Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/491/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215246 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315215246.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. F. S., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo Slovenskej republiky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. 4, XXX XX N., toho času O. 7, XXX XX N., štátne občianstvo M. zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, a otec - L.. W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. 4, XXX XX N., štátne občianstvo Slovenskej republiky, zastúpený Mgr. Luciou Meliškovou, advokátkou, so sídlom Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, v konaní o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/258/2015-178 zo dňa 14.06.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania o d ô v o d n e n i e : 1. prvej inštancie rozsudkom č.k. 38P/258/2015-178 zo dňa 14.06.2016 na čas do rozvodu manželstva zveril maloleté dieťa O. F. S., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, určil, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa v sume XXX eur mesačne od 01.06.2016, styk otca s maloletým dieťaťom upravil každý utorok a štvrtok v kalendárnom roku od 18.00 hod do 19.00 hod a každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a nedeľu od 09.30. hod. do 11.00.hod., za miesto odovzdávania dieťaťa za účelom realizácie styku určil miesto bydliska matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 76 ods. 1 Zák. o rodine vychádzajúc zo zistených skutočností, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, nezistiac v starostlivosti matky žiadne nedostatky, keď starostlivosť matky vyhodnotil ako vzornú, poskytujúcu maloletému všetky podmienky pre jeho riadny fyzický a duševný vývin. Poukázal na útly vek dieťaťa, jeho primárnu naviazanosť na matku a skutočnosť že ide o dieťa stále dojčené, preto tvrdenia otca pre ktoré sa domáhal zverenia maloletého do jeho starostlivosti vyhodnotil ako nedôvodné, nepreukázané a nesúladné so záujmom maloletého dieťaťa. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správu jeho majetku ponechal obom rodičom. Výživné určil v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4,5, § 75 ods.1,2 Zák. o rodine, s poukazom na zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj zárobkové a majetkové pomery rodičov. Na strane maloletého dieťaťa zohľadnil jeho fyzický vek a náklady vyčíslené matkou na jeho základné potreby. Na strane rodičov zohľadnil skutočnosť, že matka sa o maloleté dieťa osobne stará, je na rodičovskej dovolenke a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku XXX,XX eur mesačne, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej U., nar. XX.XX.XXXX, pričom po vážnych manželských nezhodách s oboma maloletými deťmi býva od 08.06.2016 v prenajatom byte. Styk otca s maloletým dieťaťom upravil po zohľadnení veku maloletého dieťaťa a kvalitu vzťahov medzi maloletým a otcom, s ktorým si maloletý vzťah postupne nadväzuje a rozvíja. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ( platného do 30.06.2016 ). 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie otec. Svojim odvolaním sa domáhal zmeny výroku rozsudku o zverení maloletého a stým súvisiaci výrok o výživnom, pričom určenú výšku výživného na maloletého odvolaním osobitne nenapadol. Odvolaciemu súdu navrhol maloletého na čas do rozvodu manželstva zveriť do jeho osobnej starostlivosti s uložením povinnosti matke platiť výživné na maloletého vo výške XXX eur mesačne od 01.06.2016, alternatívne zmeniť výrok rozsudku o úprave styku s maloletým tak, že matka bude povinná maloletého mu v určenom čase na styk odovzdať v mieste jeho bydliska. V odvolaní opísal skutočnosti, ktoré predchádzali a boli príčinou rozpadu jeho vzťahu s matkou, poukázal na jeho osobnú starostlivosť o jeho syna W. z predchádzajúceho vzťahu o ktorého sa osobne stará, čím preukazoval dôvodnosť jeho návrhu na zverenie aj maloletého O.. Poukázal na jeho dostatočné bytové podmienky pre starostlivosť o maloletého, možnosť, že by si maloletý na neho mohol zvyknúť, pričom počas jeho osobnej neprítomnosti bude starostlivosť o dieťa zabezpečená v Detskom centre S.. Namietal tvrdenia matky a stanovisko pracovníčok Krízového centra o jeho nedostatočnej empatii voči maloletému. Zmenu výroku o úprave jeho styku s maloletým zaviazaním matky maloletého odovzdávať na realizáciu styku v mieste jeho bydliska odôvodnil obmedzeným časovým rozsahom vyčleneným na styk, možnosťou stretávania sa maloletého s jeho starším bratom W., adaptáciou maloletého na jeho bydlisko a podľa neho lepšie časové možnosti matky ktorá je na rodičovskej dovolenke. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdeniami otca uvedenými v jeho odvolaní, keď otec prekrúca skutočný stav veci a uvádza nepravdivé skutočnosti bez toho, aby ich preukázal. Zdôraznila, že od narodenia maloletého až doposiaľ vykonáva celodennú osobnú starostlivosť o maloletého, otcovi v kontakte s maloletým nebráni. Poukázala však na skutočnosť, že otec doposiaľ upravený styk neodkladným opatrením v dostatočnom rozsahu z dôvodov na jeho strane nevyužíva. Mala za to, že otec svojim odvolaním okrem sebeckosti a nerešpektovania jej pozície v živote dieťaťa, neprejavuje ani najmenší záujem o zdravotný stav maloletého a jeho optimálny fyzický a psychický vývoj. Za daných okolností by odňatie dieťaťa z jej osobnej starostlivosti malo pre dieťa jednoznačne nenapraviteľný negatívny dopad až traumatizáciu. Poukázala tiež na nevyhovujúce podmienky pre maloletého v domácnosti otca, ktorý nemá pre starostlivosť o dieťa základné potreby a potrebné vybavenie, výkon jeho pracovnej činnosti s úmyslom maloletého odovzdať do starostlivosti cudzích osôb. Dôvody odvolania otca vo vzťahu k výroku o jeho úprave styku s maloletým považovala za nedôvodené, keď ide o právo otca ktoré nemusí využívať a preto uloženie povinnosti, ktorej sa otec domáha nie je v záujme maloletého. Podľa jej názoru z odvolania otca jednoznačne vyplýva, že mu na zdraví maloletého nezáleží, emočné prežívanie maloletého ignoruje ako aj jeho potreby a záujem na jeho zdravom fyzickom a duševnom vývoji. 5. Obaja rodičia prostredníctvom zvolených právnych zástupcov vo svojich vzájomných písomných vyjadreniach zotrvávali na svojich stanoviskách, prednesoch a tvrdeniach. 6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré potvrdzuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, keď bolo nesporene preukázané splnenie podmienok pre zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke na čas do rozvodu manželstva. Z priebehu vykonaného dokazovania vyplýva, že výlučný výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, v ktorom neboli zistené žiadne nedostatky či pochybenia je realizovaný od narodenia maloletého, ktorý v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie dosiahol vek 12 mesiacov. Maloleté dieťa je v danom prípade priamo citovo a fyzicky závislé na matke aj vzhľadom na jeho fyzický vek a prebiehajúce dojčenie. Je potrebné zdôrazniť, že maloleté dieťa nemá vybudované potrebné vzťahové väzby k otcovi, ktorý sa o dieťa doposiaľ osobne nestaral, ich vzájomný súdom upravený kontakt nie je zo strany otca riadne využívaný. Námietky tvrdené otcom v odvolaní je potrebné považovať za účelové a nekorešpondujúce so záujmami dieťaťa a ani s preukázaným skutočným stavom. Tvrdenia otca, ktorými sa domáha zmeny výkonu osobnej starostlivosti o tom, že si maloletý môže na neho po zmene zverenia zvyknúť, alebo, že počas svojej neprítomnosti starostlivosť o maloletého zabezpečí prostredníctvom Detského centra S., odvolací súd považuje za absurdné a v príkrom rozpore s právami a právom chránenými záujmami maloletého. Všetky námietky, ktoré otec uviedol v odvolaní zohľadnil v rozhodnutí súd prvej inštancie, v odvolaní neboli uvedené nové skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého. Aj napriek tomu, že otec nenapadol svojim odvolaním výšku určeného výživného odvolací súd udáva, že aj v tejto časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny, keďže určená výška výživného zodpovedá ako odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Do určenej výšky výživného súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa a skutočnosť, že každý z rodičov má ešte vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu narodenému z ich predchádzajúcich vzťahov. Čo sa týka požiadavky otca zmeniť výrok rozsudku súdu prvej inštancie o úprave jeho styku s maloletým tak, že matka bude povinná v určenom čase mu dieťa odovzdávať v mieste jeho bydliska odvolací súd uvádza, že takéto rozhodnutie by bolo možno v záujme otca ( vzhľadom na ním uvádzané odvolacie dôvody ), ale v žiadnom prípade nie v záujme maloletého dieťaťa. Je potrebné vychádzať z ust. § 25 Zákona o rodine, dôvodov a podmienok z ktorých súd pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom o ktoré sa osobne nestará vychádza. Súdnym rozhodnutím sa upravuje právo rodiča na styk s dieťaťom a nie jeho povinnosť, z čoho vyplýva, že rodič nemusí svoje právo na styk využívať. Okrem toho, že argumenty otca v tomto smere je potrebné považovať za nedôvodné, by navrhovanou zmenou výroku rozsudku nastala situácia, kedy by matka bola zaviazaná k plneniu povinnosti vo večerných hodinách odovzdávať maloletého v mieste bydliska otca, ktorý však k povinnosti si dieťa prevziať a realizovať styk zaviazaný a ani povinný nie je. Takýmto spôsobom nastavené podmienky styku otca s maloletým a povinností rodičov by rozhodne neboli v záujme maloletého dieťaťa, rovnako by nebolo spravodlivé od matky, ktorá sa o dieťa osobne stará výkon takejto „služby“ pre otca požadovať. Otec má vytvorené všetky podmienky na to, aby v prípade záujmu o využitie svojho práva na styk s maloletým tento realizoval, rovnako mu nič nebráni v tom, aby zabezpečil aj vzájomný kontakt medzi súrodencami. 10. S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvej inštancie je v jeho napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).