Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/282/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315205382 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315205382.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: F. H., N. X.. A.. M.. Š. XXXX/XX, A., zastúpeného JUDr. Milanom Španírom, Hlavná 513/63, Palárikovo, proti žalovanému: ENCINGER, spoločnosť s ručením obmedzeným, Jadranská 13, Bratislava, IČO: 17 329 001, zast. JUDr. Adrián Suchánek, advokát, Grősslingova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 2 288,- eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/124/2015-119 zo dňa 04.07.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/124/2015-119 zo dňa 04.07.2016 vo výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e. Výrok o trovách konania mení tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 288,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne od 01. 03. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. 3. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti baliacich činností a manipulácie s tovarom, a žalovaný ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti balenia orieškov a suchých plodov, uzatvorili dňa 30. 04. 2014 v písomnej forme zmluvu o spolupráci (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako dodávateľa vykonávať pre žalovaného dohodnutý druh a rozsah prác podľa požiadaviek a pokynov žalovaného ako odberateľa, pričom išlo prevažne o baliace činnosti a manipulácie s tovarom a záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi odmenu na základe vystavenej faktúry po splnení predmetu zmluvy, jeho odsúhlasení a prevzatí a vo výške dohodnutej v cenníku (5,50 eura/ks). Predmetná zmluva bola písomne uzatvorená na dobu určitú od 02. 05. 2014 do 30. 06. 2014 a bolo možné ju ukončiť dohodou alebo výpoveďou s výpovednou dobou 1 mesiac so začiatkom plynutia od prvého dňa nasledujúceho po doručení výpovede. Žalobca predmetné práce pre žalovaného vykonával aj v mesiacoch júl až december 2014, za ktoré žalovanému vystavil faktúry. Žalovaný dňa 08. 01. 2015 odmietol dať žalobcovi ďalšiu prácu, čo mu oznámil ústne prostredníctvom pracovníka - vedúceho výroby svedka A. Š.. Žalobca dňa 19. 01. 2015 zaslal žalovanému písomnú výpoveď zo zmluvy zo dňa 30. 04. 2014, v ktorej žiadal žalovaného o zaslanie odmeny za mesiace január a február 2015. Rovnako ako žalobca u odporcu s vykonávaním prác skončila aj jeho družka V. F.. 4. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 1, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 35 ods. 1, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1, § 578, § 582 Občianskeho zákonníka. 5. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy zo dňa 30. 04. 2014 v písomnej forme podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodnoprávny záväzkový vzťah. Predmetom tohto obchodného záväzkového vzťahu bol záväzok žalobcu vykonávať baliace činnosti a manipuláciu s tovarom podľa pokynov a požiadaviek žalovaného, ktorý mu na základe takto vykonanej práce (resp. činnosti), jej odovzdaní, prevzatí a po vystavení faktúry žalobcom uhrádzal odmenu. Nakoľko zo zmluvy vyplývalo, že existencia ich záväzkového vzťahu založeného touto zmluvou je časovo ohraničená na dobú určitú do 30. 06 .2014, uplynutím tejto doby podľa § 578 Občianskeho zákonníka práva a povinnosti z tohto záväzkového vzťahu obom jeho účastníkom zanikli bez toho, aby sa k tomu vyžadovala ďalšia právna skutočnosť. Akékoľvek predĺženie doby trvania tohto záväzkového vzťahu by po právnej stránke znamenalo zmenu pôvodného záväzku, pričom takúto zmenu mohli zmluvné strany uskutočniť len písomne, a to uzatvorením písomného dodatku k zmluve, keďže podľa ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s čl. V. zmluvy bolo možné zmluvu zmeniť len písomným dodatkom. Preto aj výpoveď žalobcu zo dňa 19. 