Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/285/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315206491 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315206491.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Q. M., Na K. XX/ A, A., proti žalovanému: Q. W., V. E. X, A., zastúpenému Advokátskou kanceláriou iTRUST Legal s.r.o., Seberíniho 2, Bratislava, o zaplatenie 2.150 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 16C/232/2015-48, zo dňa 15.3.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.150 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1.7.2013 až do zaplatenia a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 129 eur; vo zvyšnej časti uplatňovaných úrokov z omeškania žalobu zamietol. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko si žalovaný bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť uloženú v uznesení č.k. 16C/232/2015-39, zo dňa 11.1.2015, a k žalobe a jej prílohám sa nevyjadril, podľa § 115 ods. 4 O.s.p. mohol rozhodnúť o žalobe žalobcu aj bez nariadenia pojednávania a to rozsudkom pre zmeškanie, keď mal za nesporné, že žalobca 19.2.2011 v hotovosti vložil na bankový účet žalovaného č. XXXXXXXXXX, vedený v Tatra banka, a.s. hotovosť 4.400 USD (pri aktuálnom kurze 1,39790000 eura predstavovala protihodnotu 3.147,58 eura). Podľa dohody strán sporu mal žalovaný uvedenú sumu žalobcovi vrátiť najneskôr do 30.5.2012 a to buď vo forme vrátenia finančných prostriedkov alebo nepeňažným plnením (dodaním fotoaparátu Canon s objektívom 70-200,2,8 USM II, ďalej len „fotoaparát“). Žalovaný žalobcovi vrátil dlžnú sumu v rozsahu 997,58 eura; zvyšnú sumu nevrátil a ani nedodal objednaný fotoaparát v dohodnutom termíne, na základe čoho spísali strany sporu 26.6.2012 písomnú Dohodu o uznaní záväzku a jeho splácaní (ďalej len „dohoda o uznaní záväzku“). Podľa dohody o uznaní záväzku žalovaný ako dlžník uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči žalobcovi vo výške 2.150 eur, a túto sumu sa zaviazal uhradiť v termíne do 30.6.2013 pripísaním na uvedený účet žalobcu alebo v hotovosti do pokladne veriteľa. Žalovaný tento záväzok nesplnil a doposiaľ dlh 2.150 eur žalobcovi neuhradil. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že výška úrokov z omeškania zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol pred 1.2.2013 (v danom prípade 19.2.2011), sa riadi podľa predpisov platných k 31.1.2013. V období od 8.5.2013 do 12.11.2013 bola základná úroková sadzba ECB 0,5 % a úroková sadzba k prvému dňu omeškania (1.7.2013) s ohľadom na uznanie záväzku a dohodu o jeho úhrade do 30.6.2013, predstavovala 8,5 % ročne. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi z istiny úroky z omeškania v zákonnej výške 8,5 % ročne z prisúdenej istiny 2.150 eur od 1.7.2013 a vo zvyšnej časti uplatňovaných úrokov žalobu zamietol. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 657, § 558, § 559, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3, § 10c nariadenia č. 87/1995 Z.z. považoval nárok žalobcu na zaplatenie 2.150 eur v celom rozsahu za dôvodný a preto mu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny spolu s úrokmi z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal plnú náhradu trov konania, vynaložených v konaní za zaplatený súdny poplatok za žalobu 129 eur. 3. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal žalovaný odvolanie podľa obsahu ktorého žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že ako dôvod podania žaloby žalobca uviedol neuhradený zostatok dlhu 2.150 eur, ktorý mal vzniknúť z ústnej zmluvy o pôžičke, pričom ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu dohodu o uznaní záväzku a potvrdenie vkladu hotovosti z 19.2.2011. Ako právny dôvod vzniku záväzku sa v predmetnej dohode uvádza nedodanie tovaru - objektívu v hodnote 2.150 eur a nie nezaplatenie sumy 2.150 eur z titulu zmluvy o pôžičke. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že žalobca odôvodňuje podanie žaloby iným právnym titulom, než aký je uvedený v dohode o uznaní záväzku. Podotkol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď sa nezaoberal rozpormi medzi jednotlivými dôkazmi a žalobou a nijako sa uvedenými rozpormi nevysporiadal ani v napadnutom rozsudku. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto nespĺňa základné formálne náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.; je nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý, arbitrárny a nepreskúmateľný. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi, ani to, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov; v napadnutom rozsudku navyše absentuje právna veta. Ďalej dôvodil, že v uvedenom prípade vôbec nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke; tvrdenia žalobcu ohľadne uzavretia zmluvy o pôžičke považoval za klamlivé, zavádzajúce a nepresné, čo vyplýva aj zo samotných listinných dôkazov, ktoré boli žalobcom doložené k podanej žalobe. Dodal, že ak by bolo z nejakého dôvodu preukázané, že k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke došlo, mal za to, uvedená zmluva by bola i napriek tomu absolútne neplatná. V tejto súvislosti poukázal na čl. I bod 2 žaloby, ktorý uvádza, že v termíne splatnosti pôžičky mal dlžník splatiť veriteľovi jednorázovo istinu pôžičky, a to buď formou vrátenia istiny vo výške poskytnutej pôžičky, alebo formou dodania tovaru - fotoaparátu spolu s príslušenstvom. S poukazom na § 657 Obč. zák. ako aj závery odbornej literatúry a ustálenej judikatúry konštatoval, že pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke sa vyžaduje splnenie jej podstatných náležitostí, medzi ktoré patrí aj podmienka vrátenia vecí rovnakého druhu. V uvedenom prípade nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, tak ako tvrdí žalobca, nakoľko medzi podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke patrí vrátenie vecí rovnakého druhu, t.j. v uvedenom prípade peňazí; nebolo preto možné dohodnúť alternatívny spôsob plnenia t.j. dodania predmetného fotoaparátu. 4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 5. Odvolací súd zohľadniac vzájomnú súvzťažnosť § 470 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p., pri ktorej nová procesnoprávna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, ktorá ale rešpektuje procesný účinok úkonov strán, ktoré zostali zachované aj po 30.6.2016, vychádzal pri posudzovaní prípustnosti odvolania žalovaného z právneho stavu dnes už neúčinnej procesnoprávnej úpravy (O.s.p.), nakoľko procesný účinok odvolania žalovaného ostal zachovaný aj po zavedení nového procesného kódexu. 6. Podľa § 153b ods. 1 O.s.p. ak boli v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd mohol rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. 7. Podľa § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie bolo možné spor rozhodnúť, ak a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 6 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614> a § 115 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1, b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2), c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 8. Podľa § 153b ods. 3 O.s.p. skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 bol žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považoval za nesporný. 9. Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nebolo prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. V predmetnej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie s poukazom na § 153b ods. 1, ods. 2, ods. 2 písm. b) a ods. 3 O.s.p.; mal za to, že boli splnené podmienky pre vydanie napadnutého rozsudku pre zmeškanie, keď sa žalovaný k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu bolo do vlastných rúk doručené uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 16C/232/2015-39, zo dňa 11.1.2016, ktorým bol na to vyzvaný a zároveň poučený o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti (č.l. 42). Súd prvej inštancie považoval skutkový stav za nesporný. Žalovaný predmetným odvolaním nenapádal podmienky na vydanie takého rozhodnutia, ale uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (na čo bol oprávnený v zmysle § 202 ods. 1 O.s.p.). Na ozrejmenie odvolací súd uvádza, že pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. 11. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené ďalej konštatuje, že v danej veci súd prvej inštancie (ktorý rozhodol o žalobe podľa ustanovenia § 153b ods. 1 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie) vychádzal z podľa neho nesporného skutkového stavu, že žalobca 19.2.2011 vložil na bankový účet žalovaného vedený v Tatra banke, a.s. 3.147 eur, ktoré mu mal vrátiť najneskôr do 30.5.2012 alebo mu namiesto peňazí mal dodať fotoaparát. Po vrátení časti peňazí (997,58 eura) sporové strany spísali 25.6.2012 dohodu o uznaní záväzku, v ktorej žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči žalobcovi (podľa dohody žalovaný dlží žalobcovi za nedodaný objednaný tovar, objektív Canon 70 - 200,2,8 ISM II) a zaviazal sa uhradiť 2.150 eur (vrátane DPH) zaslaním na účet žalobcu alebo v hotovosti do pokladne žalobcu. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, podstatným zhrnutím jeho argumentov možno konštatovať, že poprel existenciu zmluvy o pôžičke uzavretú 19.2.2011 a poukázal na rozpory v žalobe a v pripojených listinách. Podľa žalobného návrhu titulom na priznanie sumy 2.150 eur mala byť zmluva o pôžičke, ktorú žalobca preukazoval dohodou o uznaní záväzku z 25.6.2012 za nedodanie tovaru v hodnote 2.150 eur, v ktorej nie je žiadna zmienka o pôžičke ani o jej uzavretí, pričom súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal týmito rozpormi. 12. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami žalovaného, že v tvrdeniach uvádzaných v žalobnej narácii je nejasne opísané za akých skutkových okolnosti vznikla pohľadávka uplatňovaná voči žalovanému a ich opis v žalobe nie je zhodný s obsahom pripojenej dohody o uznaní záväzku a jeho splácaní, čo bránilo súdu prvej inštancie rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie a že z jeho odôvodnenia nie je jasné, na základe ktorého zákonného ustanovenia súd prvej inštancie o žalobe rozhodol. 