Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/44/2025 1118201950 23. 04. 2026 JUDr. Elena Kúšová ECLI:SK:KSBA:2026:1118201950.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Deneb Systems, s.r.o., Jírovcova 546/15, Kohoutovice, 623 00 Brno, Česká republika, IČO: 253 44 790, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Tatra-Leasing, s.r.o., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 31 326 552, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 75.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/36/2018-194 zo dňa 25. apríla 2024 v znení opravného uznesenia č.k. B1-38Cb/36/2018-247 zo dňa 27. februára 2025, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/36/2018-194 zo dňa 25. apríla 2024 v znení opravného uznesenia č.k. B1-38Cb/36/2018-247 zo dňa 27. februára 2025 potvrdzuje. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 75.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa 26.01.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 75.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 75.000 eur odo dňa 26.01.2018 do zaplatenia a aby priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy ako nevrátenej zálohy z Kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2015. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. B1-38Cb/36/2018 zo dňa 03.10.2023 rozhodol, že v konaní namiesto žalovaného IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 745 804 pokračuje s jeho právnym nástupcom Tatra-Leasing, s.r.o., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 31 326 552. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Kúpna zmluva zo dňa 26.01.2015, na základe ktorej mal žalovaný dodať žalobcovi polygrafické stroje Heidelberg Speedmaster SM 102-4-P+L, výrobné číslo 549060 a Linku pre výrobu väzby V2 HOPRIZON CABS 4000, výrobné číslo 337001 za cenu vo výške 540.000 eur. V kúpnej zmluve bolo dohodnuté uhradenie zálohy vo výške 81.000 eur bez DPH najneskôr do 29.01.2015. Žalobca za tieto stroje zaplatil zálohu vo výške 75.000 eur, a to dvoma platbami zo dňa 29.01.2015 vo
výške 50.000 eur a 13.000 eur a platbou zo dňa 04.02.2015 vo výške 12.000 eur. Zmluvné strany sa v kúpnej zmluve dohodli, že v prípade, ak nedôjde k zaplateniu kúpnej ceny v plnej výške, zaplatená záloha zostáva v prospech predávajúceho. Žalobca si stroje objednal, pretože mal na ich kúpu záujemcov. Žalobca sa so žalovaným dohodol, že pokiaľ žalobca sprostredkuje žalovanému nového kupujúceho na stroj Heidelberg Speedmaster SM 102-4-P+L, tak mu žalovaný vráti zaplatenú zálohu, aj keď by mu inak táto prepadla. O predmetnej dohode nebol urobený žiadny písomný záznam. Žalobca na základe tejto dohody žalovanému sprostredkoval kúpu polygrafického stroja Heidelberg Speedmaster SM 102-4P+L zo strany nemeckej spoločnosti LEDIN print & Mediacenter GmbH, so sídlom Neuhartshöfe 16, 85080 Gaimersheim, Spolková republika Nemecko, ktorú zastupoval jej riaditeľ pán T. Q.. Pán Q. sa tiež zúčastnil schôdzky dňa 18.03.2015, kde bolo dohodnuté, že v prípade predaja strojov bude žalobcovi vrátená záloha vo výške 75.000 eur. Žalobca niekoľkokrát vyzval žalovaného na zaplatenie požadovanej zálohy, naposledy výzvou zo dňa 17.01.2018. Na túto výzvu žalovaný reagoval listom zo dňa 25.01.2018, v ktorom uviedol, že z ustanovenia článku 3 bod 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2015 jednoznačne vyplýva, že žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie predmetnej sumy, resp. akejkoľvek sumy, a preto neakceptoval ani návrh zo strany žalobcu na vrátenie sumy vo výške 35.000 eur. Žalovaný sumu vo výške 75.000 eur žalobcovi nevrátil. Predmetnú sumu vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. FOF/15/00078 zo dňa 21.08.2015 ako pokutu za nedodržanie zmluvy podľa čl. 3 ods. 