Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/352/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225786 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314225786.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Y. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. - X., X.. Q. X, štátny občan SR, zastúpený: Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: F. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom S. K.. XX, O., štátna občianka SR, zastúpená: Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o návrhu na zníženie výživného, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III., zo dňa 15. júna 2015, č.k. 44C 336/2014-203, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III., zo dňa 15. júna 2015, č.k. 44C 336/2014-203, v časti zníženého výživného na F. S.Š., narodenú XX.XX.XXXX zo sumy 400,- € mesačne na sumu 300,- € mesačne, počnúc od 26.11.2014, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk žalovanej a v zamietajúcej časti m e n í tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca - Y. S., narodeného dňa XX.XX.XXXX na žalovanú F. S., narodenú dňa XX.XX.XXXX zo sumy 400,- € mesačne na sumu 180,- € mesačne s účinnosťou od 26.11.2014. Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca, do rúk žalovanej. Týmto sa m e n í rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 346/2013-406, zo dňa 11.03.2014, v časti o výživnom na F. S., narodenú XX.XX.XXXX. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III., zo dňa 15. júna 2015, č.k. 44C 336/2014-203, vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 15.06.2015, č.k. 44C 336/2014-203, znížil vyživovaciu povinnosť otca (žalobcu) na žalovanú zo sumy 400,- € mesačne na sumu 300,- € mesačne, počnúc od 26.11.2014, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk žalovanej a vo zvyšku žalobu zamietol. Týmto zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 346/2013-406 zo dňa 11.03.2014 v časti o výživnom na F. S., narodenú XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný skutkový stav veci. Naposledy súd rozhodoval o výživnom na maloleté deti S. Q. a F. rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 16.04.2013, pod č.k. 38P 222/2012-275 v spojení s pozmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2014, pod č.k. 11CoP 346/2013-406, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2014. Súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol a Krajský súd v Bratislave pozmenil prvoinštančné rozhodnutie tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na F. S. zo sumy 600,-€ mesačne na sumu 400,-€ mesačne a na maloletého Q. S. zo sumy 400,-€ mesačne na sumu 200,-€ mesačne a zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. 44C 166/2010-77 zo dňa 23.05.2011. Odvolací súd dospel k záveru že na strane otca v čase od 26.09.2012 došlo preukázateľne k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej vo výraznom poklese jeho príjmu, keď ukončil hráčsku zmluvu vzhľadom na fyzický vek a neuspokojivé výsledky. Uvedenú zmenu na strane otca odvolací súd premietol do výšky výživného a výživné na obe deti znížil o 200,- € mesačne na každé dieťa. Zárobkové a majetkové pomery otca v tom čase (teda v čase zmeny pomerov, pre ktorú bolo výživné znížené) boli také, že otec bol spoločníkom a konateľom spoločnosti E. U. s tým, že odvolací súd poukázal na to, že spoločnosť podniká od roku 2008 a predložené daňové priznanie nedáva reálny obraz o ekonomickej situácii spoločnosti. K úverom ako aj k splátkam hypotekárneho úveru na rodinný dom v tom čase patriacim do BSM rodičov žalovanej odvolací súd uviedol, že tieto budú zohľadnené otcovi pri pripravovanom predaji rodinného domu. Určené výživné vo výške 400,- € mesačne na plnoletú F. a na maloletého Q. 200,- € mesačne odvolací súd považoval za primerané aj odôvodneným potrebám detí a to i napriek tomu, že ich odôvodnené potreby od posledného rozhodnutia o výživnom vzrástli. U F. odvolací súd konštatoval nárast jej potrieb v súvislosti so štúdiom v USA v období od 9/2013 do 6/2014 s tým však, že náklady štúdia boli po celú dobu platené zo spoločných finančných prostriedkov rodičov z kapitálového sporenia. Zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 38P 222/2012 súd prvej inštancie zistil, že v tom čase boli vyčíslené priemerné mesačné výdavky na žalovanú vo výške 920,50 € a na maloletého Q. v sume 820,50 €. Zmenu pomerov odvolací súd ustálil podaním návrhu otca na súd prvej inštancie, t.j. odo dňa 26.09.2012. 3. Žalobca poukázal na to, že previedol obchodný podiel v E. U., s.r.o. na druhého spoločníka a teda prestal byť aj konateľom a ukončil pracovný pomer, a to v marci 2014. Taktiež mu zanikla dohoda s Z. W. O., a.s. v marci 2014. Žalobca sa zamestnal v spoločnosti B., s.r.o., kde vykonáva športovú činnosť a okrem príjmu, mu táto spoločnosť hradí náklady na štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave FTVŠ, bakalárske štúdium, špecializácia tréner ľadového hokeja A licencia. Nad rámec mzdy mu tiež hradia náklady na výstroj (hokejky, korčule) a je mu pridelené aj motorové vozidlo, aby sa mohol presúvať na tréningy a zápasy. Žalobca má za to, že jeho príjem teda nedosahuje výšku príjmu ako bola pri poslednom určení výživného. Ďalšia zmena pomerov spočíva v tom, že s bývalou manželkou dospel k dohode o vyporiadaní masy BSM, na základe ktorej mu bolo vyplatené cca 170.000,- € s tým, že po splatení dlhov, uhradení spotrebných úverov a zostatkov na prečerpaných kartách mu ostali finančné prostriedky, ktoré nestačia ani na kúpu 2- izbového bytu. Ku koncu roka 2014 mal žalobca na účte 32.726,47 € s tým, že býva u priateľov, ktorým prispieva na bývanie cca 100,- € mesačne do konca marca 2015 a potom si musí vyriešiť bytovú situáciu. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že zmena pomerov nastala aj u žalovanej, keď v priebehu roka 2014 nadobudla do vlastníctva byt, v ktorom býva s matkou a bratom a je teda majetnejšia ako žalobca, ktorý nevlastní nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo. V čase rozhodovania o znížení výživného bola žalovaná na pobyte v USA, ktorý bol hradený zo šetrenia. Tento pobyt skončil. Žalovaná je na Slovensku, avšak žalobca o nej nemá informácie, keďže s ním 2-3 roky nekomunikuje. Žalobca má za to, že suma 400,- € ďaleko prevyšuje rozumné potreby na jej výživu. Finančná situácia žalobcu je dlhodobo nepriaznivá a neumožňuje mu platiť výživné v stanovenej výške. 5. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť B. s.r.o., v ktorej je zamestnaný mu okrem mzdy uhrádza mobilný telefón, náklady na výstroj, školné vo výške 1.030,- € ročne. Je pravdou, že boli partneri s pani I. (spoločníčka a konateľka B. s.r.o.) ale už sú len priatelia. Aj po znížení výživného má stále menší príjem, než je stanovené výživné a deti s ním nekomunikujú. Kaviareň bola spoločné podnikanie s matkou žalovanej. Po rozvode sa tomu naďalej venoval, avšak tržby sa kvôli zákazu fajčenia znížili, a preto previedol svoj obchodný podiel bezodplatne s tým, že bývalý spoločník použil výťažok z predaja zariadenia na vyplatenie úveru, ktorý firma mala. Je pravdou, že zdedil podiel na Š. byte na P. Z. B. O. po svojej matke, kde býva aj jeho brat. Sú traja súrodenci a zdedili aj podiel na rodinnom dome vo B. v okrese V.. Po predaji ich si chce vyriešiť bytovú otázku. Väčšinu peňazí (pôžičky) mu poskytla bývalá partnerka pani I. bez úrokov, čím zachránil spoločný majetok rodinný dom aj keď väčšinu príjmov na spoločný majetok zabezpečil z jeho športovej činnosti, rozdelili si majetok s bývalou manželkou na polovicu. Žalobca ďalej uviedol, že v čase keď súhlasil s výživným spolu vo výške 1.000,- € (600,- € na F. a 400,-€ na Q.) bola hojnosť, ale ten prepad jeho príjmov bol až o 80 %, a to súd prvej inštancie pri znížení výživného nezohľadnil. Teraz má príjem 330,- € a výživné platí 600,- € a rieši si bývanie. Aj keď výživné je prednostné, tak nemôže spôsobiť existenčné problémy. Treba uznať, že žalobca sa zaslúžil o získanie majetku, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a pritom si zničil zdravie. V súčasnosti si zvyšuje kvalifikáciu, aby mohol robiť trénera s adekvátnym príjmom. Pokiaľ vychádza z odôvodnených potrieb ako ich predložila žalovaná vo výške 360,- € mesačne, prihliadnuc pritom na príjem matky, žalobca by bol ochotný uhradiť odôvodnené potreby žalovanej vo výške 180,- € mesačne s tým, že ohľadne jednorázových výdavkov vidí priestor na komunikáciu. 