01. 2015, ktorej následkom malo byť ukončenie záväzkového vzťahu medzi stranami sporu založeného zmluvou zo dňa 30. 04. 2014 bola právne neúčinná, keďže k zániku tohto záväzkového vzťahu došlo uplynutím času tak, ako súd vyššie uviedol. Preto ak žalobca aj po 30. 06. 2014 naďalej vykonával dohodnuté práce, nevykonával ich už v zmysle vyššie dohodnutého obchodného záväzkového vzťahu z titulu písomne uzavretej zmluvy zo dňa 30. 04. 2014, ale vykonával ich na základe záväzkového vzťahu, ktorý vznikol konkludentne. Tým, že žalovaný dňa 08. 01. 2015 odmietol dať žalobcovi pokyn na vykonanie práce, nedošlo z jeho strany k ďalšiemu návrhu na uzatvorenie zmluvy konkludentným spôsobom, a teda ani k uzatvoreniu zmluvy a ani vzniku nároku žalobcu na odmenu, ktorú si v tomto konaní uplatnil. Skutočnosť, že žalovaný odmietol dať žalobcovi pokyny, znamenala nepredĺženie doby trvania takto konkludentne uzatvorenej zmluvy na dobu určitú po konci roku 2014, a preto výpoveď žalobcu zo dňa 19. 01. 2015, ktorej úmyslom bolo ukončiť záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, bola právne neúčinná, keďže nedošlo k predĺženiu doby trvania konkludentne uzatvorenej zmluvy, resp. k uzatvoreniu novej zmluvy, ako to súd vyššie uviedol, a preto v čase predmetnej výpovede žalobcu už neexistoval žiadny záväzkový vzťah medzi stranami sporu, ktorý by mohol žalobca ukončiť. 6. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca v mesiacoch január a február 2015 neposkytol žalovanému žiadne služby, ktorých zaplatenie by bol oprávnený sa domáhať, na základe čoho súd nárok žalobcu na zaplatenie odmeny v sume 2 288,- eura za mesiace január a február 2015 ako nedôvodný zamietol. 7. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd zistil, že predmetná zmluva bola na dobu určitú, ale nedal do súvislostí fakt, že nebola ukončená písomnou dohodou alebo výpoveďou‚ ale bola predĺžená ústnou dohodou, čo napokon obe strany sporu podopreli dôkazmi a akceptovali faktickým pokračovaním podmienok predmetnej zmluvy. Za ťažiskovú považoval výpoveď svedkyne W. G., pričom súd v odôvodnení rozhodnutia chybne uviedol, že jej účasť sa na pojednávanie nepodarilo zabezpečiť. Žiadal, aby odvolací súd vyhodnotil faktické zatajenie závažného dôkazu a opomenutie významného dôkazu súdom ako cestu k nesprávnym záverom a chybnému rozsudku. 9. Uviedol, že za rozhodujúce považuje, že fakticky sa predmetná zmluva plnila a až do 08. 01. 2015 nepociťoval stav právnej neistoty. Poukázal na to, že poctivo pracoval pre žalovaného až do 08.01.2015 s vedomím existencie predĺženej platnej predmetnej Zmluvy, čo mu umožňovalo vykonávať dohodnutú prácu podľa pokynov žalovaného a dostávať odmenu, presne dohodnutú v predmetnej Zmluve. Ak sa toto dialo presne v súlade s predmetnou zmluvou a jej jednotlivými článkami, žalobca nemohol vedieť, že všetko platí, iba ustanovenia čI. II o dohode alebo písomnej výpovedi a článku III. o povinnosti odberateľa /žalovaného/ poskytovať súčinnosť pre plnenie zmluvy, vraj neplatia, čo však žalovaný začal tvrdiť až na pojednávaní. Žalovaný využíval služby žalobcu ešte aj v priebehu roku 2015, minimálne do dňa 08.01.2015. Prvostupňový súd mal síce k dispozícii faktúry za služby za jednotlivé mesiace roku 2014, ale nezaoberal sa charakterom tých tzv. služieb. 10. Podľa názoru žalobcu hlavný problém súdneho sporu je v tom, či došlo k pokračovaniu predmetnej zmluvy uzavretej na dobu určitú, v takom prípade by mal byť výsledok sporu jasný, lebo predmetná Zmluva platila ako celok alebo, ako sa k tomu priklonil prvostupňový súd, po dátume ukončenia predmetnej Zmluvy tento dokument zanikol a konkludentne vznikla iná zmluva, čím sa vytratil zmysel sporu. 11. Žiadal, aby odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu správne zvážil význam výpovede žalovaného /konateľa/ pred súdom, ktorý jasne priznal, že dohodou bola predĺžená predmetná zmluva a konkludentne nejaká iná bližšie nešpecifikovaná zmluva, ako to tvrdí prvostupňový súd. 12. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. 13. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 29.05.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 15. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 16. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné právne predpisy a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím písomnej zmluvy zo dňa 30.04.2014 podľa § 261 ods. 1 Obch.zák. obchodnoprávny záväzkový vzťah, pričom existencia tohto záväzkového vzťahu bola časovo ohraničená do 30.06.2014. Keďže zmeny zmluvy bolo možné vykonať podľa čl. V. zmluvy iba formou písomného dodatku, uplynutím písomne dohodnutej doby práva a povinnosti zo zmluvy zanikli. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súd prvej inštancie, že ak žalobca vykonával nejaké práce aj po 30.06.2014, vykonával ich na základe konkludentného záväzkového vzťahu. 18. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že písomná zmluva zo dňa 30.04.2014 uzavretá medzi sporovými stranami na dobu určitú, bola predĺžená ústnou formou, teda že išlo o pokračovanie platnosti tej istej zmluvy. Je nesporné, že podľa článku V. predmetnej zmluvy bolo možné meniť zmluvu iba formou písomného dodatku, t.j. aj na predĺženie resp. pokračovanie zmluvy sa vyžadoval písomný dodatok. Meniť zmluvu ústnou formou by bolo možné iba v prípade, ak by zmluva neobsahovala výhradu, že je možné meniť ju iba písomnou formou. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ustálenú súdnu judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/26/2004). Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek ďalšie objednávky zo strany žalovaného a plnenie zo strany žalobcu po 30.06.2014 predstavovali už iba konkludentný záväzkový vzťah. Ustanovenia písomnej zmluvy o výpovedi teda nebolo možné aplikovať. 19. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie zatajil vykonaný dôkaz a to svedeckú výpoveď W. G., ktorá sa mala podľa žalobcu vyjadriť práve k predĺženiu zmluvy. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účasť navrhnutej svedkyne na pojednávanie sa nepodarilo zabezpečiť ani v súčinnosti s políciou. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že svedkyňa v tomto konaní vypovedala a súd prvej inštancie jej výpoveď nevyhodnotil. Súd v odôvodnení rozhodnutia na túto skutočnosť poukázal a uviedol všetky dôkazy, ktoré vykonal. 20. K výpovedi konateľa žalovaného, na ktorú žalobca v odvolaní poukazuje, odvolací súd uvádza, že podľa konateľa zmluvný vzťah pokračoval ústne do konca roku 2014. Nepotvrdil, že išlo o vzťah na dobu neurčitú a že by obsahom ústnej dohody mala byť aj dohoda o výpovedi. Vzťah medzi sporovými stranami po zániku písomne uzatvorenej zmluvy na dobu určitú už možno vyhodnotiť iba ako konkludentný, obsahom ktorého boli objednávky žalovaného a plnenie zo strany žalobcu za obvyklé, resp. zaužívané ceny. 21. Keďže žalobca v mesiacoch január a február 2015 už žiadne práce nevykonal, súd prvej inštancie správne konštatoval, že jeho nárok nie je dôvodný. Nárok nebolo možné posúdiť ani ako „finančnú odmenu“ za výpovednú lehotu, pretože písomná výpoveď žalobcu zo dňa 30.04.2014 bola právne neúčinná. 22. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 23. Súvisiaci výrok o trovách konania odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil tak, že priznal žalovanému právo na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože úspešným v konaní bol žalovaný a nie žalobca, ako zrejme omylom uviedol vo výroku i v odôvodnení súd prvej inštancie. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací žalovanému súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 25. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).