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2015. Súd mal ďalej z listinného dôkazu Odstúpenie od zmluvy zo dňa 30.03.2015 za preukázané, že žalovaný odstúpil od Kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2015 z dôvodu porušenia ustanovení kúpnej zmluvy žalobcom, nakoľko do dňa odstúpenia od zmluvy žalobca nezaplatil sumu 459.000 eur, čím podľa žalovaného podstatným spôsobom porušil zmluvu. Následne v bodoch 12.2, 12.3, 12.4 rozsudku súd prvej inštancie uviedol, čo zistil z výsluchu svedkov W. I. a K. D. ako aj z vyhlásenia pána T. Q., konateľa spoločnosti LEDIN Print & Mediacenter GmbH, zo dňa 19.02.2024. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia čl. 4 bod 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, čl. 4 bod 1. písm. a) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), § 36 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 269 ods. 2, § 272 ods. 2, § 302, § 344, § 345 ods. 1, 2, 3, § 351 ods. 1, § 409 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 151 ods. 2, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalobca v konaní tvrdil a vykonanými dôkazmi preukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu dohody, resp. dodatku ku kúpnej zmluve, že v prípade, ak žalobca žalovanému sprostredkuje kupca na polygrafický stroj Heidelberg SM 102-4+L a dôjde k realizácii tohto obchodu a zaplateniu kúpnej ceny, žalovaný vráti žalobcovi zálohu zaplatenú na základe kúpenej zmluvy v celej výške 75.000 eur. Dohoda sa netýkala stroja lepiacej linky V2 HORIZON CABS 4000, ktorú približne v rovnakom čase kúpila od žalovaného spoločnosť BEE AREA s.r.o., IČO: 46 031 618, čo v konaní nebolo sporné. Uzatvorenie predmetnej dohody, ktorú súd právne posúdil ako zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, mal preukázané výsluchmi svedkov pána W. I. a pána K. D., ktorí zhodne potvrdili, že medzi žalobcom a žalovaným prišlo k jej uzatvoreniu. Svedkovia vypovedali, že pán W. I., konajúci za žalobcu priviedol do spoločnosti AD TEAM, s.r.o. ako leasingového nájomcu polygrafického stroja Heidelberg SM 102-4+L záujemcu o kúpu tohto stroja pána T. Q. zo spoločnosti LEDIN Print & Mediacenter GmbH, pričom následne ho za účelom dohodnutia procesu predaja a kúpy uvedeného stroja priviedol na rokovanie do sídla žalovaného ako vlastníka stroja, na ktorom bol dohodnutý postup predaja. Z výpovedí svedkov mal súd preukázané, že na rokovaní v sídle žalovaného dňa 18.03.2015 došlo k dohode v tom zmysle, že žalovaný predá tlačiarenský stroj Heidelberg SM 102-4+L priamo pánovi Q., k čomu však bolo potrebné vyriešiť zmluvný vzťah so žalobcom založený kúpnou zmluvou, inak by žalovaný, ktorý mal uzatvorenú kúpnu zmluvu so žalobcom nemohol stroj predať tretej osobe. V dôsledku tejto dohody došlo zo strany žalovaného dňa 30.03.2015 k odstúpeniu od zmluvy. Ako dôvod bolo uvedené podstatné porušenie zmluvy nezaplatením kúpnej ceny vo výške 459.000 eur podľa článku 3 bod 1 kúpnej zmluvy. Svedkovia potvrdili, že medzi stranami zároveň došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o vrátení zaplatenej zálohy vo výške 75.000 eur po zrealizovaní predaja tlačiarenského stroja a zaplatení kúpnej ceny pánom T. Q., resp. spoločnosťou LEDIN Print & Mediacenter GmbH. Súd mal z výpovedí oboch svedkov za dostatočne preukázané, že došlo k uzatvoreniu dohody o vrátení žalobcom zaplatenej zálohy vo výške 75.000 eur a tiež obsah tejto dohody, keď svedkovia potvrdili, že vrátenie žalobcom zaplatenej zálohy bolo viazané na sprostredkovanie nového záujemcu o kúpu polygrafického stroja Heidelberg SM 102-4+L, zrealizovanie tohto obchodu a zaplatenie kúpnej ceny zo strany nového