6. Žalovaná v rámci svojej výpovede poukázala na to, že k nadobudnutiu nehnuteľnosti - X- izbového bytu v Y. došlo za situácie, keď žalobca nevládal platiť hypotéku a hrozila dražba rodinného domu, ktorý patril do masy BSM, preto matka žalovanej chcela zachovať strechu nad hlavou, tak darovala tento byt žalovanej, nie za účelom zvýšenia jej majetkových pomerov. Žalobca býva u svojej priateľky p. I. v rodinnom dome niekoľko rokov a aj v súčasnosti. Rodičia žalovanej sa dohodli na predaji domu za 430.000,- € s tým, že boli vyplatené kompletne všetky dlhy, t.j. hypotéka, ktoré boli spoločnými záväzkami rodičov žalovanej. V spomínanej dohode o vyporiadaní masy BSM bol zohľadnený v prospech matky žalovanej aj X- izbový byt bez ohľadu na to, že ho rodičia žalovanej najskôr previedli darom na rodičov matky žalovanej, takže vlastne byt nepatril do masy BSM. Po úhrade všetkých spoločných dlhov žalobca získal vyporiadaním sumu 176.457,06 € a matka žalovanej sumu 58.761,20 € s tým, že za každého bolo splatených 90.000,- € titulom hypotekárneho úveru. Podľa žalobcom predložených dôkazov na kreditnú kartu uhradil dňa 13.10.2014 debet vo výške 2.795,45 € a v I. O., U..W.. mal osobný úver, na ktorý uhradil sumu vo výške 3.615,- € od 15.10.2014 do 31.10.2014. V poručenskom konaní na súde prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca po svojej matke zdedil celkovo sumu cca 30.000,- € z čoho je 1/3 bytu a súčasne zdedil aj hotovosť vo výške 12.000,- €, z ktorej v poručenskom konaní uviedol, že k dispozícii mal 8.000,- € a 4.000,- € nechal sestre na náhrobný kameň pre mamu. Z toho vyplýva, že v 1/2014 by mal mať hotovosť 40.726,47 € no tvrdil, že výška jeho zostatku na účte je 28.000,- €. 7. Žalobca bol v čase rozhodovania krajského súdu o znížení výživného trénerom a ako tréner je zamestnaný aj v súčasnosti v spoločnosti B., s. r. o., kde konateľkou a spoločníčkou je jeho priateľka p. I., s ktorou vedie spoločnú domácnosť niekoľko rokov. Príjem, ktorý vykazuje je príjmov fiktívnym, nakoľko má vedomosť, že B., s.r.o., má zmluvu s Z. W., ktorému fakturuje za trénerskú činnosť žalobcu a obchádza tak zákon v súvislosti s preukazovaním výšky príjmom žalobcu pre potreby výživného. 8. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že k zmene pomerov teda došlo, ale nie v neprospech žalobcu. Žalovaná je v súčasnosti v maturitnom ročníku, chce pokračovať na vysokej škole. Mala náklady so stužkovou a pripravuje sa na prijímacie skúšky. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodičov, ktoré nie sú nevyhnutné a 400,- € zodpovedá odôvodneným potrebám žalovanej ako aj schopnostiam a možnostiam žalobcu. 9. Z výsluchu žalovanej súd prvej inštancie ďalej zistil, že je v maturitnom ročníku na gymnáziu. So žalobcom - otcom sa nestretáva, nakoľko mala po rozvode psychickú traumu. Nemá k žalobcovi dobrý vzťah, boli tam hádky. Na narodeniny a meniny dostáva SMS, nemá dôvod sa s ním stretávať. Z dôvodu hrozby zo strany banky prepísala matka na ňu byt s tým, že v krátkom čase sa to bude prepisovať naspäť. Iný majetok nemá. Žalovaná poukázala na to, že žalobca za obdobie od 14.10.2014 do 21.11.2014 uhradil celkove v prospech účtu pani I. sumu 112.735,--€, čiže nad rámec uznania sumy vo výške 39.479,- €. Má za to, že majetkové pomery žalobcu sa vzhľadom na vyporiadanie masy BSM zlepšili, keď mu zanikli všetky záväzky, ktoré mal s matkou žalovanej. Do masy BSM boli započítané všetky úhrady, ktoré žalobca vykonal za matku žalovanej od zániku manželstva ku dňu vyporiadania. V prospech matky bola zohľadnená hodnota bytu, keď matka žalovanej uznala, že bol zadovážený zo spoločných prostriedkov. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami a je v schopnostiach a možnostiach žalobcu plniť si výživné, ako je doteraz stanovené. Žalobcom uznaný dlh vo vzťahu k pani I.Á. nepreukazuje, že by peňažné prostriedky v takej výške navrhovateľ od nej vôbec dostal. 10. Žalovaná vyčíslila svoje priemerné mesačné výdavky na sumu vo výške 360,50 € mesačne (z toho nájomné, elektrina, plyn, rozhlas, TV, WIFI, T., daň byt za rok, strava + drogéria - 239,10 €, oblečenie, mobil, električenka, voľný čas - 121,40 €) výdavky na stužkovú vo výške 307,30 €, jednorazové položky 1.574,61 € za rok (vodičský preukaz, anglický kurz, učebnice, test, letenka Taliansko, vysoká škola - prihlášky, lekár, zubár, lieky). Na nasledujúcom pojednávaní (dňa 10.06.2015) žalovaná predložila priemerné mesačné výdavky vo výške 452,94 €, ktorých výšku žalobca rozporoval v tom smere, že boli navýšené o cca 90,- €, pričom podľa pripojených dokladov na psa a darčeky pre rodinu boli vynaložené časovo pred predchádzajúcim pojednávaním, na ktorom ich žalovaná neuviedla. Podľa žalobcu je v možnostiach a schopnostiach žalovanej zamestnať sa brigádnicky, aby tak odbremenila rodičov aspoň čiastočne 11. Súd prvej inštancie skúmal, či nastala zmena pomerov od 26.09.2012, od ktorého dátumu bolo výživné na deti S.É. znížené rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 11.03.2014, č.k. 11 CoP 346/2013-406. 12. Tak, ako to uviedol odvolací súd v predchádzajúcom rozsudku o výživnom na žalovanú a maloletého Q. S., zmena pomerov je hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci rozhodnúť. Súd prihliada na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu výživného, avšak aj zistené okolnosti môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. 13. Súd prvej inštancie v rámci skutkového stavu zistil, že matka žalovanej je rozvedená, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému (tohto času k plnoletému) Q. S., narodenému 29.09.1998. Do 05.06.2015 matka pracovala v spoločnosti I. V. W., s. r. o., so sídlom Teslova 26, Bratislava s priemerným mesačným príjmom od 6/2014 do 11/2014 vo výške 1.098,- € netto a súčasne poberala rodinné prídavky v sume 47,-€ mesačne. V priebehu konania došlo k novej skutočnosti na strane matky žalovanej, ktorá skončila pracovný pomer u zamestnávateľa v spoločnosti I. V. W., s. r. o., na základe dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej dňa 02.06.2015 s dátumom skončenia pracovného pomeru dňa 05.06.2015 s tým, že od 08.06.2015 je evidovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, pričom od zamestnávateľa jej bolo vyplatené odstupné vo výške 2-mesačného platu, ktoré je v článku I. bod 5 uvedený ako odmena vo výške 2.620,- € brutto. 14. Dňa 23.04.2015 bolo rozhodnuté v konaní pred súdom prvej inštancie sp.zn. 37P 532/2014 tak, že návrh na zníženie výživného na maloletého Q. S. bol zamietnutý. 15. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že za dva roky od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by sa závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi predtým, keďže žalobca je naďalej rozvedený, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie k maloletému) Q., rozviazal pracovný pomer s E. U. s.r.o. dňom 28.02.2014 dohodou, previedol svoj obchodný podiel v E. U. na bývalého spoločníka za 1,- € (túto skutočnosť súd prvej inštancie vyhodnotil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine), pracuje naďalej ako tréner dorastu za minimálnu mzdu plus benefity ako ich uviedol, takže jeho reálna životná úroveň je z tohto pracovného pomeru zabezpečená vo vyššej miere, ďalej nadobudol dedičstvom hnuteľné a nehnuteľné veci, došlo k vyporiadaniu BSM, na základe ktorého nadobudol finančné prostriedky a zároveň žalobca uhradil všetky svoje finančné záväzky. 16. Žalovaná je v maturitnom ročníku (predtým bola taktiež na strednej škole, mala XX rokov, študovala v USA - hradené zo sporenia), nadobudla do vlastníctva X- izbový byt, v ktorom býva s matkou a t.č. plnoletým bratom. 17. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním však zistil, že podstatná zmena pomerov nastala vo výške odôvodnených výdavkov žalovanej, keď pri predchádzajúcom rozhodnutí (znížení výživného) vyčíslila matka žalovanej priemerné mesačné výdavky na žalovanú vo výške 920,50 €. V súčasnosti žalovaná má priemerné mesačné výdavky vo výške 360,50 € mesačne, výdavky na stužkovú vo výške 307,30 €, jednorazové položky 1.574,61 € za rok, t.j. v priemere 516,- € mesačne. U žalovanej teda došlo k podstatnému zníženiu odôvodnených potrieb ako jednému z kritérií, z ktorého súd vychádza pri určení výživného. Zmenu pomerov súd prvej inštancie ustálil od podania návrhu na zníženie výživného na súd, t.j. od 26.11.2014. 18. Vzhľadom na to, že žalovaná je plnoletá a jej matka už nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, súd prvej inštancie dospel k záveru, že výživné od žalobcu vo výške 300,-€, výživné od matky žalovanej vo výške 200,- € spolu s prídavkami na dieťa zodpovedá odôvodneným potrebám žalovanej, ako aj schopnostiam a možnostiam žalobcu. U matky žalovanej súd prvej inštancie neprihliadal na rozviazanie pracovného pomeru, nakoľko k nemu došlo na základe dohody a v tomto smere túto skutočnosť súd prvej inštancie vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; Súd prvej inštancie preto rozhodol o znížení výživného zo strany žalobcu z doterajších 400,- € na 300,-€ mesačne od podania návrhu na súd prvej inštancie, t.j. od 26.11.2014. 