o odročenie pojednávania z vyššie uvedených dôvodov neprihliadal. 6. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom zvolenej zástupkyne odvolanie žalovaný a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že prostredníctvom svojej družky požiadal P.. T. W. o právne zastupovanie v predmetnej veci, keď vzhľadom na krátky časový odstup táto zástupkyňa vypracovala písomné splnomocnenie až v deň relevantného pojednávania, ktoré podpísal. Na uvedenom plnomocenstvo došlo k uvedeniu nesprávnej spisovej značky súdneho konania, pričom išlo o zrejmú nesprávnosť. V čase vydania rozsudku mal teda za to, že je vo veci právne zastúpený a došlo k odročeniu pojednávania. Ďalej uviedol, že v období pred rokom 2006 sa dostal do finančných problémov a so žalovanou sa dohodol na vzájomnej výmene bytov, v dôsledku ktorej sa ona stala výlučnou vlastníčkou bytu pôvodne v jeho vlastníctve a on sa mal stať vlastníkom predmetného bytu pôvodne vo vlastníctve žalobkyne. Pri podpisovaní dohody na predmetnom byte podľa zmluvy neviazlo žiadne vecné bremeno v podobe záložného práva. Na notárskom úrade pri overovaní jeho podpisu bolo v zmluve uvedené záložné právo k predmetnému bytu. Žalobkyňa mala pripraviť návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností s tým, že každý podá návrh sám, avšak jemu návrh na vklad na katastrálnom úrade odmietli prijať vzhľadom na zápis záložného práva k bytu v prospech Tatra banky, a.s. Tvrdil, že žalobkyňa mu nevyplatila celú kúpnu cenu. Nerozporoval neexistenciu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu, avšak mal za to, že v ňom býva dôvodne, pretože sa stal obeťou podvodu žalobkyne. K odvolaniu pripojil listinné dôkazy týkajúce sa podľa neho vyššie uvedených tvrdení. 7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného realizovanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.6.2015 žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalovaný ignoroval svoje postavenie strany sporu v predmetnom konaní, keď po doručení žaloby a výzvy na vyjadrenie sa k nej dňa 18.12.2014 na uvedené nereagoval, a to až do dňa 9.3.2015, kedy udelil plnomocenstvo P.. W. a až dňa 10.3.2015, t.j. v deň pojednávania, bolo požiadané o jeho odročenie, napriek tomu, že predvolanie naň bolo žalovanému doručené dňa 27.2.2015. Mala zato, že doložené plnomocenstvo nevykazovalo len „prepisové chyby“, nakoľko išlo o osobitné plnomocenstvo udelené pre iné konanie. Z uvedených dôvodov preto podľa jej názoru súd prvej inštancie postupoval procesne správne, ak na žiadosť o odročenie a ani na samotné plnomocenstvo neprihliadol a vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. Ďalej uviedla, že v roku 2006 skutočne so žalovaným uzatvorili platne kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu, s tým, že podľa ich dohody si každý mal podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností sám. Namietala, že by žalovaný o záložnom práve k bytu v prospech spoločnosti Tatra banka, a.s. nevedel. Na uvedenú skutočnosť bol upozornený a navyše táto skutočnosť ani nemohla byť dôvodom odmietnutia prevzatia návrhu na vklad príslušnou správou katastra, nakoľko existencia záložného práva nie je prekážkou povolenia vkladu. Mala za to, že k podaniu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností došlo výlučne len z dôvodu zanedbania tejto povinnosti žalovaným. Tvrdenia žalovaného uvádzané v jeho odvolaní označila za klamlivé. Poukázala na dlhodobé neprimerané a agresívne správanie žalovaného a na nemožnosť túto situáciu riešiť mimosúdne. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o existencii zákonných predpokladov pre vznik uplatneného nároku na vypratanie bytu, ako aj na rozhodnutie v neprítomnosti žalovaného. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k jeho odvolacím námietkam. 9. Sporové konanie, o ktoré ide i v posudzovanej veci, je ovládané zásadou dispozičnou a prejednacou. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, žalovaný nenesie bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazné prioritne, jeho dôkazná povinnosť sa odvíja od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom. 10. V danej veci má odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie za to, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno o svojej aktívnej legitimácie v spore, nakoľko z predložených listinných dôkazov vyplýva jej vlastnícke právo k predmetnému bytu, rovnako aj ku tvrdenej skutkovej okolnosti, že byt užíva bez právneho dôvodu žalovaný. Žalovaný však neuniesol žiadnym spôsobom dôkazné bremeno o svojom právnom dôvode jeho užívania. Na dôkazy k tomuto tvrdeniu predložené (prostriedky procesnej obrany žalovaného) v štádiu konania odvolacieho nie je možné s poukazom na ust. § 366 CSP prihliadať, keďže nejde o prostriedky procesnej obrany, ktoré by sa týkali procesných podmienok (písm. a/), vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm. b/), nepreukazujú, že došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. c/) a ani nejde o prostriedky procesnej obrany, ktoré by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (písm. d/). 11. Rovnako sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia o zákonnosti procesného postupu súdu prvej inštancie ohľadom žiadosti P.. W. o odročenie pojednávania nariadeného na deň 10.3.2015. 12. Podľa § 24 ods. 1, veta prvá OSP účastník (aktuálne strana sporu) sa mohla dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolila. 13. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. 14. Z dikcie citovaných právnych ustanovení vyplýva, že ak zastúpenie žalovaného P.. W. nemalo povahu zákonného zastúpenia, bolo povinnosťou žalovaného alebo P.. W. doložiť do spisu platné plnomocenstvo udelené jej žalovaným pre účely daného súdneho konania, k čomu nedošlo, keď k žiadosti o odročenie pojednávania bola doložená dohoda o plnomocenstve súvisiaca s iným konkrétnym a spisovou značkou a predmetom konania dostatočne individualizovaným súdnym konaním, z ktorého dôvodu uvedenie údajov individuálne určujúcich súdny spor, na zastupovanie v ktorom je plnomocenstvo udelené, nemožno vyhodnotiť za chybu v písaní (zrejmú nesprávnosť). Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie postupoval procesne správne a nepochybil, ak na pojednávaní konanom dňa 10.3.2015 vec meritórne prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a poučený podľa § 120 ods. 4 OSP a neúčasť neospravedlnil, resp. nepožiadal platne a právne účinne o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. 15. Navyše je potrebné poukázať na to, že žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená dňa 10.3.2015 o 07.50 hod, t.j. v deň pojednávania, a nevznikol tak časový priestor na prípadné oznámenie žiadateľovi, ako návrh na odročenie pojednávania súd posúdil. Bolo preto povinnosťou žalovaného a i jeho prípadného právneho zástupcu na pojednávanie sa dostaviť, keďže z Občianskeho súdneho poriadku vyplýva oprávnenie len pre súd posúdiť splnenie podmienok pre odročenie pojednávania, t.j. vážnosť dôvodov, od ktorých sa žiadosť o odročenie pojednávania odvíja. Vzhľadom na nesplnenie podmienok na odročenie pojednávania došlo teda k naplneniu podmienok na riadne prejednanie veci v neprítomnosti strany (žalovaného ) a rovnako i jeho prípadného právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 OSP, keďže prítomnosť účastníka na pojednávaní je jeho procesným právom a nie povinnosťou a vec možno prejednať a i rozhodnúť v jeho neprítomnosti. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).