záujemcu o kúpu žalovanému. Uzatvorenie dohody ústne žalobcovi potvrdili aj konatelia žalovaného pán H. W. a pán N.. Uzatvorenie predmetnej dohody, ako aj ostatné vyššie uvedené tvrdenia žalobcu potvrdil aj pán T. Q., ktorý vyhlásením zo dňa 19.02.2024 konajúcemu súdu vyhlásil, že žalovaný predal stroj spoločnosti pána Q., zrušil kúpnu zmluvu uzatvorenú so žalobcom a na rokovaní uistil konateľ žalovaného A.. W. splnomocneného zástupcu žalobcu pána I., že záloha vo výške 75.000 eur bude žalobcovi zo strany žalovaného vrátená. V konaní bolo nesporné, že žalovaný predal polygrafický stroj Heidelberg SM 102-4+L novému záujemcovi o kúpu pánovi T. Q., resp. spoločnosti LEDIN Print & Mediacenter GmbH, ktorej je pán Q. konateľom. Súd preto dospel k záveru, že predmetná dohoda o vrátení zaplatenej zálohy, ktorou strany modifikovali kúpnu zmluvu ešte pred odstúpením žalovaného od nej, bola uzatvorená a žalobca splnil všetky podmienky tejto dohody, a preto mu je žalovaný povinný vrátiť zaplatenú zálohu vo výške 75.000 eur tak, ako bolo v tejto osobitne uzatvorenej dohode na rokovaní dňa 18.03.2015 v sídle žalovaného dojednané. Obranu žalovaného spočívajúcu v námietke, že žalobcom nebola uhradená kúpna cena v lehotách dohodnutých v zmluve súd nepovažoval za dôvodnú, vzhľadom na uzatvorenú dohodu o vrátení žalobcom zaplatenej zálohy vo výške 75.000 eur žalovaným. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalovaného, že zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, a preto je možné ju meniť len písomne, keďže v prejednávanej veci ide o obchodnoprávnu vec a s poukazom na § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka bolo v danom prípade možné zmeniť kúpnu zmluvu aj ústnou dohodou strán. Procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že kúpna zmluva bola uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka a nejde o obchodnoprávny záväzok, považoval súd taktiež za nedôvodnú. K námietke žalovaného, že z vykonaného dokazovania je napríklad sporná lehota, dokedy má byť realizovaná náhradná kúpa, súd uviedol, že bolo dojednané, že žalobca mohol žalovaného požiadať o vrátenie zaplatenej zálohy až po úspešne zrealizovanej náhradnej kúpe spoločnosťou LEDIN Print & Mediacenter GmbH. Súd preto zastával názor, že bol daný aj časový rámec, resp. lehota, kedy žalobca mohol najskôr požiadať o vrátenie zaplatenej zálohy a kedy bol žalovaný povinný zálohu vrátiť. Kúpa a zaplatenie kúpnej ceny za polygrafický stroj Heidelberg SM 102-4+L spoločnosťou pána T. Q. v konaní vôbec sporná nebola, súd preto vychádzal z toho, že k tejto transakcii došlo a bola úspešne zrealizovaná. Žalovaný v konaní vôbec netvrdil opak. Rovnako tak bolo nesporné, že žalobca žalovaného požiadal o vrátenie zálohy, pričom tak urobil až po zakúpení stoja spoločnosťou LEDIN Print & Mediacenter GmbH, ako to vyplýva z predžalobnej výzvy zo dňa 17.01.2018. Žalovaný netvrdil, že ho žalobca žiadal o vrátenie zálohy pred úspešným vykonaním náhradnej kúpy. Uvedená argumentácia žalovaného je preto nedôvodná. Odstúpenie od zmluvy súd považoval za platné, jeho platnosť v konaní stranami rozporovaná nebola. Súd sa však nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikla zmluva, vrátane dodatku o vrátení zaplatenej zálohy. S poukazom na § 351 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka mal súd za to, že dohoda strán o vrátení žalobcom zaplatenej zálohy, ktorou bola kúpna zmluva modifikovaná, má nepochybne povahu ustanovení, ktoré majú platiť aj po ukončení zmluvy a už zo samotnej podstaty takejto dohody vyplýva, že strany prejavili vôľu, aby tieto ustanovenia trvali aj po ukončení zmluvy. Dodatok ku kúpnej zmluve preto platil aj po vykonanom odstúpení od zmluvy a žalovanému nevzniklo po odstúpení od Kúpnej zmluvy právo na ponechanie si zaplatenej zálohy, tak ako to tvrdí. Súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že ak chcel žalovaný v spore účinne poprieť skutkové tvrdenia žalobcu, bolo jeho povinnosťou uviesť vlastné tvrdenia o priebehu rokovaní dňa 18.03.2015 a uzatvorených dohodách, keďže tieto sa týkajú jeho konania, resp. vnímania. Rovnakú procesnú povinnosť mal žalobca, ktorý na preukázanie svojich tvrdení predkladal a navrhoval dôkazy. Žalovaný však vyššie uvedenú procesnú povinnosť nesplnil. Preto súd uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že na rokovaniach dňa 18.03.2015 nedošlo k uzatvoreniu osobitnej dohody ku kúpnej zmluve, v ktorej by sa strany dohodli na vrátení žalobcom zaplatenej zálohy vo výške 75.000 eur, po zabezpečení nového záujemcu o kúpu polygrafického stroja Heidelberg SM 102-4+L žalobcom pre žalovaného a zrealizovaní tejto náhradnej kúpy. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol ohľadom priebehu rokovaní dňa 18.03.2015 vykonať žiadne dôkazy. Popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného preto vyhodnotil súd ako neúčinné (k tomu v podrobnostiach viď aj znenie § 151 ods. 2 CSP), a to osobitne v situácii, keď súd umožnil stranám v lehote 20 dní od pojednávania, ktoré sa konalo dňa 22.02.2024, navrhnúť v konaní vykonanie ďalších dôkazov. Žalovaný pritom na predmetnú výzvu súdu reagoval tým, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov. Súd nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz výsluch svedka pána T. Q., konateľa spoločnosti LEDIN Print & Mediacenter GmbH, pretože jeho vykonanie považoval za nadbytočné a nehospodárne. Žalobca
mal v spore plný úspech, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu 100 %. 2. Opravným uznesením č.k. B1-38Cb/36/2018-247 zo dňa 27. februára 2025 súd prvej inštancie I. výrokom opravil v písomnom vyhotovení rozsudku č.k. B1-38Cb/36/2018-194 zo dňa 25.04.2024 záhlavie v časti označenia žalobcu identifikačným číslom tak, že správne identifikačné číslo žalobcu znie: „IČO: 253 44 790“. II. výrokom opravil v písomnom vyhotovení rozsudku sp. zn. B1-38Cb/36/2018-194 zo dňa 25.04.2024 záhlavie v časti označenia sídla žalobcu tak, že správne označenie sídla žalobcu znie: „Jírovcova 546/15, Kohoutovice, 623 00 Brno“. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nevysvetlil, z akých dôkazných prostriedkov zistil (ak vôbec) presný obsah, resp. znenie dodatku, ktorý bol údajne uzavretý na rokovaní strán dňa 18.03.2016. Rovnako neuviedol, z akého konkrétneho dôkazu, resp. tvrdenia strany zistil, že dohoda o vrátení zálohy mala trvať aj po odstúpení od zmluvy. V odôvodnení sú navyše nedostatočne vysvetlené jednotlivé tvrdenia o uskutočnení náhradného obchodu. Bez týchto podstatných okolností nie sú tvrdenia žalobcu riadne substancované, v dôsledku čoho nemôžu byť predmetom dokazovania zo strany súdu ani predmetom popretia žalovaným. Bez týchto podstatných zistení navyše nemožno relevantne vyhodnotiť, či a kedy boli splnené podmienky na vrátenie zálohy (údajne dohodnuté stranami). To, že by došlo k splneniu podmienok vrátenia zálohy, žalovaný rozporoval (napriek tomu, že bol v ním nezavinenej dôkaznej núdzi). Súd prvej inštancie tak napadnuté rozhodnutie relevantne a presvedčivo neodôvodnil. Mal za to, že písomné svedecké výpovede, resp. výsluch svedkov žalobcu nepreukázali uzavretie konkrétneho dodatku k zmluve, ale že dňa 18.03.2016 sa uskutočnilo obchodné rokovanie, na ktorom sa strany dohodli, že žalobca môže splniť svoj záväzok z kúpnej zmluvy aj prostredníctvom tretej osoby a dodatočne. Na to, aby mohlo dôjsť k uzavretiu dodatku ku kúpnej zmluve, museli by mať obe zmluvné strany vôľu uzavrieť dodatok, dodatok by musel mať konkrétne dohodnuté náležitosti a musel by meniť konkrétne ustanovenia zmluvy, napríklad osobu kupujúceho, predmet plnenia, dátum zaplatenia alebo cenu. Žiadna takáto dohoda sa nepreukázala. Ak by mal mať dodatok znenie, aké uvádza súd v ods. 34. rozsudku, išlo by o novú sprostredkovateľskú zmluvu, nie o dodatok ku kúpnej zmluve. Žalované plnenie by pritom nemalo právnu povahu preddavku na kúpnu cenu, ale provízie (ktorej sa žalobca nedomáha). Platné uzavretie inej zmluvy navyše vyžaduje dohodu o podstatných