13. Rozsudok pre zmeškanie nevychádza zo skutkového stavu zisteného súdom, ale z fikcie, že tvrdenia obsiahnuté v žalobe o skutkových okolnostiach (skutkové tvrdenia) sa považujú za nesporné a súd na ich základe rozhoduje. Je formálnym inštitútom, ktorý podstatne redukuje možnosť uplatnenia procesných práv žalovaného. Z dôvodu, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje sankciu za procesnú pasivitu strany sporu, nejde o meritórny rozsudočný výrok o veci samej po vykonaní dokazovania a právneho posúdenia veci, upúšťa sa od povinnosti takýto rozsudok odôvodňovať štandardným spôsobom. Podľa ustanovenia § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uviedol súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. 14. Prvoradou úlohou súdov a zmyslom tak civilného sporového konania (ako aj predchádzajúcej úpravy občianskeho súdneho konania) je hľadanie hmotného práva, spravodlivé riešenie sporov medzi stranami sporu a individuálna spravodlivosť. S touto požiadavkou sa žalobca obracia na súd žalobou a to isté očakáva i žalovaná strana (§ 1 a 3 O.s.p., resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Úlohou odvolacieho súdu, ktorý rozhoduje o odvolaní podanom proti rozsudku pre zmeškanie, ktoré už nie je v Civilnom súdnom poriadku osobitne upravené pre prípad namietania právneho posúdenia veci, je zvoliť si taký postup, ktorý bude v najvyššej miere rešpektovať princípy civilného procesu, ako i práva strán sporu. 15. Odvolací súd v danej veci vychádzal z uvedeného zmyslu civilného sporového konania a na námietku žalovaného v odvolaní, že v tvrdeniach žalobcu, ktorými odôvodňoval žalobu sú rozpory, zisťoval, či záver súdu prvej inštancie o nespornosti skutkového stavu uvádzaného žalobcom zodpovedá tvrdeniam v žalobe a pripojeným písomnostiam. Preskúmaním zistil, že k záveru o nespornosti skutkového stavu súd prvej inštancie nepripojil ako k nemu dospel. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol obsah žaloby a pripojenej dohody o uznaní záväzku a jeho splácaní, ktoré popisovali vznik a existenciu vymáhanej pohľadávky rôzne. Podľa žaloby predmetom konania mal byť zostatok pôžičky 4.400 USD (v prepočte 3.147,85 eura), ktorú žalovaný zaslal žalovanému na jeho účet v banke 19.2.2011 a ktorú mu mal žalovaný vrátiť do 30.5.2012. Naproti tomu, v dohode o uznaní záväzku a jeho splácaní z 25.6.2012 žalovaný uznal, že dlhuje žalobcovi za nedodanie objednaného tovaru 2.150 eur a zaviazal sa za tento záväzok uhradiť žalobcovi túto sumu do 30.6.2013. Podľa odvolacieho súdu tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe a obsah pripojenej dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní nie sú také, ktoré by bolo možné považovať za nesporné. 16. K opisu skutkového stavu žalobcom súd prvej inštancie právne posúdenie veci nepripojil, podľa ktorého právneho predpisu o žalobe rozhodol. Citovanie § 657 Obč. zák., upravujúceho zmluvu o pôžičke a § 558 Obč. zák. o uznaní dlhu v odôvodnení rozsudku za situácie, že opis vzniku a existencie uplatňovanej pohľadávky žalobcom nie je jednoznačný, nemožno chápať ako uvedenie právnych noriem aplikovaných na vec v zmysle § 157 ods. 4 O.s.p., ak k nim súd prvej inštancie neobjasnil, ktoré z nich aplikoval na danú vec. Inak vyjadrené, z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa nedá zistiť, či pohľadávku, o ktorej rozhodol, považoval za pôžičku peňazí a podriadil ju pod § 657 Obč. zák. alebo za uznaný nárok, ktorý vyhovuje § 588 Obč. zák. a bol odvodený zo vzťahu založeného zmluvou o pôžičke peňazí alebo zo zmluvy o obstaraní tovaru (v uznaní dlhu „z titulu nedodania objednaného tovaru“) podľa § 733 a nasl. Obč. zák., prípadne niektorej zo zmlúv upravených Obchodným zákonníkom (s ohľadom napr. na dohodu uhradiť uznaný dlh „do pokladne veriteľa“). 17. Pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu založil na nesprávnom skutkovom závere o nespornosti žalobcom tvrdeného skutkového stavu, súd prvej inštancie už ďalej dôsledne neskúmal a nezhodnotil všetky právne významné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a nevysporiadal sa s rozpormi medzi obsahom žaloby a pripojenými listinami, ktoré ju mali preukázať. Navyše v jeho odôvodnení absentuje akékoľvek právne posúdenie uplatneného nároku a preto odvolací súd považoval za relevantné odvolacie námietky žalovaného. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku právnymi dôvodmi žaloby vo vzťahu k predloženým dôkazom dostatočne nevysporiadal, čo malo vplyv na jeho neúplné a predčasné skutkové závery o opodstatnenosti nároku; jeho rozhodnutie nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie daného rozhodnutia (§ 157 ods. 4 O.s.p.), ktoré by dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky uplatneného nároku, čím súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie po vrátení veci túto prejedná so zreteľom k záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.), že skutkový stav tvrdený vo veci žalobcom nie je nesporný. Vec opätovne prejedná na pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalovaného a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. 18. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).