19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase vydania rozsudku), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci už úspech len čiastočný, keď žiadal znížiť výživné zo sumy 400,- € na 50,- €, respektíve na 180,- €, žalovaná žiadala návrh zamietnuť, súd prvej inštancie znížil výživné z doterajších 400,- € na 300,- € mesačne. Súd preto rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 20. Proti tomuto rozsudku (do časti, ktorej súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu) podal včas odvolanie žalobca, ktorý v rámci svojho odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v napadnutom rozhodnutí (strana 8, ods. 2) vyhodnotil výdavky žalovanej na sumu v priemere 516,- € mesačne (pričom priemerné výdavky boli samotnou žalovanou deklarované vo výške 360,50 € mesačne výdavky na stužkovú 307,30 €, jednorazové položky 1.574,60 €). Žalobca v rámci odvolania namietol, že v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia už bolo zrejmé, že sumy týkajúce sa stužkovej slávnosti žalovanej vo výške 307,30 €, ako aj ostatné jednorazové položky v celkovej výške 1.574,61 € boli uhradené už skôr, a to najmä z poskytnutého výživného pre žalovanú v rokoch 2014 a až 2015. Z týchto dôvodov tieto sumy nie je možné zahŕňať do priemerných mesačných výdavkov žalovanej. Žalobca uviedol, že nerozporuje priemerné mesačné výdavky žalovanej vo výške 360,50 €, pričom sumu stanovenú žalobcom vo výške 180,- € považuje za dostatočnú, vzhľadom na jej znížené odôvodnené potreby. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil príjmy žalobcu, keď v napadnutom rozhodnutí (strana 5, ods. 2) uvádza, že k zmene pomerov došlo, ale nie v neprospech žalobcu. S uvedeným nesúhlasí, nakoľko žalobca je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti B., spol. s r.o., kde vykonáva športovú činnosť so mzdou vo výške 352,- € mesačne brutto, pričom ide o jeho jediný príjem a mesačne sa snaží uhrádzať len nevyhnutne vynaložené náklady, a to náklady na výživné vo výške 600,- €, ubytovanie cca 100,- €, doprava 30,- €, kozmetika 25,- €, ošatenie 40,- €, strava 100,- €. V rámci svojho odvolania poukázal na to, že už nie je spoločníkom ani konateľom spoločnosti E. U. s.r.o., ktorej hospodársky stav k momentu odchodu žalobcu z tejto spoločnosti predstavoval hlbokú účtovnú, ako aj daňovú stratu. Otec v záujme dosiahnutia vyšších príjmov navštevuje trénerskú školu, kde si zvyšuje stupeň kvalifikácie na najvyššiu možnú úroveň. Jedná sa o zdĺhavý proces, preto sa výsledok dostaví až v budúcnosti. Žalobca poukázal na to, že matka žalovanej ukončila pracovný pomer ako zamestnanec spoločnosti I. V. W., s.r.o., a to dohodou o skončení pracovného pomeru, uzavretou dňa 02.06.2015. Z predloženej dohody je zrejmé, že matka žalovanej sa svojvoľne vzdala príjmu, nakoľko je priamo v texte dohody uvedené, že dôvodom skončenia pracovného pomeru nie sú dôvody uvedené v § 63 ods. 1 písm. a/,b/, ani c/ Zákonníka práce a z tohto dôvodu ani súd prvej inštancie na túto dohodu v napadnutom rozhodnutí neprihliadal. Súčasne poukázal na to, že práve z ohľadu na úspešnú športovú kariéru žalobcu mohla žalovaná spolu s bratom a matkou dlhodobo, od svojho narodenia, až do skončenia hokejovej kariéry otca, požívať luxusný život v ďaleko nadštandardných životných podmienkach, vo veľkometrážnom dome s bazénom, užívať si dovolenky, nakupovať v najlepších obchodoch a podobne, a to výlučne zásluhou žalobcu, ktorý mal v čase svojej športovej kariéry veľmi dobrý finančný príjem. Má za to, že žalovaná nie je ochotná uskromniť sa, avšak v danom prípade nemožno naďalej vnímať otca ako osobu s neobmedzenými príjmami. Pokiaľ sa žalovaná vedela prispôsobiť luxusnému životu v čase vysokých príjmov otca, mala by sa vedieť adaptovať aj na „obyčajný“ život bez potrebného luxusu. Žalobca ďalej v rámci svojho odvolania poukázal na to, že zmena pomerov nastala v prospech žalovanej, na rozdiel od zmeny pomerov na strane žalobcu. Žalovaná v priebehu roku 2014 nadobudla do vlastníctva plne zariadený I. byt v Y., v O., v ktorom býva spolu s matkou a s bratom, pričom predmetný byt pôvodne nadobudli rodičia žalovanej z peňazí zarobených žalobcom. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalovaná je majetnejšia ako žalobca, ktorý nevlastní nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo. Žalobca poukázal na to, že dlhodobo platil výživné na obe deti vo výške 1.000,- € mesačne. Žalobca zachránil majetok nadobudnutý v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, keď sa zadlžoval, len aby oddialil hrozbu dražby na spoločný dom, a tak sa postaral aj o blahobyt svojich detí. Žalobca je si vedomý, že výživné na deti má prednosť pred ostatnými výdavkami ale taktiež je zrejmé, že žalobca ako otec má taktiež svoje potreby, musí sa obliecť, najesť a starať sa o svoju hygienu a zdravie. Ide pritom o náklady, ktoré svojou výškou nedosahujú ani zďaleka výšku výživného, ktoré musí žalobca na svoje obe deti platiť. Taktiež má za to, že žalobca by mal mať možnosť dôstojne bývať najmä s ohľadom na jeho celkovú zásluhu a prínos do doterajšej životnej úrovne celej rodiny. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že výživné nesmie byť určené tak, aby spôsobovalo existenčné problémy rodiča. Žalobca trpí tým, že kvôli ukončeniu manželstva s matkou žalovanej, prišiel aj o kontakt a pekný vzťah so svojimi deťmi. Žalobcove pokusy o ďalšie riadne fungovanie vzťahu otec a dcéra viackrát zlyhali, no nie vinou otca. Mať nárok na finančné prostriedky otca bez toho, aby plnoletá dcéra prejavila záujem o otca, aj napriek tomu, že otec sa vždy o žalovanú zaujímal a staral s najúprimnejšou rodičovskou láskou, je v rozpore so základnými zásadami rodinného práva. Na základe uvedeného navrhuje, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 15.06.2015 v napadnutej časti zmenil tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť žalobcu na žalovanú zo sumy 400,- € mesačne na sumu 180,- € mesačne počnúc od 26.11.2014, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám žalovanej. 21. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.10.2015 sa žalovaná vyjadrila k odvolaniu žalobcu, v rámci ktorého uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava obsahu svojho odvolania zo dňa 03.08.2015 ktorým napadla tento rozsudok súdu prvej inštancie. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 220 O.s.p. (platného a účinného v čase podania odvolania) zmenil a rozhodol tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamieta a odvolanie žalobcu posúdi ako nedôvodné. O trovách konania navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase podania odvolania) a žalovanej priznal právo na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v celkovej výške 3.952,61 €, ktoré bude žalobca povinný platiť k rukám právnej zástupkyne žalovanej v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Má za to, že skutočnosti uvádzané žalobcom možno vyhodnotiť iba ako zmenu, ktorá mala za následok zlepšenie jeho majetkových pomerov. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žalobca ukončil svoj pracovný pomer so spoločnosťou E. U., s.r.o. a previedol svoj obchodný podiel menovanej spoločnosti na bývalého spoločníka za 1,- € dôvodiac tým, že hospodársky stav tejto spoločnosti vykazoval hlbokú účtovnú, ako aj daňovú stratu. Z verejne dostupnej účtovnej závierky menovanej spoločnosti však jednoznačne vyplýva, že spoločnosť v danom roku disponovala dlhodobým hmotným majetkom v značnej výške, pohľadávkami a dosiahla aj výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 45.492,- €. S poukazom na uvedené žalobca svojimi tvrdeniami o údajnej hlbokej účtovnej a daňovej strate iba zavádza súd. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil túto okolnosť, ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca naďalej vykonávať trénerskú činnosť pre klub Z. W., ako zamestnanec obchodnej spoločnosti B., spol. s r.o. Podľa vyjadrenia žalobcu ako zamestnanec tejto spoločnosti dosahuje minimálnu mzdu. Spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti je práve priateľka žalobcu, s ktorou žije dlhodobo v spoločnej domácnosti. Táto spoločnosť mu hradí všetky náklady na užívanie mobilného telefónu, používanie motorového vozidla, vrátane pohonných hmôt, ako aj poplatky za doplňujúce vysokoškolské vzdelanie. Z uvedených skutočností možno vyvodiť spoľahlivý záver, že žalobca vykonáva svoju doterajšiu podnikateľskú činnosť práve prostredníctvom spoločnosti B., spol. s r.o., čím cielene obchádza zákona na účely preukazovania výšky jeho príjmu pre potreby výživného. Rovnako aj majetkové pomery žalobcu mu umožňujú prispievať na výživu žalovanej v doterajšej výške. Pred podaním návrhu na začatie konania bolo žalobcovi titulom vyporiadania masy BSM vyplatené finančné vyrovnanie pri súčasnom zániku všetkých záväzkov vyplývajúcich z jeho zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Práve získaním majetkového prospechu a zbavením sa záväzkov sa zmenili pomery v prospech žalobcu. Žalobca taktiež nadobudol dedičstvo po svojej nebohej matke a aj z predaja spoluvlastníckeho podielu k bytu nadobudnutého dedičstvom mu bola vyplatená finančná hotovosť. Žalovaná má za to, že zmeny, ktoré nastali na strane žalobcu boli zmenami, ktoré mali za následok zlepšenie jeho majetkových pomerov a tým aj jeho ekonomickej situácie. Po vyporiadaní masy BSM v októbri 2014 pripadla žalobcovi na vyplatenie a bola mu vyplatená celková suma 176.457,06 € a po úmrtí jeho matky žalobca zdedil finančnú hotovosť výške 12.000,- €, z ktorých podľa jeho tvrdenia sumu vo výške 4.000,- € ponechal na spoločnom účte so súrodencami. Žalobca taktiež zdedil aj spoluvlastnícky podiel k štvorizbovému bytu, ktorý bol rovnako predmetom dedičstva po jeho zosnulej matke. V marci 2015 bol predmetný byt predaný a žalobcovi ako spoluvlastníkovi bola vyplatená suma vo výške 28.333,- € ako časť celkovo dohodnutej kúpnej ceny. Takže žalobca mal finančné prostriedky za posledných 7 mesiacov pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia vo výške 212.790,- €. Žalovaná ďalej v rámci svojho vyjadrenia poukázala na to, že žalobca nakladal s finančnými prostriedkami v rozhodnom období nehospodárne, nakoľko k 31.12.2014 mal evidovaný zostatok na svojom účte v peňažnom ústave v I. O., U..W.. vo výške 32.726,- €. Z uvedeného potom vyplýva, že za dobu 45 dní žalobcovi ubudla suma z majetku vo výške 143.731,06 €. Taktiež v januári 2015 v rámci dedičstva po zosnulej matke disponoval čiastkou 8.000,- €, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie deklaroval že k 31.01.2015 aktuálne na svojom účte disponoval sumou 28.000,- €. Z uvedeného vyplýva, že žalobca za ďalší mesiac použil sumu vo výške 12.726,- €. Takéto nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami dôveryhodným spôsobom žalobca nevysvetlil, a preto v tejto súvislosti súd prvej inštancie nepostupoval správne keď takéto konanie žalobcu neposúdil na jeho ťarchu. Samotný žalobca deklaruje, že tento vzniknutý stav je len prechodný a po dokončení trénerskej školy a zvýšení jeho kvalifikácie sa zlepší jeho finančná situácia. V zmysle konštantnej judikatúry zmena rozhodnutia o výživnom je možná iba v prípade trvalého a odôvodneného zníženia zárobku, ktorý ovplyvňuje celkovú finančnú situáciu povinného rodiča, teda nie iba na krátky čas. Preto v danej veci nie sú podľa žalovanej splnené podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom. Pri poslednej úprave výšky vyživovacej povinnosti na osobu žalovanej boli matkou vyčíslené mesačné výdavky spojené so starostlivosťou a výchovou vo výške 920,50 € v ktorej bola započítaná aj pomerná časť jednorazových odôvodnených výdavkov žalovanej. S poukazom na uvedené žalovaná uviedla, že exaktne vyčíslia jej mesačné výdavky, pritom vyčíslila iba tie najnevyhnutnejšie, avšak jej skutočné výdavky sú samozrejme vyššie. Je preto logickým, že keď sa z dôvodu predchádzajúceho (v poradí prvého) zníženia vyživovacej povinnosti žalobcu pri terajšom zachovaní príjmu jej matky znížila životná úroveň ich rodiny. Má za to, že súd prvej inštancie absolútne odignoroval preukázané zlepšenie pomerov na strane žalobcu a svoje rozhodnutie fakticky oprel iba o údajné zníženie jej výdavkov bez rešpektovania potreby zachovania jej doterajšej životnej úrovne, ktorá obom deťom bola zabezpečená pred rozvodom manželstva rodičov. Žalovaná uviedla, že sa pripravuje na budúce povolanie, bola prijatá na vysokoškolské štúdium, preto sa jej zvýšili výdavky spojené s návštevou vysokej školy, či s nákupom potrebných učebníc. Ide o denné štúdium, ktoré si vyžaduje dennú účasť a prípravu do školy, a nie je v jej schopnostiach a možnostiach, aby sa riadne zamestnala a dosahovala pravidelný príjem, respektíve si brigádnicky privyrábala. Žalovaná ďalej poukázala na to, že pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva k predmetnému bytu, necíti sa byť vlastníčkou tohto bytu, ale skutočným vlastníkom je jej matka, ktorá prijíma všetky rozhodnutia týkajúce sa bytu. O uvedenom svedčí aj fakt, že samotná hodnota bytu bola započítaná pri vyporiadaní zaniknutého BSM jej rodičov. Po vyriešení vzniknutej situácie dôjde k prevodu vlastníctva k bytu opäť na matku a teda nejde o trvalý stav. Poukázala na to, že na rozdiel od žalovanej má žalobca uzavretú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na X-izbový byt v novostavbe za cenu 120.000,- € bez preukázania potreby čerpať hypotéku, do ktorého sa si musí zaobstarať aj zariadenie. Tento fakt svedčí o vysokej životnej úrovni žalobcu a vzbudzuje dôvodné podozrenie, že dosahuje vyšší príjem, než, ktorý žalobca deklaroval v konaní pred súdom prvej inštancie. S poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré svedčia jednoznačne o nadštandardnej životnej úrovni žalobcu navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, ako uviedla v úvode svojho vyjadrenia. 22. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej podaním doručeným súdu dňa 12.10.2016 v rámci ktorého uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich písomných a ústnych vyjadreniach, pričom nad ich rámec vzhľadom na istý odstup času považuje za potrebné niečo doplniť. Vyjadrenie žalovanej zo dňa 08.10.2015 považuje za účelové a zavádzajúce. Žalovaná, ako jeho dcéra s ním absolútne nekomunikuje, hoci sa ju snaží telefonicky alebo inak kontaktovať. Jej záujem o otca je nulovým. Má za to, že je dobrý len ako zdroj finančných prostriedkov a ostatné dcéru nezaujíma. Obdobná situácia sa deje aj so synom Q.. Žalovaná vo svojom podaní rozoberá jeho finančnú situáciu. Žalobca má za to, že jej informácie sú absolútne skreslené, a to najmä cez osobu jej matky. Pokiaľ žalovaná argumentuje vyporiadaním masy BSM a majetkom, ktorý z BSM utŕžil, zabudla uviesť, že pokiaľ by on výlučne bez pričinenia matky, roky nedotoval a nesplácal bankové úvery, žiaden majetok by v bezpodielovom spoluvlastníctve manželia nemali a žiaden majetok by sa nedelil, pretože by celý majetok speňažila hypotekárna banka. Taktiež si na tieto platby musel požičiavať od svojich známych a tieto vysoké dlhy musel splatiť z peňazí, ktoré mu v rámci vyporiadania masy BSM pripadli. Žalobca má za to, že žalovaná veľmi dobre vie, že ako vrcholový hráč mohol pôsobiť len určitý čas. Jeho zranenie ho vyradilo z ďalšej športovej činnosti, čo má za následok, že jeho príjmy sa drasticky zredukovali, pretože, bohužiaľ, okrem hokeja sa nevedel uplatniť a nebol pripravený na okamžité skončenie svoje športovej kariéry vyvolané zranením. Po rozvode manželstva s matkou žalovanej sa matka spolu so žalovanou a so synom Q. presťahovali do bytu, ktorý bol opäť nadobudnutý z prostriedkov, ktoré zarobil výlučne žalobca. Poukázal na to, že byt v čase vydania rozsudku vlastnila žalovaná a je úplne jedno akým spôsobom a prečo sa k nemu dostala. Žalobca oproti žalovanej žiaden byt nevlastní. Nejaké bývanie si však zabezpečiť musí. Žalovaná sama vyčíslia svoje mesačné náklady a výdavky na sumu vo výške 360,50 € a dodatočne toto svoje tvrdenie mení, respektíve sa ho snaží pre účely konania prispôsobovať. K uvedenému vyčísleniu bola podrobne vypočutá súdom prvej inštancie, mala možnosť tieto vyjadrenia k jej nákladom odôvodniť a obhájiť. Tieto náklady žalobca nerozporoval a uznal ich. Uvedená suma deklarovaná samotnou žalovanou reálne zohľadňuje a odzrkadľuje potreby žalovanej dané vekom, aktivitami a záujmami. Ním platené výživné vo výške 300,- €, spolu s podielom matky na jej výživu ďaleko presahuje odôvodnené potreby žalovanej. Žalovaná taktiež uviedla, že matka žalovanej je bez práce a pravidelného príjmu. Ohľadom straty zamestnania matky žalovanej má žalobca za to, že tak, ako sa neprimerane kriticky žalovaná vyjadrovala na adresu žalobcu ohľadom nájdenia si vhodného zamestnania, kde bude žalobca zarábať viac, ako je jeho momentálny príjem, je samozrejme aj záujmom matky žalovanej, potom ako dohodou skončila svoj pracovný pomer, riešiť otázku zamestnania tak, aby žalovanej zabezpečila jej odôvodnené potreby v rozumnom a zodpovedajúcom rozsahu. Žalovaná taktiež dňa 31.08.2016 dobrovoľne zanechala štúdium na univerzite Komenského v Bratislave, čím zanechala prípravu na ďalšie povolanie z neznámych dôvodov opätovne začala študovať 1. ročník denného štúdia univerzity Komenského v Bratislave, avšak na inom odbore, ako študovala pôvodne. Žalobca má zato, že za daných okolností je významným spôsobom spochybnený nárok žalovanej na ďalšie výživné z jeho strany. 