náležitostiach, ktorá nebola predmetom dokazovania. Podstatnou obsahovou náležitosťou dodatku (ak by bol uzatváraný) bol pritom dátum, dokedy bol žalobca povinný zabezpečiť náhradný obchod. O ňom nebola tvrdená ani preukázaná žiadna dohoda strán. Žalovaný mal za to, že odstúpením od zmluvy preukázal, že dohoda zo dňa 18.03.2016 zjavne nebola včas (t.j. v zmysle vôle žalovaného) splnená, v dôsledku čoho od kúpnej zmluvy odstúpil. Zmluva vrátane všetkých jej dodatkov zanikla odstúpením od zmluvy. Spolu s odvolaním žalovaný predložil súdu vyjadrenie p. K. R. adresované predchádzajúcemu právnemu zástupcovi z roku 2018 tvrdiac, že týmto vyjadrením pred rozhodnutím vo veci nedisponoval, keďže pred pojednávaním sa snažil zabezpečiť účasť pána K. R. na pojednávaní dňa 25.04.2024, čo sa mu napriek snahe nepodarilo. Tento dôkazný prostriedok považoval za prípustnú novotu v odvolacom konaní, keďže ním má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (t.j. nesprávny skutkový záver súdu), resp. ho odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný namietal, že súd dospel k nesprávnym právnym záverom súvisiacim s právnym posúdením uzavretia dodatku ku kúpnej zmluve a s právnym posúdením trvania dohody o vrátení zálohy na kúpnu cenu aj po odstúpení od kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy dňa 30.03.2016, je zrejmé, že dohoda o dodatočnej možnosti úhrady kúpnej ceny trvala len do tohto dátumu (žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by táto dohoda trvala dlhšie). Preto strany platne neuzavreli dodatok, podľa ktorého bol kupujúci oprávnený zohnať kupca jedného zo strojov za ľubovoľnú kúpnu cenu a v ľubovoľnom čase po uzavretí dodatku (ako podmienku vrátenia zálohy). Žalovaný to bol povinný spraviť bez zbytočného odkladu. Keďže však kupujúci dohodnutý (na rokovaní dňa 18.03.2016) dodatočný
termín plnenia nesplnil, žalovaný od zmluvy dňa 30.03.2016 odstúpil. Nesprávny je aj výklad § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, že žalovaný bol povinný vrátiť zaplatenú zálohu na kúpnu cenu v zmysle „dodatku“ aj po odstúpení od zmluvy. V zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy kúpna zmluva (vrátane jej dodatkov) zanikla. Dohoda o vrátení zálohy v prípade náhradného plnenia nie je takým nárokom, ktorý má s ohľadom na jeho povahu trvať po odstúpení od zmluvy. Z tohto dôvodu sa nepreukázal právny dôvod, na základe ktorého by mal žalobca po odstúpení od zmluvy voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.07.2024. S poukazom na bod 34. napadnutého rozsudku mal za to, že súd náležite a jednoznačne opísal, z čoho vychádzal vo vzťahu k obsahu dohody zo dňa 18.03.2015. Uviedol, že nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je nutné subsumovať pod odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP a nie § 365 ods. 1 písm. d) CSP vzhľadom na čo nie je možné prihliadať na argumentáciu žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia s poukazom na § 365 ods. 3 CSP. Ďalej poukázal na dôkazy potvrdzujúce uzatvorenie dohody zo dňa 18.03.2015 - W. I., K. D., T. Q., z ktorých vyjadrení je nepochybné, aký bol obsah uvedenej dohody a to, že záloha vo výške 75.000 eur bude vrátená. Konštatoval, že žalovaný poukazuje na to, že dodatok mal mať konkrétne dohodnuté náležitosti a musel by meniť konkrétne ustanovenia zmluvy, avšak pri tak striktnom výklade by obchodné vzťahy medzi podnikateľmi boli tak rigidné, že by de facto nebolo možné uzatvárať žiadne ústne zmluvy a dodatky k nim. Žalobca mal za to, že z vykonaného dokazovania bola vôľa strán jednoznačná, a to, že v prípade nájdenia náhradného kupujúceho dôjde k vráteniu zálohy vo výške 75.000 eur žalobcovi. Čo sa týka nového dôkazu predloženého žalovaným v odvolacom konaní, žalobca mal za to, že z tvrdení žalovaného nevyplýva žiadna taká skutočnosť, ktorá by odôvodňovala aplikáciu § 366 CSP, teda prípustnosť novôt v konaní. Pokiaľ ide o § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, zastával názor, že súd túto otázku správne právne posúdil, právne závery súdu sú v súlade s pravidlami formálnej logiky a zároveň sú podporené vykonaným dokazovaním. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v plnom rozsahu. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.09.2024. Zdôraznil, že základnou skutočnosťou, na ktorú mal súd prihliadnuť je, že predmetom dokazovania je nárok vzniknutý údajne na základe ústneho dodatku k písomne vyhotovenej zmluve. Predmetom uplatneného nároku teda nie je ústne uzavretý záväzok. V takejto skutkovej situácii (ktorá pôvodne nebola tvrdená v žalobe) nepostačí preukázať dohodu, ale je nutné vykonať dokazovanie obsahu ústne uzavretého dodatku vo vzťahu k zmeneným ustanoveniam zmluvy. Rovnako je nutné posudzovať takýto ústne uzavretý dodatok výlučne ako súčasť zmluvy, nie ako samostatný záväzkový vzťah. Pri takejto skutkovej a právnej situácii neobstojí len preukázanie konania rokovania (po 9 rokoch), ale je nutné preukázať uzavretie dodatku meniaceho konkrétne ustanovenia kúpnej zmluvy. To však nemožno bez preukázania konsenzu zo strany žalovaného s konkrétnym znením. Okrem toho je na priznanie žalovanej sumy potrebné preukázať aj splnenie dohodnutých podmienok (teda realizáciu náhradného obchodu), k čomu nedošlo. V ostatnom žalovaný zotrval na svojej odvolacej argumentácii. 6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.10.2024. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania sa jednoznačne preukázalo, aká bola zmluvná vôľa strán pri uzatváraní dohody a teda, že v prípade nájdenia náhradného kupujúceho dôjde k vráteniu zálohy vo výške 75.000 eur žalobcovi. Túto skutočnosť preukázali až traja nezávislí svedkovia, pričom nešlo iba o preukázanie rokovania, ale aj výsledku rokovania. Dodal, že v civilnom konaní nemusí byť určitá skutočnosť preukázaná nad mieru všetkých pochybností, ako to býva v trestnom konaní, ale postačuje preukázanie, že tvrdenia žalobcu sú pravdepodobnejšie ako tvrdenia žalovaného. 7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378
ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/36/2018-194 zo dňa 25. apríla 2024 v znení opravného uznesenia č.k. B1-38Cb/36/2018-247 zo dňa 27. februára 2025, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 12. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 75.000 eur spolu s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania titulom nevrátenej zálohy z kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2015. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 75.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa 26.01.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) CSP. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 14. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevysvetlil, z akých dôkazných prostriedkov zistil (ak vôbec) presný obsah, resp. znenie dodatku, ktorý bol údajne uzavretý na rokovaní strán dňa 18.03.2016. Rovnako tvrdil, že súd neuviedol, z akého konkrétneho dôkazu, resp. tvrdenia strany zistil, že dohoda o vrátení zálohy mala trvať aj po odstúpení od zmluvy. V odôvodnení sú navyše podľa názoru odvolateľa nedostatočne vysvetlené jednotlivé tvrdenia o uskutočnení náhradného obchodu. Odvolací súd sa s uvedenými námietkami žalovaného nestotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán, vrátane relevantných námietok vznesených žalovanou stranou. V bode 34. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vysvetlil, z akých skutočností mal preukázané uzatvorenie dohody o vrátení žalobcom zaplatenej zálohy vo výške 75.000 eur a tiež podstatný obsah tejto dohody. Konajúci súd mal preukázané, že došlo k uzatvoreniu dohody, resp. dodatku ku kúpnej zmluve v prípade, ak žalobca žalovanému sprostredkuje kupca na polygrafický stroj Heidelberg SM 102-4+L a dôjde k realizácii tohto obchodu a zaplateniu kúpnej ceny, žalovaný vráti žalobcovi zálohu zaplatenú na základe kúpenej zmluvy v celej výške 75.000 eur. Uzatvorenie predmetnej dohody, ktorú súd právne posúdil ako zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, mal súd preukázané výsluchmi svedkov pána W. I. a pána K. D.. Z výpovedí svedkov mal konajúci súd preukázané, že na rokovaní v sídle žalovaného dňa 18.03.2015 došlo k dohode v tom zmysle, že žalovaný predá tlačiarenský stroj Heidelberg SM 102-4+L priamo pánovi Q., k čomu však bolo potrebné vyriešiť zmluvný vzťah so žalobcom založený kúpnou zmluvou, inak by žalovaný, ktorý mal uzatvorenú
kúpnu zmluvu so žalobcom nemohol stroj predať tretej osobe. V dôsledku tejto dohody došlo zo strany žalovaného dňa 30.03.2015 k odstúpeniu od zmluvy. Ako dôvod bolo uvedené podstatné porušenie zmluvy nezaplatením kúpnej ceny vo výške 459.000 eur podľa článku 3 bod 1 kúpnej zmluvy. Svedkovia potvrdili, že medzi stranami zároveň došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o vrátení zaplatenej zálohy vo výške 75.000 eur po zrealizovaní predaja tlačiarenského stroja a zaplatení kúpnej ceny pánom T. Q., resp. spoločnosťou LEDIN Print & Mediacenter GmbH. Svedkovia potvrdili, že vrátenie žalobcom zaplatenej zálohy bolo viazané na sprostredkovanie nového záujemcu o kúpu polygrafického stroja Heidelberg SM 102-4+L, zrealizovanie tohto obchodu a zaplatenie kúpnej ceny zo strany nového záujemcu o kúpu žalovanému. Uzatvorenie dohody ústne žalobcovi potvrdili aj konatelia žalovaného pán H. W. a pán N.. Uzatvorenie predmetnej dohody ako aj ostatné vyššie uvedené tvrdenia žalobcu potvrdil aj pán T. Q., ktorý vyhlásením zo dňa 19.02.2024 konajúcemu súdu vyhlásil, že žalovaný predal stroj spoločnosti pána Q., zrušil kúpnu zmluvu uzatvorenú so žalobcom a na rokovaní uistil konateľ žalovaného A.. W. splnomocneného zástupcu žalobcu pána I., že záloha vo výške 75.000 eur bude žalobcovi zo strany žalovaného vrátená. Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že obe zmluvné strany mali vôľu uzavrieť dohodu, resp. dodatok ku kúpnej zmluve, ktorým modifikovali svoj zmluvný obchodnoprávny vzťah, pričom žalovaný po vzájomnej dohode predal dotknutý polygrafický stroj novému kupujúcemu a žalobca, ktorý žalovanému zabezpečil tohto nového kupujúceho, mal po takomto zrealizovanom obchode a zaplatení kúpnej ceny, voči žalovanému nárok na vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 75.000 eur Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade bol dostatočne určený predmet záväzkov zmluvných strán v súlade s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že žalovaný predal polygrafický stroj Heidelberg SM 102-4+L novému záujemcovi o kúpu pánovi T. Q., resp. spoločnosti LEDIN Print & Mediacenter GmbH, ktorej je pán Q. konateľom pritom v konaní spornou nebola. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovanému tak neprináleží ponechať si žalobcom zaplatenú zálohu v sume 75.000 eur. Postup, kedy by si žalovaný ponechal zaplatenú zálohu napriek tomu, že žalobca zohnal žalovanému nového kupujúceho na predmetný polygrafický stroj, by bol v rozpore so spravodlivým usporiadaním vzájomných právnych vzťahov a najmä v rozpore s ústnou dohodou zo dňa 18.03.2016, ktorej existencia bola v konaní dostatočne preukázaná. Odvolací súd považuje za vhodné upozorniť na to, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení ohľadom priebehu rokovaní dňa 18.03.2015 nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, na rozdiel od žalobcu, ktorý na preukázanie svojich tvrdení predkladal a navrhoval dôkazy, ako vyplýva aj z bodu 41. napadnutého rozhodnutia. 