Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/457/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315210343 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315210343.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. D., bytom P. XX, P., ČR 2/ A. B., bytom K. E. XX/X, D., ČR, 3/ N. K., I. P. XX, P., ČR, všetky zastúpené: Alexandr Petr, advokát, so sídlom Moravské nám. 629/4, Brno, ČR, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava 1, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkýň 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 1. apríla 2016, č.k. 12C 351/2015-89, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkýň 1/ až 3/, ktorou sa domáhali určenia, že vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X reg. „E“, k.ú. S., obec S., okres S., Slovenská republika bol ku dňu 25.1.1995 Ing. U. D., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom P. XX, XXX XX P., okr. D., Č. X.. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania (sporových strán) uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 195/2013, LV č. XXX, Registrom pôvodného stavu zo dňa 27.2.1996, Registrom prídelov, Rozhodnutím č.k. D462/67 Zmluvou a o nájme poľnohospodárskych pozemkov, úmrtným listom U. D., Uznesením č.k. 27D 244/2010, listami U. D. zo dňa 16.2.2000 a 11.4.2001, Rozhodnutiami OÚ Senec zo dňa 25.1.1995, ako i ostatným obsahom spisu. 3. Konštatoval, že predmetom konania je určovacia žaloba v zmysle § 80 písm. c.) O.s.p. a že právomoc súdu SR na prejednanie veci je daná v zmysle čl. 22 Nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, označované ako „Brusel I“, nakoľko predmetom sporu sú vecné práva k nehnuteľnostiam. 4. Konštatoval, že keďže podanie určovacej žaloby je viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.,p.“, účinného do 30.6.2016), zaoberal sa najskôr posúdením splnenia tejto podmienky a vyzval strany sporu, aby sa k nej vyjadrili. Uviedol, že právny zástupca žalobcov naliehavý právny záujem na danom určení odôvodňoval tým, že to je jediná možnosť, ako sa v súdnom konaní domôcť toho, aby súd určil, že sporné pozemky boli vlastníctvom ich právneho predchodcu Ing. D.. Žalovaný sa k tejto otázke nevyjadril. 5. Vychádzal z ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 6. Vyslovil, že pri určovacích návrhoch (či už kladných alebo záporných) sa v zmysle cit. ustanovenia vyžaduje existencia žalobcovho právneho záujmu na žiadanom určení. Pre žalobkyne to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok toho, aby súd mohol meritórne žalobe vyhovieť. Existencia naliehavého právneho záujmu nemôže byť určená za dobu minulú a ani do budúcnosti. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkýň, alebo kde by bez tohto určenia sa ich právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti. 7. Uviedol, že žalobkyne sa žalobou domáhali určenia, že vlastníkom sporných pozemkov parc. č. XXXX/ X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/. k.ú. S., bol Ing. U. D., avšak nie ku dňu jeho smrti, t.j. ku dňu 9.2.2010, ale ku dňu 25.1.1995, čo ako uvádzali, bol deň rozhodnutia Pozemkového úradu Bratislava - Vidiek, sp. zn. 105/95/H o vykonaní pozemkových úprav. Teda išlo o stav obdobie 15 rokov pred smrťou poručiteľa, U. D., pričom jeho ako dedičky bez určenia, že sporné pozemky patria do dedičstva po ňom. 8. Takto koncipovanú žalobu súd prvej inštancie vyhodnotil ako nenáležitú a nedôvodnú, nakoľko Ing. U. D., i po januári 1995 až do svojej smrti, t.j. do 9.2.2010, mohol so spornými pozemkami nakladať, čo aj urobil, ako samotné žalobkyne pred súdom vydokladovali, že sporné pozemky, Ing. U. D., prenajal Poľnohospodárskemu družstvu Klas, a to dňa 7.9.1995, teda po 25.1.1995, ako rozhodnom období, s nimi nakladal, a preto po tomto dátume ich mohol napr. scudziť a pod. Ako napokon vyplynulo i z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 195/2013-62 zo dňa 28.1.2015, ktorým sa žalobkyne 1/ až 3/ voči žalovanému OÚ Senec domáhali vyslovenia nečinnosti orgánu verejnej správy, tento súd ich vo svojom odôvodnení poučil, že jediným prostriedkom, ktorým môžu nadobudnúť vlastníctvo k sporným pozemkom, je žaloba o určenie vlastníckeho práva, resp. žaloba, že sporné pozemky boli v čase smrti vo vlastníctve poručiteľa, Ing. U. D. a patria do dedičstva. 