Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/226/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315209172 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315209172.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: 1/ L. R., X.. XX.XX.XXXX, L. N.. H. Č.. XX, Z., 2/ A.. G. R., X.. XX.XX.XXXX, L. N.. C. Č.. X, Z., proti žalovanému: J. N., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. N.. Č.. XX, L., o 250,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 17. februára 2016, č. k. 44C/323/2015- 59, v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu zo 6. februára 2017, č. k. 44C/323/2015- 87, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku a vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ 250,- eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 28.02.2015 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania 16,50 eur pozostávajúce z poplatku za žalobu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na J. bytového domu súp. č. XXXX na H. N.. Č.. X Y. L. zapísaného na LV pre kat. úz. R.É. H. Č.. XXXX je K. F., K.. H.. Dňa 23.07.2014 žalobcovia ako nájomcovia uzavreli so žalovaným ako prenajímateľom nájomnú zmluvu týkajúcu sa vyššie označeného bytu. Podľa čl. V. (doba nájmu) nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.09.2014 do 31.08.2015. Podľa čl. VI. (nájomné) sa nájomcovia zaviazali platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 390,- eur mesačne, v čom sú zahrnuté platby za energie a mesačné zálohové platby za byt (cca 70,- eur) nájom predstavoval 320,- eur. Podľa ods. 2 tohto článku zmluvy nájomca sa zaväzuje pri podpise tejto zmluvy uhradiť v hotovosti čiastku vo výške 250,- eur ako depozit, ktorý zostáva prenajímateľovi pre prípad poškodenia predmetu nájmu alebo v prípade ukončenia nájmu skôr, ako to bolo dojednané v nájomnej zmluve. Z príjmového pokladničného dokladu z 23.07.2014 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný prijal od žalobcu 1/ sumu 250,- eur - účel platby - depozit H.. Žalovaný listom z 09.03.2015 oznámil žalobcom, že na základe výpovede z nájomnej zmluvy, ktorá mu bola doručená dňa 29.12.2014, bola predmetná nájomná zmluva ukončená predčasne, ako to bolo v nej dojednané a na tento prípad sa vzťahuje čl. VI. ods. 2 o nakladaní s depozitom, ktorý v prípade predčasného ukončenia nájomného vzťahu zo strany nájomcu zostáva prenajímateľovi ako zmluvná pokuta za predčasné ukončenie nájomného vzťahu. Z čestného prehlásenia K. F. zo 04.12.2015 súd prvej inštancie zistil, že sa so žalovaným ústne dohodla, že je oprávnený predmetný byt na H. N. Č.. X používať, vrátane jeho prenájmu tretím osobám na základe písomného plnomocenstva. Z plnomocenstva z 15.12.2008 podpísaného K. F. dňa 04.12.2015 súd prvej inštancie zistil, že menovaná udelila žalovanému plnomocenstvo na nakladanie s predmetným bytom v rozsahu jeho prenájmu tretím osobám, vrátane uzatvárania nájomných zmlúv. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba žalobcu 1/ je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v čl. I. (úvodné ustanovenia) nájomnej zmluvy ako prenajímateľ vyhlásil, že je výhradným vlastníkom predmetného bytu, pričom toto vyhlásenie bolo - ako to vyplýva zo skutkového stavu opísaného v ods. 2 - nepravdivé. Žalovaný uvádzal, že disponoval písomným plnomocenstvom od vlastníčky predmetného bytu na uzatváranie nájomných zmlúv. Toto plnomocenstvo však vlastníčka bytu podpísala až dňa 04.12.2015 (osvedčenie o pravosti podpisu - čestné prehlásenie a plnomocenstvo). Keďže žalovaný nepreukázal svoje oprávnenie nakladať s predmetom nájmu v čase uzatvárania nájomnej zmluvy so žalobcami, súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že predmetná nájomná z 23.07.2014 je neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom, keď prenajímateľom môže byť vlastník bytu alebo osoba, ktorá má právo disponovať s predmetom nájmu. Za tejto situácie sa podľa súdu prvej inštancie žalovaný prijatím depozitu vo výške 250,- eur bezdôvodne obohatil, pretože túto sumu získal na základe neplatného právneho úkonu. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať tomu, na úkor koho ho získal, teda žalobcovi 1/. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu 1/ vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 250,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu žalobkyne 2/ súd prvej inštancie zamietol, pretože sumu 250,- eur uhradil žalovanému žalobca 1/ a žalovaný teda na úkor žalobkyne 2/ nezískal bezdôvodné obohatenie. Žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením depozitu od ukončenia nájmu a preto mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ úroky z omeškania podľa žaloby od 28.02.2015 až do zaplatenia a to vo výške 5,05 % ročne. Výšku úroku z omeškania súd prvej inštancie určil v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola k 28.02.2015 vo výške 0,05 %. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi 1/ priznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol úspešný vo vzťahu k žalobkyni 2/, pretože jej žalobu súd prvej inštancie zamietol a preto mu súd prvej inštancie proti žalobkyni 1/ priznal nárok na náhradu trov konania. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že vlastníčka predmetného bytu mu udelila plnomocenstvo na uzatváranie nájomných zmlúv dňa 15.12.2008 a dňa 04.12.2015 iba uznala svoj podpis na plnomocenstve za vlastný. V čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy so žalobcami teda bol oprávnený s predmetným bytom nakladať, resp. prenajať ho žalobcom. Všetky platby žalobcov vrátane žalovanej sumy 250,- eur boli poukázané priamo na účet vlastníčky bytu. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že v nájomnej zmluve uzavretej so žalobcami došlo k chybe v písaní, keď ako vlastník bytu v nej bol uvedený on (žalovaný), hoci vlastníčkou tohto bytu je K. F.. O tejto skutočnosti boli žalobcovia dodatočne informovaní a nevzniesli voči tomu žiadne námietky. Túto chybu začali žalobcovia využívať až v dobe, keď začali uvažovať o predčasnom skončení nájmu. 5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku nie je vecne správny. 7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že predmetná nájomná zmluva je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák., pretože žalovaný nebol oprávnený nakladať s predmetom nájmu, keďže vlastníčka bytu ho splnomocnila na uzatváranie nájomných zmlúv až dňa 04.12.2015, teda až po uzavretí predmetnej nájomnej zmluvy. Na č. l. 45 spisu sa však nachádza plnomocenstvo datované dňom 15.12.2008, ktorým K. F. žalovaného splnomocnila na prenajímanie tohto bytu tretím osobám. Na č. l. 44 spisu sa nachádza čestné prehlásenie zo 04.12.2015, v ktorom K. F. prehlásila, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva v jej prospech k predmetnému bytu splnomocnila žalovaného na prenajímanie predmetného bytu tretím osobám. Z toho je zrejmé, že žalovaný disponoval so splnomocnením zo strany vlastníčky bytu už v čase, keď uzavrel so žalobcami predmetnú nájomnú zmluvu a vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie teda nie je správny. 8. Predmetnú nájomnú zmluvu uzavrel so žalobcami ako nájomcami žalovaný ako prenajímateľ, pričom v čl. I. tejto nájomnej zmluvy je uvedené, že žalovaný je výhradným vlastníkom predmetného bytu. Vlastníčkou predmetného bytu je však K. F. a nie teda žalobca. Žalovaný na základe plnomocenstva z 15.12.2008 uzavrel predmetnú nájomnú zmluvu menom zastúpenej K. F. (tzv. priame zastúpenie), ktorá preto mala byť účastníčkou predmetnej nájomnej zmluvy ako prenajímateľ. Z toho vyplýva, že v nájomnej zmluve absentuje označenie prenajímateľa, t. j. označenie zmluvnej strany. Ani táto skutočnosť však podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobuje neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy. Žalobcom totiž muselo byť známe, že vlastníčkou bytu je K. F., ktorá je ako vlastníčka tohto bytu zapísaná na LV pre kat. úz. R. H. č. XXXX. Tento list vlastníctva je uvedený v nájomnej zmluve a samotní žalobcovia ho uviedli vo výpovedi nájomnej zmluvy. Inými slovami, neprichádza do úvahy neplatnosť nájomnej zmluvy pre jej neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., pretože je možné zistiť a určiť, kto bol účastníkom tejto zmluvy na strane prenajímateľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 Obč. zák. nenastáva v prípade, keď objasnením skutkových okolností sa dá zistiť, kto bol účastníkom zmluvy. 9. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 250,- eur s prísl. a povinnosť nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania vo výške 16,50 eur. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu obsiahnutým v ods. 6, 7. Súd prvej inštancie bude ďalej musieť posúdiť platnosť čl. VI. ods. 2 nájomnej zmluvy z 23.07.2014 a to z toho hľadiska, či bolo prípustné žalobcov ako nájomcov sankcionovať prepadnutím depozitu 250,- eur v prospech prenajímateľa pre prípad ukončenia nájmu pred uplynutím dojednanej doby nájmu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tvrdenie žalobcov, že nájom predmetného bytu vypovedali ku dňu 28.02.2015, teda pred ukončením dojednanej doby nájmu, z dôvodu nevyhovujúceho stave predmetného bytu. Občiansky zákonník umožňuje dojednať dobu nájmu bytu aj na dobu určitú (§ 686 ods. 2 Obč. zák.), pričom aj v prípade nájmu bytu na dobu určitú sa uplatní ust. § 710 Obč. zák., v zmysle ktorého nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, uplynutím dojednanej doby nájmu, alebo písomnou výpoveďou nájmu bytu. Čl. VI. ods. 2 nájomnej zmluvy v podstate vylučovalo možnosť nájomcov - žalobcov skončiť nájom predmetného bytu výpoveďou nájmu, keďže zmyslom tohto článku nájomnej zmluvy bolo sankcionovať žalobcov pre prípad skončenia nájmu pred uplynutím dojednanej doby nájmu. Vzhľadom na to je odvolací súd toho názoru, že čl. VI. ods. 2 nájomnej zmluvy je v rozpore s v rozpore s kogentným ust. § 710 Obč. zák. a v tejto časti je preto nájomná zmluva neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Neplatnosť sa vzťahuje dojednanie, že depozit 250,- eur zostáva prenajímateľovi v prípade ukončenia nájmu pred uplynutím doby nájmu bytu. Ak žalobca 1/ zaplatil žalovanému sumu 250,- eur, túto sumu je mu žalovaný povinný vrátiť z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd si je vedomý toho, že tento právny názor povedie k opätovnému vyhoveniu žalobe žalobcu 1/. Rozsudok súdu prvej inštancie však odvolací súd napriek tomu nemohol potvrdiť, pretože tým by odňal žalovanému možnosť vyjadriť sa k právnemu názoru prezentovanému v tomto rozhodnutí. 10. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 11. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne 2/ a ktorým bola žalovanému proti žalobkyni 2/ priznaná náhrada trov konania, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).