15. Čo sa týka posúdenia odstúpenia od zmluvy, s uvedenou skutočnosťou sa v bode 40. napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadal konajúci súd. Ani odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikla zmluva, vrátane dodatku o vrátení zaplatenej zálohy. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že dohoda strán o vrátení žalobcom zaplatenej zálohy, ktorou bola kúpna zmluva modifikovaná, má nepochybne povahu ustanovení, ktoré majú platiť aj po ukončení zmluvy a už zo samotnej podstaty takejto dohody vyplýva, že strany prejavili vôľu, aby tieto ustanovenia trvali aj po ukončení zmluvy. Odstúpenie žalovaného od zmluvy sa preto netýka uvedeného zmluvného dojednania. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že dodatok ku kúpnej zmluve preto platil aj po vykonanom odstúpení od zmluvy a žalovanému nevzniklo po odstúpení od kúpnej zmluvy právo na ponechanie si zaplatenej zálohy, tak ako to tvrdí. 16. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že nebola tvrdená ani preukázaná dohoda strán o dátume, dokedy bol žalobca povinný zabezpečiť náhradný obchod odvolací súd odkazuje na bod 39. napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie uvedenou námietkou žalovaného zaoberal. Konajúci súd v tomto smere poukázal na to, že bolo dojednané, že žalobca mohol žalovaného požiadať o vrátenie zaplatenej zálohy až po úspešne zrealizovanej náhradnej kúpe spoločnosťou LEDIN Print & Mediacenter GmbH. Kúpa a zaplatenie kúpnej ceny za polygrafický stroj Heidelberg SM 102-4+L spoločnosťou pána T. Q. v konaní sporná nebola, súd prvej inštancie preto dôvodne vychádzal z toho, že k tejto transakcii došlo a bola úspešne zrealizovaná. Žalovaný v konaní netvrdil opak. Rovnako tak bolo nesporné, že žalobca žalovaného požiadal o vrátenie zálohy, pričom tak urobil až po zakúpení stoja spoločnosťou LEDIN Print & Mediacenter GmbH, ako vyplýva z predžalobnej výzvy zo dňa 17.01.2018. Žalovaný netvrdil, že ho žalobca žiadal o vrátenie zálohy pred úspešným vykonaním náhradnej kúpy. Uvedená argumentácia odvolateľa je preto nedôvodná. 17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že predmetná dohoda o vrátení zaplatenej zálohy, ktorou strany modifikovali kúpnu zmluvu ešte pred odstúpením žalovaného od nej, bola uzatvorená a žalobca splnil všetky podmienky tejto dohody, a preto
mu je žalovaný povinný vrátiť zaplatenú zálohu vo výške 75.000 eur tak, ako bolo v tejto osobitne uzatvorenej dohode na rokovaní dňa 18.03.2015 v sídle žalovaného dojednané. 18. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 2221/2007: Súd musí nielen rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. 19. Čo sa týka nového dôkazu predloženého žalovaným spolu s podaným odvolaním, ktorým je vyjadrenie p. K. R. adresované predchádzajúcemu právnemu zástupcovi z roku 2018, odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že ide o prípustnú novotu v odvolacom konaní. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tento dôkaz mohol uplatniť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a to v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno dospieť k záveru, že by tento dôkaz uplatnil včas. Uvedené vyjadrenie je datované z roku 2018, rovnako súdne konanie sa vedie od roku 2018, z čoho má odvolací súd za to, že žalobca mohol toto vyjadrenie zabezpečiť už skôr, a to v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň žalovaný neuviedol relevantný dôvod, pre ktorý nemohol uvedené vyjadrenie zabezpečiť už skôr. V danom prípade nejde o novotu v odvolacom konaní, ktorá by bola prípustná v zmysle ustanovenia § 366 CSP, preto naň odvolací súd neprihliadal. 20. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 22. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/36/2018-194 zo dňa 25. apríla 2024 v znení opravného uznesenia č.k. B1-38Cb/36/2018-247 zo dňa 27. februára 2025 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 24. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).