23. Voči predmetnému rozsudku podala odvolanie aj žalovaná a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 1 písm. d/ a f/ O.s.p. (platného a účinného v čase podania odvolania) a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O trovách odvolacieho konania navrhla rozhodnúť v súlade s ustanovením § 224 ods. 2 O.s.p. a žalovanej priznať právo na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v celkovej výške 2.964,46 €, ktoré bude žalobca povinný uhradiť k rukám právnej zástupkyne žalovanej, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná má za to, že aj napriek tomu, že súd prvej inštancie vykonal potrebné a dostatočné dokazovanie na úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie a nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného podania zo dňa 15.06.2015, ktoré bolo súdu prvej inštancie predložené priamo na pojednávanie a zaslané súdu aj prostredníctvom poštovej prepravy. Súd prvej inštancie k tomuto neprihliadal a v odvodnení napadnutého rozhodnutia sa s argumentáciou žalovanej žiadnym spôsobom nevysporiadal. Práve v tomto podaní žalovaná vyslovila svoj právny názor, prečo v danom prípade nemôže súd rozhodnúť o znížení vyživovacej povinnosti od podania návrhu na začatie konania. V tejto časti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (rozhodnutie o zníženie vyživovacej povinnosti od podania návrhu, pri absencii takéhoto návrhu zo strany žalobcu), žalovaná označuje za arbitrárne, odporujúce obsahu spisu a výsledkom vykonaného dokazovania. Opätovne zdôrazňuje, že konanie o výživnom na plnoleté dieťa môže súd začať len na návrh a poukazuje pritom na ustanovenie § 95 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a § 153 ods. 2 O.s.p. Žalovaná poukázala na to, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 26.11.2014 domáha vydania nasledovného rozsudku: „Súd G. B. B. na F. S., K. XX.XX.XXXX, B. X. R. Y. S. G. W. XXX,- €. Q., na W. XX,- Q., W. B. P. XX. P. B. Q. B., S. X. R. V. V. S. Y. Ž.. I. W. Q. Y. Okresného W. O. H.., G. P. XX.XX.XXXX, Č..S.. XXC XXX/XXXX-XX B. B. R. B., B. W. W. Y. S. W. B. O. G. P. XX.XX.XXXX Č..S.. XXCoP XXX/XXXX-XXX B. Č. I.S. W. B. na P..“. Žalobca počas celého konania nepodal návrh na zmenu žaloby, ani nepožiadal, aby súd rozhodol o zmene žaloby, a teda súd prvej inštancie bol týmto výrokom žalobcu viazaný a počas konania o jeho zmene súdom prvej inštancie rozhodnuté nebolo. Za najpodstatnejšie však v tejto časti považuje žalovaná to, že žalobou sa žalobca nedomáha zníženia výživného na žalovanú od podania žaloby, a preto si tento nárok uplatnil žalobca až v rámci svojho záverečného prednesu prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že zmenil aj výšku navrhovaného zníženia svojej vyživovacej povinnosti. Keďže počas konania súd prvej inštancie nepripustil zmenu návrhu žalobcu v časti o zníženie výšky vyživovacej povinnosti žalobcu od podania návrhu na začatie konania, je potrebné posúdiť návrh žalobcu tak, že zníženie výživného sa domáha od rozhodnutia súdu vo veci samej. V opačnom prípade by súd poškodil práva a právom chránené záujmy žalovanej. Tým, že súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinná žalobcu voči jej osobe zo sumy 400,- € na sumu 300,- € svojvoľne od podania žaloby t.j. od 26.11.2014 a spôsobil tak stav, že žalovaná, hoci nemá žiaden príjem a de facto je nemajetná, je povinná vrátiť otcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 700,- €. Takéto odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovaná v tomto smere považuje za nedostatočné, odporujúce § 157 ods. 2 O.s.p. keďže nie je z neho zrejmé akými úvahami sa súd pri svojom rozhodnutí riadil. Žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie na strane 8 správne konštatuje, že zmena pomerov nastala na strane žalobcu pri prevode obchodného podielu t.j., že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu, jeho pracovný pomer za minimálnu mzdu pri benefitoch mu zabezpečuje vyššiu životnú úroveň, nadobudol dedičstvo, došlo k vyporiadaniu masy BSM, na základe, ktorého žalobca nadobudol finančné prostriedky a uhradil všetky svoje finančné záväzky. Rovnako súd prvej inštancie konštatoval aj zmenu pomerov na jej strane, avšak túto nesprávne vyhodnotil. V čase posledného rozhodovania súdu o znížení vyživovacej povinnosti žalobcu bola žalovaná v maturitnom ročníku, ktorý je podstatne finančne náročnejší ako tie predchádzajúce, čo súd prvej inštancie nijako neprihliadol, ani nevzal do úvahy. Jej predchádzajúci študijný pobyt v USA a náklady s tým spojené žiadnym spôsobom neovplyvnili zmenu jej pomerov, keďže tento bol hradený zo spoločných prostriedkov jej rodičov, zo sporenia v prospech jej osoby. K týmto nákladom neprihliadol ani Krajský súd v Bratislave pri poslednom rozhodovaní o znížení výživného, keď konštatoval, že tieto náklady nezohľadnil do jej mesačných výdavkov a potrieb. Taktiež nemožno súhlasiť ani s konštatovaním súdu prvej inštancie o zmene jej majetkových pomerov a to nadobudnutím vlastníctva k trojizbovému bytu, pretože vyjadrenia aj žalobcu aj žalovanej boli v tejto časti zhodné, ani jednej z nich nepoprel okolnosti a dôvody prevodu vlastníctva k bytu z vlastníctva jej matky do vlastníctva jej osoby. Za najabsurdnejší však považuje záver súdu prvej inštancie, ktorý oprel svoje rozhodnutie o to, keď zistil, že podstatná zmena pomerov nastala na jej strane vo výške odôvodnených výdavkov, keď pri predchádzajúcom rozhodnutí matka vyčíslila jej priemerné mesačné výdavky vo výške 920,50 € a v súčasnosti boli vyčíslené súdom prvej inštancie na sumu 516,- € mesačne. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie ustálil podstatné zníženie odôvodnených potrieb ako jedno z kritérií pre určenie výšky výživného, a teda samotný dôvod na jeho aktuálne zníženie. Má za to, že súd v roku 2013 znížil žalobcovi výživné voči jej osobe z pôvodných 600,- € na 400,- €, pričom jej životná úroveň sa už týmto rozhodnutím súdu podstatne znížila. Jej matke sa medzičasom od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti žalobcu nielenže znížil príjem, ale od 05.06.2015 je bez práce a pravidelného príjmu. Uvedené súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil aj napriek tomu, že toto zistenie je v súdnom spise zdokladované. Žalovaná súdu prvej inštancie precízne a podrobne vyčíslila svoje mesačné výdavky. Je prirodzené a logické, že tieto sú nižšie ako pôvodné, pretože znížením vyživovacej povinnosti žalobcu, či už na jej osobu, alebo maloletého Q., ako aj znížením príjmov jej matky sa podstatne znížil celkový príjem ich rodiny a domácnosti. Z týchto dôvodov bola aj žalovaná nútená redukovať svoje odôvodnené výdavky. Takýto záver súdu prvej inštancie považuje za odporujúci princípom zákona o rodine v ustanoveniach o výživnom a potrebe zachovania doterajšej životnej úrovne detí. Akékoľvek zníženie vyživovacej povinnosti, či už na maloleté alebo plnoleté dieťa, je z pohľadu aplikačnej praxe v rozhodovacej činnosti súdov považované za odporujúce záujmom oprávneného. Žalovaná sa v tejto súvislosti pridržiava svojich predchádzajúcich tvrdení, ako aj prednesu svojej právnej zástupkyne v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä v tej časti, že v možnostiach a v schopnostiach žalobcu je prispievať na jej výživu v doterajšej výške, pretože žalobca je schopný pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo očakávať, dosahovať podstatne vyšší príjem, ako mu je vyplácaný spoločnosťou B., spol. s r.o. z rozhodnutia jeho aktuálnej životnej družky, ktorá je súčasne konateľkou tejto spoločnosti. Ak žalobca argumentuje potrebou riešenia svojej bytovej otázky, k tomu žalovaná uviedla, že žalobca býva aj naďalej v spoločnej domácnosti s pani U. I. (aj napriek tomu, že tvrdil, že ho údajne požiadala o odsťahovanie sa k 31.03.2015). Uvedené tvrdenie žalobcu sa preto dodatočný javí ako účelové. Byt v novostavbe, ktorým má žalobca údajne zazmluvnený za cenu takmer 120.000,- € považuje vzhľadom ku všetkým okolnostiam a dvom vyživovacím povinnostiam žalobcu za neprimeraný, iba ak by žalobca mal príjmy v inej, ako ním preukazovanej výške. Súd prvej inštancie rozhodol nesprávne aj o trovách konania. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd o jej odvolaní rozhodol tak, ako uviedla v úvode svojho vyjadrenia. 24. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej svojím podaním doručeným súdu dňa 11.09.2015 v rámci, ktorého uviedol, že sa osobitne vyjadruje k argumentácii žalovanej ohľadom zníženia výživného spätne ku dňu podania návrhu. Poukázal na to, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov (§ 163 ods. 1 O.s.p.). Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí, a o priznaní obmedzenia alebo pozbavenia rodičovských práv a povinností alebo pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Z uvedeného potom vyplýva, že súdne rozhodnutia ukladajúce povinnosť na plnenie výživného, možno zmeniť len na návrh a len vtedy, ak sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku alebo ďalšie trvanie dávok, bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné pre maloleté deti. Aj keď je možné súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť na plnoleté dieťa iba na návrh, neznamená to, že k zmene pomerov nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i za dobu pred podaním návrhu. Naopak z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť, na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ak nejde o výživné pre maloleté deti, vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery (okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti). Spresnenie dátumu ohľadom momentu, odkedy malo dôjsť k zníženiu výživného nie je zmenou návrhu tak, ako to prezentuje žalovaná vo svojom odvolaní, keď tvrdí, že k zníženiu mohlo dôjsť od momentu vydania rozhodnutia. Žalobca výslovným uvedením dátumu, ktorý sa samozrejme zhoduje s dátumom podania žaloby svoju žalobu nerozšíril, a teda nejedná sa v danom prípade o zmenu žaloby podľa § 95 O.s.p., o ktorej by bolo potrebné rozhodnúť osobitným rozhodnutím. Žalobca od samého počiatku poukazoval na skutočnosť, že dôvod na zníženie výživného je podľa neho daný zmenou pomerov, ktorá nastala už pred podaním samotného návrhu. O zmene návrhu by sa dalo v danom prípade hovoriť len vtedy, ak by žalobca dodatočne navrhoval znížiť výživné spätne ku dňu zmeny pomerov, ktorý by predchádzal dňu podania žaloby, k čomu však nedošlo. Pokiaľ ide o deklarované zníženie životných potrieb žalovanej k tomuto žalobca uviedol, že žalovaná sama vyčíslila svoje mesačné výdavky na sumu 360,50 €. K uvedenému vyčísleniu bola podrobne vypočutá súdom, mala možnosť tieto výdavky odôvodniť a obhájiť. Žalobcom platené výživné vo výške 400,- € (respektíve 300,- €), spolu s podielom matky žalovanej na jej výživu potom ďaleko presahuje jej odôvodnené potreby, a preto naň žalovaná nemá v ňou uplatňovanej výške právny nárok. Žalobca má za to, že postoj a správanie žalovanej k žalobcovi ako k otcovi je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná žalobcu v minulosti vulgárne osočovala, marí akýkoľvek kontakt s otcom, nechce sa s ním stretávať ani udržiavať žiaden kontakt. Svedčí o tom aj jej vyjadrenie pred súdom v rámci prebiehajúceho konania. Žalobca má za to, že nie je spravodlivé a primerané, aby sa žalobca podieľal na výžive žalovanej sumou 300,- €, a teda v podstate v plnej výške sám vykrýval potrebné výživné pre žalovanú. Matka žalovanej má rovnako povinnosť prispievať na výživu žalovanej, keďže vzhľadom na plnoletosť žalovanej už matka nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou. Matka navyše poberaná na žalovanú rodinné prídavky vo výške 47,- € mesačne. Je v možnostiach žalovanej, aby sa sama podieľa na svojej výžive, či už brigádnickou činnosťou alebo inými vlastnými zárobkami, a tak prevzala časť zodpovednosti za svoju výživu na seba. V ostatnej časti sa žalobca pridržiaval svojho odvolania voči predmetnému rozsudku a navrhuje, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť žalobcu na žalovanú zo sumy 400,- € mesačne na sumu 180,- € mesačne počnúc od 26.11.2014 splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalovanej. 25. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu doručeného súdu dňa 11.09.2015 v rámci, ktorého uviedla, že žalobca nespomína výdaje spojené s jej kontinuálnym vzdelaním v úrovni anglického jazyka, ktoré sú síce jednorázové, ale opakujúce sa. Na jar v roku 2015 získala medzinárodný certifikát úroveň B2 v anglickom jazyku a poplatok za kurz a záverečnú skúšku bol 430,- €. Od septembra 2015 pokračuje v príprave na ďalší certifikát úrovne C1, čo zahŕňa opäť cenu kurzu + skúšky v hodnote 450,- €. Podotýka, že toto vzdelávanie je mimo vzdelávania na vysokej škole. Od septembra je študentkou Univerzity Komenského v Bratislave a predpokladá, že jej náklady na štúdium ako sú doprava, knihy, cvičebné zošity, knižnica, atď. sa zvýšia oproti štúdiu na gymnáziu. Po skončení 1. semestra (február 2016) by sa rada prihlásila do jazykovej školy na štúdium ďalšieho cudzieho jazyka a to španielčiny, na ktoré však zatiaľ prostriedky nemá. Rada by sa vyjadrila k životnej úrovni žalobcu, ktorú žalobca spomína vo svojom vyjadrení. Žalobca momentálne dlhodobo žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou pani I. vdovou po pánovi I., známeho hlavne v spojení s podsvetím. Spoločne užívajú rodinný dom s bazénom. Žalobca stále spomína, že by si rád zabezpečil vlastné bývanie v dvojizbovom byte za cenu 120.000,- €, pričom jej zostáva záhadou, ako chce nadobudnúť tieto financie, keďže ním uvádzaný príjem je vo výške 352,- € mesačne brutto. Žalovaná poukázala ďalej na to, že už spomínaný X-izbový byt žalovaná získala do vlastníctva z dôvodu hroziacej exekúcie, ktorú vyvíjal sám otec na mamu, a tá za účelom ochrany ich bývania, potom darovacou zmluvou previedla byt do jej vlastníctva. Ide o XX ročný X-izbový byt o výmere XX m2, pričom má spoločnú izbu o výmere XX m2 aj spolu s jej sedemnásťročným bratom, takže komfort bývania žalobcu je neporovnateľne vyšší s jej. Taktiež by rada spomenula značkové oblečenie a obuv, ktoré sa nedali prehliadnuť počas pojednávaní u žalobcu, rovnako ako jeho návštevy kultúrnych podujatí a drahých reštaurácií, ktoré navštevuje spoločne so svojou partnerkou. Poukázala na to, že v lete 2015 bol žalobca na dovolenke pri mori v Turecku so svojou priateľkou pani I., avšak žalovaná na dovolenke pri mori nebola 11 rokov, pričom z toho sú rodičia rozvedení iba 4 roky. Akceptuje rozhodnutie žalobcu zarábať iba výšku životného minima, tiež by rada poukázala na fakt, že i profesie s minimálnym vzdelaním dokážu zarobiť viac a to sú profesie ako napríklad vrátnik, školník, t.j. sumu vyššiu ako 400,- €. Pokiaľ mu spoločnosť B., spol. s r.o. umožňuje štúdium na vysokej škole a taktiež hradí náklady spojené s trénerskou činnosťou uviedla, že by ju zaujímalo, či tieto výdavky hradí spoločnosť všetkým zamestnancom, alebo iba žalobcovi. Súčasne uviedla, že mama od marca roku 2009 pracuje neustále s výnimkou dvoch týždňov, kedy menila prácu po zániku spoločnosti prepracovala kontinuálne až do júna 2015. Momentálne je opäť zamestnaná, pričom rovnako si doplnila vzdelanie po vyštudovanom odbore (psychológia) na vysokej škole a nie ako žalobca vo vymyslenom odbore, kde hlavný predmet sú „kotrmelce“ a tvári sa akoby vyštudoval jadrovú fyziku, a preto nemôže pracovať. Škoda, že ho netrápi vzdelávanie hlavne jeho detí, ako vždy, stavia do popredia najmä sám seba. Žalovaná taktiež v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že by rada upresnila, že prídavok vo výške 47,- €, ktorý poberá mama, poberá na obe deti, takže je ho potrebné vydeliť dvomi. Pokiaľ ide o luxusný život, ktorý si mala žalovaná užívať vďaka hokejovej činnosti žalobcu k tomuto uviedla, že v jej detstve jej rodičia zo strany mamy požičiavali peniaze, aby žili dôstojne. Neskôr sa presťahovali do bytu, kde bývajú doteraz aj s jej mamou a bratom v rovnakých podmienkach a s rovnakým vybavením, ako za éry manželstva jej rodičov. Do luxusného domu sa presťahovali až v roku 2009, pričom pobyt v tomto dobe netrval ani 2 roky (t.j. 21 mesiacov) nakupuje a nakupovala v rovnakých obchodoch, a to napr. značky G., Q., Z., pričom tieto nepovažuje za prehnane drahé alebo najlepšie, keďže tu nakupuje každý druhý Slovák. Domnienka žalobcu, že neminie viac ako 360,- € mesačne je mylná, no nevie ju vyvrátiť, pretože vo výpočtoch vychádza z bločkov, ktoré vie súdu predložiť. Bohužiaľ, nedokázala uschovať každý jeden doklad aj keď sa snaží. Poukázala nato, že väčšinu času žalobca svojho života nebol prítomný kvôli svojho hokejovej kariére, čo ona chápe a rešpektujem, avšak pokiaľ aj prišlo spoločné trávenie chvíľ buď otec spal, alebo vtedy nemohli pustiť cez deň ani vysávač alebo sa museli chodiť previesť v aute, čo mu chýbalo podľa jeho tvrdení. Žalovaná uviedla, že jej je ľúto, že žalobca nikdy nebol starostlivým otcom, ktorý by mal o svojich deťoch prehľad, nechodil ju pozrieť ani podporiť na jej športových aktivitách a radšej čas trávil so svojimi priateľkami. Nenaučil ju bicyklovať korčuľovať ani plávať. Má za to, že mama sa snažila ťahať deti po zahraničí, aby boli s otcom, avšak aj tam sa im venovala iba ona. Chodila s nimi do cirkusu, do kina, na prechádzky a opätovne bez otca. Svoj čas strávil len s telefónom v ruke vypisovaním SMS s priateľkami. Podľa žalovanej bolo v podstate jedno, či sú na Slovensku, alebo na Sibíri, otec o nich nemal záujem ani nechcel mať. Teraz sa tvári ako starostlivý otec ale pravdou zostáva, že ona otca, ktorý by ju mal rád, vlastne nikdy nepoznala. Žalovanej je ľúto, že s ňou rivalizoval a povyšoval sa nad ňou, keď ho poopravila nejakých faktoch