9. Vyhodnotil, že žalobkyne riadne zastúpené advokátom, takto žalobu nekoncipovali, čím sa ňou de facto domáhali určenia vlastníckeho práva pre toho času zomrelú osobu. Avšak keďže žalobkyne 1/ až 3/ sa nedomáhali žalobou určenia, že sporné pozemky boli v čase smrti vo vlastníctve poručiteľa, Ing. U. D., t.j. 9.2.2010 a patria do dedičstva, skonštatoval, že na takto postavenej žalobe naliehavý právny záujem nemajú. Preto z vyššie uvedených dôvodov sa už nezaoberal vecou samou a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na veci a žalobu žalobkýň zamietol. 10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže v spore úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, ani žiadne mu nevznikli, ich náhradu mu nepriznal. 11. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyne 1/ až 3/ a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac tým, že síce súhlasia s názorom súdu prvej inštancie, že nevyhnutnou podmienkou konania o určovacej žalobe je existencia naliehavého právneho záujmu, avšak súd prvej inštancie dospel podľa nich k nesprávnemu právnemu záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu v prejednávanej určovacej žalobe. Mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu a v dôsledku toho ich žalobu nesprávne zamietol. Boli toho názoru, že naliehavý právny záujem je nepochybne daný v súčasnosti, aby bolo preukázané ich právo k majetku poručiteľa a určenie dáta v minulosti neznamená existenciu naliehavého právneho záujmu v minulosti, ale ide o celkom odlišné právne skutočnosti. Naliehavý právny záujem je daný teraz, a to na určenie právnej skutočnosti v minulosti. Nepovažovali za prekážku určenie doby vlastníctva do obdobia nakladania s predmetnými pozemkami, pretože popretie vlastníctva predmetných pozemkov poručiteľom Ing. U. D. zo strany oprávnených orgánov a inštitúcií Slovenska spadá vždy hlboko do minulosti pred dátumom 25.1.1995, a to dokonca o desiatky rokov. Uviedli, že dátum 25.1.1995 je najstarším známym dátumom začatia pozemkových úprav v danej dobe a na danom území a určením, že je k tomuto dátumom poručiteľ Ing. U. D., vlastníkom predmetných pozemkov, dôjde podľa nich k odstráneniu pochybností o vlastníctve predmetných pozemkov poručiteľom Ing. U. D. predtým, ako tieto pozemky v pozemkových úpravách zanikli. Mali za to, že pokiaľ po tomto dátume poručiteľ nakladal s predmetnými pozemkami, je to len známkou dobrej viery, že je skutočným vlastníkom pozemkov i napriek tvrdeniu žalovaného a iných inštitúcií, že ich vlastníkom nikdy nebol. Za chybnú právnu úvahu súdu prvej inštancie považovali jeho konštatovanie, že netrvali na určení a zahrnutí sporných (predmetných) pozemkov do dedičstva po poručiteľovi, pretože do dedičského konania vstupuje všetok majetok poručiteľa a kto sú dedičia je preukázané, nemali za dôvodné určovanie, že majetok poručiteľa je dedičstvom. Konštatovali, že v skutočnosti sa domáhali určenia, že ku dňu 25.1.1995 bol poručiteľ Ing. U. D. vlastníkom predmetných pozemkov, teda určenia, kedy bol poručiteľ nažive a pozemky preukázateľne existovali, bol ich vlastníkom práve on. Namietali, že súd prvej inštancie ich pre vynesením rozsudku nepoučil o neunesení bremena tvrdenia a nemali tak možnosť vysvetliť dôvody, prečo za rozhodný okamih pre určenie vlastníckeho práva nemožno považovať okamih smrti poručiteľa Ing. U. D., ale dátum nimi uvedený, čo považovali za porušenie ich práva na spravodlivý proces. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť považujúc odvolanie žalobkýň za nedôvodné. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie, ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň 1/ až 3/ / nie je dôvodné. 14. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.). 16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite vyhodnotil, na ich základe dospel k správnemu právnemu záveru a svoje rozhodnutie aj náležite po právnej i skutkovej stránke odôvodnil a s odôvodnení, jeho rozhodnutia sa i odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Preto sa odvolací súd obmedzil len na následné skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na odvolacie dôvody žalobkýň. 19. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011) 20. Naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe o určenie vlastníctva je daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva (§ 80 písm. c/ O.s.p.) treba vychádzať zo skutočnosti, že žalobkyne majú naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Je však potrebné, aby žalobný petit takejto určovacej žaloby bol procesne prístupný a aby nešlo o petit, ktorým by sa právne postavenie žalobkýň nezmenilo. Dedič má naliehavý právny záujem len na určení, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti. 21. Žalobkyne sa svojou žalobou domáhali určenia, že vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X reg. „E“, k.ú. S., obec S., okres S., Slovenská republika bol ku dňu 25.1.1995, Ing. U. D., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom P. XX, XXX XX P., okr. D., Č. X.. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú dedičkami poručiteľa, Ing. U. D., zomr. X.X.XXXX. V rámci pozemkových úprav boli sporné pozemky reg. „E“ najprv zapísané na LV č. XXX, k.ú. S., nesprávne ako vlastníctvo žalovaného, ktorý za tieto pozemky nevydal pôvodnému vlastníkovi, Ing. U. D., náhradu, ktorá patrí do dedičstva po poručiteľovi a im ako riadnym dedičkám. Rozhodnutím ŠN v Kroměříži, sp. zn. D 994/84 zo dňa 29.10.1984, nadobudol Ing. U. D., ako dedič, po Y. D. pozemky zapísané na LV č. XXX, k.ú. S.. Sporné pozemky vo vlastníctve Ing. U. D. tento prenajal Poľnohospodárskemu družstvu Klas dňa 7.9.1995, kedy bol ešte vedený ako riadny vlastník sporných pozemkov. Dňa 9.2.2010 Ing. U. D. zomrel a uznesením Okresného súdu v Kroměříži sp. zn. 27 D 244/2010 z 25.5.2010 nadobudli ako manželka a dcéry, dedičstvo po ňom. Nakoľko do dedičstva patrí všetok majetok poručiteľa, dedičky sa touto žalobou domáhajú vlastníctva k sporným pozemkom. Počas života Ing. D., v rámci pozemkových úprav, na základe Rozhodnutia Pozemkového úradu Bratislava - vidiek, sp. zn. 105/95/H zo dňa 25.1.1995 poručiteľ, Ing. U. D., uplatňoval nárok na ich vydanie žiadosťami z 16.2.2000 a 11.4.2001 o prešetrenie pozemkových úprav. Okresný úrad v Senci rozhodnutím sp. zn. OPPLH/2002/14515 - 2/Ma zo dňa 21.11.2002 schválil zmenu registra pôvodného stavu a Ing. U. D., Rozhodnutím sp. zn. OPPLH/2003/568-5/Ma odpoveďou zo dňa 11.4.2003, oznámil, že došlo k zániku práva Ing. U. D. na vydanie náhradných pozemkov z dôvodu, že sporné pozemky reg. “E“ nadobudla do svojho vlastníctva Slovenská republika a tieto nemali byť zahrnuté do dedičských konaní. Ako oprávnené dedičky sa domáhajú určenia, že ku dňu rozhodnutia Pozemkového úradu Bratislava - Vidiek, sp. zn. 105/95/H o vykonaní pozemkových úprav, teda ku dňu 25.1.1995, bol vlastníkom sporných pozemkov Ing. U. D.. V každom prípade Ing. Ivan D. tieto pozemky nadobudol najneskôr ku dňu 1.1.1992 vydržaním. Časový okamih určenia vlastníctva ku dňu 25.1.1995 navrhli s ohľadom na skutočnosť, že ide o najstarší známy dátum začiatku vykonávania pozemkových úprav, resp. deň rozhodnutia o schválení pozemkových úprav správnym orgánom, ku ktorému by mal správny orgán zisťovať vlastnícke vzťahy k pozemkom, ktoré zaradením do pozemkových úprav zanikli a súčasne vzniklo právo pôvodného vlastníka na vydanie pozemkovej náhrady. 22. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobkyne sa svojou žalobou nesprávne domáhali určenia, že vlastníkom predmetných pozemkov bol ku dňu 25.1.1995, Ing. U. D., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom P. XX, XXX XX P., okr. D., Č. X.. Správne sa mali domáhať určenia, že predmetné pozemky patrili ku dňu smrti poručiteľa do jeho vlastníctva alebo, že poručiteľ bol ku dňu jeho smrti vlastníkom týchto pozemkov. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti ich vlastníkom aj keď sa posudzujú aj okolnosti v minulosti na to sa vzťahujúce. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Odvolací súd navyše poznamenáva, že právne postavenie žalobkýň ako dedičiek po menovanom poručiteľovi na základe nimi uplatnenej procesne neprípustnej žaloby by sa nezmenilo, nakoľko dedič dedí po poručiteľovi majetok, ktorý vlastnil ku dňu jeho smrti. Odvolacie námietky žalobkýň vzhľadom na vyššie uvedené neboli dôvodné. 23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko sa ich náhrady vzdal. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.