kričal na ňu, že on je múdrejší lebo je starší a vždy bude starší ako ona a to bol jeho jediný argument. Aj toto je jedným z dôvodom prečo je jej záujem o otca je taký, aký je. Uviedla, že aj ju to mrzí a trápi, ale žiaľ ich vzťah sa nevytvoril, keď sa mal, hoci potom ako dieťa túžila. Teraz ho je už budovať ťažko, najmä na súdoch, po ktorých ju jej „milujúci otec“ sústavne ťahá. Vďaka psychickému nátlaku zo strany žalobcu musela vyhľadať pomoc psychológa. Žalobca svojim správaním v nej vyvoláva strach a pocit úzkosti pričom uznáva, že miestami jej reakcie na určité skutočnosti neboli správne, no v danej chvíli a v psychickom stave to bola len jej obranná reakcia, ktorú teraz ľutuje a myslí si, že by dnes pravdepodobne reagoval inak. Na záver uviedla, že bola prijatá na denné štúdium na vysokej škole Univerzity Komenského odbor ruské a východoeurópske štúdia. Je zamestnaná príležitostne brigádnicky v U., ako učiteľ anglického jazyka. Túto činnosť plánuje vykonávať počas denného štúdia na vysokej škole, kým sa jej to bude dať. Naďalej sa kontinuálne vzdeláva v anglickom jazyku, čo potvrdzuje i medzinárodnými certifikátmi a v roku 2016 by rada začala študovať už spomínaný španielsky jazyk v jazykovej škole. Žalovaná uviedla, že jej mama sa jej snaží pomôcť ako vie, avšak nedokáže zabezpečiť všetky potreby pokiaľ by žalobca naďalej platil výživné v pôvodnej výške (ktoré považuje za primerané jeho schopnostiam a možnostiam) veľmi by jej to pomohlo a použila by ho najmä na to, aby sa dokázala práve vďaka vzdelaniu stať samostatnou a finančne nezávislou. 26. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania podľa Civilného sporového poriadku, na ktorom vypočul žalobcu, žalovanú ich právnych zástupcov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.03.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca žalobcu, právna zástupkyňa žalovanej upovedomení zákonným spôsobom. 27. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 28. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 29. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa hoci plnoletého zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 30. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie, vykonal dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane plnoletej F., ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 09/2012), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (v roku 2015). Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2014 č.k. 11 CoP 346/2013-406, ktorý zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, takže znížil vyživovaciu povinnosť otca na plnoletú F. S. zo sumy 600,- € na sumu 400,- € mesačne a na maloletého Q. S. zo sumy 400,- € na sumu 200,- € mesačne od 26.09.2012, ktoré výživné je otec povinný platiť na maloletého Q. k rukám matky, na toho času plnoletú F. k jej rukám vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23.05.2011, č.k. 44 166/2010-77, vo výroku o výživnom. V rámci odôvodnenia Krajský súd v Bratislave vychádzal zo skutočnosti, že na strane otca preukázateľne došlo k zmene pomerov, ktorú možno hodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov spočívajúcu vo výraznom poklese príjmu otca, nakoľko došlo zo strany hokejového klubu k ukončeniu hráčskej zmluvy, pričom uvedené nemožno vyhodnotiť v neprospech otca, t.j. dospieť k záveru, že otec sa bez vážneho objektívneho dôvodu vzdal svojho príjmu. Taktiež bol žalobca ešte v danom čase spoločníkom a konateľom spoločnosti E. U.. Odvolací súd v rámci odôvodnenia konštatoval, že pokiaľ ide o F. a jej náklady, tieto vzrástli hlavne v súvislosti so štúdiom v Spojených štátoch amerických, v období od septembra 2013 do júna 2014. Predmetný nárast odôvodnených potrieb F. však odvolací súd nepremietol do výšky výživného, keďže náklady na štúdium v USA boli po celú dobu platené zo spoločných finančných prostriedkov rodičov, z kapitálového sporenia Garant. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp.zn. 44C 336/2014 potom správne postupoval, pokiaľ skúmal zmenu pomerov od vydania posledného rozhodnutia (09/2012) doteraz. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je zamestnaný v spoločnosti B., spol. s r.o., kde vykonáva športovú činnosť a súčasne študuje na Univerzite Komenského v Bratislave, Fakultu telesnej výchovy a športu, bakalárske štúdium, špecializácia - tréner ľadového hokeja A licencia. Jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 352,- € mesačne. Uvedená spoločnosť mu nad rámec mzdy hradí náklady na výstroj (hokejky, korčule), je mu pridelené motorové vozidlo, aby sa mohol presúvať na tréningy a na zápasy. Ďalšia zmena pomerov spočíva v tom, že s bývalou manželkou dospel k dohode o vyporiadaní masy BSM na základe, ktorej mu bola vyplatená suma cca 170.000,- € s tým, že po splatení dlhov, uhradení spotrebných úverov a zostatkov na prečerpaných kartách mu zostali finančné prostriedky, ktoré nestačia ani na úhradu dvojizbového bytu. Ku koncu roku 2014 mal žalobca na účte 32.726,47 € s tým, že býva u priateľov, ktorým prispieva na bývanie 100,- € mesačne. Zmena pomerov nastala aj u žalovanej kedy v priebehu roku 2014 nadobudla do vlastníctva byt, v ktorom býva matka s bratom, a podľa názoru súdu prvej inštancie je majetnejšia ako žalobca, ktorý nehnuteľnosť nevlastní, ani motorové vozidlo. V súčasnosti sa žalovaná nachádza na Slovensku študuje na vysokej škole (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola v maturitnom ročníku). Svoje výdavky v konaní pred súdom prvej inštancie vyčíslila na sumu 360,50 € neskôr ich v priebehu konania navýšila na sumu vo výške 452,94 € + jednorázové položky. Súd prvej inštancie vyčíslil priemerné mesačné výdavky žalovanej na sumu 516,- € mesačne. 31. Z výsluchu žalobcu v konaní pred odvolacím súdom tento zistil, že žalobca sa snažil kontaktovať dcéru, ale akýkoľvek kontakt o stretnutie zlyhal. Žalovaná nemala žiaden záujem o kontakt s otcom ani o usporiadanie vzájomných záväzkov. Odvolací súd ďalej zistil, že žalobca nezmenil zamestnávateľa ani výšku príjmu, avšak ukončil štúdium na vysokej škole Univerzite Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, s titulom Bc. v bakalárskom študijnom programe trénerstvo, v študijnom odbore šport. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti žalobcu vyplýva, že úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za obdobie január až december 2016 mal žalobca vo výške 4861,78 €/12 = 405,15 € mesačne. Z potvrdenia spoločnosti W., s.r.o. vyplýva, že zranenie žalobcu - poškodenie väzivového aparátu kolena v podstate znamená nemožnosť pokračovať v športovej kariére pre vysoké riziko nestability a možného progredujúceho poškodenia kolena. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že žalobca nemôže vykonávať také fyzicky náročné povolanie, pri ktorom zarobí síce viacej peňazí, avšak fyzickú mobilitu má obmedzenú. Pokiaľ ide o samotné vyporiadanie a nadobudnutie finančných prostriedkov z masy BSM v tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že na zachovanie majetku, t.j. na to, aby bolo možné vôbec majetok vyporiadať si musel požičiavať značné sumy peňazí (či už od bývalej priateľky a konateľky spoločnosti B., spol. s r.o. pani I., alebo od známych), ktoré musel následne z časti masy BSM, ktorú nadobudol do vlastníctva pri jeho vyporiadaní vrátiť. Uviedol, že je schopný žalovanej platiť najviac sumu vo výške 180,- € mesačne. 32. Z výsluchu žalovanej a jej právnej zástupkyne v konaní pred odvolacím súdom vyplynulo, že matka žalovanej je v súčasnosti (od 01.09.2015) zamestnaná vo farmaceutickej spoločnosti ako reprezentant v priemernom mesačnom mzdou vo výške približne rovnakej ako v predchádzajúcom období (t.j. s priemerným mesačným príjmom od 6/2014 do 11/2014 vo výške 1.098,- €). Žalovaná ani jej právna zástupkyňa v konaní pred odvolacím súdom nepreukázali príjem matky žalovanej. Odvolací súd z výsluchu žalovanej ďalej zistil, že žalovaná je dennou študentkou Univerzity Komenského v Bratislave, odbor východoeurópske štúdia, je aj naďalej vlastníčkou trojizbového bytu avšak v súčasnosti prebieha vkladové konanie v prospech matky, ako výlučnej vlastníčky tohto X- izbového bytu. Právna zástupkyňa žalovanej zdôraznila, bývalí manželia sa vyporiadali v rámci masy BSM 50 % na 50 % a to tak, že matka žalovanej dostala cca 56.000,- € + X- izbový byt v hodnote cca a 120.000,-€ a žalobca dostal cca 176.000,- €, pričom poukázala na to, že do tohto vyporiadania boli zarátané aj všetky dlhy, ktoré musel žalobca uhradiť, rovnako aj hypotéka. K tomuto právny zástupca žalobcu uviedol, že tieto dlhy vznikli žalobcovi do dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. od zrušenia masy BSM do času jeho vyporiadania, nakoľko všetky výdavky v súvislosti s týmto majetkom hradil žalobca. Žalovaná v konaní pred odvolacím súdom uviedla, že s otcom nemá vytvorenú citovú väzbu, že mu neverila a momentálne sa s ním nevie kontaktovať, možno mala v minulosti reagovať inak. Je pravdou, že je ovplyvnená matkou, s ktorou trávi veľké percento svojho voľného času, pričom momentálne vzťah s otcom nezvláda. Pracuje brigádnicky, pričom z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby odvolací súd zistil, že za obdobie od januára do augusta 2016 mala vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vo výške 959,10 €/8 = 119,89 € mesačne a za obdobie október, november, december 2016 mala úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov vo výške 120,-€/3 = 40,- € mesačne. 33. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom bolo potrebné podľa názoru odvolacieho súdu preskúmať aj kritérium dobrých mravov, ktoré je potrebné preskúmať vždy pri plnoletých deťoch, čo však súd prvej inštancie nevykonal. Za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ide o tzv. etické zásady zodpovedajúce pravidlám slušnosti. Rozpor s dobrými mravmi je obsiahnutý v § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Podstata kritéria dobrých mravov spočíva v tom, že súd bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. K uvedenému odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že plnenie vyživovacej povinnosti žalobcu voči dcére (žalovanej) je zákonnou povinnosťou žalobcu a trvá do času, kým žalovaná nebude schopná sama sa živiť. Skutočnosť, že v súčasnosti žalovaná študuje na vysokej škole, odôvodňuje trvanie vyživovacej povinnosti žalobcu voči nej. Vyplýva to z úlohy rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu. Jedinou výnimkou, pre ktorú by nemalo mať plnoleté dieťa (žalovaná) právo na výživné, aj keď spĺňa zákonné kritéria, je rozpor s dobrými mravmi. Pritom musí ísť o dôvody na strane oprávneného, teda na strane žalovanej. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza že správanie žalovanej, v rámci, ktorého odmieta otca ako rodiča musí byť výsledkom dlhotrvajúceho vzájomného konfliktu medzi rodičom a dieťaťom. Je neprirodzené, že plnoleté dieťa takýmto spôsobom odmieta rodiča, ktorý sa snaží nadviazať kontakt so svojou dcérou, s prihliadnutím na to, že otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť a snaží sa s dcérou vybudovať si určitý vzťah. Je nepochybné, že na uvedenom vzťahu otec a dcéra mala veľký dopad aj hokejová kariéra otca, na druhej strane však otec sa rozviedol s matkou žalovanej, pričom otcom zostáva až do konca svojho života, a preto v tejto súvislosti odvolací súd apeloval v priebehu pojednávania na žalovanú, aby zmenila svoj postoj k otcovi, začala reagovať na jeho kontakty, snažila sa s ním dohodnúť. Napriek apelovaniu zo strany odvolacieho súdu žalovaná odmietla kontakt s otcom aj následne po pojednávaní na odvolacom súde, napriek prosbám otca. Odvolací súd na základe správania sa žalovanej (aj na základe jej „žiadnej“ reakcie po pojednávaní) ustálil, že správanie žalovanej vyhodnotil ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zo správania žalovanej odvolací súd nadobudol dojem, že žalovaná nemá záujem zmeniť svoj postoj k otcovi a napriek tomu, že sa s ním nechce stretnúť, odmieta ho, ignoruje ho, nechce sa s ním dohodnúť ani o výške vyživovacej povinnosti, avšak požaduje, aby jej otec platil výživné. Zo spisu vyplýva, že žalovaná otca odmieta už dlhodobo, t.j. od roku cca 2012 (kedy sa s ním kontaktovala naposledy), správala sa voči nemu aj vulgárne, pričom otec sa chcel s ňou ako s dcérou aj napriek uvedenému kontaktovať a stretávať. V rámci jednotlivých písomných podaní zo stany žalovanej je citeľné, že žalovaná otcom opovrhuje, ponižuje ho (aj v rámci písomného prejavu) a nechce si s ním vytvoriť vzťah. Žalovaná uvedené kontaktovanie zo strany otca brala ako obťažovanie, respektíve sledovanie.... Podľa názoru odvolacieho súdu bolo na žalovanej, ktorá si vo veku cca 22 rokov už dokáže vytvoriť vlastný názor, aby aj ona odpustila svojmu otcovi chyby, ktoré žalobca v ich vzťahu spravil. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že zo správania žalovanej nadobudol dojem, že s otcom sa kontaktovať nebude ani nechce, avšak výživné požaduje. Na základe uvedeného potom odvolací súd vyhodnotil správanie žalovanej ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. Na podporu svojho rozhodnutia odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Mestského súdu v Prahe zo dňa 27.09.2002, sp.zn. 18 Co 242/2002, ktorý v rámci svojho odôvodnenia konštatoval, že: „Odvolací soud vyslovil názor, že umožňuje-li ust. § 96 odst. 2 zák. o rod., aby soud pro rozpor s dobrými mravy výživné nepřiznal zcela, je možné dle téhož ustanovení rozhodnout i tak, že výživné, resp. nárok na zvýšení výživného, bude přiznán pouze zčásti, když nemorální chování dítěte ve vztahu k rodiči je třeba počítat i na vrub jeho nedostatečné výchovy ze strany rodičů. Odvolací soud dále dovodil, že z nedostatků ve výchově je však možné vinit pouze toho rodiče, který měl faktickou možnost dítě svojí výchovou ovlivnit a že ve věcech výživného pro nezletilé dítě je zároveň třeba přihlédnout i k tomu, zdali nezletilé dítě je již s ohledem na svůj věk a rozumovou vyspělost způsobilé odpovídat za své chování. V daném případě, tedy odvolací soud při rozhodování přihlédl k tomu, že otec neměl možnost se s nezletilou dcerou od roku 1990 stýkat a ovlivňovat její mravní vývoj v rozhodujícím období jejího dospívání, a to i přes soudem upravený styk a otcem požadovaný výkon rozhodnutí. Odvolací soud dále přihlédl k tomu, že styk otce s dcerou nebyl pro obstrukce ze strany nezletilé a její matky realizován, i když byl organizován za pomoci sociálních pracovníků tak, aby byl pro nezletilou přijatelný. Soud druhého stupně z hlediska dobrých mravů též vzal v úvahu, že nezletilé je již 17 let a je studentkou výběrové střední školy a že nedostatky v chování nezletilé ve vztahu k otci, která soustavně odmítá se s ním stýkat a která vyjádřila svoji neúctu k otci při svém výslechu u soudu tak, že dárky od otce je ochotna přijímat pouze tehdy, bude- li jí je posílat poštou, je nutno přičítat nejen její matce, ale i nezletilé samotné....“ Je síce pravdou, že predmetný rozsudok sa vzťahuje na maloletú, avšak správanie plnoletej dcéry je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotiť ešte prísnejšie. Na základe uvedeného potom mohol odvolací súd priznať iba takú výšku vyživovacej povinnosti, akú navrhol samotný otec (žalobca), t.j. vo sumu výške 180,- € mesačne, nakoľko takéto výživné bol otec ochotný platiť aj napriek tomu, že jeho dcéra sa správa v rozpore s dobrými mravmi. Ďalšími skutočnosťami tvrdenými v odvolaní účastníkov sa odvolací súd už ďalej nezaoberal. 34. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že súd prvej inštancie priznal zníženie výživného spätne odo dňa podania žaloby t. j. odo dňa 26.11.2014 hoci žalobca vo svojej žalobe tento dátum neuviedol, odvolací súd uvádza, že žalobca vo svojej žalobe síce neuviedol konkrétne dátum 26.11.2014, t.j. že žiada znížiť vyživovaciu povinnosť od podania žaloby, t.j. od 26.11.2014, avšak súčasne ani neuviedol, že zníženia vyživovacej povinnosti sa domáha odo dňa právoplatnosti rozsudku. Inak povedané v navrhovanom petite žaloby absentuje moment odkedy sa zníženia vyživovacej povinnosti žalobca domáha (od podania žaloby, respektíve od právoplatnosti rozsudku). V tejto súvislosti však žalobca na prvom pojednávaní konanom dňa 11.02.2015 uvedený nedostatok žaloby odstránil a to v rámci výsluchu jeho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že žiada, aby súd znížil výživné odo dňa podania návrhu. Z uvedeného potom možno dovodiť záver, že vada petitu žaloby bola odstránená na prvom pojednávaní, na ktorom sa žalobca domáhal zníženia vyživovacej povinnosti spätne odo dňa 26.11.2014. Nebol preto dôvod rozhodovať o zmene žaloby. Tento by bol v prípade, ak by žalobca od počiatku žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť odo dňa právoplatnosti rozsudku. Keďže žalobcovi absentovala v rámci jeho petitu uvedená skutočnosť, súd prvej inštancie toto odstránil na prvom pojednávaní. Na základe uvedeného súd prvej inštancie potom nerozhodol „ultra petit“ ak priznal zníženie vyživovacej povinnosti spätne odo dňa podania žaloby, t.j. odo dňa 26.11.2014. V tejto súvislosti potom rozhodol aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie a znížil vyživovaciu povinnosť odo dňa podania žaloby, t.j. odo dňa 26.11.2014. 35. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike/sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 36. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci priznal právo na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 37. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).